Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
607/400601.54dfaa.pdf
PDF · 142.81 KB
No categories available
1Obdo/13/2012
Najvyšší súd 1 Obdo/13/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J., proti odporcovi S.,
o zaplatenie 808 280 452,04 eur s príslušenstvom, vedeného na Okresnom súde Bratislava
III pod sp. zn. 26Cb/97/2008, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave z 30. júna 2011 č. k. 1Cob/415/2010-63, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu o d m i e t a.
Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 27. júla 2010 č. k. 26Cb/97/2008-37
zastavil podľa § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch konanie o návrhu
navrhovateľa s odôvodnením, že navrhovateľ napriek výzve súdov nezaplatil súdny poplatok
za návrh vo výške 33 193,50 eur napriek poučeniu, že v prípade, ak súdny poplatok nebude
zaplatený, súd konanie zastaví.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na odvolanie odporcu uznesením zo dňa
30. júna 2011 č. k. 1Cob/415/2010-63 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uviedol, že
z obsahu spisu vyplýva, že pred návrhom sa navrhovateľ domáha od odporcu zaplatenie
808 280 452,04 eur titulom náhrady škody. Navrhovateľ podal návrh na priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov a na ustanovenie zástupcu z radov advokátov. O tomto
návrhu bolo uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 21. augusta 2009 č. k. 26Cb/98/2008-25
v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. marca 2010 č. k.
1Cob/315/2009-31 rozhodnuté tak, že oslobodenie od súdnych poplatkov nebolo
navrhovateľovi priznané a bola zmietnutá jeho žiadosť ustanovenia zástupcu z radov
advokátov. Následne súd prvého stupňa výzvou zo dňa 06. mája 2010 doručenou
navrhovateľovi dňa 02. júna 2010 vyzval navrhovateľa pod následkom zastavenia konania
na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 33 193,50 eur v lehote 10 dní od doručenia
výzvy.
Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ súdny poplatok na výzvu súdu
v určenej lehote nezaplatil s poukazom na ust. § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. a odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a odporcovi náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal.
Následne Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 26Cb/97/2008-72 zo dňa
18. novembra 2011 priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov celkom
a ustanovil mu pre konanie zástupcu z radov advokátov J.
Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu z 30. júna 2011 podal dovolanie
navrhovateľ. Prípustnosť dovolania odôvodňuje s poukazom na ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
v spojení s § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O. s. p. Uviedol, že výzvou zo dňa 06. mája 2010,
ktorá bola navrhovateľovi doručená dňa 02. júna 2010 bol okresným súdom vyzvaný
k zaplateniu poplatku vo výške 33 193,50 eur. Na túto výzvu navrhovateľ reagoval listom
s názvom „Odpor proti výzve na zaplatenie súdneho poplatku (č. l. 35)“, ktorý bol doručený
súdu dňa 11. júna 2010, v ktorom namietal zaujatosť Okresného súdu Bratislava III. V tejto
súvislosti poukázal na § 16 ods. 3 O. s. p. Navrhovateľ má za to, že vznesenou námietkou
zaujatosti sa súd nezaoberal. Navrhovateľ konštatoval, že po vydaní uznesenia o zastavení
konania (č. l. 38) navrhovateľ vzniesol obsahovo takmer totožnú námietku zaujatosti voči OS
Bratislava III, s ktorou sa Okresný súd zaoberal a vykonal úkony smerujúce k predloženiu
veci na rozhodnutie nadriadenému súdu. Nemožno teda podľa navrhovateľa argumentovať, že
podanie námietky zaujatosti z č. l. 35 bolo formálne vadné. Navrhovateľ má za to, že uvedené
konanie možno subsumovať pod konanie, ktorým mu bolo postupom súdu odňaté právo
konať pred súdom. V tejto súvislosti poukázal na judikát R 50/1997.
K ostatným dôvodom dovolania (§ 241 ods. 2 písm. b/, c/ O. s. p.) uviedol, že
doposiaľ nebolo zo strany Krajského súdu v Bratislave rozhodnuté o navrhovateľovej
námietke zaujatosti všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava III v č. l. 38 hoci Okresný
súd vykonal všetky potrebné úkony na rozhodnutie o námietke. Ďalej uviedol, že
rozhodované bolo iba o námietke zaujatosti voči senátu Krajského súdu Bratislava.
Konštatoval, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu č. k. 1Cob/315/2009-31 ktorým bolo
rozhodnuté o potvrdení uznesenia o nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov
a ustanovenie zástupcu z radov advokátov, ktoré bolo navrhovateľovi doručené dňa 02. júna
2010 podal dovolateľ dovolanie, o ktorom nebolo doposiaľ konané a rozhodované a súd
v tejto veci nevykonal žiadne procesné úkony.
Navrhovateľ sa domáha, aby súd rozhodol uznesením o zrušení uznesenia odvolacieho
súdu č. k. 1Cob/415/2010-63 a aby podľa ust. § 243b ods. 3 O. s. p. zrušil aj uznesenie súdu
prvého stupňa č. k. 26Cb/97/2008-37. V dovolaní si navrhovateľ uplatnil právo na náhradu
trov dovolacieho konania.
Vo vyjadrení k dovolaniu odporca ohľadom námietky k zaujatosti uviedol, že táto je
podľa jeho názoru irelevantná, nakoľko nespĺňa obsahové náležitosti predpisované § 15a
ods. 3 O. s. p., keďže v nej nie je uvedený sudca, voči ktorému námietka smeruje, ďalej ani
dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený a napokon ani čas, kedy sa navrhovateľ o dôvode
vylúčenia dozvedel. Odporca považuje námietku navrhovateľa za opakovanú námietku
zaujatosti, na ktorú súd v zmysle ust. § 15a ods. 4 O. s. p. neprihliada.
K odňatiu možnosti konať pred súdom odporca uviedol, že v prípade tohto súdneho
konania pokračovanie v konaní napriek nezaplateniu súdneho poplatku nemá oporu v zákone,
nakoľko nejde o žiaden z prípadov podľa § 10 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch.
K zastavaniu konania teda podľa odporcu došlo lege artis v zmysle ust. § 10 ods. 1 Zákona
o súdnych poplatkoch. Taktiež poukázal na to, že v tomto konaní neprichádza do úvahy ani
oslobodenie navrhovateľa od súdnych poplatkov v zmysle ust. § 138 O. s. p., nakoľko
zo znenia žalobného návrhu a jeho neskorších doplnení je zrejmé bezúspešné uplatňovanie
práva, konkrétne zaplatenia sumy 808 280 452,04 eur z titulu náhrady škody – ušlého zisku.
Odporca má za to, že na oslobodenie od súdnych poplatkov navrhovateľa v tomto
konaní nie je žiaden zákonný dôvod, a preto nie je možné ani zastavenie konania
pre nezaplatenie riadne vyrubeného súdneho poplatku, voči ktorému smeruje dovolanie
navrhovateľa, považovať za odopretie možnosti konať pred súdom. Odporca považuje
dovolanie navrhovateľa za nedôvodné, a preto navrhol, aby dovolací súd podané dovolanie
ako neprípustné odmietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.) ďalej
skúmal, či opravný prostriedok navrhovateľa smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno
v zmysle § 236 a nasl. O. s. p. napadnúť dovolaním. Dospel pritom k záveru, že dovolanie nie
je v danej veci prípustné.
Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti uzneseniam odvolacieho súdu
z dôvodov taxatívne vypočítaných v ustanoveniach § 237 písm. a/ až g/ a v prípadoch
uvedených v § 239.
Podľa § 237 O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci bol podľa zákona potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodol senát.
Podľa § 239 O. s. p. je dovolanie tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa a proti potvrdzujúcemu uzneseniu
odvolacieho súdu vtedy, ak odvolací súd v ňom vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože
ide o rozhodnutie zásadného právneho významu alebo ak ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia alebo o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia podľa § 268 ods. 1 písm. g/ a h/ a taktiež, ak ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
V preskúmavanej veci nejde o žiaden z prípadov uvedených v § 239 O. s. p.
Napadnutým uznesením bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa bez toho, aby odvolací
súd vyslovil v potvrdzujúcom uznesení prípustnosť dovolania a nejde ani o uznesenie
o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia a ani o uznesenie o uznaní (neuznaní ) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Keďže dovolací súd nezistil ani žiadne vady, pre ktoré by prípustnosť dovolania bola
daná v zmysle § 237 O. s. p., dovolanie navrhovateľa podľa § 243b ods. 4 O. s. p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol.
O trovách dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že
odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko o ich priznanie nepožiadal.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 27. novembra 2013
JUDr. Štefan Šatka, v. r.
predseda senátu
v zastúpení JUDr. Juraj Seman
Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová