Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 415/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudcov Jany Laššákovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, právne zastúpenej

spoločnosťou Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s. r. o., Trhová 1, Zvolen, v mene

ktorej koná advokát JUDr. Jozef Brázdil, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trebišov v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júla 2020

doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie okresného súdu“)

a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie krajského súdu“). Ústavná sťažnosť

bola odovzdaná na poštovú prepravu 29. júna 2020.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 31. marca 2016

na okresnom súde žalobu proti žalovanému, ktorým je zahraničná osoba, na plnenie

z poistnej udalosti. Konanie je na okresnom súde vedené pod sp. zn. . Okresný

súd rozhodol uznesením z 3. júna 2016 o zastavení konania pre nedostatok právomocí

(ďalej len „prvé rozhodnutie o zastavení konania“). O podanom odvolaní sťažovateľky

rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 23. januára 2018 tak, že zrušil prvé

rozhodnutie o zastavení konania a vec vrátil okresnému súdu.

Následne okresný súd 7. mája 2019 rozhodol v poradí druhým uznesením o zastavení

konania pre nedostatok právomocí (ďalej aj „druhé rozhodnutie o zastavení konania“).

Rozhodnutie súdu prvej inštancie napadla sťažovateľka odvolaním.

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti k namietanému porušeniu označených práv

uviedla, že doteraz sa vedie konanie len o právomoci slovenského súdu vo veci konať, a nie

vo veci samej. Prvé rozhodnutie o zastavení konania vydal okresný súd po 2 mesiacoch

od podania žaloby. Po podaní odvolania sťažovateľkou však okresný súd odoslal odvolanie

a spis krajskému súdu až 25. januára 2017, teda „po polroku. Ani obstaranie prekladu

dokumentácie neospravedlňuje takéto omeškanie. Následne odvolací súd rozhodoval

o odvolaní 1 rok (nie však o merite veci, ale iba o právomoci súdu) a spis vrátil súdu prvej

inštancie 27.2.2018. Odvolacie konanie ohľadom právomoci trvalo 1,5 roka.“. Po vrátení

veci krajským súdom na nové konanie vykonal okresný súd doplnenie dokazovania vo veci

zisťovania právomoci a rozhodol 7. mája 2019 druhým rozhodnutím o zastavení konania.

Konanie na okresnom súde tak trvalo 1 a pol roka. Proti druhému rozhodnutiu o zastavení

konania podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom koná odvolací krajský súd, pričom

„od cca júla 2019, do júna 2020 stále nebolo právoplatne rozhodnuté.“.

Podľa sťažovateľky tak všeobecné súdy nekonali plynulo, resp. konali s prieťahmi,

pričom obdobie nečinnosti okresného súdu predstavuje obdobie:

„Jún odvolacie konanie na súde prvého stupňa /6 mesiacov /

Február 2018 až máj 2019 opätovné rozhodovanie o právomoci súdu na OS Trebišov

/15 mesiacov/

Obdobia nečinnosti súdu druhej inštancie :

Február 2017 až február 2018 konanie o prvom podanom odvolaní /12 mesiacov/

Júl 2019 až jún 2020 konanie o druhom podanom odvolaní /12 mesiacov/, spisová

značka druhého odvolacieho konania mi nie je známa.

Celkovo súdny spor trvá už 4 roky a 3 mesiace, a stále nie je právoplatne rozhodnutý

ešte ani ohľadom právomoci slovenského súdu vo veci samej konať.“

4. Sťažovateľka zároveň uviedla, že podala 1. júna 2018 sťažnosť na prieťahy

v konaní predsedovi okresného súdu, pričom jej sťažnosť bola vyhodnotená ako nedôvodná.

Podľa sťažovateľky dlhodobou nečinnosťou súdov oboch stupňov dochádza k stavu právnej

neistoty, či vôbec „tunajší súd bude v mojej veci konať a meritórne rozhodovať. Spolu

niekoľko rokov nečinnosti alebo nesprávnych procesných postupov súdu spôsobilo

porušenie môjho ústavného práva podľa SR na prerokovanie veci

súdom v primeranej lehote a taktiež práva na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Svoje práva

som ako strana civilného sporového súdneho konania nútená brániť prostredníctvom

ústavnej sťažnosti, pretože ostatné použité prostriedky na ochranu mojich práv zostali

neúčinné, napriek mnou podanej sťažnosti v júni roku 2018 ani o dva roky neskôr nie je

právoplatne o právomoci rozhodnuté.

Lehota na podanie úst. sťažnosti: súdne konanie stále trvá, momentálne v štádiu

odvolacieho konania na Krajskom súde Košice sp. zn. mi nie známa, teda lehota na podanie

sťažnosti je dodržaná.“.

5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej

ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom takto:

„Postupom Okresného súdu Trebišov v konaní sp. zn. a postupom

Krajského súdu Košice konaní bolo porušené ústavné právo sťažovateľky

garantované v na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Krajskému súdu Košice vo veci sa prikazuje konať a rozhodnúť bez zbytočných

prieťahov.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume

2.000 € voči Okresnému súdu Trebišov a Krajskému súdu Košice, ktoré sú tieto povinné

vyplatiť spoločne a nerozdielne sťažovateľke v lehote 1 mesiac od právoplatnosti

rozhodnutia.

Okresný súd Trebišov je povinný nahradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia

vo výške 450,28 € na účet jeho právneho zástupcu, do 1 mesiaca od právoplatnosti

rozhodnutia.“

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Týmto o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“).

9. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , , ,

II. 59/2019).

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

14. Z hľadiska predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti je podstatný najmä § 45

, podľa ktorého je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu

na začatie konania, ak § 89 tohto zákona neustanovuje inak. Viazanosť ústavného súdu

návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom, teda tou

časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa

od ústavného súdu domáha, čím zároveň vymedzí predmet a rozsah konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Ústavný súd môže

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (,

, , , ).

15. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania. Z konštantnej judikatúry

ústavného súdu tiež vyplýva, že tvrdenia o porušení iných ustanovení , ktoré

sťažovateľ uvádza v odôvodnení sťažnosti mimo petitu, je potrebné považovať iba za súčasť

jeho argumentácie (, , ).

16. Podstatou ústavnej sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je

v zmysle formulovaného petitu nárok sťažovateľky na ochranu pred postupom okresného

súdu v jeho napadnutom konaní a postupom krajského súdu v jeho namietanom konaní,

v ktorých malo byť porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

17. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , , ).

18. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,

že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu

(napr. , , , ).

19. Podľa judikatúry ústavného súdu sa ochrana základnému právu na konanie

bez zbytočných prieťahov podľa , ako i právu na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní pred ústavným súdom poskytuje

len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany k porušovaniu označených práv orgánmi

verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom a krajským súdom) ešte mohlo dochádzať

alebo porušenie v tom čase ešte mohlo trvať (napr. , ,

, , , ). V tejto súvislosti

ústavný súd poukazuje aj na ustálené východisko svojej judikatúry, podľa ktorého jednu

zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa predstavuje skutočnosť,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, že táto sťažnosť

zohráva významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok predchádzaniu zásahu

do základných práv a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa

v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. , ,

, , ). Ak v čase, keď ústavná sťažnosť bola

ústavnému súdu doručená, už nemohlo dochádzať k porušovaniu označených práv, ústavný

súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takej ústavnej

sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd

poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(napr. , , , ). Tento právny

názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou ESĽP (Obluk proti Slovenskej

republike, rozsudok z ESĽP z 20. 6. 2006, č. 69484/01, body 62 a 63).

20. Z ústavnej sťažnosti okrem iného vyplýva, že napadnuté konanie pred okresným

súdom bolo v čase doručenia ústavnej sťažnosti (1. júla 2020, pozn.) skončené, a to

na základe vydania druhého rozhodnutia o zastavení konania zo 7. mája 2019. Sťažovateľka

podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Na základe súčinnosti poskytnutej zo strany

okresného súdu ústavný súd zistil, že o podanom odvolaní rozhodol krajský súd uznesením

sp. zn. zo 17. júna 2020 tak, že potvrdil druhé rozhodnutie okresného súdu

o zastavení konania, ktoré 27. júla 2020 nadobudlo právoplatnosť. V posudzovanej veci si

teda okresný súd z hľadiska požiadavky odstránenia právnej istoty svoju úlohu v rámci

napadnutého konania ako súd prvej inštancie splnil vydaním rozhodnutia o zastavení

konania a jeho doručením stranám sporu. Okresný súd v čase podania ústavnej sťažnosti

nedisponoval právomocou vo veci konať, a teda už nemohol ústavne relevantným spôsobom

ovplyvniť priebeh konania.

21. V súvislosti s postupom krajského súdu v namietanom konaní (vychádzajúc

z petitu ústavnej sťažnosti, vedenom pod sp. zn. , pozn.) ústavný súd

konštatuje, že aj v tomto prípade bolo konanie v čase doručenia ústavnej sťažnosti

skončené, a to uznesením vydaným 23. januára 2018.

22. V čase podania ústavnej sťažnosti ústavnému súdu už okresný súd svojím

postupom v napadnutom konaní ani krajský súd postupom v namietanom konaní nemohli

porušovať základné právo sťažovateľky podľa a právo podľa

dohovoru, keďže tieto konania boli v tom čase skončené. Sťažovateľka, ktorá sa domáha

ochrany svojich označených práv vo vzťahu k napadnutému konaniu okresného súdu

a namietanému konaniu krajského súdu, sa so svojou ústavnou sťažnosťou na ústavný súd

obrátila v čase, keď už tento prostriedok nápravy nebol objektívne spôsobilý splniť svoj

účel (obdobne , , ), a preto ústavnú

sťažnosť sťažovateľky ústavný súd odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.

23. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka uviedla, že krajský súd bol nečinný aj v období

od júla 2019 až do júna 2020, teda 12 mesiacov, pričom „spisová značka druhého

odvolacieho konania mi nie je známa.“. Podľa sťažovateľky v jej veci „do júna 2020 stále

nebolo právoplatne rozhodnuté.“.

Vzhľadom na to, že sťažovateľka, ktorá bola právne zastúpená osobou znalou práva,

v petite svojej ústavnej sťažnosti nenamietala aj konanie pred krajským súdom vedené

pod sp. zn. , ústavný súd nemal možnosť posudzovať celkovú dĺžku konania

vrátane konania pred odvolacím súdom vedeným pod sp. zn. . Argumentácia

v ústavnej sťažnosti, že „spisová značka druhého odvolacieho konania mi nie je známa“, je,

vychádzajúc z o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov, podľa ktorého je advokát povinný dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta, podľa názoru ústavného

súdu rýdzo účelová.

V tomto smere ústavný súd nad rámec povinného uvádza, že v čase podania ústavnej

sťažnosti už bolo krajským súdom rozhodnuté aj v odvolacom konaní vedenom

pod sp. zn. (bod 20 tohto uznesenia).

24. Pretože ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších

procesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu