Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 88/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-59

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca

spravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľky

, ,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou Bános, s. r. o., Hlavná 979/23, Galanta, v mene

ktorej koná advokát JUDr. Róbert Bános, vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa , 2 a 5 a práv podľa

a ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením Krajského súdu

v Nitre sp. zn. z 30. decembra 2019, ako aj postupom, ktorý predchádzal

jeho vydaniu, a takto

rozhodol:

Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých konaní a napadnutého uznesenia a sťažnostná

argumentácia sťažovateľky

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

uznesením č. k. -25 z 11. februára 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len ,“) na ďalšie

konanie ústavnú sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), v časti namietaného

porušenia základných práv podľa , 2 a 5 (ďalej len

„ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie

okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 30. decembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“), ako aj postupom,

ktorý predchádzal jeho vydaniu (ďalej len „napadnuté konanie krajského súdu“).

Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je väzobne trestne

stíhaná za prečin nebezpečného vyhrážania podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a zločin

porušovania domovej slobody podľa , a

spáchaný formou spolupáchateľstva. Sťažovateľka je vo väzbe od 26. septembra 2019.

3. Sťažovateľka požiadala 11. novembra 2019 o prepustenie z väzby na slobodu

a o nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka a prijatím záruky

dôveryhodnej osoby.

4. O tejto žiadosti rozhodol okresný súd uznesením sp. zn.

z 12. decembra 2019 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) tak, že žiadosť sťažovateľky

zamietol a jej väzbu nenahradil.

5. Proti uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka sťažnosť, o ktorej rozhodol

krajský súd napadnutým uznesením tak, že ju zamietol.

6. Sťažovateľka pred ústavným súdom namieta, že napadnuté uznesenie

je nedostatočne odôvodnené, že u nej neexistuje väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) a že okresný súd a krajský súd o jej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu

nerozhodovali urýchlene.

7. Tvrdí, že existencia označeného väzobného dôvodu je v jej prípade čisto

hypotetická a že ani nie je možné pokračovať v páchaní trestných činov porušovania

domovej slobody a nebezpečného vyhrážania.

8. Pokiaľ ide o porušovanie domovej slobody, tak pri tomto trestnom čine

je nevyhnutné vniknutie do obydlia. Na to, aby sa pozemok pri rodinnom dome

poškodených považoval za obydlie, musí byť uzavretý, čo v jej prípade absentuje.

Sťažovateľka preto ani nemohla spáchať trestný čin, z ktorého je obvinená.

9. Pokiaľ ide o nebezpečné vyhrážanie, je z pohľadu sťažovateľky nemysliteľné,

a to s poukazom na jej fyzické vlastnosti a fyzické vlastnosti poškodeného, aby u neho

mohla ako približne 60-kilová žena vzbudzovať čo i len obavu o zdravie či život, nie to ešte

obavu dôvodnú. Výroky sťažovateľky na adresu poškodeného nemohli naplniť skutkovú

podstatu trestného činu nebezpečného vyhrážania.

10. Sťažovateľka ďalej k existencii väzobného dôvodu tvrdí, že jej predchádzajúce

odsúdenie, resp. vedenie iného trestného konania proti nej nemôžu samy osebe zakladať

dôvod väzby podľa .

11. Krajský súd podľa názoru sťažovateľky úplne ignoroval námietky o absencii

objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej slobody

a trestného činu nebezpečného vyhrážania.

12. Sťažovateľka k rýchlosti rozhodovania o jej žiadosti o prepustenie z väzby

na slobodu tvrdí, že žiadosť podala 11. novembra 2019. Okresný súd rozhodol napadnutým

uznesením 12. decembra 2019 a krajský súd rozhodol napadnutým uznesením 30. decembra

2019, pričom napadnuté uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľke doručené 3. januára

2020.

II.

Vyjadrenia okresného súdu a krajského súdu a podanie sťažovateľky

13. K opodstatnenosti ústavnej sťažnosti sa vyjadril okresný súd v zastúpení

jeho predsedníčkou, ktorá uviedla, že okresný súd postupoval vo veci sťažovateľky

prednostne a urýchlene. Okresný súd zároveň súhlasil s upustením od ústneho pojednávania.

