Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 317/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. augusta 2019

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca

spravodajca) a Mojmíra Mamojku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35724803,

zastúpenej advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava,

v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Tomáš Kušnír, vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na súdnu ochranu podľa

uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 9. novembra 2018

a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 2. apríla 2019

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia obchodnej

spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2019

doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska

5, Bratislava, IČO 35724803 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou

kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ

a advokát Mgr. Tomáš Kušnír, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 9. novembra 2018 a uznesením okresného súdu sp. zn.

z 2. apríla 2019.

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva:

«Sťažovateľ sa podanou žalobou zo dňa 23.06.2017 domáhal toho, aby Stály

rozhodcovský súd zriadený pri Asociácií pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03

Bratislava (ďalej aj „rozhodcovský súd“) zaviazal , bytom

, (ďalej aj „povinný“) k zaplateniu sumy

5.791,07 € s prísl...

O nároku sťažovateľa rozhodol rozhodcovský súd Rozhodcovským rozsudkom zo dňa

07.09.2017, sp. zn. (ďalej aj „rozhodcovský rozsudok“). Právnemu

zástupcovi sťažovateľa bol prostredníctvom rozhodcovského súdu doručený predmetný

rozhodcovský rozsudok dňa 21.09.2017...

Sťažovateľ sa následne návrhom na vykonanie exekúcie doručeným okresnému súdu

dňa 31.05.2018 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 5.791,07 € s prísl., a to na

základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

08.01.2018 a vykonateľnosť dňa 12.01.2018.»

3. V ústavnej sťažnosti sa ďalej uvádza, že «Okresný súd v rámci preskúmavania

návrhu na vykonanie exekúcie a sťažovateľom priloženého exekučného titulu vykonal

dožiadanie na rozhodcovský súd za účelom predloženia kompletného rozhodcovského spisu.

Okresný súd ako exekučný súd Uznesením zo dňa 09.11.2018 návrh sťažovateľa na

vykonanie exekúcie zamietol, pričom v rámci odôvodnenia uviedol, že „rozhodcovský

rozsudok bol vyhotovený v RTF formáte, t. j. ako pôvodný elektronický dokument. Následne

advokát Mgr. Tomáš Kušnír pre konanie o návrhu na vykonanie exekúcie vyhotovil

zaručenú konverziu pôvodného elektronického dokumentu, ktorú podpísal svojim zaručeným

elektronickým podpisom aj napriek skutočnosti, že predmetný rozhodcovský rozsudok po

nahliadnutí do rozhodcovského spisu bol už vyhotovený vo forme pôvodného elektronického

dokumentu, ktorý bol autorizovaný rozhodcom , . Navyše

doložka právoplatnosti a vykonateľnosti dotknutého exekučného titulu - rozhodcovského

rozsudku bola vyhotovená taktiež vo forme elektronického dokumentu autorizovaného

osobou ... Vzhľadom na vyššie uvedené sa rozhodcovský

rozsudok musí vždy vyhotovovať v listinnej podobe, pričom k návrhu na vykonanie exekúcie

sa môže pripojiť len ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou

pôvodného dokumentu v listinnej podobe. V prípade, ak je k návrhu na vykonanie exekúcie

pripojený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý bol ako pôvodný elektronický

dokument autorizovaný rozhodcom, a právny zástupca oprávneného ho premení do PDF

formátu a vykonaná na ňom zaručenú konverziu, je tu daný rozpor s § 40 ods. 1

Spotrebiteľského rozhodcovského zákona, ktorý pripúšťa len listinnú formu vyhotovenia

rozhodcovského rozsudku.“

Voči predmetnému rozhodnutiu okresného súdu o zamietnutí návrhu na vykonanie

exekúcie podal sťažovateľ v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú okresný súd

Uznesením zo dňa 02.04.2019 zamietol s nasledovným odôvodnením: § 40 od. 1 zákona je

dodržaný iba vtedy, ak pôvodca rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku (rozhodcovský

súd) disponuje aspoň jedným vyhotovením rozsudku v listinnej podobe s fyzickým podpisom

rozhodcu. Exekučný súd nevylučuje, aby rozhodcovský súd disponoval rozhodcovským

rozsudkom v elektronickej podobe dokonca ako elektronický dokument so zaručeným

elektronickým podpisom rozhodcu, ale musí popri tom z vyššie uvedených dôvodov

disponovať i vyhotovením rozsudku v listinnej podobe s fyzickým podpisom rozhodcu... Ako

vyplýva z napadnutého uznesenia v predmetnej veci Stály rozhodcovský súd zriadený pri

Asociácii pre arbitráž bol požiadaný o riadny listinný rozhodcovský rozsudok. Tento nebol

zo strany rozhodcovského súdu predložený, čo v prípade jeho existencie by nemohol byť

objektívny problém.».

4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti zdôrazňuje, že „Sťažovateľ spolu s návrhom na

vykonanie exekúcie predložil exekučnému súdu rozhodcovský rozsudok opatrený doložkou

zaručenej konverzie z listinnej do elektronickej podoby, pričom zaručená konverzia bola

vykonaná z listinnej podoby dokumentu, ktorý bol sťažovateľovi doručený prostredníctvom

preberacieho protokolu zo dňa 21.09.2017, tak ako to predpokladá ust. § 38 ods. 2 písm. c)

o elektronickej podobe výkonu orgánov verejnej moci a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). V danom prípade sťažovateľ nemá

a ani nemôže mať z objektívnych dôvodov vedomosť o tom, v akej podobe vedie

rozhodcovský súd spisovú dokumentáciu teda konkrétny rozhodcovský spis, avšak táto

skutočnosť nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchu sťažovateľa vo forme zamietnutia

návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko sťažovateľovi bol tento rozhodcovský rozsudok

doručený v listinnej podobe v súlade s ust. § 40 ods. 1 ZSRK, pričom tento bol následne

zaslaný exekučnému súdu opatrený doložkou zaručenej konverzie.

Sťažovateľ má za to, že konanie okresného súdu, na základe ktorého trval na

doložení rozhodcovského rozsudku v listinnej forme od subjektu, ktorý nie je stranou

exekučného konania, napriek skutočnosti, že exekučný titul v zákonom predpísanej forme

bol súčasťou návrhu na vykonanie exekúcie, zakladá arbitrárnosť samotného rozhodnutia

okresného súdu zo dňa 02.04.2019, sp. zn. , a teda vo výsledku bráni

sťažovateľovi vo vymožení si jeho nároku voči povinnému.“.

5. Napadnuté uznesenia okresného súdu sú podľa sťažovateľky arbitrárne a zjavne

neodôvodnené, keďže sa v nich okresný súd nevysporiadal so všetkými námietkami

sťažovateľky, ktoré boli uplatnené v návrhu na exekúciu a v sťažnosti proti uzneseniu

sp. zn. z 9. novembra 2018.

6. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa uznesením

okresného súdu sp. zn. z 9. novembra 2018 a uznesením okresného súdu

sp. zn. z 2. apríla 2019, napadnuté uznesenia zruší a vec vráti okresnému

súdu na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná náhradu trov konania.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

10. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

13. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124

a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (m. m. ,

), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový

stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr.

, ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že napadnuté uznesenia okresného

súdu sú arbitrárne a svojvoľné. Podľa sťažovateľky okresný súd nereagoval na všetky jej

podstatné námietky, ktoré boli obsahom návrhu na vykonanie exekúcie a sťažnosti proti

uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 9. novembra 2018.

III.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa

uznesením okresného súdu sp. zn. z 9. novembra

2018

15. Pokiaľ ide o uznesenie okresného súdu sp. zn. z 9. novembra

2018, ktoré bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, preskúmaniu ústavnosti tohto

rozhodnutia ústavným súdom bráni princíp subsidiarity zakotvený v ,

podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických

osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd ().

16. Takýmto súdom bol okresný súd, ktorý napadnuté uznesenie sp. zn.

z 9. novembra 2018 preskúmal na základe sťažnosti podanej

sťažovateľkou. Okresný súd rozhodol uznesením sp. zn. z 2. apríla 2019,

ktorým sťažnosť sťažovateľky zamietol.

17. V časti, v ktorej sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa uznesením okresného súdu sp. zn.

z 9. novembra 2018, ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol pre nedostatok

svojej právomoci na jej prerokovanie podľa .

III.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa

uznesením okresného súdu sp. zn. z 2. apríla 2019

18. Uznesením sp. zn. z 2. apríla 2019 okresný súd sťažnosť

sťažovateľky proti uzneseniu sp. zn. z 9. novembra 2018 vydanému vyšším

súdnym úradníkom zamietol.

19. Ústavný súd konštatuje, že jeho úlohou v tomto konaní bolo posúdiť, či v konaní

o návrhu sťažovateľky na vykonanie exekúcie okresný súd uznesením sp. zn.

z 2. apríla 2019 ústavne akceptovateľným a udržateľným spôsobom

rozhodol o sťažnosti sťažovateľky proti uzneseniu sp. zn. z 9. novembra

2018 vydanému vyšším súdnym úradníkom.

20. V relevantných častiach uznesenia sp. zn. z 2. apríla 2019

okresný súd predovšetkým uviedol:

«24. Keďže predmetná vec a oprávneným uvedená vec sp. zn. sú

skutkovo a právne porovnateľné prípady, exekučný súd v súlade s vyššie uvedenou

judikatúrou Ústavného súdu SR v spojení s článkom 2 ods. 2 predkladá sťažovateľovi

dôvody odchýlenia sa právnych záverov v danej veci od právnych záverov uvedených

v exekučnom konaní sp. zn. tak, aby oprávnenému bolo zachované právo na

spravodlivý súdny proces a riadne a ústavne konformné odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktorým predošlé rozhodnutia nie sú ignorované, ale naopak súd sa s nimi argumentačne

vysporiada a za týmto účelom si exekučný súd zabezpečil celé znenie rozhodnutia vydaného

vo veci sp. zn. dňa 13.11.2018.

25. Súd súhlasí s názorom uvedeným v citovanom rozhodnutí, že v 21. storočí je

samozrejmé využitie výpočtovej techniky (počítača) ako najbežnejší spôsob vyhotovovania

akýchkoľvek písomností, teda i rozhodnutí v civilnom procese ako i rozhodcovských

spotrebiteľských rozsudkov. Na druhej strane si však exekučný súd nemyslí, že jediným

dôvodom stanovenia obligatórnej listinnej formy rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku

by mala byť skutočnosť, aby sa rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok nemohol doručovať

účastníkom v elektronickej podobe s poukazom na ust. § 33 ods. 3 prvá veta zákona, resp.

inak povedané v danom citovanom rozhodnutí, že ak sa rozhodcovský spotrebiteľský

rozsudok transformuje - vytlačí a ako listina doručí účastníkom rozhodcovského konania,

listinná podoba rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku je zachovaná so zreteľom

na zmysel § 40 ods. 1 zákona. Exekučný súd nesúhlasí s redukciou zmyslu stanovenia

obligatórnej listinnej podoby rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku iba so zreteľom

na doručovanie, a to z dvoch vážnych dôvodov.

26. Prvým dôvodom je tá skutočnosť, že každý individuálny právny akt (teda

i rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok) je intelektuálno-vôľovým prejavom osoby, ktorá má

kompetenciu ho vyniesť. Intelektuálny aspekt sa prejavuje v skutkových a právnych

záveroch právneho aktu, vôľový aspekt sa prejavuje v tom, že ho osoba podpisuje (u

elektronických dokumentov zaručeným elektronickým podpisom, u listinných dokumentov

fyzickým podpisom) a teda potvrdzuje, že to čo je v právnom akte uvedené, korešponduje s

jeho vôľou. Premietnutím uvedeného na rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok, ktorý musí

mať listinnú podobu, možno skonštatovať, že na rozhodcovskom spotrebiteľskom rozsudku

v listinnej podobe musí byť uvedené meno rozhodcu a jeho fyzický podpis. Iba cez takýto

podpis možno potvrdiť vydanie rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku podobne ako cez

podpis na súdnej doručenke možno potvrdiť prevzatie určitého rozhodnutia či právneho

úkonu. Zoskenovanie podpisu a celkové elektronické uloženie rozhodcovského

spotrebiteľského rozsudku znemožňuje overenie pravosti, či správnosti listiny

grafologickým dôkazom podpisu vystaviteľa, čo stavia účastníkov objektívne do dôkaznej

núdze. Čo určite nebolo zmyslom § 40 ods. 1 zákona. Podobnú povinnosť listinnej podoby

rozhodcovského rozsudku zákonodarca uložil i nespotrebiteľským rozhodcovským súdom v

zmysle paragrafu 34 ods. 1 o rozhodcovskom konaní v platnom

znení. Tu exekučný súd chce poukázať na druhý podstatný dôvod, prečo rozhodcovský

spotrebiteľský rozsudok musí objektívne (nie po vytlačení) existovať v listinnej podobe.

Nemožno totiž opomenúť fakt, že vydaním meritórneho rozhodcovského spotrebiteľského

rozsudku sa neposkytuje iba právna ochrana, ale rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok je

tiež dôkazom. Zákonodarca stanovil, že tento dôkaz bude listinný so všetkými vlastnosťami,

aký má mať listinný dôkaz a teda, že bude možné objektívne overiť si jeho pravosť a

správnosť. Aby toto bolo objektívne možné, musí existovať referenčný bod, podľa ktorého

relevantné skutočností z listiny bude možné overiť. Týmto referenčným bodom je práve

aspoň jedno listinné vyhotovenie rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku s fyzickým

podpisom rozhodcu, ktorý má k dispozícií príslušný rozhodcovský súd. Je neprijateľné, aby

si rozhodcovský spotrebiteľský súd myslel, že jeho pôsobnosť končí vydaním

rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku. Prevzatím zodpovednosti rozhodovať

rozhodcovské spotrebiteľské spory a vydávať rozhodcovské spotrebiteľské rozsudky

rozhodcovský spotrebiteľský súd imanentným spôsobom prevzal i zodpovednosť uschovávať

originál rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku, o to viac ak jedným z účastníkov

konania je spotrebiteľ. Nemožno vylúčiť, že buď v exekučnom konaní (ako je to v tomto

prípade), resp. v konaní o zrušenie rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku bude

nastolená otázka pravosti či správnosti rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku a bude

potrebné vykonať dokazovanie listinou v zmysle 205 . Bude to potrebné najmä vtedy, ak

účastníci disponujú rozhodcovským spotrebiteľským rozsudkom s rozdielnym obsahom.

Vyšetrenie (dôkaz listinou) toho, ktorý z nich je pravý a správny, nebude objektívne možné

na základe vytlačeného rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku so zoskenovaným

podpisom rozhodcu, ako bolo naznačené vyššie a ani za situácie, keď rozhodcovský

spotrebiteľský rozsudok existuje ako elektronický dokument. Z tohto vyplýva, že

rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok nemôže výlučne existovať ako elektronický dokument

so zaručeným elektronickým podpisom rozhodcu.

27. Z vyššie uvedených dôvodov preto exekučný súd uzatvára, že § 40 ods. 1 zákona

je dodržaný iba vtedy, ak pôvodca rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku

(rozhodcovský súd) disponuje aspoň jedným vyhotovením rozsudku v listinnej podobe

s fyzickým podpisom rozhodcu. Exekučný súd nevylučuje, aby rozhodcovský súd disponoval

rozhodcovský rozsudkom v elektronickej podobe dokonca ako elektronický dokument

so zaručeným elektronickým podpisom rozhodcu, ale musí popri tom z vyššie uvedených

dôvodov disponovať i vyhotovením rozsudku v listinnej podobe s fyzickým podpisom

rozhodcu. Preto neobstojí námietka sťažovateľa, ktorú uviedol v sťažnosti, že mu bol

doručený rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok v listinnej podobe a v sťažnosti doložil

potvrdenie o jeho prevzatí a ani opätovné doručenie exekučného titulu. Ako vyplýva

z napadnutého uznesenia v predmetnej veci Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii

pre arbitráž bol požiadaný o riadny listinný rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok. Tento

nebol zo strany rozhodcovského súdu predložený, čo v prípade jeho existencie by nemohol

byť objektívny problém. Preto správne vyšší súdny úradník skonštatoval, že rozhodcovský

rozsudok nebol vyhotovený riadne v listinnej podobe ako vyžaduje ust. § 40 ods. 1 zákona

o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Uvedenú skutočnosť potvrdil i sám pôvodca

exekučného titulu Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž. V prípise

adresovanému tunajšiemu súdu zo dňa 12.08.2018 totiž sám uviedol, že takým listinným

rozhodcovským spotrebiteľským rozsudkom nedisponuje a taktiež uviedol, že má za to, že

existencia rozhodcovského rozhodnutia v elektronickej podobe (rozhodcovský rozsudok

podpísaný zaručeným elektronickým podpisom rozhodcu) nie je v rozpore s § 40 ods. 1

zákona a nie je sám osebe dôvodom pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. Stály

rozhodcovský súd prípadným vyhotovením rozhodcovského rozhodnutia aj v elektronickej

podobe ako aj vedením rozhodcovského spisu v elektronickej podobe sledoval zvýšenie

efektívnosti a hospodárnosti rozhodcovského konania.“ Z úradnej činnosti je súdu tiež

známe, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž dokonca v niektorých

konaniach (napr. v prípise zo dňa 29.11.2018 v konaní sp. zn. ), resp.

v prípise predsedu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž

doručenému tunajšiemu súdu dňa 08.10.2018 uviedol že „Na účely archivácie

rozhodcovského spisu slúži Stálemu rozhodcovskému súdu AspA elektronická podoba týchto

písomností bez toho, aby Stály rozhodcovský súd AspA archivoval ich vyhotovenia

v listinnej forme. Stály rozhodcovský súd AspA v súlade s internými predpismi rovnako

vedie listiny preukazujúce doručovanie alebo doručenie (obálky, doručenky, preberacie

protokoly) súdnych písomností pre účely archivácie v elektronickej podobe.“ Exekučný súd

sa nemôže stotožniť so záverom, že kvôli zvýšeniu efektívnosti uchovania dokumentov

rozhodcovského spotrebiteľského konania budú poškodzované práva a oprávnené záujmy

účastníkov konania.

28. Ohľadne druhej námietky sťažovateľa spočívajúcej v tom, že nemá vedomosť,

v akej podobe rozhodcovský súd viedol spisovú dokumentáciu a preto nemôže byť táto

skutočnosť na ťarchu oprávneného vo forme zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie,

exekučný súd musí skonštatovať, že v rámci exekúcie tak ako aj v rámci každého civilného

procesu procesná zodpovednosť v podobe negatívneho meritórneho rozhodnutia za

akúkoľvek jeho nečinnosť, vady a nedostatky jeho úkonov, môže postihnúť len samotného

účastníka konania a nie tretie osoby (teda nie ani rozhodcovský súd). V rámci exekučného

konania je to oprávnený, ktorý nesie objektívnu zodpovednosť za to, že exekučný titul je

počas celej exekúcie spôsobilým titulom. Túto zodpovednosť nemožno v rámci exekúcie

preniesť na niekoho iného. Ak teda exekučný súd zistí, že exekučný titul nie je v čase začatia

exekúcie spôsobilým, návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak uvedenú skutočnosť zistí

počas exekúcie, exekučný súd exekúciu zastaví.

29. Zhrnutím vyššie uvedených právnych záverov exekučný súd musí uzavrieť, že

vyšší súdny úradník správne skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp. zn.

zo dňa 07.09.2017 neexistuje v predpísanej forme, nemá v zmysle paragrafu 53 ods. 3 písm.

f) bod 4 Exekučného poriadku formálnu náležitosť a teda správne návrh na vykonanie

exekúcie zamietol.»

21. Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným

súdom nie je chrániť občana pred skutkovými či právnymi omylmi všeobecných súdov,

ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné (m. m. ).

22. Ústavný súd už judikoval, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom

konaní nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument uvedené

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie

o danom opravnom prostriedku, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

rozhodnutia, ktoré sa v rámci konania o opravnom prostriedku preskúmavalo

(napr. , , , ). Právo na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia totiž neznamená, že všeobecný súd musí dať podrobnú

odpoveď na každý argument účastníka konania (). Uvedená judikatúra

ústavného súdu je plne aplikovateľná aj na rozhodovanie o sťažnosti proti rozhodnutiu

vydanému vyšším súdnym úradníkom.

23. Ústavný súd ďalej poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej

posudzuje spravodlivosť procesu ako celku (napr. m. m. ), preto k vyhoveniu

ústavnej sťažnosti dochádza zásadne iba v prípadoch, ak dospeje k názoru, že namietané

a relevantné procesné pochybenia zo strany príslušného orgánu verejnej moci umožňujú

prijatie záveru, že proces ako celok bol nespravodlivý a vzhľadom na to aj jeho výsledok

môže vyznievať ako nespravodlivý. Ústavný súd preto nepristupuje k vyhoveniu sťažnosti

v prípadoch, keď zo strany orgánov verejnej moci síce k určitému pochybeniu došlo, avšak

jeho intenzita a existujúca príčinná súvislosť medzi namietaným porušením

garantovaného práva a jeho dôsledkami na spravodlivosť procesu ako celku nemala

podstatný dosah (m. m. ). V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že nie

každé porušenie zákona zo strany orgánu verejnej moci má automaticky za následok

porušenie garantovaného základného práva, v danom prípade predovšetkým

základného práva na súdnu ochranu podľa (napr. ,

, , , ).

24. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,

že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

(, )

25. V kontexte požiadaviek riadneho odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu

ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd ústavný súd zdôrazňuje, že ani judikatúra Európskeho

súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď

na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový,

vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija proti Španielsku,

rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 9. 12. 1994, § 29; Hiro Balani proti

Španielsku, rozhodnutie z 9. 12. 1994; Georgiadis proti Grécku, rozhodnutie z 29. 5. 1997;

Higgins proti Francúzsku, rozhodnutie z 19. 2. 1998).

26. Vzhľadom na to, že sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa

, ústavný súd, vychádzajúc zo svojej ustálenej judikatúry, podčiarkuje,

že na základné právo na súdnu ochranu zásadne nazerá ako na právo „výsledkové“, to

znamená, že posudzuje, či požiadavkám vyplývajúcim z obsahu tohto základného práva

zodpovedá súdny proces ako celok, a pritom skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok

bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov

(m. m. , , , ).

27. Prvoradou úlohou ústavného súdu je ochrana ústavnosti, a nie ochrana

zákonnosti, čo je prejavom doktríny, že všeobecný súd pozná právo („iura novit curia“).

Je v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je

arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať (m. m.

, , ).

IV.

Záver

28. Vychádzajúc predovšetkým z už uvedeného posúdenia veci (bod III tohto

odôvodnenia), ústavný súd konštatuje, že okresný súd sa v uznesení sp. zn.

z 2. apríla 2019 zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s námietkami

sťažovateľky uvedenými v sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 9. novembra 2018 vydanému vyšším súdnym úradníkom. Právny názor vyslovený

okresným súdom v uznesení sp. zn. z 2. apríla 2019, podľa ktorého

ak exekučný súd zistí, že exekučný titul nie je v čase začatia exekúcie spôsobilým

pre nedostatok písomnej formy spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku, návrh

na vykonanie exekúcie zamietne, ak uvedenú skutočnosť zistí počas exekúcie, exekučný súd

exekúciu zastaví, má aj podľa ústavného súdu racionálny základ a je preto legitímny

a z ústavného hľadiska akceptovateľný.

29. Okresný súd tak dostatočne ozrejmil myšlienkové pochody, ktoré ho viedli

k posúdeniu základnej právnej otázky, ktorou bol nedostatok týkajúci sa formy

spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku, a preto jeho závery vyslovené v danej veci

nemožno kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, ale ako také, ktoré

(v posudzovanom prípade, pozn.) sú v súlade s obsahom základného práva na súdnu

ochranu podľa .

30. Okresný súd sa s argumentáciou sťažovateľky nestotožnil, a preto uznesením

sp. zn. z 2. apríla 2019 sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu sp. zn.

z 9. novembra 2018 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol.

Vzhľadom na uvedené napadnuté uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 2. apríla 2019 nemožno považovať za zjavne neodôvodnené či arbitrárne, a preto

neexistuje ústavne relevantný dôvod na to, aby ústavný súd svojím rozhodnutím

do napadnutého rozhodnutia okresného súdu zasahoval, pretože jeho odôvodnenie

nesignalizuje takú príčinnú súvislosť s namietaným porušením základného práva

sťažovateľky podľa , ktorá by po prípadnom prijatí tejto časti ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie reálne zakladala dôvod na vyslovenie jeho porušenia.

31. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti ústavný súd ústavnú sťažnosť, ktorou

sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 napadnutým uznesením okresného súdu sp. zn. z 2. apríla

2019 odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom

súde.

32. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími návrhmi uplatnenými v ústavnej sťažnosti (zrušenie napadnutého

uznesenia okresného súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie, priznanie náhrady trov

konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. augusta 2019