Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 465/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Z. T., N., t. č. vo väzbe N., zastúpeného advokátom JUDr. P.

Č., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného

v a 5 , základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v , práva na slobodu a bezpečnosť

zaručeného v čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 1 Tpo 21/2011-

55 zo 6. júla 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Z. T. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. septembra

2011 doručená sťažnosť Z. T., N., t. č. vo väzbe N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5

(ďalej len „“), základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v , práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v

písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením

Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. -55 zo 6. júla 2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je uznesením vyšetrovateľa

Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru Západ,

Trnava sp. zn. PPZ-306/BOK-ZA-2010 zo 14. decembra 2010 podľa § 206 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186

ods. 1, ods. 2 písm. b) a ods. 4 písm. a) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) spáchaného závažnejším spôsobom

konania podľa a .

Uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 18. decembra 2010 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov

uvedených v a . Na základe sťažnosti sťažovateľa

krajský súd uznesením č. k. -40 z 21. decembra 2010 rozhodnutie okresného

súdu zrušil a sťažovateľa vzal do väzby iba z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku.

Sťažovateľ 11. februára 2011 podal žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu

a zároveň požiadal o nahradenie väzby písomným sľubom podľa § 80 ods. 1 písm. b)

a ponúkol peňažnú záruku za nahradenie väzby podľa

. O týchto žiadostiach sudkyňa pre prípravné konanie okresného súdu

rozhodla uznesením č. k. -12 z 10. marca 2011 v spojení s opravným

uznesením z 22. marca 2011 tak, že žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby zamietla

a písomný sľub ani peňažnú záruku neprijala.

Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej krajský súd uznesením

č. k. -22 zo 6. apríla 2011 rozhodol tak, že ju ako nedôvodnú zamietol.

Dňa 3. júna 2011 prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len „krajská

prokuratúra“) pod sp. zn. podal okresnému súdu návrh na predĺženie lehoty

trvania väzby, o ktorom sudkyňa okresného súdu pre prípravné konanie uznesením sp. zn.

z 28. júna 2011 rozhodla tak, že podľa a

predĺžila lehotu trvania väzby sťažovateľa do 14. novembra 2011.

Proti rozhodnutiu o predĺžení trvania lehoty väzby podal sťažovateľ 28. júna 2011

sťažnosť, o ktorej krajský súd uznesením č. k. -55 zo 6. júla 2011 rozhodol

tak, že ju ako nedôvodnú zamietol.

Podľa názoru sťažovateľa týmto rozhodnutím krajský súd porušil jeho základné

právo na osobnú slobodu ( a 5 ), základné právo na súdnu ochranu (

ods. 1 ), právo na slobodu a bezpečnosť [ dohovoru] a právo na

spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru).

V sťažnosti «poukazuje na extrémny rozpor medzi zisteným skutkovým stavom veci

doposiaľ vykonaným dokazovaním a jeho právnym vyhodnotením, ktoré neumožňuje ďalej

zákonným spôsobom držať ho vo väzbe.

Rekapituláciou podstatných skutočností týkajúcich sa predmetu ústavnej sťažnosti

možno dospieť k nasledujúcim záverom:

Krajský súd pred vydaním Uznesenia sp. zn.: -55 z 06. júla 2011, z

obsahu pripojeného spisu ako i jeho predchádzajúcich rozhodnutí vo veci mal za

preukázané, že:

1. Totožnosť sťažovateľa je známa, má riadne nahlásený trvalý pobyt na ktorom sa

zdržiava, prechodné bydlisko evidované nemá, je zamestnancom v obchodnej spoločnosti...

z ktorého má príjem. Je jediným živiteľom rodiny, žije v spoločnej domácnosti s družkou -

matkou ich maloletého dieťaťa, ktorá je t. č. na materskej dovolenke, pred vzatím do väzby

viedol riadny život, nebol doposiaľ súdne trestaný.

2. Z výpovede poškodeného vyplýva, že tento sťažovateľa pozná len ako zamestnanca

obchodnej spoločnosti..., ktorá jeho spoločnostiam dodávala tovar. So sťažovateľom nikdy

žiadne obchody neuzatváral. Potvrdil tiež, že sťažovateľ sa voči jeho osobe nikdy žiadneho

násilia nedopustil.

3. Po spáchaní skutku, ktorý sa mal uskutočniť v dňoch 05. decembra 2010 až 06.

decembra 2010, sťažovateľ poškodeného nevyhľadával, osobne, telefonicky, elektronickými

prostriedkami nekontaktoval a neuskutočňoval žiadne ďalšie právne kroky na uspokojenie

akýchkoľvek pohľadávok tretích osôb voči poškodenému, keďže on voči poškodenému

žiadne pohľadávky ani záväzky neeviduje.

4. Krajský prokurátor vydaným Uznesením sp. zn.: z 05. mája 2011...

zaistil nárok poškodenej spoločnosti... na majetkových právach sťažovateľa v obchodnej

spoločnosti... a... zakázal nie sťažovateľovi ale obvinenému Š. J. s obchodným podielom

nakladať,... zaisti1 uspokojenie nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom

poškodenému... na majetkových právach obchodnej spoločnosti... v ktorej sťažovateľ nie je

spoločníkom ani konateľom a to pohľadávke obchodnej spoločnosti... voči poškodenému...

vzniknutej na základe zmluvy o pôžičke... a... zakázal obchodnej spoločnosti.. nakladať s

uvedenou pohľadávkou...

5. Uznesením krajského súdu sp. zn.: -40 z 21. decembra 2010 u

sťažovateľa bol v čase rozhodovania sudkyne pre prípravné konanie o návrhu krajského

prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby daný už len dôvod väzby podľa § 71 ods. 1

písm. c) a nie ako to tvrdil krajský prokurátor, aj podľa

6. Argumentácia krajského prokurátora o potrebe vykonania ďalších vyšetrovacích

úkonov ako dôvodu predĺženia lehoty trvania väzby je nepravdivá, lebo a) tretí obvinený vo

veci... využil svoje právo nevypovedať ku skutku kladeného mu za vinu v extradičnej väzbe v

Českej republike a toto svoje právo využil aj pri výsluchu dňa 21. júna 2011 pred Okresným

súdom v Nitre, v konaní vedenom pod sp. zn.: , b) svedok Ing. R. L... bol

vypočutý Políciou českej republiky... 16. júna 2011, c) svedok J. B... bol vypočutý Prezídiom

policajného zboru, úradu boja proti organizovanej kriminalite,... 09. júna 2011, d)

svedkovia B. M... a poškodená K. S... boli už vo veci vypočutí a k akej novej skutkovej

okolnosti ich treba vypočuť, sa z podaného návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby nedá

zistiť.

7. Krajským prokurátorom požadované zabezpečenie listinných dôkazov, a to

znaleckého posudku znalcom z odboru elektrotechnika a oznámenie údajov o uskutočnenej

telekomunikačnej prevádzke, ako argument na predĺženie lehoty trvania väzby je

neudržateľný, lebo vyššie citované listinné dôkazy svojim obsahom majú len potvrdiť alebo

vyvrátiť obsah iných nepriamych dôkazov, o ktoré sa zatiaľ celé obvinenie opiera...

Z rekapitulácie... možno urobiť nasledujúce závery:

1. Doposiaľ vykonané dokazovanie vo veci nepreukázalo z konania sťažovateľa alebo

z ďalších konkrétnych skutočností vo vzťahu k niektorej nežiadúcej forme správania,

označovanej ako dôvod preventívnej väzby, naplnenie materiálnych podmienok väzby.

2. Krajský súd vo vydaných Uzneseniach o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby

na slobodu a o predĺžení lehoty trvania väzby, neosvedčil žiadne významné skutočnosti pre

trvanie väzobných dôvodov, pričom možnosťami nahradiť ju zárukou, sľubom alebo

peňažnou zárukou sa vôbec nezaoberal a nevyslovil žiadne zákonné ani ústavne konformné

závery odôvodňujúce ich zamietnutie. Vydané Uznesenia sú založené len na abstraktných

úvahách, nie na konkrétnych skutočnostiach odôvodňujúcich väzbu.

3. Vzatím osoby sťažovateľa do väzby bez náležitého zhodnotenia primeranej

a spravodlivej rovnováhy („fair and just balance“) medzi záujmami štátu a právom na

osobnú slobodu, neberúc do úvahy skutočnosť, že nie sú v prejednávanej veci naplnené

základné materiálne podmienky väzby, v procese rozhodovania o jeho vzatí do väzby sa

nerešpektovali právne relevantné princípy a zásady, ktorými sa riadi ESĽP a ústavný súd

pri posudzovaní dôvodnosti väzby a jej trvania.

4. Neberúc do úvahy sťažovateľom namietané skutočnosti, ktorými sa krajský súd

vôbec nezaoberal a nezaujal k nim právne relevantné závery, ktoré by zákonným a

ústavným spôsobom vo svojich rozhodnutiach aj odôvodnil, hoci podľa platnej judikatúry

ústavného súdu práve takéto posúdenia a závery sú zásadne úlohou všeobecných súdov,

rozhodol v oboch prípadoch v danej veci o dôvodoch väzby arbitrárne, zjavne

neodôvodnene, v rozpore s princípom spravodlivosti...

Pretože doposiaľ vykonané dokazovanie vo veci nepreukázalo z konania sťažovateľa

alebo z ďalších konkrétnych skutočností vo vzťahu k niektorej nežiadúcej forme správania,

označovanej ako dôvod preventívnej väzby, naplnenie materiálnych podmienok väzby,

sťažovateľ považuje rozhodnutie krajského súdu o dôvodoch trvania jeho väzby za

neústavné, nezákonné a neprimerané.».

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Nitre právoplatným Uznesením sp. zn.: -55 z 06.

júla 2011, ktorým podľa bola lehota trvania väzby Z. T.

predĺžená do 14. novembra 2011 porušil jeho základné práva podľa čl. 17 ods. 2, ods. 5 a

podľa , ako aj právo podľa a

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje Uznesenie Krajského súdu v Nitre

sp. zn.: -55 z 06. júla 2011 v časti týkajúcej sa Z. T. a prikazuje Krajskému

súdu v Nitre, aby menovaného neodkladne prepustil z väzby na slobodu.

3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 314,18 €...,

ktorú je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej

kancelárie Č... s. r. o,... do pätnástich dní od doručenia tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.

Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane

v súlade s konaním ustanoveným zákonom:...

c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia

pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú

oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo

v úteku po jeho spáchaní.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či namietaným

uznesením krajského súdu sp. zn. zo 6. júla 2011 došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na osobnú slobodu zaručeného v a 5 ,

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v , práva na slobodu

a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru a práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu zaručeného

v a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. zo 6. júla 2011

Ústavný súd v prvom rade poznamenáva, že rozhodnutie krajského súdu, ktoré

sťažovateľ sťažnosťou napadol, je rozhodnutím, ktorým bola zamietnutá sťažnosť

sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 28. júna 2011

o predĺžení lehoty trvania väzby sťažovateľa, t. j. je výsledkom konania a rozhodnutia

o väzbe [ ]. V tomto prípade preto nešlo

o rozhodovanie vo veci samej, teda o vine a treste, resp. o trestnom obvinení.

V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že pokiaľ ide o sťažovateľom namietané

porušenie základného práva zaručeného v , ústavný súd vo svojej

judikatúre opakovane konštatoval (napr. , , ), že ide

o všeobecné ustanovenie, ktoré upravuje základné právo na súdnu ochranu, a to vo vzťahu

ku konaniu vo veci samej, a nevzťahuje sa na konanie o väzbe, na ktoré je aplikovateľné

ustanovenie a 5 , ktoré je vo vzťahu k v pomere

špeciality a sú v ňom implicitne obsiahnuté hmotné a tiež procesné atribúty základného

práva na osobnú slobodu vrátane práva na jej súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia

osobnej slobody väzbou. Táto súdna ochrana zahŕňa základné procesné garancie

spravodlivého súdneho konania s prihliadnutím na povahu a účel konania o väzbe, a preto

sú na konanie a rozhodovanie súdu o väzbe aplikovateľné špeciálne ustanovenia čl. 17

ods. 2 a 5 o osobnej slobode, a nie všeobecné ustanovenie .

Obdobne vo vzťahu k porušeniu práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný

súd poznamenáva, že konania všeobecných súdov, ktorými sa rozhoduje o väzbe, nie sú

konaniami o trestnom obvinení a ani konaniami o občianskych právach alebo záväzkoch,

ako to vyžaduje citovaný článok dohovoru. Väzobným konaním podľa názoru ústavného

súdu nemôže dôjsť k porušeniu práv zaručených v čl. 6 ods. 1 dohovoru aj z dôvodu, že túto

oblasť ochrany práv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru. Ústavný súd v tomto

smere poukazuje aj na stabilnú rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva,

podľa ktorej osobnú slobodu chráni čl. 5 dohovoru (napr. rozsudok Európskeho súdu pre

ľudské práva de Wilde et al. v. Belgicko z 18. júna 1971, AČ. 12, § 65, § 67, § 71 – § 77

etc.).

Článok 6 dohovoru upravuje právo na spravodlivý proces. Tento článok dohovoru

sa teda zásadne nevzťahuje na konanie o väzbe, pre ktoré platí špeciálna, pokiaľ ide

o procesné záruky poskytnuté osobe nachádzajúcej sa vo väzbe, v zásade prísnejšia právna

úprava obsiahnutá v čl. 5 dohovoru upravujúcom právo na slobodu a bezpečnosť (napr.

).

Sťažovateľ namietal porušenie základného práva zaručeného v

a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodnutím krajského súdu, ktorým zamietol

jeho sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bola predĺžená lehota trvania jeho

väzby, teda takým rozhodnutím všeobecného súdu, na ktoré sa ani

ods. 1 dohovoru vecne nevzťahujú. Pretože neexistuje žiadna vecná súvislosť medzi

napadnutým rozhodnutím krajského súdu o väzbe a namietaným porušením označených

článkov a dohovoru, je sťažnosť sťažovateľa v tejto časti zjavne neopodstatnená,

a preto ju ústavný súd odmietol už na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

2. K namietanému porušeniu základného práva na osobnú slobodu zaručeného

v a 5 a práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v

písm. c) dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. zo 6. júla 2011

Vo vzťahu k námietke porušenia základného práva na osobnú slobodu, resp. práva na

slobodu a bezpečnosť ústavný súd poukazuje na to, že v zásade nie je tzv. „skutkovým

súdom“, teda súdom, ktorý by vykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu, ak by

malo ísť o dokazovanie, ktoré by malo nahradiť dokazovanie nevykonané všeobecnými

súdmi.

Ústavný súd vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci

nezávislého súdneho orgánu ústavnosti ( ) nemôže zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho úloha sa

obmedzuje iba na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách,

pričom nesmie ísť o takú interpretáciu a aplikáciu právnych noriem, ktorá by bola arbitrárna

alebo zjavne neopodstatnená (, , , ).

Okresný súd uznesením sp. zn. z 28. júna 2011 vyhovel návrhu

prokurátora krajskej prokuratúry a predĺžil lehotu trvania väzby sťažovateľa do

14. novembra 2011. Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť,

o ktorej krajský súd napadnutým uznesením č. k. -55 zo 6. júla 2011 rozhodol

tak, že ju zamietol.

Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol:

„Uvedené uznesenie súd I. stupňa odôvodnil tým, že vyšetrovateľ po vznesení

obvinenia a po vzatí oboch obvinených do väzby, až do podania návrhu na predĺženie lehoty

trvania väzby, konal vo veci plynulé. Okrem opätovných výsluchov obvinených, vykonal

výsluchy poškodeného JUDr. M... Ch..., svedkov K... Š..., B... M..., K... P..., M... H..., S...

T..., R... O..., E... P..., V... K..., V... B..., M... G..., Ing. V... D..., M... G.... Tiež pribral do

konania znalcov a ústav, zadovážil znalecké posudky a listinné dôkazy. Prostredníctvom

prokurátora Krajskej prokuratúry v Nitre požiadal o vykonanie úkonov Krajské statní

zastupitelství v Brne. Z vyjadrenia obhajcov vyplýva, že v Českej republike bol vypočutý

svedok L... Obvinený D... M... bol vypočutý v Českej republike v rámci vydávacieho konania

a tiež sudcom pre prípravné konanie na území Slovenskej republiky.

Súd I. stupňa mal z vyšetrovacieho spisového materiálu za preukázané, že

dokazovanie v prípravnom konaní nebolo doposiaľ ukončené napriek tomu. že orgány činné

v trestnom konaní konali plynulé. Prípravné konanie nebolo možné ukončiť vzhľadom na

rozsiahlosť a obtiažnosť danej trestnej veci. Do 14. 7. 2011. kedy končí obom obvineným

základná lehota väzby, nebude možné ukončiť prípravné konanie tak, aby boli

zadokumentované všetky dôkazy, ktoré je potrebné vykonať. Okrem vyšetrovacích úkonov

súvisiacich so zabezpečením a vykonaním dôkazov je potrebné, aby si obvinení a

obhajcovia preštudovali vyšetrovací spis tak. aby mohli navrhnúť vykonanie dôkazov, ktoré

považujú za potrebné a aby orgány činné v trestnom konaní mohli rozhodnúť vo veci samej,

alebo aby prokurátor podal v príslušnej lehote na obvinených obžalobu na príslušný súd.

Napokon poukázal na to. že u oboch obvinených naďalej trvajú dôvody väzby podľa

Aj naďalej je daná obava, že obvinení svoje konanie voči

poškodenému zopakujú, pretože proti nemu použili fyzické násilie a zároveň sa mu vyhrážali

smrťou. Preto stále trvá dôvodná obava, že ich prepustením na slobodu by mohlo dôjsť k

závažnejšiemu následku na zdraví, prípadne živote poškodeného a hrozí zmarenie alebo

sťaženie účelu trestného konania...

Krajský súd v Nitre, ako súd nadriadený, potom postupom podľa § 192 ods. 1

písm. a/, písm. b/ , pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal správnosť výrokov

napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovatelia podali sťažnosť a konanie

predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia...

Ako to vyplýva z predloženého spisového materiálu, krajský prokurátor... podal dňa

3. 6. 2011 na súde I. stupňa návrh podľa na predĺženie lehoty trvania

väzby obvinených Š. J. a Z. T., stíhaných pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu

podľa § 186 ods. ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.

a/, písm. i/ Tr. zák.. Navrhol predĺžiť obom obvineným väzbu do 14. 11. 2011...

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu nadriadený súd dospel k záveru, že

sťažnosti obvinených Š. J. a Z. T. nie sú dôvodné.

Ako to vyplýva z predloženého spisového materiálu proti obvineným Š. J. a Z. T.

(a taktiež obvinenému D. M.) sa vedie trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin

vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom

na § 138 písm. a/, písm. i/ Tr. zák.

V danom prípade aj podľa názoru nadriadeného súdu, z doposiaľ vykonaného

dokazovania vyplývajú také skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo

začaté trestné stíhanie a menovaným obvineným vznesené obvinenie bol spáchaný a tento

má znaky obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm.

b/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/, písm. i/ Tr. zák.

Zároveň sú dané dôvody na podozrenie, že tento skutok mali spáchať obvinení Š. J.

a Z. T. aj s ďalšou obvinenou osobou.

Na základe uvedeného súd I. stupňa dospel k správnemu záveru o tom, že dôvody

preventívnej väzby podľa u obvinených Š. J. a Z. T. sú aj

naďalej dané a aj v danom štádiu konania odôvodňujú obavu, že v prípade ich prepustenia

na slobodu budú pokračovať v páchaní obzvlášť závažnej úmyselnej a násilnej trestnej

činnosti, pre ktorú im bolo vyšetrovateľom vznesené obvinenie a súčasne sa nachádzajú vo

väzbe, pretože touto trestnou činnosťou si mali zabezpečiť násilím od poškodeného

podpísanie rôznych dokumentov, a to najmä zmluvy o pôžičke a uznanie dlhu vo výške

240.000,- eur, generálnej plnej moci poškodeného ako splnomocniteľa na obvineného Š. J.

ako splnomocnenca, kúpnopredajnej zmluvy na vozidlo zn. M., plnej moci na užívanie tohto

motorového vozidla.

Pokiaľ ide o samotný návrh prokurátora na predĺženie väzby obvineným, nadriadený

súd sa stotožnil s názorom súdu I. stupňa. V danom prípade sa jedná o vyšetrovanie

obzvlášť závažnej násilnej trestnej činnosti, kde obaja menovaní obvinení, aj s ďalšou

obvinenou osobou, s cieľom únosu a vydierania poškodeného... mali vopred naplánovať

jeho únos. Za tým účelom mali vopred si naplánovať a rozdeliť medzi sebou úlohy a

spáchanie trestného činu koordinovať, kde mali poškodeného... vlákať do motorového

vozidla, odviezť ho v tomto aute, kde ho mali opakovane udierať do oblasti úst rukou

zovretou v päsť, hroziť mu, že sa nedožije sviatkov a že ho zabije, škrtiť ho pažou zovretou

okolo krku. Keď sa poškodenému podarilo z vozidla ujsť, mali ho chytiť, násilím ho ťahať

do vozidla, krátkou guľovou zbraňou mu hroziť zastrelením. Následne mali poškodeného

odviezť cez maďarské hranice smerom na B., vyhrážať sa mu smrťou, sústavne ho strážiť a

brániť mu v slobodnom pohybe. Potom ho mali zaviesť do K., do kancelárskych priestorov

neznámeho objektu, kde mal čakať páchateľ č. 3, tam zisťovať od poškodeného jeho

majetkové pomery. Odtiaľ mali s poškodeným odísť do hotela E. v K., kde po ubytovaní mali

poškodenému prikázať zavolať svojej priateľke, aby odovzdala známym jeho motorové

vozidlo M. Tiež mali poškodenému prikázať podpísať rôzne dokumenty, najmä zmluvu o

pôžičke a uznanie dlhu vo výške 240.000,- eur, generálnu plnú moc, kúpnopredajnú zmluvy

na vozidlo zn. M. a plnú moc na užívanie uvedeného motorového vozidla. Po podpise týchto

dokumentov mali poškodeného prepustiť a spôsobiť mu hematóm v oblasti hornej pery,

rozsiahlu odreninu chrbta v krížovej oblasti, nevoľnosť, bolesť hlavy a škodu na majetku

uznaním dlhu vo výške 240.000, eur.

Vzhľadom na spôsob, akým mala byť trestná činnosť spáchaná, je potrebné na jej

objasnenie zabezpečiť dôkazy aj prostredníctvom dožiadaní a ďalších procesných úkonov v

Českej republike, čo tiež vyžaduje poskytnutie orgánom činným v trestnom konaní

primeraný čas.

Závažnosť a rozsah posudzovanej veci, ktorú je potrebné objasniť ju robí obťažnou,

najmä vzhľadom na rozsah dokazovania, ktoré je potrebné vykonať. Z týchto dôvodov ani

podľa názoru nadriadeného súdu nie je možné trestné stíhanie skončiť v zákonom uvedenej

lehote, pričom prepustením oboch obvinených na slobodu zároveň hrozí, že bude zmarené

alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania.

Na základe preskúmania predloženého spisového materiálu, najmä jeho rozsahu ako

aj obsahu zabezpečených dôkazov, nadriadený súd zároveň dospel k záveru, že vyšetrovateľ

v predmetnej väzobnej veci doposiaľ postupoval plynule, bez prieťahov, teda s osobitnou

starostlivosťou a urýchlením...

Vzhľadom na uvedené súd I. stupňa správne rozhodol, keď na návrh prokurátora

podľa , predĺžil lehotu trvania väzby obvineným Š. J. a Z. T. do

14. 11. 2011.

Keďže nadriadený súd nezistil žiadne dôvody na zmenu napadnutého uznesenia,

sťažnosti obvinených, ako nedôvodné zamietol.“

V citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajský súd jednoznačne

uviedol, prečo sťažnosť sťažovateľa (a ďalšieho spoluobvineného) proti uzneseniu súdu

prvého stupňa o predĺžení trvania lehoty väzby zamietol. Po preskúmaní vyšetrovacieho

spisového materiálu vyhodnotil, či sú v trestnej veci sťažovateľa dané všetky zákonom

vyžadované podmienky na jeho ponechanie vo väzbe a tieto považoval za splnené.

Závery o tom, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, že má

znaky trestného činu a že existuje dôvodné podozrenie, že ho spáchal sťažovateľ, pritom

oprel o v trestnom konaní vykonané dôkazy.

Zároveň krajský súd uviedol konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu, že by

sťažovateľ mohol v trestnej činnosti pokračovať, a to opisom spôsobu, akým k spáchaniu

trestného činu došlo, a čo sa ním páchatelia (teda aj sťažovateľ) snažili dosiahnuť.

Krajský súd neopomenul odôvodniť ani potrebu ponechania sťažovateľa vo väzbe,

a teda predĺžiť lehotu trvania väzby, a to z dôvodu potreby vykonania ďalších procesných

úkonov a obťažnosťou veci.

Z uvedeného teda vyplýva, že krajský súd dal odpovede na všetky pre rozhodnutie

o väzbe relevantné otázky.

Keďže úlohou ústavného súdu je sledovať, či všeobecné súdy v namietaných

rozhodnutiach správne aplikujú právo, či dané rozhodnutia sú odôvodnené a či nenesú

znaky arbitrárnosti vyúsťujúce do porušenia niektorého zo základných práv a slobôd,

nemôže zasahovať do ich skutkových a právnych záverov, ak ich z danej perspektívy možno

pokladať za udržateľné. A práve aj v tomto smere sa rozhodnutie krajského súdu z hľadiska

sťažovateľovej námietky javí ako akceptovateľné.

Z tohto hľadiska treba považovať pozbavenie osobnej slobody sťažovateľa za

zákonné, pretože sa udialo v súlade s konaním ustanoveným v zákone, na základe

rozhodnutia príslušného súdu a z dôvodov uvedených v zákone.

Ústavný súd teda nezistil taký výklad relevantných ustanovení procesného predpisu

upravujúceho postup v trestnom konaní v označenom rozhodnutí krajského súdu a ich

uplatnenie vo veci sťažovateľa, ktorý by mohol vyvolať nezlučiteľné účinky s .

Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže

sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, arbitrárnosti názoru alebo svojvôli

krajského súdu a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského

súdu svojím vlastným.

Vzhľadom na tieto dôvody ústavný súd vyslovil, že sťažnosť sťažovateľa je aj v tejto

časti namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2

a 5 a práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v dohovoru

zjavne neopodstatnená, a preto ju odmietol už na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods.

2 .

Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, neprichádzalo do úvahy

rozhodovanie ústavného súdu o ďalších požiadavkách sťažovateľa (zrušiť rozhodnutie

krajského súdu, prikázať prepustiť sťažovateľa z väzby na slobodu a nahradiť mu trovy

konania pred ústavným súdom), rozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením

porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2011