14. K opodstatnenosti ústavnej sťažnosti sa vyjadril aj krajský súd v zastúpení

jeho podpredsedníčkou. Ústavnú sťažnosť sťažovateľky je podľa jeho názoru potrebné

považovať za neopodstatnenú, keď v postupe krajského súdu nevznikli žiadne prieťahy

a vo veci sťažovateľky sa postupovalo prednostne a urýchlene. Odôvodnenie napadnutého

uznesenia nemožno považovať za nedostatočné či arbitrárne. Krajský súd zároveň vyjadril

súhlas s upustením od ústneho pojednávania. V tejto veci je potrebné z pohľadu krajského

súdu zdôrazniť, že sťažovateľka sa mala trestných činov dopustiť v priebehu skúšobnej

doby podmienečného trestu odňatia slobody, ako aj v priebehu dohľadu probačným

a mediačným úradníkom.

15. Sťažovateľka vo svojom vyjadrení trvá na tom, že v jej veci nebolo rozhodnuté

urýchlene. Nadmerná vyťaženosť sudcov všeobecných súdov nemôže ísť na ujmu osôb,

ktorých osobná sloboda je obmedzená. Napadnuté uznesenie podľa jej názoru nie

je dostatočne odôvodnené. Krajský súd ignoroval jej námietku o absencii objektívnej

stránky skutkovej podstaty vo vzťahu k (ne)oploteniu pozemku. Navyše, poškodený nemá

zo sťažovateľky strach, keď sa mal pred viacerými svedkami vyjadriť, že má záujem

u sťažovateľky opätovne pracovať.

III.

Priebeh konania pred okresným súdom a krajským súdom

16. Ústavný súd zistil z predloženého súdneho spisu takýto priebeh konania:

- 11. novembra 2019 bola Okresnej prokuratúre Nitra doručená žiadosť sťažovateľky

o prepustenie z väzby na slobodu, ktorá bola doplnená podaniami z 12. novembra 2019

a z 19. novembra 2019;

- 22. novembra 2019 bola žiadosť sťažovateľky o prepustenie z väzby na slobodu

spoločne s vyjadrením prokurátora predložená okresnému súdu;

- 27. novembra 2019 bol nariadený termín výsluchu sťažovateľky na 6. december

2019;

- 5. decembra 2019 doplnenie dôkazov právnym zástupcom sťažovateľky;

- výsluch sťažovateľky 6. decembra 2019 bol prerušený do 12. decembra 2019,

a to na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky, ktorý žiadal doplniť vyšetrovací

spis o záznam o vykonanej obhliadke z miesta činu, keďže tento záznam

sa v prokurátorom predloženom vyšetrovacom spise nenachádzal;

- 12. decembra 2019 okresný súd svojím uznesením zamietol žiadosť sťažovateľky

o prepustenie z väzby na slobodu; sťažovateľka zahlásila do zápisnice sťažnosť; uznesenie

okresného súdu bolo sťažovateľke doručené v ten istý deň;

- 18. decembra 2019 doručenie odôvodnenia sťažnosti sťažovateľky okresnému súdu;

v ten istý deň je súdny spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti;

- 27. decembra 2019 bol určený termín neverejného zasadnutia na 30. december

2019;

- 30. decembra 2019 bola sťažnosť sťažovateľky zamietnutá napadnutým uznesením;

- 2. januára 2020 bola vypracovaná písomná verzia napadnutého uznesenia;

- 3. januára 2020 vrátenie súdneho spisu okresnému súdu a doručenie napadnutého

uznesenia sťažovateľke.

IV.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

17. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

18. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

19. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

20. Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

21. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody

len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

22. Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas

ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

23. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú

bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa

tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné

pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné

podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa,

že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní.

24. Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody

v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený

pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci

a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia

sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

25. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím

alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene

rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie

slobody nezákonné.

26. V ustanoveniach a 5 týkajúcich sa práva na osobnú slobodu

( ) je obsiahnuté aj právo obvineného podať návrh na konanie, v ktorom

by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho väzby a nariadil prepustenie

obvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu

nevyhnutnú (resp. primeranú dobu) alebo byť prepustený počas konania (,

, ). V označených ustanoveniach sú teda obsiahnuté

obdobné práva ako tie, ktoré vyplývajú z čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru (,

, ).

27. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že na konanie, ktorého predmetom je súdne

preskúmanie zákonnosti väzby a existencie všetkých jej podmienok, je aplikovateľný čl. 5

ods. 4 dohovoru (, , ). Ústavnosť postupu

a rozhodnutia súdu v takomto type konania (vrátane ústavnosti dôvodov, na ktorých bolo

založené rozhodnutie o ďalšom trvaní väzby) skúma však ústavný súd aj z hľadiska garancií

vyplývajúcich z čl. 5 ods. 3 dohovoru (, , ).

28. Ústavný súd stabilne judikuje, že jeho právomoc na rozhodovanie vo väzobných

veciach predpokladá výlučne skúmanie toho, či sa v konaní pred väzobnými súdmi dodržali

ústavno-procesné princípy takého obmedzenia osobnej slobody, akým je väzba obvineného

(, , ).

29. Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že obsahom základného práva

podľa je aj oprávnenie trestne stíhanej osoby, aby súd rozhodujúci

o jej väzbe skúmal významné skutočnosti pre a proti väzbe vrátane možnosti nahradiť

ju zárukou, sľubom alebo peňažnou zárukou, pričom ak sa rozhodne trestne stíhanú osobu

do väzby vziať alebo ju v nej ďalej držať, aby boli takéto rozhodnutia založené

na konkrétnych skutočnostiach, a nie na abstraktnej úvahe (, ,

).

30. Do právomoci ústavného súdu v zásade nepatrí preskúmať postup či správnosť

skutkových a právnych záverov všeobecných súdov, ktorý ich viedol k záveru o existencii

zákonného dôvodu na vzatie do väzby, resp. na ponechanie vo väzbe. Tento postup skúma

opravný súd v riadnom inštančnom postupe, ktorý je funkčne uspôsobený na preskúmanie

obsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného a prípadne aj ďalších dôkazov

osvedčujúcich použitie takéhoto zabezpečovacieho prostriedku, akým je väzba v trestnom

konaní (, ).

31. Vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná

právomoc ústavného súdu len na preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej

slobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa berie do väzby (alebo je vo väzbe), bolo vznesené

obvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými okolnosťami, o väzbe

rozhodoval súd, obvinený bol do väzby vzatý pre konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú

obavu vyjadrenú v až c) alebo okolnosti uvedené

v odseku 2 tohto ustanovenia, a osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený

zákonom, resp. konkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby (,

, ). Úlohou ústavného súdu je tiež sledovať, či všeobecné

súdy v namietaných rozhodnutiach správne aplikujú právo, či dané rozhodnutia

sú odôvodnené a či nenesú znaky arbitrárnosti vyúsťujúce do porušenia niektorého

zo základných práv a slobôd (, ). Ústavný súd preto nemôže

zasahovať do skutkových a právnych záverov všeobecných súdov, ak ich z ústavného

hľadiska možno pokladať za akceptovateľné a udržateľné (, ,

).

32. Pokiaľ ide o čl. 5 ods. 4 dohovoru, Európsky súd pre ľudské práva judikoval

(pozri rozsudok vo veci Rakevich proti Rusku z 28. 10. 2003, sťažnosť č. 58973/00, bod 43;

tiež ), že tento článok predstavuje jeho habeas corpus ustanovenie.

Označené ustanovenie poskytuje osobe, ktorá bola pozbavená osobnej slobody, právo

aktívne sa domáhať súdneho preskúmania tohto pozbavenia.

33. Článok 5 ods. 4 dohovoru tým, že osobám pozbaveným slobody zaručuje právo

iniciovať konanie, v ktorom môžu spochybniť zákonnosť tohto pozbavenia slobody,

priznáva im právo aj na to, aby po začatí takéhoto konania bolo súdom urýchlene

rozhodnuté o zákonnosti pozbavenia slobody a nariadené jeho ukončenie, ak sa ukáže

ako nezákonné (pozri rozsudok vo veci Rehbock proti Slovinsku z 28. 11. 2000, sťažnosť

č. 29462/95, bod 84; podobne , , ).

34. Článok 5 ods. 4 dohovoru nevyžaduje, aby odvolací súd rozhodujúci o pozbavení

slobody odpovedal na každý argument osoby pozbavenej slobody. Tento súd však nesmie

ignorovať konkrétne skutočnosti namietané touto osobou, ktoré by mohli spochybniť

existenciu podmienok „zákonnosti“ pozbavenia osobnej slobody (rozsudok vo veci Ilijkov

proti Bulharsku z 26. 7. 2001, sťažnosť č. 33977/96, bod 94).

