Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 131/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2009

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti J. V., B., zastúpeného advokátkou JUDr. Z. C., T.,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa a 5

Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné práva J. V. podľa a 5 ,

ako aj jeho právo podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti

s rozhodovaním o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu podanej 28. januára 2008

p o r u š e n é b o l i .

2. J. V. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 245,70 € (slovom

dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov), ktoré j e Kancelária Ústavného súdu

Slovenskej republiky p o v i n n á vyplatiť na účet ustanovenej právnej zástupkyne

JUDr. Z. C., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia

v sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet Kancelárie

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej pokladnici

do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľa n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -24 z 24. júna 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. V., B. (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorá obsahovala aj jeho žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným

súdom. Uznesením ústavného súdu č. k. -13 z 29. apríla 2009 bola

sťažovateľovi v predmetnom konaní ustanovená na jeho zastupovanie advokátka JUDr. Z.

C., T. Podaním doručeným ústavnému súdu 9. júna 2009 právna zástupkyňa sťažnosť

sťažovateľa doplnila a upresnila tak, že jej predmetom je namietané porušenie základných

práv podľa a 5 (ďalej len „“) a právo podľa

čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu

z 28. januára 2008.

Z obsahu podaní sťažovateľa a jeho právnej zástupkyne vyplýva, že sťažovateľ podal

28. januára 2008 okresnému súdu žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu v konaní

vedenom pod sp. zn. . Okresný súd o jeho žiadosti napriek svojej povinnosti

rozhodnúť o zákonnosti väzby urýchlene nerozhodol ani do 15. júla 2008 (dátum doručenia

„pôvodnej“ sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu).

V dôsledku toho, že o uvedenej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu

sťažovateľa nebolo rozhodnuté urýchlene, resp. bez meškania, došlo k porušeniu jeho

základných práv podľa a 5 a práva podľa dohovoru.

Sťažovateľ s poukazom na znenie v sťažnosti označených článkov i dohovoru,

ako aj znenie vo svojich podaniach uviedol: „Z uvedeného

vyplýva, že ústavne akceptovateľné v zmysle a 5 a dohovoru

je držanie osoby vo väzbe z dôvodov a na čas ustanovený zákonom, ako aj také

zaobchádzanie s ňou, ktoré zodpovedá zákonu, teda .

Pri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie na slobodu nezodpovedá lehota počítaná

na mesiace, ale bez meškania, teda okamžite. V mojom prípade konanie na okresnom súde

trvalo niekoľko mesiacov.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne navrhol, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, v ktorom vysloví:

„1.) Základné právo J. V. podľa čl. podľa a Slovenskej

republiky a podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu v Trnava vo veci vedenej pod sp. zn. v súvislosti

s nedodržaním požiadavky neodkladnosti a urýchlenosti rozhodovania o žiadosti

o prepustenie z väzby na slobodu zo dňa 28. januára 2008 bolo porušené.

2.) Okresný súd Trnava prepúšťa J. V. okamžite z väzby na slobodu.

3.) J. V. priznáva finančné zadosťučinenie 16.597 eur (slovom

šestnásťtisícpäťstodeväťdesiatsedem eur) t. j. 500,000.- Sk, ktoré je Okresný súd Trnava

povinný vyplatiť mu do 15 dní od právoplatnosti tohoto nálezu.

4.) J. V. priznáva náhradu trov konania v sume 475,70,- eur (slovom

štyristosedemdesiatpäť sedemdesiat eur), ktoré je povinný zaplatiť Okresný súd Trnava

na účet právnej zástupkyne JUDr. Z. C., T., do 15 dní od právoplatnosti nálezu.“

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu k sťažnosti sťažovateľa vyjadril

podaním z 13. júla 2009 prostredníctvom svojho podpredsedu. Vo vyjadrení podpredseda

okresného súdu stručne popísal priebeh konania vedeného pod sp. zn.

a následne uviedol: «možno usudzovať, že v štádiu konania na odvolacom súde došlo

k závažnému pochybeniu zo strany odvolacieho súdu, ktorý vykonal dňa 8. 4. 2008

neverejné zasadnutie, pričom rozsudok súdu I. stupňa v celom rozsahu zrušil a vec vrátil

I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie a to aj napriek tomu, že dňa 8. 4. 2008 obž. J.

V. vypovedal plnú moci obhajcovi JUDr. M. s tým, že do 5 dní oznámi meno nového

obhajcu, čo však neurobil. Za tejto situácie nemala byť predmetná vec rozhodovaná ani

na neverejnom zasadnutí, pretože od 8. 4. 2008 obžalovaný J. V. nemal žiadneho obhajcu.

