Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 57 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (62)II. ÚS 465/2011
PDF · 266.59 KB
No categories available
II. ÚS 465/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Z. T., N., t. č. vo väzbe N., zastúpeného advokátom JUDr. P.
Č., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného
v čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na slobodu a bezpečnosť
zaručeného v čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 1 Tpo 21/2011-
55 zo 6. júla 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Z. T. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. septembra
2011 doručená sťažnosť Z. T., N., t. č. vo väzbe N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 1
písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením
Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 Tpo 21/2011-55 zo 6. júla 2011.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je uznesením vyšetrovateľa
Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru Západ,
Trnava sp. zn. PPZ-306/BOK-ZA-2010 zo 14. decembra 2010 podľa § 206 ods. 1 zákona
č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný
poriadok“) trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186
ods. 1, ods. 2 písm. b) a ods. 4 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) spáchaného závažnejším spôsobom
konania podľa § 138 písm. a) a i) Trestného zákona.
Uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný
súd“) sp. zn. 1 Tp 156/2010 z 18. decembra 2010 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov
uvedených v § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku. Na základe sťažnosti sťažovateľa
krajský súd uznesením č. k. 2 Tpo 32/2010-40 z 21. decembra 2010 rozhodnutie okresného
súdu zrušil a sťažovateľa vzal do väzby iba z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku.
Sťažovateľ 11. februára 2011 podal žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu
a zároveň požiadal o nahradenie väzby písomným sľubom podľa § 80 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku a ponúkol peňažnú záruku za nahradenie väzby podľa § 81 ods. 1
Trestného poriadku. O týchto žiadostiach sudkyňa pre prípravné konanie okresného súdu
rozhodla uznesením č. k. 1 Tp 21/2011-12 z 10. marca 2011 v spojení s opravným
uznesením z 22. marca 2011 tak, že žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby zamietla
a písomný sľub ani peňažnú záruku neprijala.
Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej krajský súd uznesením
č. k. 2 Tpo 9/2011-22 zo 6. apríla 2011 rozhodol tak, že ju ako nedôvodnú zamietol.
Dňa 3. júna 2011 prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len „krajská
prokuratúra“) pod sp. zn. Kv 138/2010 podal okresnému súdu návrh na predĺženie lehoty
trvania väzby, o ktorom sudkyňa okresného súdu pre prípravné konanie uznesením sp. zn.
1 Tp 52/2011 z 28. júna 2011 rozhodla tak, že podľa § 76 ods. 2 a 3 Trestného poriadku
predĺžila lehotu trvania väzby sťažovateľa do 14. novembra 2011.
Proti rozhodnutiu o predĺžení trvania lehoty väzby podal sťažovateľ 28. júna 2011
sťažnosť, o ktorej krajský súd uznesením č. k. 1 Tpo 21/2011-55 zo 6. júla 2011 rozhodol
tak, že ju ako nedôvodnú zamietol.
Podľa názoru sťažovateľa týmto rozhodnutím krajský súd porušil jeho základné
právo na osobnú slobodu (čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy), základné právo na súdnu ochranu (čl. 46
ods. 1 ústavy), právo na slobodu a bezpečnosť [čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru] a právo na
spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru).
V sťažnosti «poukazuje na extrémny rozpor medzi zisteným skutkovým stavom veci
doposiaľ vykonaným dokazovaním a jeho právnym vyhodnotením, ktoré neumožňuje ďalej
zákonným spôsobom držať ho vo väzbe.
Rekapituláciou podstatných skutočností týkajúcich sa predmetu ústavnej sťažnosti
možno dospieť k nasledujúcim záverom:
Krajský súd pred vydaním Uznesenia sp. zn.: 1 Tpo/21/2011-55 z 06. júla 2011, z
obsahu pripojeného spisu ako i jeho predchádzajúcich rozhodnutí vo veci mal za
preukázané, že:
1. Totožnosť sťažovateľa je známa, má riadne nahlásený trvalý pobyt na ktorom sa
zdržiava, prechodné bydlisko evidované nemá, je zamestnancom v obchodnej spoločnosti...
z ktorého má príjem. Je jediným živiteľom rodiny, žije v spoločnej domácnosti s družkou -
matkou ich maloletého dieťaťa, ktorá je t. č. na materskej dovolenke, pred vzatím do väzby
viedol riadny život, nebol doposiaľ súdne trestaný.