35. Väzba má mať striktne obmedzené trvanie, a preto má byť zaručená možnosť

jej kontroly v krátkych intervaloch. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý anglický výraz

„speedily“ a francúzsky výraz „bref délai“ (v slovenskom preklade „urýchlene“) jasne

indikuje, čo musí byť v danom prípade hlavným predmetom záujmu. Otázka rýchlosti

rozhodovania ma musí posudzovať s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu (pozri

už citovaný Rehbock, bod 84).

36. Ústavný súd už k rozhodovaniu všeobecných súdov o väzbe obvineného

judikoval (, ), že aj keď sa jednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek

neodkladnosti alebo urýchlenia posudzujú podľa všetkých okolností prípadu, spravidla

lehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú týmto požiadavkám. Požiadavke,

aby súd bezodkladne rozhodol o zákonnosti väzby v zmysle a

ods. 4 dohovoru, nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke

preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu

jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (, ,

).

37. Zohľadňujúc uvedené východiská a sťažovateľom prezentované námietky,

ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

V.1 K namietanej dĺžke rozhodovania okresného súdu a krajského súdu

38. Sťažovateľka pred ústavným súdom namieta, že okresný súd a krajský súd

nerozhodovali o jej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu prednostne a urýchlene.

V tejto súvislosti poukazuje na celkovú dĺžku konania pred okresným súdom

a pred krajským súdom a osobitne poukazuje na skutočnosť, že vo vyšetrovacom spise

nebol založený záznam o vykonanej obhliadke miesta činu, čo spôsobilo predĺženie konania

pred okresným súdom.

39. Z vyžiadaného súdneho spisu vyplýva, že sťažovateľka podala svoju žiadosť

o prepustenie z väzby na slobodu okresnej prokuratúre 11. novembra 2019, pričom

ju doplnila podaniami doručenými 12. novembra 2019 a 19. novembra 2019.

Dňa 22. novembra 2019 bola jej žiadosť predložená okresnému súdu spoločne s vyjadrením

prokurátora. Okresný súd rozhodol svojím uznesením 12. decembra 2019, pričom

toto uznesenie doručil sťažovateľke v ten istý deň. Konanie pred okresným súdom teda

trvalo od predloženia žiadosti prokurátorom 22. novembra 2019 do rozhodnutia a doručenia

uznesenia 12. decembra 2019, t. j. 20 dní (14 pracovných dní). Celková dĺžka rozhodovania

o žiadosti sťažovateľky vrátane fázy na okresnej prokuratúre bola 31 dní (od 11. novembra

2019 do 12. decembra 2019).

40. Aj ak by ústavný súd v tejto veci zohľadnil na úkor okresného súdu i postup

okresnej prokuratúry (porovnaj rozsudok vo veci Sanchez-Reisse proti Švajčiarsku

z 21. októbra 1986, sťažnosť č. 9862/82, bod 54; tiež Schvarc proti Slovenskej republike

zo 14. januára 2014, sťažnosť č. 64528/09, bod 24), ktorý sťažovateľka vo svojej ústavnej

sťažnosti nenapadla, celková dĺžka rozhodovania o žiadosti sťažovateľky o prepustenie

z väzby na slobodu by predstavovala hraničný prípad, pri ktorom možno v zmysle

už uvedených štandardov ešte stále uvažovať o ústavnoprávnej udržateľnosti postupu

okresného súdu v napadnutom konaní.

41. Napadnuté konanie na krajskom súde trvalo od 18. decembra 2019,

keď sťažovateľka odôvodnila svoju sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu a keď bol spis

predložený krajskému súdu na rozhodnutie. Krajský súd rozhodol napadnutým uznesením

30. decembra 2019, pričom toto uznesenie bolo sťažovateľke doručené 3. januára 2020.

Konanie pred krajským súdom tak trvalo celkovo 16 dní. Postup krajského súdu tak možno

s odkazom na už citovanú judikatúru považovať za urýchlený a z ústavnoprávneho pohľadu

akceptovateľný.

