Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 320/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011

predbežne prerokoval sťažnosť V. T., P., zastúpeného advokátom JUDr. M. V., Č., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/2 Gv 98/11-6 zo 7. júna 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. T. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2011

doručená sťažnosť V. T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“) č. k. VII/2 Gv 98/11-6 zo 7.

júna 2011 (ďalej len „napadnuté uznesenie prokurátora“).

2. Z obsahu sťažovateľom podanej sťažnosti vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa

Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, Úradu boja proti korupcii, odboru boja

proti korupcii Západ v N. (ďalej len „úrad boja proti korupcii“) pod ČVS: PPZ-121/BPK-Z-

2010 z 8. apríla 2011 (ďalej len „uznesenie vyšetrovateľa“) mu bolo vznesené obvinenie pre

zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe formou účastníctva podľa §

21 ods. 1 písm. d), a a a

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v jednočinnom

súbehu s prečinom podplácania podľa a . Proti

označenému uzneseniu vyšetrovateľa podal podľa a nasl.

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažovateľ

sťažnosť, ktorú prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry napadnutým uznesením zamietol

ako nedôvodnú.

3. V okolnostiach svojej trestnej veci sťažovateľ poukazuje na zásadné skutkové

okolnosti, ktoré neboli zohľadnené v rozhodovacej činnosti vyšetrovateľa úradu boja proti

korupcii pri vznesení obvinenia ani prokurátorom úradu špeciálnej prokuratúry v konaní

o sťažnosti: „Z odôvodnenia uznesenia o vznesení obvinenia sa nedá zistiť, na základe

akých konkrétnych skutočností dospel vyšetrovateľ PZ k záveru, že som sa dopustil

účastníctva na zločine... Vyšetrovateľ... neuvádza, na základe akých skutočností a dôkazov

dospel k záveru, že zakázky boli predražené a z týchto dôvodov dochádzalo k obohacovaniu

sa osôb zapojených do tejto trestnej činnosti na úkor finančných prostriedkov čerpaných zo

štátneho rozpočtu SR. Vyšetrovateľ... taktiež neuviedol, akými konkrétnymi dôkazmi má

preukázané, že som poskytol úplatky vo výške 65. 8958,- Eur...“ Právnym dôsledkom

nedôsledného zohľadnenia načrtnutých skutkových okolností v sťažovateľovej právnej veci

mala byť nezákonnosť a nepreskúmateľnosť uznesenia vyšetrovateľa úradu boja proti

korupcii a napadnutého uznesenia prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry: „Tak

vyšetrovateľ ako aj prokurátor pri rozhodovaní nezistili riadne rozhodujúce skutočnosti

dôležité pre rozhodnutie, nevyhodnotili dôsledne, či boli splnené zákonné podmienky na

vznesenie mi obvinenia, čo robí ich rozhodnutia nepreskúmateľnými a tým aj nezákonnými.

Uznesenie o vznesení obvinenia nemôže byť postavené len na domnienkach, ale skutočnosti

v ňom uvedené musia byť preukázané konkrétnymi dôkazmi, ktoré boli získané zákonným

spôsobom. V mojom prípade tomu tak nebolo, preto malo byť napadnuté uznesenie

o vznesení obvinenia prokurátorom... zrušené ako nezákonné. Postupom prokurátora...,

ktorý... zamietol moju sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia... bolo porušené moje

základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Slovenskej

republiky.“

4. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo V. T. na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,

Úradu špeciálnej prokuratúry... sp. zn. VII/2 Gv 98/11-6 zo dňa 7. 6. 2011 porušené bolo.

2. Uznesenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Úradu špeciálnej

prokuratúry... sp. zn. VII/2 Gv 98/11-6 zo dňa 7. 6. 2011 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

3. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Úrad špeciálnej prokuratúry... je

povinný uhradiť V. T. trovy právneho zastúpenia... v sume 314,18 Eur...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti,

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

7. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 došlo tým, že vo veci konajúce orgány verejnej moci nedostatočne vyhodnotili

doteraz vykonané dokazovanie, na základe ktorého podľa názoru sťažovateľa mu nebolo

dokázané spáchanie trestnej činnosti. V tejto súvislosti dozorujúci prokurátor úradu

špeciálnej prokuratúry v konaní o sťažnosti nereflektoval na ním predostreté námietky

a vecné pripomienky, v dôsledku čoho tak mal zaťažiť svoje rozhodnutie

nepreskúmateľnosťou a z nej prameniacou nezákonnosťou.

8. Podľa názoru sťažovateľa dôvodom podania sťažnosti na ústavnom súde bola

skutočnosť, že „Uznesenie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2 Gv 98/11-6 zo 7. 6. 2011... je konečné,

nemožno proti nemu podať žiadny opravný prostriedok... niet iného štátneho orgánu, resp.

orgánu verejnej moci, ktorý by chránil moje základné právo na súdnu a inú právnu ochranu

podľa článku 46 ods. 1 “.

9. Ešte predtým, ako sa ústavný súd začne zaoberať vecným prieskumom nosných

dôvodov podanej sťažnosti, je vždy povinný preskúmať procesnú stránku veci. Z toho

vyplýva, že iba v prípade, ak sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne

náležitosti a zároveň neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, sa ňou môže zaoberať aj z hľadiska jej vecnej stránky. Jedným zo

základných pojmových znakov sťažnosti podľa , resp. podľa

ako prostriedku ochrany (alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd je zásada subsidiarity.

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci

nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci

v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 ().

10. Z konania o sťažnosti podľa teda vyplýva, že právomoc

ústavnému súdu prislúcha zaoberať sa porušením základného práva alebo slobody za

predpokladu, že právna úprava takému právu neposkytuje účinnú ochranu ().

11. V okolnostiach predmetnej veci sťažovateľ nevyužil všetky účinné a jemu

dostupné prostriedky, ktorými sa mohol domáhať ochrany svojho označeného základného

práva, keď v namietaných okolnostiach svojej trestnej veci nepodal mimoriadny opravný

prostriedok podľa a nasl. , ktorým sa mohol domáhať zrušenia

napadnutého uznesenia prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry ako právoplatného

rozhodnutia vydaného v prípravnom konaní. Podľa je

generálny prokurátor oprávnený zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta,

ak „... takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon“.

Podľa „generálny prokurátor môže zrušiť rozhodnutie

podľa § 363 ods. 1 do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia“.

12. Použitie tohto právneho prostriedku je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde jedným z atribútov prípustnosti podľa , a teda podmienkou

konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáhal svojho práva bez toho, aby využil

možnosti nápravy dané mu , preto ústavný súd jeho sťažnosť ako

neprípustnú podľa odmietol.

13. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že napadnuté uznesenie

prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry nemá povahu konečného rozhodnutia, ktoré by

s konečnou platnosťou zasahovalo do sťažovateľom označených práv. Otázka dôvodnosti

vznesenia obvinenia je predmetom celého trestného konania a ústavnému súdu v tejto

súvislosti náleží zaoberať sa otázkou ochrany základných práv a slobôd zásadne až po jeho

ukončení, s výnimkou mimoriadnych situácií, napríklad ak je súčasne dotknutá osobná

sloboda jednotlivca, teda po vyčerpaní všetkých procesných prostriedkov, ktoré

obvinenému poskytuje .

14. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011