Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 717/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-61

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku (sudca spravodajca) a sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavných sťažnostiach sťažovateľa , zastúpeného advokátom Mgr. Matejom Krajčim, PhD., Záhradnícka 51, Bratislava, a advokátkou JUDr. Martinou Gombosovou, Floriánska 16, Košice, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo 14. júla 2021 takto

rozhodol:

Ústavným sťažnostiam n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľ sa ústavnými sťažnosťami doručenými ústavnému súdu 21. októbra 2021 a 2. novembra 2021 domáha vyslovenia porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa , 2 a 5 (ďalej len „“), práva na slobodu a bezpečnosť podľa a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením najvyššieho súdu o väzbe, ktoré žiada zrušiť s tým, že mu bude priznané finančné zadosťučinenie 30 000 eur.

II.

2. Sťažovateľ bol po vznesení obvinenia uznesením zo 17. mája 2020 vzatý do väzby. Uznesením Špecializovaného trestného súdu zo 16. novembra 2020 v spojení s uznesením najvyššieho súdu z 30. novembra 2020 bola predĺžená lehota väzby sťažovateľa do 15. júla 2021. Prokurátor 14. júna 2021 navrhol predĺženie lehoty väzby sťažovateľa. Špecializovaný trestný súd uznesením

z 25. júna 2021 predĺžil lehotu väzby sťažovateľa do 15. septembra 2021. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší súd ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením zo 14. júla 2021 tak, že zrušil uznesenie Špecializovaného trestného súdu a väzbu sťažovateľa predĺžil do 15. septembra 2021.

3. Počas tohto rozhodovania o väzbe sťažovateľa v prípravnom konaní prokurátor 6. júla 2021 podal na sťažovateľa obžalobu, ktorú 8. júla 2021 vzal späť, čo Špecializovaný trestný súd vzal na vedomie uznesením z 8. júla 2021. Prokurátor 12. júla 2021 znova podal obžalobu na sťažovateľa. Špecializovaný trestný súd v konaní o druhej obžalobe 22. júla 2021 príkazom prepustil sťažovateľa z väzby na slobodu podľa z dôvodu nedodržania lehoty na podanie obžaloby pred uplynutím lehoty trvania väzby podľa .

III.

4. Podľa sťažovateľa tým, že obžaloba nebola podaná v lehote 20 pracovných dní pred uplynutím lehoty väzby, mal ho prokurátor ku dňu podania obžaloby prepustiť z väzby na slobodu. Keďže tak neurobil, bol od 15. júla 2021 do 22. júla 2021 vo väzbe v rozpore s . Okrem toho po podaní obžaloby najvyšší súd nemal právomoc na rozhodovanie o jeho sťažnosti proti uzneseniu o predĺžení lehoty väzby v prípravnom konaní, keďže od podania obžaloby môže o väzbe rozhodovať len predseda senátu, ktorý koná o obžalobe, a nie sudca pre prípravné konanie, ktorý o väzbe rozhodoval v prípravnom konaní.

5. Najvyšší súd k ústavnej sťažnosti uviedol, že podaním obžaloby sa mení procesná jurisdikcia sudcu pre prípravné konanie, nie však procesná jurisdikcia súdu rozhodujúceho o sťažnosti. Pokiaľ by došlo k zmene jurisdikcie, o sťažnosti sťažovateľa by nebolo rozhodnuté a sťažnosťou napadnuté uznesenie by nebolo právoplatné. Uviedol, že podľa a sa jeho prieskum vzťahuje iba na napadnuté výroky rozhodnutia a postup, ktorý mu predchádzal. Poznamenal, že ústavná sťažnosť mala smerovať proti postupu Špecializovaného trestného súdu v konaní po podaní obžaloby, keď od 12. júla 2021 mal tento rozhodnúť o väzbe sťažovateľa podľa .

6. K vyjadreniu najvyššieho súdu sťažovateľ poukázal na účel lehoty na podanie obžaloby pred uplynutím lehoty väzby, ktorý spočíva v tom, aby mal sudca konajúci o obžalobe dostatok času na rozhodnutie o väzbe po podaní obžaloby. Podľa sťažovateľa najvyšší súd mal rozhodnúť o podanej sťažnosti do uplynutia lehoty väzby a popritom mal sledovať, aj či nebola podaná obžaloba po uplynutí lehoty podľa . Z tohto dôvodu ho mal prepustiť na slobodu.

IV.

7. Obsahom základného práva na osobnú slobodu podľa , 2 a 5 je ustanovenie, podľa ktorého osobu možno do väzby vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. Ústavný rámec dopĺňajú ustanovenia dohovoru,

podľa ktorého nikoho nemožno pozbaviť slobody, pokiaľ sa tak nestane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť osobe v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní. Z a rovnako aj z dohovoru vyplýva, že každé obmedzenie osobnej slobody väzbou môže nastať len z dôvodov ustanovených zákonom. Preto úprava obsiahnutá v je integrálnou súčasťou ústavného rámca zaručenej osobnej slobody ().

8. Súčasťou základného práva na osobnú slobodu podľa a 5 je aj právo obvineného iniciovať konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho väzby a nariadil jeho prepustenie, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie sa môže v zákonom určených prípadoch podmieniť zárukou. Súdne preskúmanie zákonnosti pozbavenia osobnej slobody kladie nároky na rýchlosť a kvalitu preskúmania. Článok 5 ods. 4 dohovoru tým, že osobám pozbaveným slobody zaručuje právo iniciovať konanie, v ktorom môžu spochybniť zákonnosť tohto pozbavenia slobody, priznáva im právo aj na to, aby po začatí takéhoto konania bolo súdom urýchlene rozhodnuté o zákonnosti pozbavenia slobody a nariadené jeho ukončenie, ak sa ukáže ako nezákonné (rozsudok vo veci Rehbock proti Slovinsku z 28. 11. 2000, sťažnosť č. 29462/95, bod 84; podobne , , ).

9. Sťažovateľ porušenie svojich základných práv odvodzuje od toho, že v jeho trestnom procese v štádiu prechodu z prípravného konania do konania pred súdom nebola dodržaná lehota podľa , ktorý ustanovuje, že prokurátor je povinný prepustiť obvineného na slobodu najneskôr v posledný deň väzobnej lehoty v prípravnom konaní, ak nepodá najmenej dvadsať pracovných dní pred jej uplynutím obžalobu alebo návrh na predĺženie tejto lehoty. Vo veci sťažovateľa lehota trvania väzby v prípravnom konaní trvala do 15. júla 2021, návrh na predĺženie tejto lehoty prokurátor podal 14. júna 2021 a hoci o tomto návrhu bolo právoplatne rozhodnuté namietaným uznesením zo 14. júla 2021, ešte predtým 12. júla 2021 podal na sťažovateľa obžalobu.

10. ustanovuje povinnosti prokurátora v súvislosti s trvaním väzby tak, aby mali súdy či už v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom dostatok času na to, aby obvinený nebol vo väzbe bez toho, aby o väzbe bolo právoplatné rozhodnuté. Účel tejto normy možno dosiahnuť buď tak, že v zákonom stanovenej lehote je podaný návrh na predĺženie väzby alebo (ako výslovne ustanovuje ) obžaloba. Tým, že prokurátor podal v zákonom stanovenej lehote návrh na predĺženie lehoty väzby a v čase, v ktorom bolo o tomto návrhu rozhodované, podal aj obžalobu, nemožno dospieť k záveru o tom, že by toto ustanovenie zákona bolo porušené. Všeobecné súdy mali dostatočný a zákonom predpokladaný čas na to, aby o návrhu prokurátora na predĺženie väzby alebo o väzbe po podaní obžaloby rozhodli. V čase podania obžaloby 12. júla 2021 teda nebol žiaden dôvod na to, aby bol sťažovateľ prepustený na slobodu, keďže v tomto čase zjavne nedošlo k porušeniu zo strany prokurátora.

11. Argumentácia sťažovateľa smeruje k tomu, že nezákonný je taký postup prokurátora, ktorý spočíva v tom, že prokurátor v zákonom stanovej lehote podá návrh na predĺženie lehoty trvania väzby a pred rozhodnutím o tomto návrhu, stále však ešte v pôvodnej lehote trvania väzby podá obžalobu. Takýto následok však z vôbec nevyplýva, keďže prokurátor dodržanie tohto ustanovenia môže docieliť buď podaním návrhu na predĺženie lehoty väzby tak, ako tomu bolo v tomto prípade, alebo (!) podaním obžaloby. Nesprávny záver sťažovateľa by viedol k nedôvodnému a potenciálne protiústavnému predlžovaniu väzby, keď by prokurátor po podaní návrhu na predĺženie lehoty väzby mal vyčkávať s podaním obžaloby na právoplatné rozhodnutie o jeho včasnom návrhu na predĺženie trvania väzby.

12. Druhá časť argumentácie sťažovateľa smeruje k tomu, že ak návrh na predĺženie lehoty väzby bol podaný počas prípravného konania a o tomto návrhu rozhodol sudca Špecializovaného trestného súdu ako sudca pre prípravné konanie, o prípadnej sťažnosti proti tomuto uzneseniu môže najvyšší súd po podaní obžaloby rozhodnúť len tak, že rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie bez vlastného rozhodnutia zruší a obvineného prepustí na slobodu, a to pre nedodržanie lehoty podľa . Dôvodom toho záveru je tvrdenie, že po podaní obžaloby najvyšší súd ďalej nemá právomoc rozhodovať o predĺžení lehoty väzby v prípravnom konaní. Ako už bolo uvedené, k porušeniu postupom prokurátora nedošlo. Rovnako neobstojí to, že najvyšší súd v takomto prípade nemá právomoc rozhodovať o predĺžení lehoty väzby.

13. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o sťažnosti proti rozhodnutiu sudcu Špecializovaného trestného súdu vyplýva z , podľa ktorého sústavu súdov, ktoré vykonávajú súdnictvo v trestných veciach, ustanovuje osobitný o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovuje, že najvyšší súd koná a rozhoduje o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu. Riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu bola sťažnosť, o ktorej bol funkčne príslušný rozhodnúť najvyšší súd, a to v lehote podľa , podľa ktorého o sťažnosti proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na predĺženie lehoty väzby, rozhodne nadriadený súd najneskôr do uplynutia lehoty, ktorá sa má predĺžiť. najvyšší súd v konaní o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe časovo obmedzuje len tak, že o sťažnosti treba rozhodnúť najneskôr do uplynutia lehoty, ktorá sa má predĺžiť, no na strane druhej ho nijak neobmedzuje procesnou skutočnosťou podania obžaloby. Najvyšší súd o sťažnosti rozhodol v zákonom predpokladanej lehote, a preto ústavnou sťažnosťou namietaným rozhodnutím nedošlo nielen k porušeniu zákona, ale ani k porušeniu základných práv sťažovateľa.

14. K tomu treba dodať, že sťažovateľ zásah do svojho práva na osobnú slobodu odvodzuje z toho, že vo väzbe bol od 15. do 22. júla 2021. Tento následok však nebol vyvolaný namietaným rozhodnutím o väzbe, ale tým, že pri prijatí nesprávneho argumentu sťažovateľa bol sťažovateľ

podľa z väzby prepustený nie bezprostredne po podaní obžaloby, ale až 22. júla 2021.

15. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pripája k tomuto rozhodnutiu odlišné stanovisko sudca Peter Straka.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2022

Peter Straka

predseda senátu