Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 292/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť J. J., D., vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. J. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2013

doručená sťažnosť J. J. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konania“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom dovolacích konaní,

ktoré sú vedené na najvyššom súde pod sp. zn. (týka sa to konania

vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. ) a sp. zn.

(týka sa to konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.

).

Z odôvodnenia sťažnosti ďalej vyplýva najmä, že najvyšší súd podľa sťažovateľa

v uvedených konaniach „plne porušil ústavné práva sťažovateľa“ podľa čl. 48 ods. 2

, pretože v napadnutých konaniach „tento súd vo veci promptne nekonal(...) po dobu

11 mesiacov“. Takéto konanie je pritom v rozpore s procesným právom sťažovateľa,

pretože „dotyčný súd nekonal a nerozhodoval v podanej veci a neurobil žiaden relevantný

procesný úkon v danej veci“. Je pritom povinnosťou súdu „aby zabezpečil, aby samotný

súd konal tak, aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom v súdnom konaní. (...)

Od posledného úkonu žalovaného súdu uplynul značný čas v nekonaní(...)“. Relevantná

súdna ochrana pritom znamená „odstránenie stavu právnej neistoty čo je možné odstrániť

len aktívnou činnosťou súdu zavŕšenou právoplatným rozhodnutím. (...) Zároveň je potrebné

uviesť, že sa jedná o jednoduchý proces(...) po právnej stránke ako aj skutkového základu.

(...) Sťažovateľ si uplatňuje podľa (...) primerané zadosťučinenie

- finančné vo výške 10 000 euro ako plnú náhradu nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej

v peniazoch - že sťažovateľ je povinný trpieť stav právnej neistoty v ktorej sa nachádza

sťažovateľ - kde je žaloba plne opodstatnená. Neopomenuteľná vec je že sťažovateľ je

invalidný dôchodca.“.

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„základné práva sťažovateľa(...) na prerokovanie veci(...) bez zbytočných prieťahov

podľa SR postupom žalovaného súdu v podanej veci bolo(...) porušené

aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a sťažovateľovi bolo plne priznané

finančné zadosťučinenie,

aby žalovaný súd vyplatil finančné zadosťučinenie do jedného mesiaca odo dňa

právoplatnosti tohto nálezu Ústavného súdu SR,

ako aj všetky trovy s podaním straty času a náhradu hotových výdavkov ktoré vznikli

sťažovateľovi(...)“

Sťažovateľ zároveň požiadal aj o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (, ).

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v postupom najvyššieho súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a sp. zn. .

1. Vychádzajúc zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že napadnuté konanie

vedené pod sp. zn. sa na najvyššom súde začalo 4. apríla 2012 a dovolacie

konanie vedené pod sp. zn. sa na najvyššom súde začalo 21. novembra

2011, keď mu boli doručené spisy Okresného súdu Bratislava III, aby rozhodol

o dovolaniach sťažovateľa.

Ústavný súd predovšetkým poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr.

, , ), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v . Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ).

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá

nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. ). Sťažovateľ vo svojej sťažnosti nepoukázal na žiadne

obdobie nečinnosti najvyššieho súdu v napadnutých konaniach, pričom obdobie, počas

ktorého sa spisy v napadnutých konaniach nachádzajú na dovolacom súde, sa zjavne

nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle . Obdobie od 4. apríla 2012, resp. od

21. novembra 2011, do podania predmetnej ústavnej sťažnosti (2. mája 2013), ktoré

najvyšší súd potreboval na prípravu rozhodnutí v napadnutých konaniach, hoci nebolo

krátke, ešte nemožno považovať za porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného

v citovanom článku .

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup najvyššieho súdu

v napadnutom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie

kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v ,

a preto sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2. Okrem uvedeného podľa sťažnosť podľa

nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z prípisu najvyššieho súdu sp. zn. z 8. apríla 2013 vyplýva, že

sťažovateľ využil právne prostriedky nápravy podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“), t. j. podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi najvyššieho súdu.

Vzhľadom na to, že od podania sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní, na ktorú dostal

sťažovateľ odpoveď v apríli 2013, do doručenia sťažnosti ústavnému súdu (2. mája 2013)

uplynul len krátky čas na zjednanie nápravy, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na

prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému

nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda

najvyššieho súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným

prieťahom (podobne , , ). Postup sťažovateľa

v okolnostiach daného prípadu preto podľa ústavného súdu nemožno považovať za splnenie

požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov.

V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných

prostriedkov ochrany základných práv a slobôd“, porušenie ktorých sťažovateľ pred

ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré

s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri

vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať

dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ ().

Na základe uvedených zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1

sťažnosť nie je ani prípustná.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd považoval už za bezpredmetné

rozhodovať o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom, ako aj o ďalších nárokoch uplatnených v jeho sťažnosti.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby po

splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom najvyššieho súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. mája 2013