J. V. mal obhajcu ustanoviť Krajský súd Trnava, k čomu však nedošlo.

Ďalšieho pochybenia sa dopustil aj predseda senátu Mgr. M. Ž., ktorý nereagoval

na žiadosť obž. J. V. na ustanovenie obhajcu zo dňa 7. 7. 2008, ktorý k podaniu zo dňa 7. 7.

2008 bez uvedenia dátumu poznamenal: „videl, založ do spisu“. V čase, keď Mgr. M. Ž.

čerpal dovolenku na č. l. 792 podpredseda okresného súdu založil do spisu úpravu

za účelom ustanovenia obhajcu pre obž. J. V.

Na základe uvedených skutočností možno konštatovať, že v predmetnom prípade

sa jedná o skutkovo a právne náročnú trestnú vec, na druhej strane je však nutné uviesť,

že zo strany Krajského súdu Trnava a tiež Okresného súdu Trnava došlo k závažnému

porušeniu práva na obhajobu u obž. J. V., ktorý nemal niekoľko mesiacov obhajcu, hoci

sa nachádzal vo väzbe a teda sa u neho jednalo o nutnú obhajobu. Obhajca bol obž. J. V.

ustanovený až dňa 15. 8. 2008. V konaní pod Spr. 2729/08 bola podaná sťažnosť obž. J. V.

posúdená ako opodstatnená. Pokiaľ sa týka prípadného porušenia ďalších práv

obžalovaného, v tomto smere ponechávam vec na rozhodnutie Ústavnému súdu SR.»

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde vo veci sťažnosti sťažovateľa upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť

prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len

na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu.

II.

Ústavný súd z príslušného spisu okresného súdu zistil takýto prehľad doterajšieho

priebehu trestného konania v súvislosti s rozhodovaním o sťažovateľovej žiadosti

o prepustenie z väzby na slobodu z 28. januára 2008 (doručenej 1. februára 2008) vo veci

vedenej pod sp. zn. :

- 17. januára 2008 bol vydaný rozsudok sp. zn. , ktorým okresný súd

sťažovateľa spolu s ďalším spoluobžalovaným uznal vinným zo spáchania prípravy

na obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy spolupáchateľstvom podľa § 20, § 13

ods. 1 a a trestného činu nedovoleného ozbrojovania

a obchodovania so zbraňami podľa , sťažovateľ bol odsúdený

na trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 15 rokov (sťažovateľ sa po vyhlásení tohto

rozhodnutia ihneď do zápisnice proti nemu odvolal),

- 5. februára 2008 bol daný pokyn súdnej kancelárii doručiť rozsudok zo 17. januára

2008 v predmetnej veci stranám v konaní, zástupcom obžalovaných, ako aj poškodenému,

- 10. januára 2008 bolo vydané uznesenie, ktorým okresný súd rozhodol, že berie

na vedomie späťvzatie sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 11. februára

2007, ktorým rozhodol o jeho žiadosti o prepustenie na slobodu,

- 1. februára 2008 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa o jeho

prepustenie na slobodu,

- 12. februára 2008 bolo okresnému súdu doručené doplnenie odvolania proti rozsudku

okresného súdu zo 17. januára 2008 sťažovateľa,

- 19. februára 2008 bol spis v predmetnej veci predložený Krajskému súdu v Trnave

(ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o podaných odvolaniach proti rozsudku

zo 17. januára 2008,

- 19. marca 2008 bolo krajským súdom nariadené verejné zasadnutie v predmetnej

veci na 8. apríl 2008,

- 19. februára 2008 vzniesla vo veci konajúca sudkyňa krajského súdu D. Š. námietku

zaujatosti, o ktorej bolo rozhodnuté na neverejnom zasadnutí krajského súdu 26. februára

2008 uznesením sp. zn. Nto 1/2007 z 1. februára 2007 (sudkyňa bola vylúčená

z vykonávania úkonov v predmetnej trestnej veci),

- 22. marca 2008 boli krajskému súdu predložené podania, ktorými sťažovateľ

a spoluobžalovaný doplnili dôvody nimi podaných odvolaní,

- 10. marca 2008 bol krajskému súdu doručený prípis okresného súdu, v prílohe

ktorého mu predložil odvolanie právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. L. M. doručené

mu 7. marca 2008,

- 31. marca 2008 bolo krajskému súdu doručené prostredníctvom okresného súdu

podanie sťažovateľa z 9. marca 2008, ktorým požiadal o prepustenie z väzby na slobodu,

