Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 134/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. apríla 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Mojmíra Mamojku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátom

JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára

2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“). Ústavná sťažnosť bola

odovzdaná na poštovú prepravu 22. februára 2019.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. , ktorého predmetom bolo

rozhodovanie o žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia. Sťažovateľ v konaní

vystupoval ako žalobca.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti predovšetkým uviedol, že na okresnom súde

konanie začalo 5. novembra 2015 a ďalej dodal: „V tejto veci v súčasnosti prebieha konanie

na Okresnom súde... I napriek skutočnosti, že odo dňa začatia tohto konania do súčasnosti

uplynuli už 3 roky a 11 mesiacov, nie je toto konanie právoplatne skončené. Do dnešného

dňa nebolo rozhodnuté o trovách tohto konania.“

Sťažovateľ podal 10. júna 2016 sťažnosť predsedovi okresného súdu na prieťahy

v konaní. Okresný súd prípisom z 28. júna 2016 sťažovateľovi oznámil, že koná

plynule, úkony sú vykonávané priebežne a sťažnosť nie je dôvodná. Podľa sťažovateľa

okresný súd „zákonné ustanovenia v tomto konaní nerešpektuje, čím sa toto konanie

zbytočne predlžuje a vznikajú zbytočné prieťahy v konaní.

... pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 23.11.2016, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok vo veci samej, proti ktorému som podal odvolanie.

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. -169 zo dňa

13.6.2017 v právnej veci žalobcu: ... proti žalovanej... bolo rozhodnuté, že

rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. -122 zo dňa 23.11.2016

v napadnutých častiach sa potvrdzuje a v nenapadnutej časti zostáva nedotknutý. Žalovanej

bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % účelne

vynaložených nákladov. Tento rozsudok odvolacieho súdu bol môjmu advokátovi

JUDr. Jánovi Vajdovi doručený dňa 7.7.2017. Odo dňa 7.7.2017 do súčasnosti sa v tejto

veci riadne nekoná. Do dnešného dňa nebolo rozhodnuté o trovách tohto konania. Tento

stav trvá už 19 mesiacov, čo je obdobie zbytočných prieťahov v konaní. Uznesenia o trovách

konania pritom na všeobecných súdoch v Slovenskej republiky vydávajú vyšší súdny

úradníci.“.

Sťažovateľ zároveň poukazuje na jednotlivé obdobia prieťahov v napadnutom konaní

okresného súdu, argumentujúc tým, že konanie „v tejto veci sa neúmerne predlžuje, hoci

konaniu nebráni žiadna zákonná prekážka. Celkom 39 mesiacov trvajú bezdôvodné

prieťahy v tomto konaní...

V tejto veci som podaním zo dňa 28.9.2016 podal ústavnú sťažnosť pre porušenie

môjho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov... Uznesením

Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach sp. zn. -12 zo dňa

6.10.2017 bola moja ústavnú sťažnosť odmietnutá. Odo dňa vydania tohto uznesenia vznikli

v tomto konaní ďalšie zbytočné prieťahy spôsobené nevydaním uznesenia odporcu o trovách

konania.

... Zbytočné a opakované prieťahy v tomto konaní trvajú celkom 39 mesiacov. Moja

sťažnosť na prieťahy v tomto konaní zo dňa 10.6.2016 a ani moja ústavnú sťažnosť zo dňa

28.9.2016 neviedli k urýchleniu tohto súdneho konania a k odstráneniu prieťahov v tomto

konaní, naopak vznikli ďalšie prieťahy v tomto konaní. Táto vec je reštančnou vecou

a napriek tomu odporca vo veci riadne nekoná.“.

4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom

pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp.zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,-EUR, ktoré je

Okresný súd Žiar nad Hronom povinný vyplatiť mu do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

Okresný súd Žiar nad Hronom je (povinný, pozn.) uhradiť

trovy konania v sume 346,26 EUR na účet advokáta...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až ,

až , až , a . V zmysle a sa

tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

7. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

8. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľa je možné kvalifikovať

ako sťažnosť podľa v spojení s a a nasl. zákona

o ústavnom súde, pričom sťažovateľ je v konaní zastúpený kvalifikovaným právnym

zástupcom v zmysle .

10. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu, ktorá je plne aplikovateľná

i po zmene právnej úpravy, o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy,

ak namietaným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením

alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. , , , ,

, , , ).

11. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní, ktorý ku dňu podania ústavnej sťažnosti nerozhodol o trovách

konania.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

13. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

14. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,

že účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu (napr. , ).

15. V posudzovanej veci ústavný súd vlastným šetrením dopytom na okresnom súde

zistil, že okresný súd vo veci žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia

rozhodol rozsudkom z 23. novembra 2016, ktorým sťažovateľovi čiastočne vyhovel a uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť sťažovateľovi sumu 400 € s úrokom z omeškania v sume

9 % ročne a vo zvyšku žalobu zamietol. Okresný súd sťažovateľovi tretím výrokom priznal

aj náhradu trov konania v pomere 20 % trov konania. O sťažovateľom podanom odvolaní

rozhodol odvolací súd potvrdzujúcim rozsudkom.

Ústavný súd teda konštatuje, že napadnuté konanie bolo v čase podania ústavnej

sťažnosti sťažovateľa v merite veci právoplatne skončené v prvom výroku 25. januára 2017

a v druhom a treťom výroku 10. júla 2017 a prebiehalo len vo fáze týkajúcej sa

rozhodovania o sume náhrady trov konania.

O sume náhrady trov konania rozhodol okresný súd uznesením sp. zn.

zo 4. januára 2019, ktoré bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené 23. februára

2019, teda deň po podaní ústavnej sťažnosti na poštovú prepravu.

16. Ústavný súd pre úplnosť uvádza, že sťažovateľ sa už skôr obrátil v tej istej veci

so sťažnosťou na ústavný súd, o ktorej tento rozhodol uznesením sp. zn.

zo 6. októbra 2017 tak, že sťažnosť odmietol. Ústavný súd preto mohol posúdiť len obdobie

konania pred okresným súdom od posledného rozhodnutia ústavného súdu, pričom

z uvedeného je zrejmé, že v čase podania ústavnej sťažnosti ústavnému súdu už o sume

náhrady trov konania bolo rozhodnuté.

17. Ústavný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti poukazuje na svoju doterajšiu

judikatúru (napr. , , , ), podľa ktorej nie

každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý

možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti

veci sa postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré

by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

(napr. , ).

18. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že

ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí

zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (napr. , , ) a že nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. , , ). Na kratšie obdobia nečinnosti

všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane

a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (rovnaké

závery ústavný súd vyslovil taktiež napr. v , alebo ).

19. V tejto súvislosti ústavný súd, prihliadajúc na judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva, konkrétne na jeho rozsudok v prípade Čičmanec proti Slovenskej

republike (rozsudok z 28. 6. 2016 k sťažnosti č. 65302/11), ktorým Európsky súd pre ľudské

práva okrem iného konštatoval, že čl. 6 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby všetky stupne

konania týkajúce sa rozhodovania o občianskych právach a záväzkoch vrátane konania

nasledujúceho po rozsudku v merite veci (čo zahŕňa teda aj fázu konania týkajúcu sa trov)

boli rozhodnuté v primeranej lehote, považuje za preukázané, že postup okresného súdu

v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. sa zjavne nevyznačuje takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

. Obdobie od 10. júla 2017, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie

okresného súdu o náhrade trov konania, do 4. januára 2019, ktoré tento súd potreboval

na rozhodnutie o sume náhrady trov konania, hoci nebolo krátke, nemožno považovať

za porušenie práva sťažovateľa garantovaného v citovanom článku a dohovoru.

20. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu

v napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať

ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2

písm. g) ako zjavne neopodstatnenú.

21. Na základe uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2019