Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 28 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (33)I. ÚS 131/09
PDF · 292.73 KB
No categories available
I. ÚS 131/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 131/09-45
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2009
v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka
a Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti J. V., B., zastúpeného advokátkou JUDr. Z. C., T.,
vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy
Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.
30 T 162/06 takto
rozhodol:
1. Základné práva J. V. podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky,
ako aj jeho právo podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 30 T 162/06 v súvislosti
s rozhodovaním o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu podanej 28. januára 2008
p o r u š e n é b o l i .
2. J. V. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 245,70 € (slovom
dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov), ktoré j e Kancelária Ústavného súdu
Slovenskej republiky p o v i n n á vyplatiť na účet ustanovenej právnej zástupkyne
JUDr. Z. C., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia
v sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet Kancelárie
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej pokladnici
do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľa n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 131/09-24 z 24. júna 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. V., B. (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorá obsahovala aj jeho žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným
súdom. Uznesením ústavného súdu č. k. I. ÚS 131/09-13 z 29. apríla 2009 bola
sťažovateľovi v predmetnom konaní ustanovená na jeho zastupovanie advokátka JUDr. Z.
C., T. Podaním doručeným ústavnému súdu 9. júna 2009 právna zástupkyňa sťažnosť
sťažovateľa doplnila a upresnila tak, že jej predmetom je namietané porušenie základných
práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právo podľa
čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
30 T 162/06 v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu
z 28. januára 2008.
Z obsahu podaní sťažovateľa a jeho právnej zástupkyne vyplýva, že sťažovateľ podal
28. januára 2008 okresnému súdu žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu v konaní
vedenom pod sp. zn. 30 T 162/06. Okresný súd o jeho žiadosti napriek svojej povinnosti
rozhodnúť o zákonnosti väzby urýchlene nerozhodol ani do 15. júla 2008 (dátum doručenia
„pôvodnej“ sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu).
V dôsledku toho, že o uvedenej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu
sťažovateľa nebolo rozhodnuté urýchlene, resp. bez meškania, došlo k porušeniu jeho
základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru.
Sťažovateľ s poukazom na znenie v sťažnosti označených článkov ústavy i dohovoru,
ako aj znenie § 79 ods. 3 Trestného poriadku vo svojich podaniach uviedol: „Z uvedeného
vyplýva, že ústavne akceptovateľné v zmysle čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru
je držanie osoby vo väzbe z dôvodov a na čas ustanovený zákonom, ako aj také
zaobchádzanie s ňou, ktoré zodpovedá zákonu, teda Trestnému poriadku.
Pri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie na slobodu nezodpovedá lehota počítaná
na mesiace, ale bez meškania, teda okamžite. V mojom prípade konanie na okresnom súde
trvalo niekoľko mesiacov.“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne navrhol, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, v ktorom vysloví:
„1.) Základné právo J. V. podľa čl. podľa § 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej
republiky a podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu v Trnava vo veci vedenej pod sp. zn. 30 T 162/06 v súvislosti
s nedodržaním požiadavky neodkladnosti a urýchlenosti rozhodovania o žiadosti
o prepustenie z väzby na slobodu zo dňa 28. januára 2008 bolo porušené.
2.) Okresný súd Trnava prepúšťa J. V. okamžite z väzby na slobodu.
3.) J. V. priznáva finančné zadosťučinenie 16.597 eur (slovom
šestnásťtisícpäťstodeväťdesiatsedem eur) t. j. 500,000.- Sk, ktoré je Okresný súd Trnava
povinný vyplatiť mu do 15 dní od právoplatnosti tohoto nálezu.
4.) J. V. priznáva náhradu trov konania v sume 475,70,- eur (slovom
štyristosedemdesiatpäť sedemdesiat eur), ktoré je povinný zaplatiť Okresný súd Trnava
na účet právnej zástupkyne JUDr. Z. C., T., do 15 dní od právoplatnosti nálezu.“
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu k sťažnosti sťažovateľa vyjadril
podaním z 13. júla 2009 prostredníctvom svojho podpredsedu. Vo vyjadrení podpredseda
okresného súdu stručne popísal priebeh konania vedeného pod sp. zn. 30 T 162/06
a následne uviedol: «možno usudzovať, že v štádiu konania na odvolacom súde došlo
k závažnému pochybeniu zo strany odvolacieho súdu, ktorý vykonal dňa 8. 4. 2008
neverejné zasadnutie, pričom rozsudok súdu I. stupňa v celom rozsahu zrušil a vec vrátil
I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie a to aj napriek tomu, že dňa 8. 4. 2008 obž. J.
V. vypovedal plnú moci obhajcovi JUDr. M. s tým, že do 5 dní oznámi meno nového
obhajcu, čo však neurobil. Za tejto situácie nemala byť predmetná vec rozhodovaná ani
na neverejnom zasadnutí, pretože od 8. 4. 2008 obžalovaný J. V. nemal žiadneho obhajcu.
J. V. mal obhajcu ustanoviť Krajský súd Trnava, k čomu však nedošlo.
Ďalšieho pochybenia sa dopustil aj predseda senátu Mgr. M. Ž., ktorý nereagoval
na žiadosť obž. J. V. na ustanovenie obhajcu zo dňa 7. 7. 2008, ktorý k podaniu zo dňa 7. 7.
2008 bez uvedenia dátumu poznamenal: „videl, založ do spisu“. V čase, keď Mgr. M. Ž.
čerpal dovolenku na č. l. 792 podpredseda okresného súdu založil do spisu úpravu
za účelom ustanovenia obhajcu pre obž. J. V.
Na základe uvedených skutočností možno konštatovať, že v predmetnom prípade
sa jedná o skutkovo a právne náročnú trestnú vec, na druhej strane je však nutné uviesť,
že zo strany Krajského súdu Trnava a tiež Okresného súdu Trnava došlo k závažnému
porušeniu práva na obhajobu u obž. J. V., ktorý nemal niekoľko mesiacov obhajcu, hoci
sa nachádzal vo väzbe a teda sa u neho jednalo o nutnú obhajobu. Obhajca bol obž. J. V.
ustanovený až dňa 15. 8. 2008. V konaní pod Spr. 2729/08 bola podaná sťažnosť obž. J. V.
posúdená ako opodstatnená. Pokiaľ sa týka prípadného porušenia ďalších práv
obžalovaného, v tomto smere ponechávam vec na rozhodnutie Ústavnému súdu SR.»
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde vo veci sťažnosti sťažovateľa upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení
sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť
prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len
na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa vzťahujúceho
súdneho spisu.
II.
Ústavný súd z príslušného spisu okresného súdu zistil takýto prehľad doterajšieho
priebehu trestného konania v súvislosti s rozhodovaním o sťažovateľovej žiadosti
o prepustenie z väzby na slobodu z 28. januára 2008 (doručenej 1. februára 2008) vo veci
vedenej pod sp. zn. 30 T 162/06:
- 17. januára 2008 bol vydaný rozsudok sp. zn. 30 T 162/06, ktorým okresný súd
sťažovateľa spolu s ďalším spoluobžalovaným uznal vinným zo spáchania prípravy
na obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy spolupáchateľstvom podľa § 20, § 13
ods. 1 a § 144 ods. 1 Trestného zákona a trestného činu nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, sťažovateľ bol odsúdený
na trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 15 rokov (sťažovateľ sa po vyhlásení tohto
rozhodnutia ihneď do zápisnice proti nemu odvolal),
- 5. februára 2008 bol daný pokyn súdnej kancelárii doručiť rozsudok zo 17. januára
2008 v predmetnej veci stranám v konaní, zástupcom obžalovaných, ako aj poškodenému,
- 10. januára 2008 bolo vydané uznesenie, ktorým okresný súd rozhodol, že berie
na vedomie späťvzatie sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 11. februára
2007, ktorým rozhodol o jeho žiadosti o prepustenie na slobodu,
- 1. februára 2008 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa o jeho
prepustenie na slobodu,
- 12. februára 2008 bolo okresnému súdu doručené doplnenie odvolania proti rozsudku
okresného súdu zo 17. januára 2008 sťažovateľa,
- 19. februára 2008 bol spis v predmetnej veci predložený Krajskému súdu v Trnave
(ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o podaných odvolaniach proti rozsudku
zo 17. januára 2008,
- 19. marca 2008 bolo krajským súdom nariadené verejné zasadnutie v predmetnej
veci na 8. apríl 2008,
- 19. februára 2008 vzniesla vo veci konajúca sudkyňa krajského súdu D. Š. námietku
zaujatosti, o ktorej bolo rozhodnuté na neverejnom zasadnutí krajského súdu 26. februára
2008 uznesením sp. zn. Nto 1/2007 z 1. februára 2007 (sudkyňa bola vylúčená
z vykonávania úkonov v predmetnej trestnej veci),
- 22. marca 2008 boli krajskému súdu predložené podania, ktorými sťažovateľ
a spoluobžalovaný doplnili dôvody nimi podaných odvolaní,
- 10. marca 2008 bol krajskému súdu doručený prípis okresného súdu, v prílohe
ktorého mu predložil odvolanie právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. L. M. doručené
mu 7. marca 2008,
- 31. marca 2008 bolo krajskému súdu doručené prostredníctvom okresného súdu
podanie sťažovateľa z 9. marca 2008, ktorým požiadal o prepustenie z väzby na slobodu,
- 1. apríla 2008 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým navrhol
predvolanie a vypočutie viacerých svedkov,
- 8. apríla 2008 bolo krajskému súdu doručené oznámenie o vypovedaní
plnomocenstva právnym zástupcom sťažovateľa JUDr. L. M.,
- 8. apríla 2008 bolo zrušené verejné zasadnutie krajského súdu s tým, že krajský súd
bude ďalej zasadať neverejne, pričom na neverejnom zasadnutí následne krajský súd
v predmetnej veci uznesením sp. zn. 3 To 11/08 rozhodol tak, že zrušil napadnutý rozsudok
okresného súdu zo 17. januára 2008, vrátil vec späť okresnému súdu a zamietol žiadosť
spoluobžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu,
- 16. apríla 2008 bol spis v predmetnej veci doručený späť okresnému súdu,
- 22. mája 2008 bol sťažovateľ uznesením okresného súdu sp. zn. 30 T 162/2006
z 22. mája 2008 prepustený na slobodu,
- 26. mája 2008 bol daný pokyn súdnej kancelárii na vykonanie viacerých procesných
úkonov smerujúcich k doručeniu rozhodnutia krajského súdu z 8. apríla 2008,
ako aj k realizácii pokynov krajského súdu z uvedeného rozhodnutia,
- 29. mája 2008 bola okresnému súdu doručená sťažnosť prokurátora Krajskej
prokuratúry v T.,
- 30. mája 2008 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým požiadal
o doručenie uznesenia krajského súdu z 8. apríla 2008,
- 10. júna 2008 bol spis v predmetnej veci predložený krajskému súdu na rozhodnutie
o sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu z 22. mája 2008,
- 17. júna 2008 bolo krajskému súdu predložené podanie sťažovateľa doručené
okresnému súdu 11. júna 2008, ktorým požiadal o odňatie jeho veci okresnému súdu
a prikázanie tejto veci inému súdu, spolu s pokynom súdnej kancelárii okresného súdu
zo 16. júna 2008 na predloženie spisu Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“), aby rozhodol o žiadostiach oboch obžalovaných o odňatie a prikázanie veci
inému súdu,
- 24. júna 2008 krajský súd na neverejnom zasadnutí rozhodol uznesením sp. zn.