2. Z výpovede poškodeného vyplýva, že tento sťažovateľa pozná len ako zamestnanca
obchodnej spoločnosti..., ktorá jeho spoločnostiam dodávala tovar. So sťažovateľom nikdy
žiadne obchody neuzatváral. Potvrdil tiež, že sťažovateľ sa voči jeho osobe nikdy žiadneho
násilia nedopustil.
3. Po spáchaní skutku, ktorý sa mal uskutočniť v dňoch 05. decembra 2010 až 06.
decembra 2010, sťažovateľ poškodeného nevyhľadával, osobne, telefonicky, elektronickými
prostriedkami nekontaktoval a neuskutočňoval žiadne ďalšie právne kroky na uspokojenie
akýchkoľvek pohľadávok tretích osôb voči poškodenému, keďže on voči poškodenému
žiadne pohľadávky ani záväzky neeviduje.
4. Krajský prokurátor vydaným Uznesením sp. zn.: Pv 138/2010 z 05. mája 2011...
zaistil nárok poškodenej spoločnosti... na majetkových právach sťažovateľa v obchodnej
spoločnosti... a... zakázal nie sťažovateľovi ale obvinenému Š. J. s obchodným podielom
nakladať,... zaisti1 uspokojenie nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom
poškodenému... na majetkových právach obchodnej spoločnosti... v ktorej sťažovateľ nie je
spoločníkom ani konateľom a to pohľadávke obchodnej spoločnosti... voči poškodenému...
vzniknutej na základe zmluvy o pôžičke... a... zakázal obchodnej spoločnosti.. nakladať s
uvedenou pohľadávkou...
5. Uznesením krajského súdu sp. zn.: 2 Tpo/32/2010-40 z 21. decembra 2010 u
sťažovateľa bol v čase rozhodovania sudkyne pre prípravné konanie o návrhu krajského
prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby daný už len dôvod väzby podľa § 71 ods. 1
písm. c) Tr. por. a nie ako to tvrdil krajský prokurátor, aj podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por.
6. Argumentácia krajského prokurátora o potrebe vykonania ďalších vyšetrovacích
úkonov ako dôvodu predĺženia lehoty trvania väzby je nepravdivá, lebo a) tretí obvinený vo
veci... využil svoje právo nevypovedať ku skutku kladeného mu za vinu v extradičnej väzbe v
Českej republike a toto svoje právo využil aj pri výsluchu dňa 21. júna 2011 pred Okresným
súdom v Nitre, v konaní vedenom pod sp. zn.: 21 Tp 303/2011, b) svedok Ing. R. L... bol
vypočutý Políciou českej republiky... 16. júna 2011, c) svedok J. B... bol vypočutý Prezídiom
policajného zboru, úradu boja proti organizovanej kriminalite,... 09. júna 2011, d)
svedkovia B. M... a poškodená K. S... boli už vo veci vypočutí a k akej novej skutkovej
okolnosti ich treba vypočuť, sa z podaného návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby nedá
zistiť.
7. Krajským prokurátorom požadované zabezpečenie listinných dôkazov, a to
znaleckého posudku znalcom z odboru elektrotechnika a oznámenie údajov o uskutočnenej
telekomunikačnej prevádzke, ako argument na predĺženie lehoty trvania väzby je
neudržateľný, lebo vyššie citované listinné dôkazy svojim obsahom majú len potvrdiť alebo
vyvrátiť obsah iných nepriamych dôkazov, o ktoré sa zatiaľ celé obvinenie opiera...
Z rekapitulácie... možno urobiť nasledujúce závery:
1. Doposiaľ vykonané dokazovanie vo veci nepreukázalo z konania sťažovateľa alebo
z ďalších konkrétnych skutočností vo vzťahu k niektorej nežiadúcej forme správania,
označovanej ako dôvod preventívnej väzby, naplnenie materiálnych podmienok väzby.
2. Krajský súd vo vydaných Uzneseniach o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby
na slobodu a o predĺžení lehoty trvania väzby, neosvedčil žiadne významné skutočnosti pre
trvanie väzobných dôvodov, pričom možnosťami nahradiť ju zárukou, sľubom alebo
peňažnou zárukou sa vôbec nezaoberal a nevyslovil žiadne zákonné ani ústavne konformné
závery odôvodňujúce ich zamietnutie. Vydané Uznesenia sú založené len na abstraktných
úvahách, nie na konkrétnych skutočnostiach odôvodňujúcich väzbu.
3. Vzatím osoby sťažovateľa do väzby bez náležitého zhodnotenia primeranej
a spravodlivej rovnováhy („fair and just balance“) medzi záujmami štátu a právom na
osobnú slobodu, neberúc do úvahy skutočnosť, že nie sú v prejednávanej veci naplnené
základné materiálne podmienky väzby, v procese rozhodovania o jeho vzatí do väzby sa
nerešpektovali právne relevantné princípy a zásady, ktorými sa riadi ESĽP a ústavný súd
pri posudzovaní dôvodnosti väzby a jej trvania.
4. Neberúc do úvahy sťažovateľom namietané skutočnosti, ktorými sa krajský súd
vôbec nezaoberal a nezaujal k nim právne relevantné závery, ktoré by zákonným a
ústavným spôsobom vo svojich rozhodnutiach aj odôvodnil, hoci podľa platnej judikatúry
ústavného súdu práve takéto posúdenia a závery sú zásadne úlohou všeobecných súdov,
rozhodol v oboch prípadoch v danej veci o dôvodoch väzby arbitrárne, zjavne
neodôvodnene, v rozpore s princípom spravodlivosti...
Pretože doposiaľ vykonané dokazovanie vo veci nepreukázalo z konania sťažovateľa
alebo z ďalších konkrétnych skutočností vo vzťahu k niektorej nežiadúcej forme správania,
označovanej ako dôvod preventívnej väzby, naplnenie materiálnych podmienok väzby,
sťažovateľ považuje rozhodnutie krajského súdu o dôvodoch trvania jeho väzby za
neústavné, nezákonné a neprimerané.».
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Krajský súd v Nitre právoplatným Uznesením sp. zn.: 1 Tpo/21/2011-55 z 06.
júla 2011, ktorým podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. bola lehota trvania väzby Z. T.
predĺžená do 14. novembra 2011 porušil jeho základné práva podľa čl. 17 ods. 2, ods. 5 a
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje Uznesenie Krajského súdu v Nitre
sp. zn.: 1 Tpo/21/2011-55 z 06. júla 2011 v časti týkajúcej sa Z. T. a prikazuje Krajskému
súdu v Nitre, aby menovaného neodkladne prepustil z väzby na slobodu.
3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 314,18 €...,
ktorú je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej
kancelárie Č... s. r. o,... do pätnástich dní od doručenia tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako
z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre
neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.
Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený
zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.
Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane
v súlade s konaním ustanoveným zákonom:...
c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia
pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú
oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo
v úteku po jeho spáchaní.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či namietaným
uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 21/2011 zo 6. júla 2011 došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľa na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy,
základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na slobodu
a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru a práva na spravodlivé súdne
konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
1. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu zaručeného
v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 21/2011 zo 6. júla 2011
Ústavný súd v prvom rade poznamenáva, že rozhodnutie krajského súdu, ktoré
sťažovateľ sťažnosťou napadol, je rozhodnutím, ktorým bola zamietnutá sťažnosť
sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 1 Tp 52/2011 z 28. júna 2011
o predĺžení lehoty trvania väzby sťažovateľa, t. j. je výsledkom konania a rozhodnutia
o väzbe [§ 72 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku]. V tomto prípade preto nešlo
o rozhodovanie vo veci samej, teda o vine a treste, resp. o trestnom obvinení.
V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že pokiaľ ide o sťažovateľom namietané
porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd vo svojej
judikatúre opakovane konštatoval (napr. I. ÚS 100/04, III. ÚS 135/04, II. ÚS 151/09), že ide
o všeobecné ustanovenie, ktoré upravuje základné právo na súdnu ochranu, a to vo vzťahu
ku konaniu vo veci samej, a nevzťahuje sa na konanie o väzbe, na ktoré je aplikovateľné
ustanovenie čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, ktoré je vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy v pomere
špeciality a sú v ňom implicitne obsiahnuté hmotné a tiež procesné atribúty základného
práva na osobnú slobodu vrátane práva na jej súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia
osobnej slobody väzbou. Táto súdna ochrana zahŕňa základné procesné garancie
spravodlivého súdneho konania s prihliadnutím na povahu a účel konania o väzbe, a preto
sú na konanie a rozhodovanie súdu o väzbe aplikovateľné špeciálne ustanovenia čl. 17
ods. 2 a 5 ústavy o osobnej slobode, a nie všeobecné ustanovenie čl. 46 ods. 1 ústavy.
Obdobne vo vzťahu k porušeniu práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný
súd poznamenáva, že konania všeobecných súdov, ktorými sa rozhoduje o väzbe, nie sú
konaniami o trestnom obvinení a ani konaniami o občianskych právach alebo záväzkoch,
ako to vyžaduje citovaný článok dohovoru. Väzobným konaním podľa názoru ústavného
súdu nemôže dôjsť k porušeniu práv zaručených v čl. 6 ods. 1 dohovoru aj z dôvodu, že túto
oblasť ochrany práv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru. Ústavný súd v tomto
smere poukazuje aj na stabilnú rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva,
podľa ktorej osobnú slobodu chráni čl. 5 dohovoru (napr. rozsudok Európskeho súdu pre
ľudské práva de Wilde et al. v. Belgicko z 18. júna 1971, AČ. 12, § 65, § 67, § 71 – § 77
etc.).
Článok 6 dohovoru upravuje právo na spravodlivý proces. Tento článok dohovoru
sa teda zásadne nevzťahuje na konanie o väzbe, pre ktoré platí špeciálna, pokiaľ ide
o procesné záruky poskytnuté osobe nachádzajúcej sa vo väzbe, v zásade prísnejšia právna
úprava obsiahnutá v čl. 5 dohovoru upravujúcom právo na slobodu a bezpečnosť (napr.
Sťažovateľ namietal porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodnutím krajského súdu, ktorým zamietol
jeho sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bola predĺžená lehota trvania jeho
väzby, teda takým rozhodnutím všeobecného súdu, na ktoré sa čl. 46 ods. 1 ústavy ani čl. 6
ods. 1 dohovoru vecne nevzťahujú. Pretože neexistuje žiadna vecná súvislosť medzi
napadnutým rozhodnutím krajského súdu o väzbe a namietaným porušením označených
článkov ústavy a dohovoru, je sťažnosť sťažovateľa v tejto časti zjavne neopodstatnená,
a preto ju ústavný súd odmietol už na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
2. K namietanému porušeniu základného práva na osobnú slobodu zaručeného
v čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 1
písm. c) dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 21/2011 zo 6. júla 2011
Vo vzťahu k námietke porušenia základného práva na osobnú slobodu, resp. práva na
slobodu a bezpečnosť ústavný súd poukazuje na to, že v zásade nie je tzv. „skutkovým
súdom“, teda súdom, ktorý by vykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu, ak by
malo ísť o dokazovanie, ktoré by malo nahradiť dokazovanie nevykonané všeobecnými
súdmi.
Ústavný súd vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci
nezávislého súdneho orgánu ústavnosti (čl. 124 ústavy) nemôže zastupovať všeobecné súdy,
ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho úloha sa
obmedzuje iba na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou
alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách,
pričom nesmie ísť o takú interpretáciu a aplikáciu právnych noriem, ktorá by bola arbitrárna
alebo zjavne neopodstatnená (I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 228/05).
Okresný súd uznesením sp. zn. 1 Tp 52/2011 z 28. júna 2011 vyhovel návrhu
prokurátora krajskej prokuratúry a predĺžil lehotu trvania väzby sťažovateľa do
14. novembra 2011. Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť,
o ktorej krajský súd napadnutým uznesením č. k. 1 Tpo 21/2011-55 zo 6. júla 2011 rozhodol
tak, že ju zamietol.
Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol:
„Uvedené uznesenie súd I. stupňa odôvodnil tým, že vyšetrovateľ po vznesení
obvinenia a po vzatí oboch obvinených do väzby, až do podania návrhu na predĺženie lehoty
trvania väzby, konal vo veci plynulé. Okrem opätovných výsluchov obvinených, vykonal
výsluchy poškodeného JUDr. M... Ch..., svedkov K... Š..., B... M..., K... P..., M... H..., S...
T..., R... O..., E... P..., V... K..., V... B..., M... G..., Ing. V... D..., M... G.... Tiež pribral do
konania znalcov a ústav, zadovážil znalecké posudky a listinné dôkazy. Prostredníctvom
prokurátora Krajskej prokuratúry v Nitre požiadal o vykonanie úkonov Krajské statní
zastupitelství v Brne. Z vyjadrenia obhajcov vyplýva, že v Českej republike bol vypočutý
svedok L... Obvinený D... M... bol vypočutý v Českej republike v rámci vydávacieho konania
a tiež sudcom pre prípravné konanie na území Slovenskej republiky.
Súd I. stupňa mal z vyšetrovacieho spisového materiálu za preukázané, že
dokazovanie v prípravnom konaní nebolo doposiaľ ukončené napriek tomu. že orgány činné
v trestnom konaní konali plynulé. Prípravné konanie nebolo možné ukončiť vzhľadom na
rozsiahlosť a obtiažnosť danej trestnej veci. Do 14. 7. 2011. kedy končí obom obvineným
základná lehota väzby, nebude možné ukončiť prípravné konanie tak, aby boli
zadokumentované všetky dôkazy, ktoré je potrebné vykonať. Okrem vyšetrovacích úkonov
súvisiacich so zabezpečením a vykonaním dôkazov je potrebné, aby si obvinení a
obhajcovia preštudovali vyšetrovací spis tak. aby mohli navrhnúť vykonanie dôkazov, ktoré
považujú za potrebné a aby orgány činné v trestnom konaní mohli rozhodnúť vo veci samej,
alebo aby prokurátor podal v príslušnej lehote na obvinených obžalobu na príslušný súd.
Napokon poukázal na to. že u oboch obvinených naďalej trvajú dôvody väzby podľa
§ 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Aj naďalej je daná obava, že obvinení svoje konanie voči
poškodenému zopakujú, pretože proti nemu použili fyzické násilie a zároveň sa mu vyhrážali
smrťou. Preto stále trvá dôvodná obava, že ich prepustením na slobodu by mohlo dôjsť k
závažnejšiemu následku na zdraví, prípadne živote poškodeného a hrozí zmarenie alebo
sťaženie účelu trestného konania...
Krajský súd v Nitre, ako súd nadriadený, potom postupom podľa § 192 ods. 1
písm. a/, písm. b/ Tr. por., pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovatelia podali sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia...
Ako to vyplýva z predloženého spisového materiálu, krajský prokurátor... podal dňa
3. 6. 2011 na súde I. stupňa návrh podľa § 76 ods. 2 Tr. por. na predĺženie lehoty trvania
väzby obvinených Š. J. a Z. T., stíhaných pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu
podľa § 186 ods. ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
a/, písm. i/ Tr. zák.. Navrhol predĺžiť obom obvineným väzbu do 14. 11. 2011...
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu nadriadený súd dospel k záveru, že
sťažnosti obvinených Š. J. a Z. T. nie sú dôvodné.
Ako to vyplýva z predloženého spisového materiálu proti obvineným Š. J. a Z. T.
(a taktiež obvinenému D. M.) sa vedie trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin
vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. a/, písm. i/ Tr. zák.
V danom prípade aj podľa názoru nadriadeného súdu, z doposiaľ vykonaného
dokazovania vyplývajú také skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo
začaté trestné stíhanie a menovaným obvineným vznesené obvinenie bol spáchaný a tento
má znaky obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm.
b/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/, písm. i/ Tr. zák.