- 1. apríla 2008 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým navrhol

predvolanie a vypočutie viacerých svedkov,

- 8. apríla 2008 bolo krajskému súdu doručené oznámenie o vypovedaní

plnomocenstva právnym zástupcom sťažovateľa JUDr. L. M.,

- 8. apríla 2008 bolo zrušené verejné zasadnutie krajského súdu s tým, že krajský súd

bude ďalej zasadať neverejne, pričom na neverejnom zasadnutí následne krajský súd

v predmetnej veci uznesením sp. zn. rozhodol tak, že zrušil napadnutý rozsudok

okresného súdu zo 17. januára 2008, vrátil vec späť okresnému súdu a zamietol žiadosť

spoluobžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu,

- 16. apríla 2008 bol spis v predmetnej veci doručený späť okresnému súdu,

- 22. mája 2008 bol sťažovateľ uznesením okresného súdu sp. zn.

z 22. mája 2008 prepustený na slobodu,

- 26. mája 2008 bol daný pokyn súdnej kancelárii na vykonanie viacerých procesných

úkonov smerujúcich k doručeniu rozhodnutia krajského súdu z 8. apríla 2008,

ako aj k realizácii pokynov krajského súdu z uvedeného rozhodnutia,

- 29. mája 2008 bola okresnému súdu doručená sťažnosť prokurátora Krajskej

prokuratúry v T.,

- 30. mája 2008 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým požiadal

o doručenie uznesenia krajského súdu z 8. apríla 2008,

- 10. júna 2008 bol spis v predmetnej veci predložený krajskému súdu na rozhodnutie

o sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu z 22. mája 2008,

- 17. júna 2008 bolo krajskému súdu predložené podanie sťažovateľa doručené

okresnému súdu 11. júna 2008, ktorým požiadal o odňatie jeho veci okresnému súdu

a prikázanie tejto veci inému súdu, spolu s pokynom súdnej kancelárii okresného súdu

zo 16. júna 2008 na predloženie spisu Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“), aby rozhodol o žiadostiach oboch obžalovaných o odňatie a prikázanie veci

inému súdu,

- 24. júna 2008 krajský súd na neverejnom zasadnutí rozhodol uznesením sp. zn.

, ktorým napadnuté uznesenie okresného súdu z 22. mája 2008 zrušil,

sťažovateľa i jeho spoluobžalovaného naďalej ponechal vo väzbe a súčasne zamietol

žiadosť spoluobžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu,

- 4. júla 2008 bolo uznesenie krajského súdu z 24. júna 2008 doručené okresnému

súdu,

- 7. júla 2008 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa o ustanovenie

obhajcu z 30. júna 2008,

- 10. júla 2008 bol najvyššiemu súdu doručený spis v uvedenej veci na rozhodnutie

o žiadosti obžalovaných na odňatie veci okresnému súdu a jej prikázanie inému súdu,

- 23. júla 2008 najvyšší súd uznesením sp. zn. rozhodol, že podľa § 23

ods. 1 túto trestnú vec neodníma okresnému súdu,

- 30. júla 2008 bol spis v predmetnej veci vrátený okresnému súdu,

- 15. augusta 2008 bola sťažovateľovi uznesením okresného súdu ustanovená

obhajkyňa (20. augusta 2008 doručené uznesenie sťažovateľovi aj obhajkyni),

- 7. novembra 2008 bol zákonným sudcom daný pokyn súdnej kancelárii opätovne

realizovať pokyn z 26. mája 2008 na doručenie výzvy poškodenému prostredníctvom

Obvodného oddelenia Policajného zboru B. (ďalej len „obvodné oddelenie“),

- 8. decembra 2008 bola okresnému súdu doručená odpoveď z obvodného oddelenia,

podľa ktorej zásielka poškodenému nebola doručená, pretože sa aktuálne nachádza v Ústave

na výkon väzby N.,

- 5. decembra 2008 vydal okresný súd príkaz na prepustenie sťažovateľa z väzby

8. decembra 2008 z dôvodu uplynutia maximálnej dĺžky trvania väzby,

- 19. januára 2009 poškodený okresnému súdu oznámil miesto svojho pobytu,

- 17. februára 2009 požiadal okresný súd Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) o vykonanie dôkazu – výsluchu

poškodeného prostredníctvom príslušného súdu v Maďarskej republike, a súčasne vydal

uznesenie, ktorým rozhodol o pribratí do konania prekladateľa z jazyka maďarského,

- 3. apríla 2009 bol daný pokyn na realizáciu dožiadania do Maďarskej republiky,

- 14. apríla 2009 bol daný pokyn súdnej kancelárii zaslať žiadosť o vykonanie dôkazu

spolu s predkladacou správou ministerstvu spravodlivosti,

- 4. mája 2009 bola uznesením okresného súdu priznaná prekladateľovi odmena

za preklad,

- 2. júna 2009 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu

zo 4. mája 2009.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len

pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP“)

vyplýva, že väzba má mať striktne obmedzené trvanie, a preto má byť zaručená možnosť

jej kontroly v krátkych intervaloch. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý anglický výraz

„speedily“ a francúzsky výraz „a bref délai“ (v slovenskom preklade „urýchlene“) jasne

indikuje, čo musí byť v danom prípade hlavným predmetom záujmu. Aké časové obdobia

budú akceptovateľné a aké nie bude zrejme závisieť od konkrétnych okolností (Bezichieri

z roku 1989, A-164, § 21, Neumeister z roku 1968, A-8, § 24 a Sanchez – Reisse z roku

1986, A-107, § 55).

Článok 5 ods. 4 dohovoru tým, že osobám pozbaveným slobody zaručuje právo

iniciovať konanie, v ktorom môžu spochybniť zákonnosť pozbavenia slobody, dáva týmto

osobám právo aj na to, aby po začatí takéhoto konania bolo súdom urýchlene rozhodnuté

o zákonnosti pozbavenia slobody a nariadené jeho ukončenie, ak sa ukáže ako nezákonné

(Rehbock c. Slovinsko, rozhodnutie z 28. novembra 2000, Vodeničarov c. Slovenská

republika, rozsudok z 21. decembra 2000, § 33 – § 36).

Podľa obvinený má právo kedykoľvek žiadať

o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie,

predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi

pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti

sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej

neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie

o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Ústavný súd už v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou (v rámci ktorej

sa zaoberal požiadavkou urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby

aj z hľadiska čl. 5 ods. 4 dohovoru) uviedol, že jednotlivé lehoty sa z hľadiska požiadaviek

neodkladnosti alebo urýchlenosti posudzujú podľa všetkých okolností prípadu. V zásade

však požiadavke neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle

a 5 , resp. dohovoru nezodpovedá lehota počítaná na mesiace,

ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania

presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne

().

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal, že pri rozhodovaní o jeho žiadosti

o prepustenie z väzby na slobodu z 28. januára 2008 (doručenej 1. februára 2008) došlo

k porušeniu jeho práva na urýchlené rozhodovanie o zákonnosti jeho väzby postupom

okresného súdu.

Zo spisového materiálu v predmetnej veci vyplýva, že okresnému súdu bola uvedená

žiadosť sťažovateľa doručená 1. februára 2008, t. j. po vydaní rozsudku okresného súdu

zo 17. januára 2008. Okresný súd spis v predmetnej veci odstúpil spolu s predkladacou

správou na rozhodnutie o podaných odvolaniach krajskému súdu. V rámci predkladacej

správy okresný súd neupozornil krajský súd na sťažovateľom podanú žiadosť o prepustenie

na slobodu z 28. januára 2008. Krajský súd v tejto veci rozhodol uznesením z 8. apríla 2008,

ktorým okrem iného zrušil rozsudok okresného súdu zo 17. januára 2008, avšak nerozhodol

o žiadosti sťažovateľa o prepustenie na slobodu z 28. januára 2008. Spisový materiál

v uvedenej veci bol doručený späť okresnému súdu 16. apríla 2008. Okresný súd

5. decembra 2008 vydal príkaz na prepustenie sťažovateľa a jeho spoluobžalovaného

z väzby 8. decembra 2008 z dôvodu uplynutia maximálnej dĺžky trvania ich väzby.

O žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby z 28. januára 2008 okresný súd až do jeho

prepustenia na slobodu 8. decembra 2008 nerozhodol.

Z uvedeného vyplýva, že právomoc rozhodnúť o žiadosti sťažovateľa o prepustenie

z väzby z 28. januára 2008 vzhľadom na to, že bola doručená po vydaní rozsudku

zo 17. januára 2008, patrila krajskému súdu. Krajský súd uznesením z 8. apríla 2008 okrem

iného zrušil rozsudok zo 17. januára 2008 a vec vrátil späť na ďalšie konanie okresnému

súdu. Keďže krajský súd o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby z 28. januára 2008

vôbec nekonal a nerozhodol o nej, vecne príslušným na rozhodnutie o nej sa po vydaní

rozhodnutia krajského súdu 8. apríla 2008 stal okresný súd, ktorému bola predmetná vec

vrátená späť na ďalšie konanie. Povinnosťou okresného súdu po doručení spisu v tejto veci

z krajského súdu 16. apríla 2008 bolo zabezpečiť v rámci vykonávania jednotlivých úkonov

aj realizáciu garancií pre ochranu práv a slobôd sťažovateľa v uvedenom konaní, vrátane

vykonania nápravy prípadných procesných pochybení a rozhodnutia o procesných úkonoch,

resp. návrhoch podaných procesnými stranami. Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd

v čase od 16. apríla 2008 (doručenie spisu z krajského súdu) až do 8. decembra 2008

