Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 393/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. júna 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou

Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná advokát

doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva na

súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 18. novembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca 2016

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 18. novembra 2015 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľke bola napadnutým uznesením

uložená poriadková pokuta vo výške 820 eur, pretože sa v konaní vedenom na Okresnom

súde Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) opakovane domáhala prerušenia konania

vedeného pod sp. zn. napriek tomu, že ňou uvádzaný dôvod prerušenia

konania neexistoval. Tým podľa názoru krajského súdu sťažovateľka zmarila dve súdom

prvého stupňa nariadené pojednávania vo veci samej (6. júna 2014 a 9. marca 2015), ktoré

boli odročené len z toho dôvodu, že sťažovateľka podala žiadosť o prerušenie konania do

rozhodnutia o jej sťažnosti podľa . Táto jej sťažnosť podľa však

bola ústavným súdom (uznesenie sp. zn. z 24. apríla 2014) odmietnutá pre

nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie. Podľa názoru krajského súdu

sťažovateľka v čase podania prvého návrhu na prerušenie konania (jún 2014), a o to viac

v čase podania druhého návrhu na prerušenie konania (marec 2015) o uvedenej skutočnosti

vedela (musela vedieť), no napriek tomu poskytla všeobecnému súdu nepravdivé

a zavádzajúce informácie, čím marila uplatnenie základných práv protistrany. Vzhľadom na

uvedené bola sťažovateľke napadnutým uznesením uložená poriadková pokuta vo výške

820 eur.

Sťažovateľka pred ústavným súdom namieta, že v jej prípade nebola naplnená ani

jedna z piatich alternatív uloženia poriadkovej pokuty podľa vtedy platného § 53 ods. 1

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“), podľa ktorého tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania

alebo kto hrubo sťažuje postup konania tým, že v súdom určenej lehote neurobí súdom

uložený úkon alebo nesplní jemu súdom uloženú povinnosť a svoju nečinnosť v konaní

neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi, alebo sa neustanoví na súd, hoci naň bol riadne

a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, alebo

kto neposlúchne príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí hrubo urážlivé

podanie, súd môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 820 eur.

Sťažovateľka pred ústavným súdom tvrdí, že nezmarila žiadne právo protistrany, a už

vôbec hrubo nesťažila postup všeobecného súdu v príslušnom konaní. Sťažovateľka

nemohla mariť základné právo protistrany na konanie bez zbytočných prieťahov, mohla

nanajvýš mariť procesný postup súdu. Okresný súd si podľa názoru sťažovateľky mal

prostredníctvom dožiadania na ústavnom súde overiť pravdivosť informácií, ktoré

sťažovateľka vo svojich návrhoch poskytla. Ďalej je potrebné uviesť, že

vyžaduje marenie uplatnenia základného práva protistrany (žalovaného), čo by vyžadovalo

určité úsilie žalovaného uplatniť svoje práva, t. j. domáhať sa pojednávania, resp. ukončenia

konania, k čomu podľa sťažovateľky v tomto prípade nedošlo.

Pokiaľ by išlo o hrubé sťaženie postupu súdu tým, že sťažovateľka vážnymi

okolnosťami neospravedlnila neustanovenie sa na súd, hoci naň bola riadne a včas

predvolaná, v danom prípade došlo k ospravedlneniu vážnymi okolnosťami. Tieto síce

neboli pravdivé, ale ani samotný zákon neuvádza, že by pravdivé mali (museli) byť. V § 53

ods. 1 navyše vôbec nie je uvedené odročenie pojednávania ako dôvod uloženia

poriadkovej pokuty. Príslušný súd si informácie poskytnuté sťažovateľkou vôbec neoveril,

i keď to mohol veľmi jednoducho spraviť, a pojednávanie vo veci odročil. Uvedené by

mohlo byť dôvodom na disciplinárne stíhanie zákonného sudcu, nie však na vyvodzovanie

zodpovednosti proti sťažovateľke samej.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol

o porušení jej základného práva podľa a práva podľa

dohovoru napadnutým uznesením a nahradil jej trovy právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka

konania alebo kto hrubo sťažuje postup konania tým, že v súdom určenej lehote neurobí

súdom uložený úkon alebo nesplní jemu súdom uloženú povinnosť a svoju nečinnosť

v konaní neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi, alebo sa neustanoví na súd, hoci naň bol

riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami,

alebo kto neposlúchne príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí hrubo urážlivé

podanie, súd môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 820 eur.

Podľa pri opakovanom hrubom sťažení postupu konania podľa

odseku 1 súd môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 1 640 eur.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti podľa nespochybňuje, že

v nadväznosti na dva ňou podané návrhy došlo k odročeniu dvoch konajúcim súdom

nariadených pojednávaní, a ani to, že dôvody, ktoré vo svojej opakovanej žiadosti

o prerušenie konania uviedla, boli zavádzajúce. Obrana sťažovateľky, resp. jej nesúhlas

s napadnutým uznesením spočíva v tom, že v jej prípade neboli splnené zákonné podmienky

na uloženie poriadkovej pokuty podľa , konkrétne (i) marenie uplatnenia

základného práva iného účastníka konania a/alebo (ii) hrubé sťažovanie postupu konania.

Ústavný súd v prvom rade poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej je

všeobecný súd povinný organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo

najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou

o rozhodnutie, a zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré

mu zákon na tento účel zveruje, vrátane poriadkových opatrení podľa (napr.

).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je

prehodnocovať správnosť poriadkového opatrenia (procesného rozhodnutia) všeobecného

súdu, a to ani v prípade, ak by s takým rozhodnutím nesúhlasil. Opodstatnenosť sťažnosti

podľa v takýchto prípadoch prichádza do úvahy iba v prípadoch

extrémneho vybočenia zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných

súdov, ktoré môžu mať za následok porušenie garantovaných základných práv

a slobôd, alebo tiež v prípadoch absencie primeraného zdôvodnenia tohto rozhodnutia

všeobecným súdom (napr. ).

Sťažovateľka pred ústavným súdom tvrdí, že svojím konaním nemohla mariť

uplatnenie základného práva iného účastníka konania. Ústavný súd konštatuje, že pod

marením základného práva účastníka je potrebné rozumieť zásadne základné práva

procesnoprávneho charakteru upravené v až 48 a v dohovoru. Aj

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre (pozri napr. uznesenia č. k.

-222 a č. k. -227, obe z 1. júna 2007) konštatoval, že ukladanie

poriadkových pokút je opodstatnené vo veciach, v ktorých účastník, iný subjekt konania

alebo aj tretie osoby svojím postupom, nečinnosťou alebo opomenutím zasahujú do

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nie je preto možné dať

sťažovateľke za pravdu v tom, že ona sama ako účastníčka konania nemohla svojím

konaním mariť uplatnenie základného práva protistrany na konanie bez zbytočných

prieťahov. Krajský súd v napadnutom uznesení správne poukázal na to, že opakovaným

odročením nariadeného pojednávania z dôvodu rozhodovania o návrhu sťažovateľky na

prerušenie konania (založenom na zavádzajúcich informáciách) mohlo dôjsť k zásahu do

uvedeného základného práva protistrany, resp. k mareniu jeho uplatnenia.

Z uvedeného je zrejmé, že už dôvod marenia uplatnenia základného práva iného

účastníka konania bol dostatočný na to, aby bola sťažovateľke krajským súdom uložená

poriadková pokuta. Navyše uložená poriadková pokuta vo výške 820 eur zodpovedá pokute,

ktorú bolo možné uložiť na základe (marenie uplatnenia základného práva

účastníka konania), a nepredstavovala teda pokutu vo vyššej sume podľa

(opakované hrubé sťaženie postupu súdu), ktorá mohla byť uložená až do výšky 1 640 eur.

Na základe uvedeného ústavný súd nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa osobitne aj

k druhému dôvodu uloženia pokuty sťažovateľke.

Vychádzajúc z týchto skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že niet žiadnej

spojitosti medzi napadnutým uznesením krajského súdu a namietaným porušením

základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

dohovoru, preto predloženú sťažnosť ako celok odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Okrem uvedeného ústavný súd konštatuje, že z hľadiska predmetu sporu ide v danej

veci o prípad posudzovaný ako tzv. bagateľná vec (sťažovateľka bola zaviazaná na

zaplatenie poriadkovej pokuty vo výške 820 eur). Za daných okolností už samotný predmet

sporu v napadnutom konaní zakladá z hľadiska doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod

na odmietnutie sťažnosti už pri jeho predbežnom prerokúvaní. Opodstatnenosť sťažnosti

podľa v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho

vybočenia zo štandardov, ktoré sú pre postupy zisťovania skutkového základu sporu a pre

jeho právne posúdenie esenciálne (napr. ), a preto už aj z tohto dôvodu

bolo potrebné sťažnosť odmietnuť podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Z uvedeného dôvodu sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľky nezaoberal,

pretože rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo

slobody, k čomu v danom prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. júna 2017