Zároveň sú dané dôvody na podozrenie, že tento skutok mali spáchať obvinení Š. J.
a Z. T. aj s ďalšou obvinenou osobou.
Na základe uvedeného súd I. stupňa dospel k správnemu záveru o tom, že dôvody
preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. u obvinených Š. J. a Z. T. sú aj
naďalej dané a aj v danom štádiu konania odôvodňujú obavu, že v prípade ich prepustenia
na slobodu budú pokračovať v páchaní obzvlášť závažnej úmyselnej a násilnej trestnej
činnosti, pre ktorú im bolo vyšetrovateľom vznesené obvinenie a súčasne sa nachádzajú vo
väzbe, pretože touto trestnou činnosťou si mali zabezpečiť násilím od poškodeného
podpísanie rôznych dokumentov, a to najmä zmluvy o pôžičke a uznanie dlhu vo výške
240.000,- eur, generálnej plnej moci poškodeného ako splnomocniteľa na obvineného Š. J.
ako splnomocnenca, kúpnopredajnej zmluvy na vozidlo zn. M., plnej moci na užívanie tohto
motorového vozidla.
Pokiaľ ide o samotný návrh prokurátora na predĺženie väzby obvineným, nadriadený
súd sa stotožnil s názorom súdu I. stupňa. V danom prípade sa jedná o vyšetrovanie
obzvlášť závažnej násilnej trestnej činnosti, kde obaja menovaní obvinení, aj s ďalšou
obvinenou osobou, s cieľom únosu a vydierania poškodeného... mali vopred naplánovať
jeho únos. Za tým účelom mali vopred si naplánovať a rozdeliť medzi sebou úlohy a
spáchanie trestného činu koordinovať, kde mali poškodeného... vlákať do motorového
vozidla, odviezť ho v tomto aute, kde ho mali opakovane udierať do oblasti úst rukou
zovretou v päsť, hroziť mu, že sa nedožije sviatkov a že ho zabije, škrtiť ho pažou zovretou
okolo krku. Keď sa poškodenému podarilo z vozidla ujsť, mali ho chytiť, násilím ho ťahať
do vozidla, krátkou guľovou zbraňou mu hroziť zastrelením. Následne mali poškodeného
odviezť cez maďarské hranice smerom na B., vyhrážať sa mu smrťou, sústavne ho strážiť a
brániť mu v slobodnom pohybe. Potom ho mali zaviesť do K., do kancelárskych priestorov
neznámeho objektu, kde mal čakať páchateľ č. 3, tam zisťovať od poškodeného jeho
majetkové pomery. Odtiaľ mali s poškodeným odísť do hotela E. v K., kde po ubytovaní mali
poškodenému prikázať zavolať svojej priateľke, aby odovzdala známym jeho motorové
vozidlo M. Tiež mali poškodenému prikázať podpísať rôzne dokumenty, najmä zmluvu o
pôžičke a uznanie dlhu vo výške 240.000,- eur, generálnu plnú moc, kúpnopredajnú zmluvy
na vozidlo zn. M. a plnú moc na užívanie uvedeného motorového vozidla. Po podpise týchto
dokumentov mali poškodeného prepustiť a spôsobiť mu hematóm v oblasti hornej pery,
rozsiahlu odreninu chrbta v krížovej oblasti, nevoľnosť, bolesť hlavy a škodu na majetku
uznaním dlhu vo výške 240.000, eur.
Vzhľadom na spôsob, akým mala byť trestná činnosť spáchaná, je potrebné na jej
objasnenie zabezpečiť dôkazy aj prostredníctvom dožiadaní a ďalších procesných úkonov v
Českej republike, čo tiež vyžaduje poskytnutie orgánom činným v trestnom konaní
primeraný čas.
Závažnosť a rozsah posudzovanej veci, ktorú je potrebné objasniť ju robí obťažnou,
najmä vzhľadom na rozsah dokazovania, ktoré je potrebné vykonať. Z týchto dôvodov ani
podľa názoru nadriadeného súdu nie je možné trestné stíhanie skončiť v zákonom uvedenej
lehote, pričom prepustením oboch obvinených na slobodu zároveň hrozí, že bude zmarené
alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania.
