Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 685/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď. ̶H., zastúpeného advokátom

JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia základných práv garantovaných čl. 46 ods. 1

a a práv zaručených Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Poprad

č. k. -107 z 24. februára 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove

sp. zn. z 18. júna 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď. ̶H. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. októbra

2013 doručená sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď. – H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou sa domáhal

vyslovenia porušenia v záhlaví označených základných práv a slobôd postupom

a rozhodnutiami všeobecných súdov, zrušenia napadnutých rozhodnutí, príkazu okresnému

súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznania finančného zadosťučinenia v sume

50 000 € a náhrady trov konania v sume 331,86 €.

V ústavnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že proti rozsudku odvolacieho konania

podal z opatrnosti dovolanie (30. augusta 2013), o ktorom ešte nebolo rozhodnuté.

2. Ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť treba pre neprípustnosť odmietnuť

z týchto dôvodov:

2.1 Jedným zo základných pojmových znakov ústavnej sťažnosti ako prostriedku

ochrany zaručených základných práv a slobôd je jej subsidiarita.

2.2 Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

sú v občianskom súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony

na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

podľa , sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 o organizácii Ústavného

súdu slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudov v znení neskorších

predpisov [ďalej len „“ (, )]. Zásada

subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu

do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané ().

2.3 Ak sa za tejto situácie sťažovateľ domáhal svojho práva jednak na dovolacom

súde a zároveň aj na ústavnom súde, musela byť sťažnosť odmietnutá pre jej predčasnosť,

pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie namieta, bude vo vzťahu

ku Krajskému súdu v Prešove rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

dovolací. Ústavný súd zaujal preto názor (podobne napr. ), že v prípade

podania opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je ústavná

sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Lehota na podanie takejto

sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému

rozhodnutiu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra

2012 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53

a 54).

6. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť odmietol pre jej neprípustnosť podľa

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2013