42. Vzhľadom na uvedené nebolo možné tejto časti sťažnosti sťažovateľky vyhovieť.

V.2 K nezákonnosti a neústavnosti väzby sťažovateľky

43. Sťažovateľka pred ústavným súdom namieta porušenie svojich práv napadnutým

uznesením na základe toho, že krajský súd:

- svojvoľne ustálil väzobný dôvod podľa ,

pričom jeho existencia je iba čisto hypotetická a vôbec ani nie je možné pokračovať

v páchaní trestných činov porušovania domovej slobody a nebezpečného vyhrážania;

- nezohľadnil to, že sťažovateľka ani nemohla spáchať trestný čin porušovania

domovej slobody, keďže pozemok nebol uzavretý, resp. oplotený;

- nezohľadnil to, že jej výroky na adresu poškodeného nemohli naplniť skutkovú

podstatu trestného činu nebezpečného vyhrážania a je nemysliteľné, aby sťažovateľka

ako žena s váhou mohla vzbudzovať u poškodeného obavu o zdravie a život;

- svojvoľne dospel k záveru, že jej predchádzajúce odsúdenie, resp. vedenie iného

trestného konania proti nej môžu samy osebe zakladať väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1

písm. c) .

44. Vzhľadom skutočnosť, že uznesenie okresného súdu a napadnuté uznesenie

krajského súdu tvoria jeden celok (m. m. , ), ústavný súd

pri preskúmaní zákonnosti a ústavnosti pozbavenia osobnej slobody sťažovateľky vychádzal

z oboch týchto rozhodnutí.

45. Okresný súd v relevantnej časti odôvodnenia svojho uznesenia uviedol:

„Z výpovede poškodeného vyplýva, že obvinení ,

, a vo večerných hodinách dňa 20.06.2019 vošli do dvora

patriaceho k domu č. v osade obce , a to prekročením hranice

pozemku a žiadala od zaplatenie dlhu, ktorý mal

pozostávať z pokuty 1.500 € a z hodnotu návesu 7000 €, ktorý zadržali policajti v

pre nezaplatené faktúry. chytila na stole sa nachádzajúci popolník a chcela ho ním

udrieť po hlave. On a aj jeho otec, nachádzajúci sa na dvore, ich opakovane vyzývali,

aby opustili pozemok, a keď vošiel do domu pre telefón aby zavolal na políciu, vošli za ním

aj jeho matka, dvere zamkla, následne sa snažila dostať do vnútra, a stále revala,

že ho dá zbiť, zabiť a že jej nikto nepomôže. Cez okno videl ako otec vedie psa na vodítku

a vtedy od verí odišla.

stretol v obchode asi za dva a pol mesiace, kde na neho táto znovu kričala,

že je jej dlžný peniaze ako aj to, že mu nepomôže, že to oznámil na políciu a že jej peniaze

aj tak vráti, lebo sa o to ona postará.

Z výpovede poškodených a vyplývajú rovnaké

skutočnosti ako z výpovede poškodeného . Okrem toho z výpovede

vyplýva aj to, že hranice pozemku sú jasne ohraničené múrikom, ale bez oplotenia

a keď vytiahol psa z klietky a viedol ho na vodítku všetci sa stiahli a odišli preč.

Aj z výpovedí svedkov a vyplývajú skutočnosti,

ktorými bolo potvrdené, že keď vyšli na ulicu po tom, čo z dvora poškodených počuli hádku

viacerých osôb, na ulici nikoho nevideli, a po krátkom čase na ulicu vyšli traja chlapci

a krik stále trval.

Z týchto skutočností je zrejmé, že obvinená spolu s ďalšími osobami vstúpili

na pozemok patriaci k rodinnému domu, v ktorom bývajú poškodení. Z výpovedí

poškodených tiež vyplýva, že obvinení vstúpili na pozemok neoprávnene, bez toho aby s tým

poškodení súhlasili, a následne sa jednak obvinená a jednak ďalší obvinení

sa tu správali v rozpore so zákonom, pričom z ďalšieho konania obvinenej je zrejmé,

že táto mala snahu dostať sa do rodinného domu, kde vošiel a jeho matka

zamkla vchodové dvere.

Pokiaľ ide o namietané materiálne podmienky väzby, tieto aj naďalej trvajú,

pretože z vykonaných dôkazov nebolo úplne rozptýlené podozrenie, že obvinená sa dopustila

skutku, pričom k tomuto nedošlo ani po vypočutí ďalších svedkov, ktorí však na mieste činu

neboli prítomní.