Na základe preskúmania predloženého spisového materiálu, najmä jeho rozsahu ako
aj obsahu zabezpečených dôkazov, nadriadený súd zároveň dospel k záveru, že vyšetrovateľ
v predmetnej väzobnej veci doposiaľ postupoval plynule, bez prieťahov, teda s osobitnou
starostlivosťou a urýchlením...
Vzhľadom na uvedené súd I. stupňa správne rozhodol, keď na návrh prokurátora
podľa § 76 ods. 2, ods. 3 Tr. por. predĺžil lehotu trvania väzby obvineným Š. J. a Z. T. do
14. 11. 2011.
Keďže nadriadený súd nezistil žiadne dôvody na zmenu napadnutého uznesenia,
sťažnosti obvinených, ako nedôvodné zamietol.“
V citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajský súd jednoznačne
uviedol, prečo sťažnosť sťažovateľa (a ďalšieho spoluobvineného) proti uzneseniu súdu
prvého stupňa o predĺžení trvania lehoty väzby zamietol. Po preskúmaní vyšetrovacieho
spisového materiálu vyhodnotil, či sú v trestnej veci sťažovateľa dané všetky zákonom
vyžadované podmienky na jeho ponechanie vo väzbe a tieto považoval za splnené.
Závery o tom, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, že má
znaky trestného činu a že existuje dôvodné podozrenie, že ho spáchal sťažovateľ, pritom
oprel o v trestnom konaní vykonané dôkazy.
Zároveň krajský súd uviedol konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu, že by
sťažovateľ mohol v trestnej činnosti pokračovať, a to opisom spôsobu, akým k spáchaniu
trestného činu došlo, a čo sa ním páchatelia (teda aj sťažovateľ) snažili dosiahnuť.
Krajský súd neopomenul odôvodniť ani potrebu ponechania sťažovateľa vo väzbe,
a teda predĺžiť lehotu trvania väzby, a to z dôvodu potreby vykonania ďalších procesných
úkonov a obťažnosťou veci.
Z uvedeného teda vyplýva, že krajský súd dal odpovede na všetky pre rozhodnutie
o väzbe relevantné otázky.
Keďže úlohou ústavného súdu je sledovať, či všeobecné súdy v namietaných
rozhodnutiach správne aplikujú právo, či dané rozhodnutia sú odôvodnené a či nenesú
znaky arbitrárnosti vyúsťujúce do porušenia niektorého zo základných práv a slobôd,
nemôže zasahovať do ich skutkových a právnych záverov, ak ich z danej perspektívy možno
pokladať za udržateľné. A práve aj v tomto smere sa rozhodnutie krajského súdu z hľadiska
sťažovateľovej námietky javí ako akceptovateľné.
Z tohto hľadiska treba považovať pozbavenie osobnej slobody sťažovateľa za
zákonné, pretože sa udialo v súlade s konaním ustanoveným v zákone, na základe
rozhodnutia príslušného súdu a z dôvodov uvedených v zákone.
Ústavný súd teda nezistil taký výklad relevantných ustanovení procesného predpisu
upravujúceho postup v trestnom konaní v označenom rozhodnutí krajského súdu a ich
uplatnenie vo veci sťažovateľa, ktorý by mohol vyvolať nezlučiteľné účinky s ústavou.
Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže
sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, arbitrárnosti názoru alebo svojvôli
krajského súdu a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského
súdu svojím vlastným.
Vzhľadom na tieto dôvody ústavný súd vyslovil, že sťažnosť sťažovateľa je aj v tejto
časti namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2
a 5 ústavy a práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru
zjavne neopodstatnená, a preto ju odmietol už na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods.
Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, neprichádzalo do úvahy
rozhodovanie ústavného súdu o ďalších požiadavkách sťažovateľa (zrušiť rozhodnutie
krajského súdu, prikázať prepustiť sťažovateľa z väzby na slobodu a nahradiť mu trovy
konania pred ústavným súdom), rozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením
porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. októbra 2011