4 Tos 47/08, ktorým napadnuté uznesenie okresného súdu z 22. mája 2008 zrušil,
sťažovateľa i jeho spoluobžalovaného naďalej ponechal vo väzbe a súčasne zamietol
žiadosť spoluobžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu,
- 4. júla 2008 bolo uznesenie krajského súdu z 24. júna 2008 doručené okresnému
súdu,
- 7. júla 2008 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa o ustanovenie
obhajcu z 30. júna 2008,
- 10. júla 2008 bol najvyššiemu súdu doručený spis v uvedenej veci na rozhodnutie
o žiadosti obžalovaných na odňatie veci okresnému súdu a jej prikázanie inému súdu,
- 23. júla 2008 najvyšší súd uznesením sp. zn. 5 Ndt 16/08 rozhodol, že podľa § 23
ods. 1 Trestného poriadku túto trestnú vec neodníma okresnému súdu,
- 30. júla 2008 bol spis v predmetnej veci vrátený okresnému súdu,
- 15. augusta 2008 bola sťažovateľovi uznesením okresného súdu ustanovená
obhajkyňa (20. augusta 2008 doručené uznesenie sťažovateľovi aj obhajkyni),
- 7. novembra 2008 bol zákonným sudcom daný pokyn súdnej kancelárii opätovne
realizovať pokyn z 26. mája 2008 na doručenie výzvy poškodenému prostredníctvom
Obvodného oddelenia Policajného zboru B. (ďalej len „obvodné oddelenie“),
- 8. decembra 2008 bola okresnému súdu doručená odpoveď z obvodného oddelenia,
podľa ktorej zásielka poškodenému nebola doručená, pretože sa aktuálne nachádza v Ústave
na výkon väzby N.,
- 5. decembra 2008 vydal okresný súd príkaz na prepustenie sťažovateľa z väzby
8. decembra 2008 z dôvodu uplynutia maximálnej dĺžky trvania väzby,
- 19. januára 2009 poškodený okresnému súdu oznámil miesto svojho pobytu,
- 17. februára 2009 požiadal okresný súd Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) o vykonanie dôkazu – výsluchu
poškodeného prostredníctvom príslušného súdu v Maďarskej republike, a súčasne vydal
uznesenie, ktorým rozhodol o pribratí do konania prekladateľa z jazyka maďarského,
- 3. apríla 2009 bol daný pokyn na realizáciu dožiadania do Maďarskej republiky,
- 14. apríla 2009 bol daný pokyn súdnej kancelárii zaslať žiadosť o vykonanie dôkazu
spolu s predkladacou správou ministerstvu spravodlivosti,
- 4. mája 2009 bola uznesením okresného súdu priznaná prekladateľovi odmena
za preklad,
- 2. júna 2009 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu
zo 4. mája 2009.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,
ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len
pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.
Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený
zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným
spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol
o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody
nezákonné.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP“)
vyplýva, že väzba má mať striktne obmedzené trvanie, a preto má byť zaručená možnosť
jej kontroly v krátkych intervaloch. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý anglický výraz
„speedily“ a francúzsky výraz „a bref délai“ (v slovenskom preklade „urýchlene“) jasne
indikuje, čo musí byť v danom prípade hlavným predmetom záujmu. Aké časové obdobia
budú akceptovateľné a aké nie bude zrejme závisieť od konkrétnych okolností (Bezichieri
z roku 1989, A-164, § 21, Neumeister z roku 1968, A-8, § 24 a Sanchez – Reisse z roku
1986, A-107, § 55).
Článok 5 ods. 4 dohovoru tým, že osobám pozbaveným slobody zaručuje právo
iniciovať konanie, v ktorom môžu spochybniť zákonnosť pozbavenia slobody, dáva týmto
osobám právo aj na to, aby po začatí takéhoto konania bolo súdom urýchlene rozhodnuté
o zákonnosti pozbavenia slobody a nariadené jeho ukončenie, ak sa ukáže ako nezákonné
(Rehbock c. Slovinsko, rozhodnutie z 28. novembra 2000, Vodeničarov c. Slovenská
republika, rozsudok z 21. decembra 2000, § 33 – § 36).
Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku obvinený má právo kedykoľvek žiadať
o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie,
predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi
pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti
sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej
neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie
o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.
Ústavný súd už v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou (v rámci ktorej
sa zaoberal požiadavkou urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby
aj z hľadiska čl. 5 ods. 4 dohovoru) uviedol, že jednotlivé lehoty sa z hľadiska požiadaviek
neodkladnosti alebo urýchlenosti posudzujú podľa všetkých okolností prípadu. V zásade
však požiadavke neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle
čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, resp. čl. 5 ods. 4 dohovoru nezodpovedá lehota počítaná na mesiace,
ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania
presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal, že pri rozhodovaní o jeho žiadosti
o prepustenie z väzby na slobodu z 28. januára 2008 (doručenej 1. februára 2008) došlo
k porušeniu jeho práva na urýchlené rozhodovanie o zákonnosti jeho väzby postupom
okresného súdu.
Zo spisového materiálu v predmetnej veci vyplýva, že okresnému súdu bola uvedená
žiadosť sťažovateľa doručená 1. februára 2008, t. j. po vydaní rozsudku okresného súdu
zo 17. januára 2008. Okresný súd spis v predmetnej veci odstúpil spolu s predkladacou
správou na rozhodnutie o podaných odvolaniach krajskému súdu. V rámci predkladacej
správy okresný súd neupozornil krajský súd na sťažovateľom podanú žiadosť o prepustenie
na slobodu z 28. januára 2008. Krajský súd v tejto veci rozhodol uznesením z 8. apríla 2008,
ktorým okrem iného zrušil rozsudok okresného súdu zo 17. januára 2008, avšak nerozhodol
o žiadosti sťažovateľa o prepustenie na slobodu z 28. januára 2008. Spisový materiál
v uvedenej veci bol doručený späť okresnému súdu 16. apríla 2008. Okresný súd
5. decembra 2008 vydal príkaz na prepustenie sťažovateľa a jeho spoluobžalovaného
z väzby 8. decembra 2008 z dôvodu uplynutia maximálnej dĺžky trvania ich väzby.
O žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby z 28. januára 2008 okresný súd až do jeho
prepustenia na slobodu 8. decembra 2008 nerozhodol.
Z uvedeného vyplýva, že právomoc rozhodnúť o žiadosti sťažovateľa o prepustenie
z väzby z 28. januára 2008 vzhľadom na to, že bola doručená po vydaní rozsudku
zo 17. januára 2008, patrila krajskému súdu. Krajský súd uznesením z 8. apríla 2008 okrem
iného zrušil rozsudok zo 17. januára 2008 a vec vrátil späť na ďalšie konanie okresnému
súdu. Keďže krajský súd o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby z 28. januára 2008
vôbec nekonal a nerozhodol o nej, vecne príslušným na rozhodnutie o nej sa po vydaní
rozhodnutia krajského súdu 8. apríla 2008 stal okresný súd, ktorému bola predmetná vec
vrátená späť na ďalšie konanie. Povinnosťou okresného súdu po doručení spisu v tejto veci
z krajského súdu 16. apríla 2008 bolo zabezpečiť v rámci vykonávania jednotlivých úkonov
aj realizáciu garancií pre ochranu práv a slobôd sťažovateľa v uvedenom konaní, vrátane
vykonania nápravy prípadných procesných pochybení a rozhodnutia o procesných úkonoch,
resp. návrhoch podaných procesnými stranami. Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd
v čase od 16. apríla 2008 (doručenie spisu z krajského súdu) až do 8. decembra 2008
(prepustenie sťažovateľa z väzby z dôvodu uplynutia maximálnej lehoty trvania väzby)
o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby z 28. januára 2008 nerozhodol.
Z uvedeného vyplýva, že o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby z 28. januára
2008 okresný súd nerozhodol v období trvajúcom až do odstránenia obmedzenia osobnej
slobody, resp. zásahu do práva na osobnú slobodu, t. j. viac ako sedem mesiacov. Uvedený
postup okresného súdu, v dôsledku ktorého o prostriedku nápravy, resp. ochrany práv
sťažovateľa v tomto konaní nebolo rozhodnuté urýchlene a neodkladne, napriek tomu,
že si to povaha, resp. predmet konania vyžadoval, považuje ústavný súd za porušenie práva
sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5
ústavy, ako aj čl. 5 ods. 4 dohovoru.
IV.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo
slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 16 597 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti.
Podľa názoru ústavného súdu priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
prichádza do úvahy predovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo
slobody už nemožno napraviť. To znamená, že neprichádza do úvahy zrušenie rozhodnutia
alebo opatrenia, resp. uvedenie do pôvodného stavu (I. ÚS 15/02).
Pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd
prihliadol na obsah podanej žiadosti o prepustenie z väzby z 28. januára 2008, ktorá
neobsahovala spochybnenie existencie dôvodov väzby a ich zákonnosti, ale len námietku
miestnej nepríslušnosti okresného súdu na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci.
Uvedenú námietku sťažovateľ následne uplatnil aj v odôvodnení svojho odvolania (podanie
z 1. februára 2008 doručené 12. februára 2008), v rámci novej žiadosti o prepustenie
na slobodu z 9. marca 2008 (doručenej okresnému súdu 12. marca 2008), ako aj vo svojom
návrhu na odňatie a prikázanie veci príslušnému súdu z 11. júna 2008. Táto argumentácia
sťažovateľa bola teda preskúmaná v rámci odvolacieho konania krajským súdom a následne
aj najvyšším súdom v konaní o návrhu na odňatie veci okresnému súdu iniciovanom
sťažovateľom, v ktorom najvyšší súd uznesením sp. zn. 5 Ndt 16/08 z 23. júla 2008
rozhodol, že predmetnú vec okresnému súdu neodníma. Existencia a zákonnosť dôvodov
väzby sťažovateľa bola navyše preskúmavaná v rámci odvolacieho konania, ktorý
vo svojom rozhodnutí konštatoval, že „v danej veci zistil, že dôvody väzby oboch
obžalovaných podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. trvajú nezmenene naďalej“, ako aj pri
rozhodovaní o žiadosti spoluobžalovaného sťažovateľa o prepustenie na slobodu z 19. mája
2008 (uznesenie okresného súdu z 22. mája 2008, ktorým boli sťažovateľ aj jeho
spoluobžalovaný prepustení z väzby na slobodu v spojení s uznesením krajského súdu
sp. zn. 4 Tos 47/08 z 24. júna 2008).
Zohľadňujúc konkrétne okolnosti tohto prípadu, predovšetkým skutočnosť, že hoci
formálne nedošlo v predmetnom konaní k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o prepustenie
z väzby z 28. januára 2008, fakticky bola sťažovateľom v nej uplatnená námietka
nepríslušnosti okresného súdu v rámci uvedeného konania dvakrát nadriadenými súdmi
preskúmaná, ústavný súd považoval samotné deklarovanie porušenia označených práv
v danom prípade za dostatočné (podobne napr. m. m. IV. ÚS 22/03, IV. ÚS 142/03).
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde
aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia
pred ústavným súdom advokátkou JUDr. Z. C. Ústavný súd pri priznaní trov konania
vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za I. polrok 2008, ktorá bola 695,41 € (20 950 Sk). Úhradu priznal za dva úkony
právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti), a to v súlade
s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon
po 115,90, t. j. spolu 231,80 €, čo spolu s režijným paušálom 2 x 6,95 € (§ 16 ods. 3
vyhlášky) predstavuje sumu 245,70 €.
Ústavný súd preto prikázal uhradiť náhradu trov konania sťažovateľa v sume
245,70 € okresnému súdu na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. augusta 2009