Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 414/2020
PDF · 528.58 KB
No categories available
II. ÚS 414/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť
, , , zastúpenej
advokátskou kanceláriou IURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, Košice, v mene ktorej koná
advokát JUDr. Matej Kukura, PhD., vo veci namietaného porušenia základných práv
podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 950/1999 po právoplatnosti nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 824/2016 zo 4. apríla 2017 a postupom Krajského
súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 2/2019 a takto
rozhodol:
Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
24. júna 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 C 950/1999 (ďalej aj „napadnuté konanie“) po právoplatnosti nálezu
ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 824/2016 zo 4. apríla 2017 (ďalej len „skorší nález ústavného
súdu“) a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 Co 2/2019 (ďalej aj „napadnuté konanie krajského súdu“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že bývalý manžel sťažovateľky
(ďalej len „žalobca“) podal 13. septembra 1999 na okresnom súde návrh
na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Konanie je vedené okresným
súdom pod sp. zn. 10 C 950/1999. Na základe ústavnej sťažnosti sťažovateľky rozhodol
ústavný súd skorším nálezom o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v napadnutom konaní.
Ústavný súd ďalším nálezom sp. zn. III. ÚS 712/2016 z 3. mája 2017 rozhodol aj o porušení
tých istých práv žalobcu v napadnutom konaní.
3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že od „podania návrhu uplynulo
takmer dvadsaťjeden rokov, avšak doposiaľ nebolo v tejto veci právoplatne rozhodnuté.
... Ani po troch rokoch od rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky,
ktorým boli potvrdené prieťahy v súdnom konaní sa stav tohto konania podstatne nezmenil
a vec nie je ani naďalej právoplatne skončená.
... Je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie ani v období pod vydaní nálezu
Ústavného súdu SR nekonal bez zbytočných prieťahov, je možné v spise identifikovať dlhé
obdobia nečinnosti súdu prvej inštancie.
K prieťahom v konaní prispela výrazne aj neznalosť práva zo strany Okresného súdu
Košice I... nesprávne predložil sťažovateľkou vznesenú námietku zaujatosti obsiahnutú
v odvolaní Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie v mimoinštančnom postupe. Krajský
súd v Košiciach uznesením zo dňa 21. septembra 2018, sp. zn. 3NcC/17/2018, vec vrátil
súdu prvej inštancie ako neodôvodnene predloženú, nakoľko sťažovateľka námietku
zaujatosti podala v rámci odvolania proti rozsudku, kedy je z procesného hľadiska vylúčené
rozhodovanie o námietke zaujatosti v osobitnom samostatnom konaní.
K ďalším prieťahom prispeli nesprávne rozhodnutia ohľadom súdnych poplatkov,
kedy sťažovateľke zo strany súdu bol neprávom vyrubený súdny poplatok za vznesenú
námietku zaujatosti, ktorá bola súčasťou odvolania, či nedoručenie vyjadrenia protistrany
po dobu dvoch rokov, ku ktorému som sa chcela vecne vyjadriť, a to aj napriek mojim
opakovaným žiadostiam o doručenie tohto vyjadrenia.
V neposlednom rade poukazujeme na to, že keď už aj Okresný súd Košice I prijal
dňa 15. júna 2018 rozhodnutie vo veci samej, č. k. 10C/950/1999-1480,
(ktorý bol opakovane súdom prvej inštancie z vlastnej iniciatívy opravovaný), tak rozsudok
neobsahoval v jednotlivých výrokoch úplnú špecifikáciu nehnuteľností v súlade
so zákonom... a zároveň ním konajúci súd nerozhodol o celom predmete konania.
K predlžovaniu konania prispel nielen samotný fakt, že rozsudok Okresného súdu Košice I
je neúplný a nie je v súlade s požiadavkami príslušných právnych predpisov,
ale aj to, že Krajský súd v Košiciach uložil Okresnému súdu Košice I povinnosť opraviť
výrok rozsudku a rozhodnúť o celom predmete konania až uznesením
zo dňa 26. februára 2020, sp. zn. 1Co/2/2019, čím zbytočne ubehli ďalšie dva roky.
