Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 4/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. januára 2019

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpenej advokátkou JUDr. Júliou Chovancovou, Škultétyho 18, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k. -329 zo 7. novembra 2018

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. decembra 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného

súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) č. k. -329 zo 7. novembra 2018

(ďalej aj „napadnuté uznesenie“). Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu

10. decembra 2018.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd uznesením

č. k. -23 z 18. apríla 2013 ex offo začal konanie o pozbavenie spôsobilosti

na právne úkony (ďalej len „obmedzovaná“). Sťažovateľka je právnou

zástupkyňou obmedzovanej. Uznesením okresného súdu z 10. mája 2018 bol ustanovený

znalec na vyšetrenie zdravotného stavu obmedzovanej. Prvý termín vyšetrenia znalcom bol

stanovený na 26. jún 2018, ktorého sa obmedzovaná nezúčastnila z dôvodu zdravotného

stavu po úraze, o čom predložila sťažovateľka lekársku správu z 8. júna 2018, a to svojím

podaním doručeným okresnému súdu 29. júna 2018.

Druhého termínu vyšetrenia stanoveného na 3. júl 2018 sa obmedzovaná rovnako

nezúčastnila. Na informatívnom výsluchu 23. júla 2018 sťažovateľka na túto neúčasť

na vyšetrení reagovala argumentom, že s ohľadom na zdravotný stav obmedzovanej

tá nebola schopná dostaviť sa k znalcovi, o čom predložila lekársku správu z 20. júla 2018.

Okresný súd na informatívnom výsluchu uložil sťažovateľke povinnosť založiť do súdneho

spisu čitateľnú kópiu lekárskej správy z 8. júna 2018.

Následne okresný napadnutým uznesením zo 7. novembra 2018 uložil sťažovateľke

poriadkovú pokutu v sume 300 € podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“ alebo „Civilný

sporový poriadok“) z dôvodu nesplnenia povinnosti uloženej jej okresným súdom, teda

povinnosti predložiť doklady, ktorými riadne zdokladuje neúčasť obmedzovanej na termíne

vyšetrenia znalcom.

3. Sťažovateľka vidí v rozhodnutí okresného súdu o uložení poriadkovej pokuty

arbitrárnosť, nespravodlivosť a nezákonnosť, pretože nie je dostatočne odôvodnené, nie je

primerané charakteru konania a závery okresného súdu nemajú oporu vo vykonávanom

dokazovaní. Podľa tvrdenia sťažovateľky svojím „správaním žiadny priebeh konania

nesťažuje, rešpektuje úpravy a výzvy súdu...“. Lekárske správy boli okresnému súdu

v lehote zaslané elektronicky a „v požadovanej kvalite zodpovedajúcej originálu.

Inými dokumentami sťažovateľka nedisponuje, a preto ich nemohla a ani nemôže súdu

predložiť.

Sťažovateľka neručí za kvalitu vyhotovených lekárskych správ (ručne napísané

ošetrujúcim lekárom), a pokiaľ súdu ich kvalita nevyhovovala, nič nebránilo overiť ich

obsah u lekára... ktorý lekársku správu vystavil. Ide však o listiny, ktoré sú spôsobilým

dôkazným prostriedkom a podľa ich obsahu ich mohol súd vyhodnotiť už na informatívnom

výsluchu dňa 23.7.2018, ktorému boli predložené v origináli a s ich obsahom sa oboznámil.

... Ako vyšlo najavo, tieto lekárske správy neboli prekážkou ani v postupe súdneho

znalca, ktorý vyhotovil znalecký posudok aj bez vyšetrenia pani . Súdny znalec

vzal do úvahy zdravotné okolnosti, ktoré bránili pani zúčastniť sa vyšetrenia...“.

Sťažovateľka ďalej zdôrazňuje, že poriadková pokuta bola uložená jej ako právnej

zástupkyni, pričom „advokát nenesie žiadnu zodpovednosť za to, že sa klientka nezúčastní

vyšetrenia u súdneho znalca, ani za to, aké lekárske správy a s akým obsahom, ani v akej

kvalite vystavia príslušní odborní lekári. V tomto smere plní len funkciu sprostredkovateľa,

keď listiny predložené klientkou zasiela súdu.

Okresný súd... pristúpil k sankcionovaniu sťažovateľky až potom, čo bol znalecký

posudok vypracovaný a doručený súdu... až po uplynutí tri a pol mesiaca od dňa

informatívneho výsluchu... Sťažovateľku neupozornil na zníženú kvalitu zaslaných listín, ani

ju nevyzýval na ich opätovné predloženie. A teda ju ani neupozornil na možnosť uloženia

poriadkového opatrenia...

Uložená sankcia ako krajný prostriedok nápravy na vynútenie a upevnenie autority

súdu nemá oporu v dôkaznej situácii a sama o sebe ako aj jej výška je neprimeraná

skutkovým a právnym okolnostiam. Sťažovateľke však vzhľadom k odôvodneniu uznesenia

hrozí, že súd by mohol opakovane ukladať pokutu do výšky 2 000 eur...“.

Sťažovateľka upriamila pozornosť na novú procesnú úpravu Civilného sporového

poriadku, podľa ktorej nie je proti uloženiu poriadkovej pokuty prípustný žiadny

prostriedok procesnej obrany alebo procesnej nápravy. Napadnuté uznesenie okresného

súdu preto podľa jej názoru porušilo jej základné právo na súdnu ochranu, právo na

spravodlivé súdne konanie a dokonca aj právo na pokojné užívanie majetku.

4. Na základe týchto skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol,

že napadnutým uznesením okresného súdu boli porušené ňou označené práva, aby

napadnuté uznesenie zrušil, priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume

3 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia na účet jej právnej zástupkyne. Sťažovateľka

súčasne navrhla, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť

napadnutého uznesenia.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Cieľom predbežného prerokovania

každého návrhu je rozhodnúť o jeho prijatí na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a

teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených

dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , , , ,

).

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom.

9. Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už judikoval,

že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

10. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony,

ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným

záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

III.

11. Podstatou sťažnosti je námietka sťažovateľky, že okresný súd jej poriadkovú

pokutu v sume 300 € uložil nezákonne. Túto námietku sťažovateľka bližšie rozvádza

vo viacerých rovinách. Prvou z nich je polemika odôvodnenosti uloženia poriadkovej

pokuty ako takej, jej neprimeraná výška, pričom zároveň zdôrazňuje, že okresný súd k jej

uloženiu pristúpil bez akéhokoľvek upozornenia vopred, a napokon upozorňuje, že uloženie

poriadkovej pokuty bez akejkoľvek možnosti prieskumu môže viesť k svojvôli

a k arbitrárnemu prístupu súdu prvej inštancie.

12. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil

(, ). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti

poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi

všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci

v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou

inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu

nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnou zmluvou podľa

(, ).

13. Z postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, m. m. , , , ).

14. V zmysle môže súd uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje

postup konania najmä tým, že a) nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju nečinnosť

v konaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, b) sa nedostaví na súd, hoci naň bol

riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami,

c) neuposlúchne príkaz súdu, d) ruší poriadok alebo dôstojný priebeh pojednávania alebo

e) urobí hrubo urážlivé podanie. Z uvedeného vyplýva, že zákonná úprava poriadkovej

pokuty nerozlišuje medzi subjektmi, stranami sporu, resp. inými osobami, ktorým možno či

nemožno poriadkovú pokutu uložiť. Naopak, slovným spojením „tomu kto“ vyjadruje, že ju

možno uložiť komukoľvek, kto sťaží postup konania, a to formou, ktorú ako príklad uvádza.

15. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej je všeobecný

súd povinný organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil

stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie,

a zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu zákon

na tento účel zveruje vrátane poriadkových opatrení (napr. , ).

16. Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je právny názor, že ak Civilný

sporový poriadok prostredníctvom § 422 vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí

vydaných druhostupňovými súdmi, bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol

automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva (, ,

, , , ). Aj preto ústavný súd

v prípadoch, keď sťažnosť smeruje proti orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne

o bagateľnú sumu, poskytuje ústavnoprávnu ochranu len v celkom výnimočných prípadoch,

ak sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných práv alebo slobôd v mimoriadne

závažnom rozsahu, resp. intenzite (, , ,

). Vo veci sťažovateľky o takýto výnimočný prípad podľa názoru

ústavného súdu zjavne nejde.

17. Ústavný súd uvádza, že v danom prípade vec sťažovateľky možno vzhľadom

na hodnotu sporu pred súdmi (suma pokuty 300 €) posúdiť ako vec nižšej významnosti

(t. j. bagateľnú vec), kde vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu už samotný predmet

sporu v napadnutom konaní zakladá z hľadiska doterajšej judikatúry ústavného súdu

(porov. najmä , ako aj , , ,

, ) dôvod na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom

prerokovaní z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

18. Opodstatnenosť sťažnosti podľa v bagateľných veciach

prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov, ktoré sú

pre postupy zisťovania skutkového základu sporu a pre jeho právne posúdenie esenciálne

(porov. , , ), resp. v prípadoch, ak pôjde

o intenzitu zásahu kolidujúcu s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd (porov.

). Takéto vybočenie, resp. neodôvodnenosť rozhodnutia však ústavný súd

v prípade sťažovateľky nevzhliadol. Jej ústavná sťažnosť je v podstate len nesúhlasom

s rozhodnutím všeobecného súdu. Z prednesených argumentov nevyplýva nič, čo by

posunulo prejednávanú vec do ústavnoprávnej roviny.

19. Na základe uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že nemohlo

dôjsť k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv, čo zakladá dôvod

na odmietnutie sťažnosti ako celku z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2

.

20. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky vrátane jej návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2019