(prepustenie sťažovateľa z väzby z dôvodu uplynutia maximálnej lehoty trvania väzby)

o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby z 28. januára 2008 nerozhodol.

Z uvedeného vyplýva, že o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby z 28. januára

2008 okresný súd nerozhodol v období trvajúcom až do odstránenia obmedzenia osobnej

slobody, resp. zásahu do práva na osobnú slobodu, t. j. viac ako sedem mesiacov. Uvedený

postup okresného súdu, v dôsledku ktorého o prostriedku nápravy, resp. ochrany práv

sťažovateľa v tomto konaní nebolo rozhodnuté urýchlene a neodkladne, napriek tomu,

že si to povaha, resp. predmet konania vyžadoval, považuje ústavný súd za porušenie práva

sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5

, ako aj dohovoru.

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 16 597 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti.

Podľa názoru ústavného súdu priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

prichádza do úvahy predovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo

slobody už nemožno napraviť. To znamená, že neprichádza do úvahy zrušenie rozhodnutia

alebo opatrenia, resp. uvedenie do pôvodného stavu ().

Pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd

prihliadol na obsah podanej žiadosti o prepustenie z väzby z 28. januára 2008, ktorá

neobsahovala spochybnenie existencie dôvodov väzby a ich zákonnosti, ale len námietku

miestnej nepríslušnosti okresného súdu na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci.

Uvedenú námietku sťažovateľ následne uplatnil aj v odôvodnení svojho odvolania (podanie

z 1. februára 2008 doručené 12. februára 2008), v rámci novej žiadosti o prepustenie

na slobodu z 9. marca 2008 (doručenej okresnému súdu 12. marca 2008), ako aj vo svojom

návrhu na odňatie a prikázanie veci príslušnému súdu z 11. júna 2008. Táto argumentácia

sťažovateľa bola teda preskúmaná v rámci odvolacieho konania krajským súdom a následne

aj najvyšším súdom v konaní o návrhu na odňatie veci okresnému súdu iniciovanom

sťažovateľom, v ktorom najvyšší súd uznesením sp. zn. z 23. júla 2008

rozhodol, že predmetnú vec okresnému súdu neodníma. Existencia a zákonnosť dôvodov

väzby sťažovateľa bola navyše preskúmavaná v rámci odvolacieho konania, ktorý

vo svojom rozhodnutí konštatoval, že „v danej veci zistil, že dôvody väzby oboch

obžalovaných podľa trvajú nezmenene naďalej“, ako aj pri

rozhodovaní o žiadosti spoluobžalovaného sťažovateľa o prepustenie na slobodu z 19. mája

2008 (uznesenie okresného súdu z 22. mája 2008, ktorým boli sťažovateľ aj jeho

spoluobžalovaný prepustení z väzby na slobodu v spojení s uznesením krajského súdu

sp. zn. z 24. júna 2008).

Zohľadňujúc konkrétne okolnosti tohto prípadu, predovšetkým skutočnosť, že hoci

formálne nedošlo v predmetnom konaní k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o prepustenie

z väzby z 28. januára 2008, fakticky bola sťažovateľom v nej uplatnená námietka

nepríslušnosti okresného súdu v rámci uvedeného konania dvakrát nadriadenými súdmi

preskúmaná, ústavný súd považoval samotné deklarovanie porušenia označených práv

v danom prípade za dostatočné (podobne napr. m. m. , ).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia

pred ústavným súdom advokátkou JUDr. Z. C. Ústavný súd pri priznaní trov konania

vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za I. polrok 2008, ktorá bola 695,41 € (20 950 Sk). Úhradu priznal za dva úkony

právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti), a to v súlade

s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon

po 115,90, t. j. spolu 231,80 €, čo spolu s režijným paušálom 2 x 6,95 € (§ 16 ods. 3

vyhlášky) predstavuje sumu 245,70 €.

Ústavný súd preto prikázal uhradiť náhradu trov konania sťažovateľa v sume

245,70 € okresnému súdu na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2009