Všetky vyššie popísané nedostatky, voči ktorým musela sťažovateľka zakaždým
podávať opravné prostriedky, spolu s ďalšími neefektívnymi úkonmi prispeli v konečnom
dôsledku ku pokračovaniu porušovateľov v prieťahovom postupe.“.
Prieťahy vzniknuté v napadnutom konaní je podľa názoru sťažovateľky potrebné
pripísať na vrub okresnému súdu, v postupe ktorého dominuje predovšetkým nesústredený
postup.
Podľa sťažovateľky je postup všeobecných súdov v jej veci zároveň faktickým
odňatím spravodlivosti v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, keďže sa už dvadsaťjeden rokov
nemôže domôcť svojho práva na súde a pri súčasnom postupe okresného súdu a krajského
súdu ani nie je zrejmé, či a kedy sa svojho práva domôže.
4. Sťažovateľka požaduje aj priznanie primeraného finančného zadosťučinia, pretože
v danom prípade „aj keď by ústavný súd prikázal porušovateľom pokračovať ďalej v konaní
bez zbytočných prieťahov, fakt, že prieťahy v tomto konaní trvajú ďalšie tri roky od uloženia
povinnosti ústavným súdom konať ďalej bez zbytočných prieťahov a celkovo
už dvadsaťjeden rokov nie je možné nijako odvrátiť.
... Okrem vyššie uvedeného súčasná situácia sťažovateľku vlastne trvale traumatizuje
a bráni jej viesť pokojný život, riešiť svoje materiálne zázemie a bývanie
podľa jej predstáv.“.
5. V petite ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, na súdnu
ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie
jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní sp. zn. 10C/950/1999,
porušené bolo.
2. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, na súdnu
ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie
jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní sp. zn. 1Co/2/2019,
porušené bolo.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Košice I v konaní
sp. zn. 10C/950/1999 konať bez zbytočných prieťahov.
4. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Krajskému súdu v Košiciach v konaní
sp. zn. 1Co/2/2019 konať bez zbytočných prieťahov.
5. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke
finančné zadosťučinenie vo výške 6 000 €, ktoré je povinný vyplatiť spoločne a nerozdielne
Okresný súd Košice I a Krajský súd v Košiciach do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
6. Sťažovateľke priznáva náhradu trov konania vo výške
450,29 €, ktorú je povinný vyplatiť spoločne a nerozdielne Okresný súd Košice I
a Krajský súd v Košiciach na účet jej advokáta do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.“
6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením
č. k. II. ÚS 414/2020-14 z 24. septembra 2020 ju prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.
Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval účastníkov konania,
aby sa vyjadrili k prijatej ústavnej sťažnosti a zároveň oznámili ústavnému súdu, či trvajú
na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
II.
Vyjadrenia okresného súdu a krajského súdu a replika sťažovateľky
7. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k ústavnej sťažnosti
prípisom sp. zn. 1 SprV 662/2020 z 28. októbra 2020, v ktorom predseda okresného súdu
predložil chronologický prehľad procesných úkonov napadnutého konania od právoplatnosti
skoršieho nálezu, z ktorého vyplýva:
„Dňa 30.6.2017 uskutočnil pojednávanie, na ktorom vec prejednal a pojednávanie
odročil na 8.9.2017 za účelom doplnenia dokazovania.
Uznesením... zo 16.8.2017 nariadil znalecké dokazovanie z odboru stavebníctvo,
odvetvia odhadu hodnoty nehnuteľností a ustanovil súdneho znalca Ing. Dušana Šoltýsa.
Na pojednávaní 8.9.2017 vec prejednal a pojednávanie odročil na 6.10.2017
za účelom doplnenia dokazovania.
Na pojednávaní dňa 6.10.2017 vec prejednal a pojednávanie odročil na 8.12.2017
za účelom doplnenia dokazovania.
Dňa 9.11.2017 doručila právna zástupkyňa... námietku zaujatosti voči osobe znalca
Ing. Dušana Šoltýsa. Súd vzhľadom na skutočnosť, že námietka smerovala k postupu znalca
pri vykonávaní znaleckého úkonu rozhodol, že na túto námietku nebude prihliadať.
Znalec... doručil znalecký posudok a vyúčtovanie odmeny za vypracovanie
znaleckého posudku súdu dňa 4.12.2017.
Pojednávanie nariadené na 8.12.2017 súd zrušil z dôvodu neukončenia znaleckého
dokazovania, znalec neurčil trhovú hodnotu členského podielu družstevného bytu.
Uznesením... z 3.1.2018 predĺžil znalcovi lehotu na vypracovanie, resp. dopracovanie
znaleckého posudku do 22.1.2018.
Znalecký posudok vo veci určenia trhovej hodnoty členského podielu družstevného
bytu č. 1/2018 znalec doručil súdu 8.1.2018.
Ďalšie pojednávanie súd nariadil na 9.3.2018. Na pojednávaní vec prejednal
a pojednávanie odročil na 20.3.2018 za účelom doplnenia dokazovania.
Na pojednávaní 20.3.2018 vec prejednal a pojednávanie odročil na 13.4.2018
za účelom doplnenia dokazovania.
Uznesením... z 26.3.2018 súd priznal znalcovi Ing. Dušanovi Šoltýsovi odmenu
za vypracovaný znalecký posudok.
... Uznesením... z 26.3.2018 súd priznal znalcovi Ing. Júliusovi Stankovi odmenu
za vypracovaný znalecký posudok.
... Uznesením... z 26.3.2018 súd nepriznal odmenu znalcovi Ing. Jánovi Hrabinskému
za vypracovaný znalecký posudok.
... Na pojednávaní 13.4.2018 súd vec prejednal, vyhlásil dokazovanie za skončené
a pojednávanie odročil na 4.5.2018 za účelom vyhlásenia rozsudku.
Vyhlásenie rozsudku na 4.5.2018 súd zrušil z dôvodu, že spis sp zn. 10C/950/1999
sa nachádzal v tom čase na Súdnej rade SR.
Po návrate spisu súd nariadil termín pojednávania na 15.6.2018, kedy vyhlásil
vo veci rozsudok.
Proti rozsudku... z 15.6.2018 podala odvolanie žalovaná. V odvolaní vzniesla
aj námietku zaujatosti sudkyne JUDr. Vekrbauerovej.
Dňa 17.9.2018 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach za účelom
rozhodnutia o uplatnenej námietke zaujatosti voči konajúcej sudkyni.
Uznesením sp. zn. 3NcC/l7/2018-1610 z 21.9.2018 krajský súd vrátil vec súdu prvej
inštancie ako nedôvodné predloženú s tým, že o námietke rozhodne odvolací súd v rámci
konania o odvolaní.
Krajský súd vrátil spis okresnému súdu 5.10.2018.
Po zabezpečení úkonov podľa ust. § 373 Civilného sporového poriadku bol spis
s opravným prostriedkom predložený Krajskému súdu v Košiciach 2.1.2019.
Krajský súd uznesením sp. zn. 1Co/1/2019 z 26.2.2020 zmenil uznesenie súdu
ohľadom poplatku za odvolanie proti rozsudku.
Uznesením sp. zn. 1Co/2/2019 z 26.2.2020 krajský súd vrátil vec súdu prvej inštancie
na rozhodnutie o celom predmete konania a na opravu výroku rozsudku v lehote 60 dní.
Súd prvej inštancie opravným uznesením... z 29.4.2020 opravil výrok rozsudku
z 15.6.2018. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15.5.2020.
Na pojednávaní dňa 22.5.2020 súd vyhlásil doplňací rozsudok.
Spis bol opätovne predložený krajskému súdu 15.7.2020.“
Predseda okresného súdu v prípise uviedol, že od v danej veci posledného nálezu
ústavného súdu, teda od 3. mája 2017, postupoval okresný súd vo veci plynulo,
pojednávania nariaďoval „cca v trojmesačných intervaloch“.
Rozsudok vo veci z 15. júna 2018 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu“) vzhľadom
na jeho náročnosť a rozsiahlosť vyhotovil v predĺženej lehote, a to 10. augusta 2018.
V písomnom vyhotovení rozsudku sa vyskytli chyby, preto krajský súd vrátil rozsudok súdu
prvej inštancie s cieľom vydania opravného uznesenia a dopĺňacieho rozsudku. Odvolací
súd vrátil spis okresnému súdu vo februári 2020, keď už aj na súdoch platili mimoriadne
opatrenia v súvislosti so šírením choroby COVID-19, preto nebolo možné okamžite
napraviť chyby v rozsudku: „Dopĺňací rozsudok mohol súd vyhlásiť na pojednávaní
až po uvoľnení prijatých opatrení. Táto okolnosť by mohla byť považovaná ako zbytočný
prieťah v konaní spôsobený nesústredenou činnosťou súdu.
Z celkového pohľadu prejednávaná vec po právnej stránke nie je zložitá.
Po skutkovej stránke vec sa objektívne javí ako zložitá. V priebehu konania súd vyslúchal
viacerých svedkov, niekoľkokrát nariaďoval znalecké dokazovanie, strany sporu so závermi
znalcov nesúhlasili, znalci museli byť vyslúchaní na pojednávaniach. Strany sporu neboli
vo vzťahu medzi sebou ústretoví, popierali a napádali každý dôkaz predložený
alebo prezentovaný protistranou. Návrhy na dokazovanie navrhovali postupne,
podľa vzniknutej dôkaznej situácie. Počas trvania sporu súd vo veci dvakrát rozhodol.
Po prvom rozhodnutí vo veci bol spor posunutý až do dovolacieho konania. Preto celkovú
dobu trvania sporu nemožno posudzovať len ako prieťah okresného súdu.
Za obdobie od posledného vydania nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 824/2016-57 zo 4.apríla 2017 vo veci vedenej pod sp. zn. 10C/950/1999
až doposiaľ sa sťažnosť javí ako neopodstatnená.“
V liste predseda okresného súdu zároveň vyjadril súhlas s upustením od ústneho
pojednávania v danej veci.
8. Krajský súd sa k ústavnej sťažnosti vyjadril prípisom sp. zn. 1 SprV 738/2020
z 27. októbra 2020, v ktorom predsedníčka krajského súdu vyjadrila súhlas s upustením
od ústneho pojednávania v danej veci a k postupu v napadnutom konaní krajského súdu
uviedla, že predmetná vec mu bola predložená 2. januára 2019 na rozhodnutie o odvolaní,
ktoré podali strany sporu proti uzneseniu okresného súdu z 12. júna 2013 a o odvolaní
sťažovateľky proti rozsudku okresného súdu z 15. júna 2018: „Vec bola pridelená
na rozhodnutie senátu 1 Co pod sp. zn. 1Co 1/2019 a 1Co 2/2019. Sudca spravodajca
dňa 21.1.2020 predložil vec predsedovi krajského súdu z dôvodu nesprávneho zápisu
do senátu 1 Co.
Opatrením podpredsedu krajského súdu zo dňa 21.1.2020 (čl. 1672 spisu) bola vec
pridelená do senátu 9 Co, v ktorom je zaradený sudca – spravodajca, ktorý vec referoval
pri jej zrušení uznesením sp. zn. 6 Co 55/2012 zo dňa 14.5.2013.
Bezodkladne po predložení veci senátu 9 Co uznesením zo dňa 26.2.2020
č. k. 1Co 1/2019-1678 Krajský súd v Košiciach rozhodol tak, že zmenil uznesenie Okresného
súdu Košice I zo dňa 12.6.2013 č. k. 10C 950/1999-568 a žalobcovi a žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, každému vo výške 66,- € na účet Okresného
súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Uznesením zo dňa 26.2.2020 č. k. 1Co 2/2019-1681 Krajský súd v Košiciach vrátil
vec súdu prvej inštancie na rozhodnutie o celom predmete konania a na opravu výroku
rozsudku a uložil súdu prvej inštancie, aby doplnenie a opravu výroku rozsudku vykonal
v lehote 60 dní.
Rozhodol tak po zistení, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom nerozhodol
o celom predmete konania. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán
sporu sa stal okrem nehnuteľností uvedených vo výroku I. napadnutého rozsudku
aj pozemok parc. č. 5714/7... súd prvej inštancie však spomínanú nehnuteľnosť neučinil
predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu napriek tomu,
že strany sporu túto nehnuteľnosť označili ako nehnuteľnosť patriacu do ich bezpodielového
spoluvlastníctva. Súd prvej inštancie tiež pochybil, pokiaľ vo výroku rozsudku nedostatočne
špecifikoval nehnuteľnosti uvedené vo výroku I. v súlade so zák. č. 162/1995 Z.z... Postupom
podľa § 225 a § 224 CSP tak odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na rozhodnutie
o celom predmete konania a na opravu výroku rozsudku. Súdu prvej inštancie uložil,
aby doplnenie a opravu výroku vykonal v lehote 60 dní vzhľadom na to, že v danom prípade
ide o reštančnú vec. Okresnému súdu Košice I bola vec predložená 3. 4. 2020 ako vyplýva
z prezenčných pečiatok tohto súdu obsiahnutých na rovnopisoch spomínaných uznesení.
Po vydaní opravného uznesenia (čl. 1685) a dopĺňacieho rozsudku (čl. 1695)
bola vec opätovne predložená Krajskému súdu v Košiciach ako súdu odvolaciemu
dňa 15. 7. 2020 (čl. 1708) a je vedená pod sp. zn. 9 Co /150/2020.
Odvolací súd vo veci doposiaľ nerozhodol, v súčasnosti sudca spravodajca spis
študuje, čo si vzhľadom na rozsiahlosť spisového elaborátu (1708 strán) vyžaduje dlhší čas.
Z vyjadrenia vec prejednávajúcej sudkyne vyplýva, že... vzhľadom na to, že v danej
veci bola podaná ústavná sťažnosť, že predmetná vec bude vybavená v čo najkratšom čase,
najneskôr v priebehu IV. štvrťroka 2020.
Vzhľadom na vyššie popísaný priebeh oboch odvolacích konaní (1Co/2/2019
a 9Co/150/2020) si dovolíme nesúhlasiť s názorom sťažovateľky, že Krajský súd v Košiciach
sa vo svojom procesnom postupe dopustil zbytočných prieťahov.
... Ústavnú sťažnosť sťažovateľky považujeme za neopodstatnenú a nesúhlasíme
s priznaním finančnej náhrady.“
9. Právny zástupca sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu
19. novembra 2020 vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania v danej veci,
v plnom rozsahu poukázal na obsah podanej ústavnej sťažnosti, pričom v podstatnom
navyše uviedol:
«Konanie prebieha od roku 1999, pričom vo veci boli vydané dva nálezy Ústavného
súdu Slovenskej republiky (iniciované oboma stranami), a dokonca vo veci konštatoval
prieťahy (k sťažnosti žalobcu) aj Európsky súd pre ľudské práva. V takom prípade,
keď už Ústavný súd Slovenskej republiky uložil všeobecným súdom povinnosť konať
bez zbytočných prieťahov, je patričné očakávať naozaj urýchlené ukončenie konania.
Napriek tomu, že sa jedná o reštančnú vec sa toto očakávanie doposiaľ nenaplnilo.
Hoci okresný súd vo veci vykonával úkony v relatívne krátkych odstupoch, treba
pripomenúť, že len samotné konanie ešte neznamená, že sa stav právnej neistoty
aj odstráni... Navyše sa vyžaduje určitá kvalita samotného konania a aj následného
rozhodnutia.
Možno poukázať na to, že okresný súd napríklad opakovane opravoval svoj rozsudok,
a to jednak bezprostredne po jeho vydaní (kedy konal sua sponte), ako aj následne na pokyn
odvolacieho súdu, kedy ho aj dopĺňal. Rozsudok z 15. júna 2018 tak bol opravovaný
a dopĺňaný ešte v apríli a máji tohto roka. Podobne okresný súd zbytočne predkladal spis
odvolaciemu súdu na rozhodnutie o „námietke zaujatosti“ obsiahnutej v podanom
odvolaní...
Pokiaľ ide o postup krajského súdu, sťažovateľka samozrejme rozumie tomu,
že sa odvolací súd musí s vecou samou oboznámiť, aby napravil všetky vady,
ktorých sa dopustil okresný súd (a ktoré sťažovateľka namietla v odvolaní
zo dňa 10. septembra 2018 na 23 stranách). Treba však poukázať na fakt, že ani krajský súd
nekonal doposiaľ vo veci bez zbytočných prieťahov, keď aj z prehľadu úkonov vo vyjadrení
krajského súdu vyplýva, že vec stála na odvolacom súde od januára 2019 do januára 2020,
t. j. celý jeden rok, a až potom bola vec predložená predsedovi krajského súdu z dôvodu
nesprávneho zápisu do senátu 1 Co, a teda až následne sa správne obsadený senát začal
vecou samou zaoberať. Práve pri zohľadnení toho, že sa jedná o reštančnú vec,
takýto postup nepovažujem za akceptovateľný.»
10. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu a krajského súdu v napadnutom
konaní, ktoré uviedli predseda okresného súdu a predsedníčka krajského súdu,
možno konštatovať, že tieto skutkové okolnosti sa spornými nestali a ústavný súd
ich považuje za preukázané.
11. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho
pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, so stanoviskami účastníkov
konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať
ďalšie objasnenie veci.
III.
Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu
12. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
14. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch
ustanovených zákonom.
15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru,
pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv
nemožno vidieť zásadnú odlišnosť a ich namietané porušenie možno preskúmavať spoločne
(IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010, I. ÚS 190/2019, II. ÚS 27/2020).
18. Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho
orgánu (napr. I. ÚS 76/03, III. ÚS 154/06, II. ÚS 438/2017). Samotným prerokovaním veci
na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,
ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(III. ÚS 154/06, II. ÚS 438/2017, II. ÚS 54/2020).
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
19. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu
sťažovateľky smerujúcom proti postupu okresného súdu, ktorým boli podľa nej spôsobené
jeho nečinnosťou, ale predovšetkým nesústredeným postupom v napadnutom konaní
zbytočné prieťahy, a to aj po právoplatnosti skoršieho nálezu ústavného súdu,
a tiež smerujúcom proti postupu krajského súdu, čím malo dôjsť k porušeniu základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základného práva
na právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy i práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(I. ÚS 41/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá,
ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka
súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd
v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní
a jeho význam pre sťažovateľov (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).
Podľa uvedených kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.
21. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, vychádzajúc z toho, že predmetom
napadnutého konania je rozhodovanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, ústavný súd konštatuje, že po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu
vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecných súdov, a preto napadnuté konanie
nemožno považovať za právne zložité. Na druhej strane ústavný súd uznáva,
že potreba vykonania znaleckého dokazovania signalizuje určitý stupeň skutkovej zložitosti
veci, na čo poukázal aj predseda okresného súdu (bod 7 tohto nálezu). Predmet konania
nie je v zmysle judikatúry ESĽP časovo zvlášť priorizovaný.
22. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanom konaní, ústavný súd rovnako ako v skoršom náleze zastáva názor,
že procesná aktivita sťažovateľky a žalobcu, na ktorú vo svojom vyjadrení poukázal
aj predseda okresného súdu, spočívajúca predovšetkým v podávaní návrhov a protinávrhov
na dokazovanie v menšej miere prispela k doterajšej dĺžke napadnutého konania.
23. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru bol postup okresného súdu a krajského súdu v napadnutom konaní.
24. Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu konštatuje, že okresný súd
v napadnutom konaní po právoplatnosti skoršieho nálezu konal v zásade plynulo
a nie sú zaznamenané obdobia nečinnosti, v ktorých by okresný súd vo veci dlhšie nekonal
bez toho, aby mu v tom bránila závažná prekážka. Medzi jednotlivými úkonmi okresného
súdu sa nevyskytli dlhšie obdobia nečinnosti, v rýchlom slede nariaďoval pojednávania,
pričom vykonal celkom 6 pojednávaní.
Rozsudok vo veci bol okresným súdom vyhlásený do 11 mesiacov od právoplatnosti
skoršieho nálezu (3. júla 2017, pozn.). V dôsledku sťažovateľkou podaného opravného
prostriedku proti prvoinštančnému rozsudku z 15. júna 2018 a súčasne aj námietky
zaujatosti okresný súd 17. septembra 2018 predložil námietku zaujatosti krajskému súdu.
Následne krajský súd 5. októbra 2018 spis vrátil okresnému súdu ako nedôvodne
predložený z dôvodu, že o námietke zaujatosti rozhodne krajský súd v rámci odvolacieho
konania. Po zabezpečení procesných úkonov okresný súd spis s odvolaním a námietkou
zaujatosti v primeranej lehote 2. januára 2019 predložil krajskému súdu. Vec bola
12 mesiacov na krajskom súde, pričom obdobie konania vedeného krajským súdom
nemožno pričítať na vrub okresnému súdu, ktorý dĺžku jeho trvania žiadnym spôsobom
nemohol ovplyvniť.
Dňa 26. februára 2020 krajský súd vrátil spis okresnému súdu z dôvodu rozhodnutia
o celom predmete konania a na opravu výroku rozsudku okresného súdu. Okresný súd
opravným uznesením z 29. apríla 2020 a dopĺňacím rozsudkom z 22. mája 2020
odstránil nedostatky zistené odvolacím súdom a spis opätovne predložil krajskému súdu
15. júla 2020.
25. Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr. I. ÚS 46/01,
II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02, III. ÚS 59/05), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Pojem zbytočné prieťahy
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne. Vzhľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého
súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).
Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá
nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04, II. ÚS 129/06).
26. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 37/02,
III. ÚS 109/03, II. ÚS 478/2010) sa ochrana základnému právu na konanie bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy,
ak v čase uplatnenia tejto ochrany k porušeniu základného práva označenými orgánmi
verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo dochádzať alebo porušenie
v tom čase ešte mohlo trvať (napr. IV. ÚS 637/2013, II. ÚS 518/2014, II. ÚS 176/2019).
27. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami, pre ktoré krajský súd vrátil okresnému
súdu spis, je možné okresnému súdu vytknúť nesústredený postup, avšak tento zistený
ojedinelý prieťah v napadnutom konaní nemá charakter takého ústavne významného
pochybenia v postupe okresného súdu, na základe ktorého by reálne mohol ústavný súd
dospieť k záveru o porušení základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
Ústavný súd pri posudzovaní postupu okresného súdu tiež zohľadnil skutočnosť,
že napadnuté konanie na súde prvej inštancie vo veci sťažovateľky bolo v čase doručenia
ústavnej sťažnosti ústavnému súdu skončené, a to rozsudkom z 15. júna 2018,
a vec sťažovateľky sa aktuálne nachádza na krajskom súde. Ústavný súd preto tejto časti
ústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyhovuje.
28. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu v napadnutom
odvolacom konaní a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania
vedeného pod sp. zn. 1 Co 2/2019 (ako to je uvedené v petite ústavnej sťažnosti, pozn.)
sa na krajskom súde začalo 2. januára 2019 predložením odvolania okresným súdom.
Dňa 26. februára 2020, teda po 13 mesiacoch, krajský súd v prvom rade zmenil
uznesenie okresného súdu a v druhom vrátil vec odvolania okresnému súdu na účely
rozhodnutia o celom predmete konania. Okresný súd predložil spis opätovne krajskému
súdu 15. júla 2020. V tomto druhom prípade je vec na krajskom súde vedená
pod sp. zn. 9 Co 150/2020 (bod 8 tohto nálezu) a v čase prerokovania tejto ústavnej
sťažnosti vo veci odvolania nerozhodol.
29. V danej veci ústavný súd konštatuje, že postup krajského súdu po prvom
postúpení spisu okresným súdom nebol síce optimálny, keď až po 12 mesiacoch bol spis
pridelený do iného senátu krajského súdu. V okolnostiach danej veci tento ojedinelý prieťah
v konaní nemá charakter takého ústavne významného pochybenia v postupe krajského súdu,
na základe ktorého by reálne mohol ústavný súd dospieť k záveru o porušení označených
práv sťažovateľky. Ústavný súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že u krajského súdu čas
nevyhnutný na štúdium spisového materiálu je nepomerne dlhší ako u okresného súdu
s poukazom na tú skutočnosť, že krajský súd ako súd druhej inštancie rozhoduje vo veci
právoplatne (III. ÚS 377/09).
Hodnotiac dĺžku odvolacieho konania vedeného krajským súdom po opätovnom
predložení spisu okresným súdom pod sp. zn. 9 Co 150/2020, ústavný súd konštatuje,
že dĺžka tohto posudzovaného obdobia sa predĺžila aj v dôsledku mimoriadnej pandemickej
situácie na území Slovenskej republiky. Túto prekážku považuje ústavný súd za objektívnu
skutočnosť brániacu skončeniu veci, a preto časti ústavnej sťažnosti sťažovateľky
namietajúcej postup krajského súdu v napadnutom konaní nevyhovuje.
30. Z hľadiska komplexného posúdenia napadnutého konania nemožno považovať
postup okresného súdu po nadobudnutí právoplatnosti skoršieho nálezu a krajského súdu
v ňom za porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva na prejednanie veci v primeranej
lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a z tohto dôvodu ani za porušenie jej základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto nálezu.
31. Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia označených práv navrhla, aby ústavný
súd svojím rozhodnutím prikázal okresnému súdu a krajskému súdu konať vo veci
bez zbytočných prieťahov, a domáhala sa aj priznania primeraného finančného
zadosťučinenia a trov právneho zastúpenia.
32. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak porušenie práv
alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva
alebo slobody porušil, vo veci konal. V zmysle odseku 3 písm. e) citovaného ustanovenia
zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, vo veci koho vyslovil porušenie
základného práva alebo slobody, aj primerané finančné zadosťučinenie. Z uvedeného
vyplýva, že tieto výroky sú viazané na vyhovenie vo veci samej. Keďže v uvedenom
prípade ústavný súd vyslovil, že označené práva, ktorých porušenie sťažovateľka namietala,
porušené neboli, uvedenými návrhmi sa pri svojom rozhodovaní už podrobnejšie
nezaoberal.
33. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti
uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Keďže ústavný súd nevyhovel ústavnej sťažnosti v časti namietaného porušenia
sťažovateľkou označených práv, nevyhovel ani návrhu sťažovateľky na náhradu trov
konania (§ 133 ods. 3 zákona o ústavnom súde a contrario).
34. Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného
súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť
dňom jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. decembra 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu