Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 544/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť Stavebného bytového

družstva I Košice, Vojenská 14, Košice, zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Husárom,

Advokátska kancelária, Vojenská 14, Košice, vo veci namietaného porušenia základných

práv podľa a , Listiny

základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 25. mája 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Stavebného bytového družstva I Košice o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2017

doručená sťažnosť Stavebného bytového družstva I Košice (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 25. mája 2017. Sťažnosť bola odovzdaná na

poštovú prepravu 17. júla 2017.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom exekučného konania

o vymoženie pohľadávky v postavení oprávneného. Exekúcia je vedená Okresným súdom

Košice I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. .

3. Uznesením okresného súdu č. k. -23 z 3. júla 2015 bol zamietnutý

návrh súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa

konštatovania okresného súdu exekučné konanie začalo 18. marca 2015 na základe

exekučného titulu, ktorým je uznesenie okresného súdu sp. zn. , ktoré sa stalo

vykonateľným 19. apríla 2011. Keďže od vykonateľnosti exekučného titulu uplynuli viac

ako tri roky, s poukazom na § 61b ods. 3 Exekučného poriadku nebolo možné návrhu na

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť.

4. Proti uzneseniu okresného súdu sťažovateľ podal odvolanie, v ktorom okrem iného

namietal protiústavnosť § 61b ods. 3 Exekučného poriadku, a to najmä v spojení

s prechodným ustanovením novely, ktorá toto ustanovenie zakotvila do Exekučného

poriadku. Podľa názoru sťažovateľa sa totiž exekučný titul stal vykonateľným tri roky pred

účinnosťou novely, ktorá zakotvila do Exekučného poriadku § 61b ods. 3. Súčasne namietal

v odvolaní aj protiústavnosť výkladu okresného súdu v tejto veci.

5. Uznesením krajského súdu sp. zn. z 25. mája 2017 bolo

uznesenie okresného súdu potvrdené. Krajský súd iba odcitoval platné ustanovenie § 61b

ods. 3 Exekučného poriadku, avšak s namietaným rozporom tohto ustanovenia s sa

nijako nevysporiadal.

6. Podľa názoru sťažovateľa uvedeným uznesením krajského súdu došlo k porušeniu

jeho označených práv podľa , listiny a dohovoru.

7. Exekučný titul sa stal vykonateľným 19. apríla 2011. Sťažovateľ poukázal na to,

že v tom čase nemal žiaden dôvod navrhovať vykonanie exekúcie, lebo vedel, že exekučný

titul môže uplatniť vo všeobecnej premlčacej lehote podľa § 110 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, teda do 19. apríla 2021. Až 1. júna 2014 zákonodarca určil, že o exekúciu mal

požiadať do 19. apríla 2014, lebo inak príslušenstvo pohľadávky nebude možné exekučne

vymáhať. Podľa sťažovateľa z toho vyplýva, že § 243c ods. 1 Exekučného poriadku, podľa

ktorého § 61b ods. 3 sa použije na exekučné konania začaté po 31. máji 2014, oprávneného

vlastne spätne sankcionuje za to, že postupoval v súlade s právom. Znamená to podľa

konštantnej judikatúry ústavného súdu, že ide o normu neprípustne retroaktívnu, a preto

odporujúcu . V právnom štáte nie je možné akceptovať takú situáciu, aby

pohľadávka priznaná súdnym rozhodnutím sa stala účinnosťou nového právneho predpisu

nevymožiteľnou, pričom právny predpis spôsobujúci túto zmenu nestanovil žiadnu

zmysluplnú lehotu umožňujúcu reagovať na vzniknutú situáciu.

8. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že podľa dôvodovej správy k novele Exekučného

poriadku má novozavedené ustanovenie § 61b ods. 3 sankcionovať špekulatívne správanie

oprávneného tým, že nebude môcť viesť exekúciu na príslušenstvo pohľadávky, ktoré

vzniklo po vydaní exekučného titulu. Z toho je zrejmé, že toto ustanovenie treba vykladať

a chápať tak, že sa týka iba tej časti judikovaného dlhu, ktorá vzniká po ukončení súdneho

sporu a plynutím času narastá (úroky z omeškania, poplatky z omeškania). V prípade trov

konania sa dlžná suma nijako nemení, jej výška nenarastá a v týchto prípadoch neskoré

podanie návrhu zo strany oprávneného určite nie je motivované zvyšovaním jeho

pohľadávky voči povinnému.

9. Výklad zákona, ktorý je v rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy, znamená

podľa stabilnej rozhodovacej praxe ústavného súdu porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa . Práve preto sťažovateľ považuje výklad a aplikáciu

ods. 3 a § 243c ods. 1 Exekučného poriadku uskutočnený krajským súdom za taký, ktorý

vo svojich dôsledkoch porušuje a tým, že mu neumožňuje nútene

realizovať výkon svojho práva priznaného súdom, a to bez legitímneho a zmysluplného

dôvodu pre takýto postup. Sťažovateľ napokon poukázal na to, že obdobný právny názor

zastáva aj Okresný súd Dunajská Streda, ktorý inicioval začatie konania o súlade § 61b

ods. 3 a Exekučného poriadku s , a .

Uznesením ústavného súdu sp. zn. z 1. júna 2016 bola sťažnosť prijatá na

ďalšie konanie.

10. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces sťažovateľa: Stavebné

bytové družstvo I Košice(...) garantované ,

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd ako aj základné právo sťažovateľa na vlastnenie majetku garantované

v článku 20 ods. 1 SR uznesením Krajského súdu Košice č. konania

zo dňa 25.5.2017 porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu Košice zo dňa 25.5.2017, č.k. sa

zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu Košice na ďalšie konanie.

3. Krajský súd Košice je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške

374,81 € do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“

11. Z doplňujúceho podania právneho zástupcu sťažovateľa z 10. augusta 2017

doručeného ústavnému súdu 15. augusta 2017 vyplýva, že sťažovateľ 10. augusta 2017

podal z dôvodu právnej opatrnosti proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.

z 25. mája 2017 dovolanie.

II.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

14. Z už citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe

subsidiarity.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ústavný súd v systéme ochrany

základných práv a slobôd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa

uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na

ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity

právomoci ústavného súdu podľa zásad vyvoditeľných z § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde (porovnaj m. m. , , , ).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Proti uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ podľa vlastného tvrdenia dovolanie

ako mimoriadny opravný prostriedok, v dôsledku čoho právomoc poskytnúť ochranu jeho

označeným právam podľa , listiny a dohovoru má teraz Najvyšší súd Slovenskej

republiky v rámci dovolacieho konania. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bolo treba

sťažnosť odmietnuť ako neprípustnú.

15. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2017