Ku konkrétnym skutočnostiam odôvodňujúcim tzv. preventívnu väzbu podľa § 71

odsek 1 písmeno c/ je potrebné poukázať na to, že obvinená má v odpise

registra trestov záznam o podmienečnom odsúdení rozsudkom Okresného súdu Banská

Bystrica sp.zn. zo dňa 30.10.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 6.9.2018 pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania

so zbraňami podľa § 294 odsek 2 Tr.zák. v trvaní 3 roky a skúšobná doba jej končí

6.9.2021.

Okrem toho obvinená bola z väzby prepustená uznesením OS Nitra

zo dňa 15.02.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn.

zo dňa 14.03.2012 a väzba jej bola nahradená dohľadom probačného a mediačného

úradníka nad obvinenou, s uloženými obmedzeniami a povinnosťami. Tento dohľad

nad odsúdenou stále pokračuje, napriek tomu, že na obvinenú bola podaná

obžaloba na Špecializovaný trestný súd v Pezinku pracovisko Banská Bystrica

za pokračovací zločinu nedovedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, 2, 4 Trestného

zákona s poukazom na písmeno j/ . Súčasne v ďalšej trestnej veci sa

prejednáva trestná vec proti obvinenej na Okresnom súde Banská Bystrica pre rovnaký

trestný čin.

Súd teda mal preukázané, že obvinenej v inej trestnej veci už bola väzba nahradená

dohľadom probačného a mediačného úradníka. Okrem toho vo vyššie uvedenej trestnej veci

obvinenej bola určená skúšobná doba, ktorá jej stále plynie, a ani hrozba nariadenia trestu

ju neviedla k tomu, aby sa vyvarovala takého konania, ktoré by vzbudilo, čo i len podozrenie

z protiprávneho konania, tak ako sa to stalo v prejednávanom prípade.“

46. Krajský súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia uviedol: „V doterajšom

štádiu konania obvinenú zo spáchania činu (pri rešpektovaní prezumpcie neviny) usvedčujú

svedkovia a poškodení a jeho rodičia , .

Prítomnosť na mieste činu potvrdzujú ďalší svedkovia a agresivitu na mieste činu uvádzali

i príslušníci polície zasahujúci na mieste činu.

Aj z pohľadu nadriadeného súdu bolo potrebné pri hodnotení dôvodnosti

preventívnej väzby vziať do úvahy stále prebiehajúcu skúšobnú dobu podmienečného trestu

odňatia slobody, ktorú obvinená vykonáva na podklade rozsudku Okresného súdu Banská

Bystrica zo dňa 30.10.2017, sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 06.09.2018, sp. zn. v trvaní troch rokov

popri uloženom treste odňatia slobody v trvaní dvoch rokov.

Zároveň obvinená je trestne stíhaná Špecializovaným trestným súdom v Pezinku,

pracovisko Banská Bystrica, pre pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného

podľa alinea druhá, písmeno a/, a iné,

v ktorej veci bola prepustená z výkonu väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného

poriadku a bol jej určený probačný dohľad s obmedzením v podobe zákazu vykonávať

osobne alebo sprostredkovane podnikateľskú činnosť

č. , v znení neskorších predpisov.

Opierajúc sa o tieto skutočnosti sťažovateľka opomína dôležitosť faktu,

že predchádzajúce odsúdenie si zapríčinila sama a nachádza sa v režime prísneho dohľadu

nad jej správaním v rámci skúšobnej doby podmienečného trestu odňatia slobody,

ktorý je navyše limitovaný dohľadom probačným a mediačným úradníkom v stále

neuzavretej trestnej veci pred STS.“

47. K námietke sťažovateľky, že nemohla spáchať trestný čin porušovania domovej

slobody z dôvodu nedostatočného oplotenia pozemku, a k jej námietke, že nemohla spáchať

trestný čin nebezpečného vyhrážania vzhľadom na jej fyzické vlastnosti a fyzické vlastnosti

poškodeného/poškodených, ústavný súd konštatuje, že uvedené skutočnosti budú

predmetom skúmania v príslušnom trestnom konaní vedenom proti sťažovateľke. V tomto

štádiu konania pri rozhodovaní o obmedzení osobnej slobody sťažovateľky je nevyhnutné,

aby skutok, resp. skutky, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, napĺňali znaky trestného

činu a aby existovalo dôvodné podozrenie, že ich mala spáchať sťažovateľka. Z citovaných

časti odôvodnenia uznesení okresného súdu a krajského súdu podľa názoru ústavného súdu

vyplýva, že existencia uvedených skutočností bola dostatočným spôsobom preukázaná.

48. Pokiaľ ide o námietku, že existencia väzobného dôvodu je v prípade sťažovateľky

čisto hypotetická, táto nadväzuje na jej prechádzajúcu námietku o tom, že označené trestné

činy vôbec ani nemohla spáchať, a preto vzhľadom na už uvedené ani táto jej námietka

nemôže spochybniť ústavnosť a zákonnosť jej väzobného trestného stíhania.

49. K obdobným záverom dospel ústavný súd aj vo svojom uznesení

sp. zn. z 20. februára 2020, ktorým rozhodol o ústavnej sťažnosti

sťažovateľky, ktorou namietala neústavnosť a nezákonnosť jej vzatia do väzby.

50. Ústavný súd nad rámec uvedeného považuje za vhodné osobitne sa vyjadriť

k tvrdeniu sťažovateľky, že predchádzajúce odsúdenie, resp. vedenie iného trestného

konania proti nej nemôžu samy osebe byť skutočnosťou zakladajúcou existenciu väzobného

dôvodu podľa .

51. Ústavný súd sa z napadnutého uznesenia krajského súdu v spojení s uznesením

okresného súdu presvedčil, že vo veci sťažovateľky nejde o odôvodnenie jej väzobného

trestného stíhania predošlým odsúdením a iným trestným stíhaním, ako to tvrdí

sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti, ale tým, že sťažovateľku od páchania

protiprávnej činnosti neodradilo plynutie skúšobnej doby jej predchádzajúceho

podmienečného odkladu výkonu trestu a ani plynutie probačného dohľadu v inej trestnej

veci. Takéto odôvodnenie obmedzenia osobnej slobody sťažovateľky možno podľa názoru

ústavného súdu považovať za dostatočné a ústavnoprávne akceptovateľné. Ústavný súd

taktiež považuje za príhodné vo vzťahu k existencii väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1

písm. c) opätovne poukázať na časť odôvodnenia uznesenia okresného

súdu, ktorý uviedol, že poškodený sa so sťažovateľkou „stretol v obchode asi za dva a pol

mesiaca, kde na neho táto znovu kričala, že je jej dlžný peniaze, ako aj to, že mu nepomôže,

že to oznámi na políciu a že jej peniaze aj tak vráti, lebo sa o to ona postará“.

52. Ústavný súd na základe už uvedeného dospel k záveru, že krajský súd

sa dostatočným a relevantným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami

prezentovanými sťažovateľkou. V nadväznosti na uvedené dospel k záveru, že ani tejto časti

ústavnej sťažnosti sťažovateľky nemožno vyhovieť.

53. Pokiaľ sťažovateľka nad rámec , 2 a 5 a a 4

dohovoru namieta aj porušenie svojich práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru, ústavný

súd konštatuje, že v danom prípade nie je predmetom jeho ústavnoprávneho prieskumu

rozhodnutie súdov o vzatí sťažovateľky do väzby, ale o dôvodnosti ďalšieho trvania

jej väzby. Článok 5 ods. 1 písm. c) dohovoru sa ratione materiae nevzťahuje na dôvodnosť

ďalšieho trvania väzby (obdobne , , , ,

).

54. Sťažovateľka napokon vo svojom podaní k vyjadreniam okresného súdu

a krajského súdu uviedla, že poškodený z nej nemá strach, keď sa mal pred viacerými

svedkami vyjadriť, že má záujem u sťažovateľky opätovne pracovať. Ústavný súd

konštatuje, že túto svoju námietku sťažovateľka mohla/môže uplatniť v žiadosti

o prepustenie z väzby na slobodu, o ktorej je príslušný rozhodnúť okresný súd a v prípade

podania sťažnosti krajský súd.

55. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že ústavnej sťažnosti

sťažovateľky ako celku nemožno vyhovieť.

56. Keďže ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel, bolo už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky obsiahnutými v sťažnostnom petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu