Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 490/2026
PDF · 240.49 KB
No categories available
II. ÚS 490/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., Štefánikova 8, Michalovce, proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 8T/35/2026 zo 7. mája 2026 a proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Tos/46/2026 z 20. mája 2026 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 26. júla 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 5 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) napadnutými uzneseniami okresného a krajského súdu označenými v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ požaduje zrušenie napadnutých uznesení, prepustenie z väzby alebo nahradenie väzby alternatívnymi opatreniami a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia (3 000 eur) a náhrady trov konania pred ústavným súdom.
2. Proti sťažovateľovi je vedené trestné konanie na základe obžaloby prokurátora z 22. apríla 2026 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia a pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Sťažovateľ mal 23. októbra 2025 viesť osobné motorové vozidlo, kde bol skontrolovaný hliadkou pre nedodržiavanie bezpečnej vzdialenosti za vozidlom idúcim za ním. Po tom, ako sa podrobil testom, bolo potvrdené, že bol pod vplyvom návykových látok (metamfetamínu – pervitínu a jeho aktívneho metabolitu amfetamínu) – podľa znalca nebol schopný bezpečne viesť akékoľvek motorové vozidlo. V obžalobe sa ďalej uvádza, že takého konania sa mal dopustiť napriek tomu, že bol rozhodnutím Okresného súdu Košice I sp. zn. OT/3/12 zo 4. januára 2012 odsúdený za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, za čo mu bol uložený peňažný trest
200 eur, náhradný trest odňatia slobody jeden mesiac a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na jeden rok a tiež bol rozhodnutím Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. OT/59/15 z 25. marca 2015 odsúdený za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, za čo mu bol uložený peňažný trest 1 000 eur, náhradný trest odňatia slobody 5 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na 3 roky a 4 mesiace.
3. Uznesením sudcu pre prípravné konanie okresného súdu sp. zn. 8Tp/97/2025 z 27. októbra 2025 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 6Tpo/60/2025 zo 14. novembra 2025 bol sťažovateľ vzatý do preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a väzba začala plynúť 23. októbra 2025 o 17.50 h.
4. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol, že dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku u sťažovateľa stále trvajú, a tak ho ponechal vo väzbe. Zároveň nenahradil väzbu zárukou dôveryhodnej osoby , neprijal písomný sľub sťažovateľa, väzbu nenahradil ani dohľadom probačného a mediačného úradníka a napokon neprijal ani peňažnú záruku ponúknutú matkou sťažovateľa .
5. Krajský súd sťažnosť sťažovateľa zamietol. Stotožnil sa s názorom okresného súdu v tom, že doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie, bol spáchaný, má znaky trestného činu a sťažovateľ je dôvodne podozrivý zo spáchania trestnej činnosti. V tomto smere poukazoval najmä na výpoveď člena hliadky a odborné vyjadrenia znalcov. Dôvod väzby podľa krajského súdu naďalej existuje, keďže sťažovateľ bol dosiaľ 4-krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom okresného súdu sp. zn. 0T/205/2022 z 22. novembra 2022 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 rokov, zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 5 rokov. Napriek predĺženiu skúšobnej doby a ponechaniu v platnosti podmienečného odsúdenia sťažovateľ neviedol riadny život, a tak okresný súd uznesením z 26. júla 2023 rozhodol, že v skúšobnej dobe sa neosvedčil a skôr uložený trest vykoná. Mestský súd Košice uznesením sp. zn. 1PP/7/2025 z 26. marca 2025 sťažovateľa podmienečne prepustil, no sťažovateľ mal znova spáchať skutok, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie. Odvolací súd ďalej poukázal na konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 21T/16/2024, kde je na sťažovateľa podaná obžaloba pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi, prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ktorých sa mal dopustiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženého trestným rozkazom sp. zn. 0T/205/2022 (14. júla 2023). Sťažovateľovi tiež súd vytkol 36 priestupkov na úseku dopravy, ale aj priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu. Vo vzťahu k nahradeniu väzby poukázal súd na opakovane páchanú trestnú činnosť aj počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a podmienečného prepustenia z výkonu trestu. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa zrušenia uznesenia o rozšírení obvinenia, ako aj uznesenia prokurátora o zamietnutí sťažnosti krajský súd poukazuje na to, že došlo k zrušeniu druhého uznesenia o rozšírení obvinenia bez zrušenia pôvodného uznesenia o vznesení obvinenia, na základe ktorého bola vo veci podaná obžaloba.
II. Argumentácia sťažovateľa
6. Sťažovateľ namieta, že:
- preventívna väzba nebola odôvodnená konkrétnymi skutočnosťami, ale abstraktnými
a stereotypnými úvahami o sklonoch sťažovateľa páchať trestnú činnosť;
- súdy riadne nepreskúmali možnosť nahradiť väzbu miernejšími opatreniami;
- dĺžka väzby je neprimeraná vzhľadom na závažnosť trestných činov, trestnú sadzbu a štádium
konania;
- súdy nedostatočne zohľadnili zistenia generálnej prokuratúry o nezákonnosti trestného stíhania
sťažovateľa.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
III.1. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa napadnutým uznesením okresného súdu:
7. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou zdôrazňuje, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity, podľa ktorého ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Každá osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť ústavnej ochrany, a preto pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (II. ÚS 734/2017).
8. Sťažovateľ mal k dispozícii na ochranu označených práv proti napadnutému uzneseniu okresného súdu opravný prostriedok (sťažnosť), ktorý aj využil. Príslušným súdom na poskytnutie ochrany proti porušeniu práv sťažovateľa bol vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu krajský súd. Ústavnú sťažnosť preto ústavný súd v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) pre neprípustnosť.
III.2. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa napadnutým uznesením krajského súdu:
9. Právna úprava týkajúca sa väzby (obsiahnutá predovšetkým v Trestnom poriadku) je integrálnou súčasťou ústavného rámca zaručenej osobnej slobody (II. ÚS 55/98). Obdobne aj čl. 5 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby k pozbaveniu osobnej slobody došlo „v súlade s konaním ustanoveným zákonom“ a každé dohovorom prípustné pozbavenie osobnej slobody [čl. 5 ods. 1 písm. a) až f) dohovoru] musí byť „zákonné“. Dohovor tu teda priamo odkazuje na vnútroštátne právo, a preto rešpektovanie tohto práva je integrálnou súčasťou záväzkov zmluvných štátov (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Lukanov proti Bulharsku z 20. 3. 1997, sťažnosť č. 21915/93, bod 43]. Z hľadiska rozsahu práv garantovaných prostredníctvom čl. 17 ústavy a práv vyplývajúcich z čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru neexistujú medzi týmito právami zásadné rozdiely,
keďže ustanovenia čl. 17 ústavy zahŕňajú aj práva vyplývajúce z čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru (napr. III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05).
10. Vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná právomoc ústavného súdu len na preskúmanie dôvodov a spôsobu obmedzenia osobnej slobody, t. j. (a) či proti osobe, ktorá sa berie do väzby (alebo je vo väzbe), bolo vznesené obvinenie, (b) rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými okolnosťami, (c) o väzbe rozhodoval súd, (d) obvinený bol do väzby vzatý pre konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu vyjadrenú v § 71 ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku alebo okolnosti uvedené v § 71 ods. 2 Trestného poriadku, a (e) či osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený zákonom, resp. konkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby (II. ÚS 76/02). Úlohou ústavného súdu je tiež sledovať, či všeobecné súdy v namietaných rozhodnutiach správne aplikujú právo, či dané rozhodnutia sú odôvodnené a či nenesú znaky arbitrárnosti vyúsťujúce do porušenia niektorého zo základných práv a slobôd (III. ÚS 271/07, II. ÚS 465/2011). Ústavný súd nemôže zasahovať do skutkových a právnych záverov všeobecných súdov, ak ich z ústavného hľadiska možno pokladať za akceptovateľné a udržateľné.
11. Pre vzatie obvineného do väzby musia byť splnené formálne, ako aj materiálne podmienky, ktoré musia byť naplnené súčasne. Formálna podmienka dôvodov väzby sa prioritne viaže na existenciu zákonného a dôvodného uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré musí byť zákonné nielen z formálneho hľadiska, ale aj z pohľadu zákonnosti postupu príslušných orgánov pri jeho vydaní. Materiálna podmienka väzby má hmotnoprávnu povahu a posudzuje sa pritom, (a) či doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu a existujú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený, a (b) existencia niektorého (alebo viacerých) z dôvodov väzby.
12. Pokiaľ ide o naplnenie formálnej podmienky dôvodov väzby, ústavný súd uvádza, že sťažovateľovi bolo vznesené obvinenie uznesením povereného príslušníka Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach sp. zn. ORP- 146/DI-MI-2025 z 24. októbra 2025. Uznesením sudcu pre prípravné konanie okresného súdu sp. zn. 8Tp/97/2025 z 27. októbra 2025 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 6Tpo/60/2025 zo 14. novembra 2025 bol sťažovateľ vzatý do preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a väzba začala plynúť 23. októbra 2025 o 17.50 h. Dňa 22. apríla 2026 bola podaná na sťažovateľa obžaloba.
13. V súvislosti s naplnením formálnych podmienok väzby sa javí ako nevyhnutné vysporiadať sa s argumentáciou sťažovateľa týkajúcou sa zrušenia uznesenia o vznesení obvinenia v súvisiacej veci uznesením generálneho prokurátora č. k. IV/1 Pz 127/26/1000-7 zo 14. apríla 2026. Toto uznesenie si ústavný súd vyžiadal na účely posúdenia ústavnej sťažnosti. Vyplývajú z neho tieto skutočnosti:
- uznesením z 24. októbra 2025 bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie za prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia;
- vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Michalovciach, ktorému bola trestná vec odstúpená, uznesením sp. zn. ORP-544/1-VYS-MI- 2025 zo 14. januára 2026 vzniesol obvinenie sťažovateľovi za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.
14. Generálny prokurátor pristúpil k zrušeniu uznesenia o vznesení obvinenia zo 14. januára 2026, pretože dospel k záveru, že v oboch uzneseniach ide o identické konanie (spočívajúce vo vedení motorového vozidla sťažovateľom v určitom trestno-právne relevantnom stave), zo spáchania ktorého je podľa prokuratúry na podklade objektívneho zhodnotenia dosiaľ zadováženej dôkaznej situácie dôvodne podozrivý sťažovateľ. Konštatoval, že sťažovateľ bol trestne stíhaný za identické skutkové okolnosti duplicitne. Zároveň následne uviedol, že vyšetrovateľ mal, reflektujúc na vývoj dôkaznej situácie po vydaní uznesenia o vznesení obvinenia 24. októbra 2025, spresniť opis skutku doplnením skutkového vyjadrenia vedenia motorového vozidla sťažovateľom v stave vylučujúcom spôsobilosť (vzhľadom na ustálenú koncentráciu príslušnej psychotropnej látky v jeho organizme). Nasledovať malo rozšírenie právnej kvalifikácie aj o prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.
15. S ohľadom na tieto skutočnosti nebolo možné vyhovieť námietke sťažovateľa, že súdy nedostatočne zohľadnili zistenia generálnej prokuratúry – nezákonnosť trestného stíhania totiž v tomto prípade spočívala len v tom, že bolo za ten istý skutok vznesené duplicitné obvinenie. Toto obvinenie bolo zrušené, čo však nevylučuje pokračovanie v trestnom stíhaní na základe prvotného uznesenia o vznesení obvinenia z 24. októbra 2025.
16. Pokiaľ ide o materiálne podmienky väzby, ústavný súd sa stotožnil s krajským súdom v závere, že z doteraz vykonaného dokazovania bolo na účely posudzovania podmienok väzby dostatočným spôsobom preukázané, že skutok, pre ktorý bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie, bol spáchaný, má znaky trestných činov a existujú konkrétne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že ho spáchal sťažovateľ.
17. V tejto súvislosti je potrebné poukázať predovšetkým na výpoveď svedka , ktorý bol členom hliadky 23. októbra 2025 a ktorý videl, ako sťažovateľ šoféroval motorové vozidlo, a jasne tiež videl, že po zastavení vozidla vystúpil sťažovateľ z miesta vodiča. Ďalej možno poukázať na výsledky jednorazového testu DrugCheck 3000STK 6 (ktorého výsledkom bola pozitívna prítomnosť metamfetamínu), výsledky odberu krvi a biologického materiálu z 23. októbra 2025 v spojení so závermi znaleckého skúmania znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia toxikológie (z ktorých vyplýva, že v krvi a moči sťažovateľa bola zistená prítomnosť metamfetamínu – pervitínu a jeho aktívneho metabolitu amfetamínu v koncentrácii 334,43 ng/ml a 72,33 ng/ml), ako aj závery znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odboru súdneho lekárstva (podľa ktorých sa sťažovateľ nachádzal v čase vedenia motorového vozidla v stave porovnateľnom hladine etylalkoholu v krvi nad 1 promile, s čím nemohol byť schopný viesť bezpečne akékoľvek motorové vozidlo). Bolo tiež podstatné, že takého konania sa mal sťažovateľ dopustiť napriek tomu, že bol predtým už za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky odsúdený, a to opakovane a v čase vedenia motorového vozidla mal uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo.
18. Podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku môže byť obžalovaný vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obžalovaný, a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil, a ak vzhľadom na osobu obžalovaného, povahu alebo
závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný, nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť podľa § 80 alebo § 81 Trestného poriadku.
19. Skutočne zásadné sa javia vo veci predchádzajúce opakované odsúdenia sťažovateľa (dosiaľ bol sťažovateľ celkom 4-krát súdne trestaný, pozn.), pričom súdy opakovane prihliadali na zachovanie rodinných väzieb a aj pri poslednom trestnom stíhaní bol sťažovateľovi uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom (trestný rozkaz okresného súdu sp. zn. 0T/205/2022 z 22. novembra 2022). Túto šancu však sťažovateľ nevyužil, preto uznesením z 26. júla 2023 okresný súd rozhodol tak, že sťažovateľ trest vykoná. Mestský súd Košice následne sťažovateľovi poskytol ďalšiu šancu, keď 26. marca 2025 rozhodol o jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu. V skúšobnej dobe mal sťažovateľ následne spáchať skutok, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie v posudzovanej veci. Toto sú zásadné okolnosti, ktoré súdy nemohli nevziať do úvahy. Je potrebné si uvedomiť, že vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykových látok nemusí vždy zostať bez následkov, a tieto následky môžu byť aj veľmi vážne (môže dôjsť aj k smrteľnej dopravnej nehode). Nejde teda len o aspekt rešpektovania súdnych rozhodnutí, ale do úvahy je nutné vziať aj ochranu a bezpečnosť ostatných účastníkov cestnej premávky. Krajský súd okrem týchto okolností poukázal aj na 36 priestupkov na úseku dopravy a priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu. Za týchto okolností aj podľa ústavného súdu existuje dôvodná obava z možného pokračovania v trestnej činnosti v prípade prepustenia sťažovateľa na slobodu a na tomto závere doba, počas ktorej je už sťažovateľ vo väzbe – táto sa s ohľadom na okolnosti nejaví ako neprimeraná.
20. Možno sa stotožniť aj s odôvodnením napadnutého uznesenia vo vzťahu k nahradeniu väzby. Práve s poukazom na predchádzajúce odsúdenia a opakované trestné stíhania počas skúšobnej doby nič nenasvedčuje tomu, že by písomný sľub, dohľad probačného mediačného úradníka, záruka alebo peňažná záruka zabránili sťažovateľovi v páchaní trestnej činnosti, skôr naopak.
21. Podľa názoru ústavného súdu bola pri rozhodovaní o väzbe sťažovateľa dodržaná primeraná a spravodlivá rovnováha („fair and just balance“) medzi záujmami štátu a právom sťažovateľa na osobnú slobodu. Napadnuté väzobné rozhodnutie bolo krajským súdom riadne a dôkladne odôvodnené. Ústavný súd poukazuje na veľmi konkrétne okolnosti a skutočnosti, na ktoré krajský súd prihliadal pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľa na prepustenie z väzby a krajský súd sa ústavne konformným spôsobom vysporiadal aj s otázkou nahradenia väzby.
22. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti bola ústavná sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu odmietnutá ako zjavne neopodstatnená podľa čl. 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
23. Keďže ústavná sťažnosť bola ako celok odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. septembra 2026
Peter Molnár
predseda senátu