Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 478/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia

základných práv zaručených v , a 3 a a 2

Slovenskej republiky a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uzneseniami č. k. -272, č. k. -273

zo 7. septembra 2010 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozsudkom č. k. -267 zo 16. júna 2010

a uznesením č. k. -268 zo 16. júna 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. októbra

2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 3, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 1 a 2

(ďalej len „“) a práv zaručených v a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C

80/2006 a jeho uzneseniami č. k. -272, č. k. -273 zo 7. septembra

2010 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom č. k. -267 zo 16. júna 2010

a uznesením č. k. -268 zo 16. júna 2010.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 23. januára 2006 podal

Okresnému súdu Bratislava I žalobu „o neplatnosť nepravdivého znaleckého posudku

a zaplatenie nemajetkovej ujmy“, ktorá bola postúpená okresnému súdu. Sťažovateľovi

napriek predloženiu potvrdenia o jeho majetkových pomeroch a rozhodnutiu o dávkach

v núdzi uznesením okresného súdu č. k. -68 z 8. augusta 2006 nebolo priznané

oslobodenie od súdnych poplatkov. Na základe odvolania krajský súd uznesením č. k.

-83 z 30. januára 2007 zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd uznesením č. k. -114 zo 4. júna 2007

opätovne nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a neustanovil mu ani

právneho zástupcu. Sťažovateľ sa aj proti predmetnému uzneseniu odvolal a krajský súd

uznesením č. k. -153 z 12. septembra 2007 uznesenie okresného súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne okresný súd ustanovil sťažovateľovi právneho

zástupcu a rozsudkom č. k. -230 z 15. októbra 2008 návrh sťažovateľa

zamietol. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. -267 zo 16. júna 2010 tak, že

rozsudok okresného súdu vo veci samej a vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania

odporcovi potvrdil a výrok o priznaní náhrady trov konania ustanovenému právnemu

zástupcovi sťažovateľa a výrok o náhrade trov štátu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na

ďalšie konanie. Krajský súd zároveň uznesením č. k. -268 zo 16. júna 2010

odňal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov spätne od podania návrhu na začatie

súdneho konania. Proti obom rozhodnutiam krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) a žiadal o ustanovenie

právneho zástupcu na konanie o dovolaní. Okresný súd uznesením č. k. -272

zo 7. septembra 2010 priznal ustanovenému právnemu zástupcovi náhradu trov konania

a zaviazal sťažovateľa na úhradu náhrady trov konania, súdneho poplatku za návrh

a súdneho poplatku za odvolanie. Zároveň okresný súd uznesením č. k. -273

zo 7. septembra 2010 zamietol žiadosť sťažovateľa o ustanovenie advokáta v dovolacom

konaní.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd takto rozhodol:

„II.A. Okresný súd Bratislava II a Krajský súd Bratislava v konaní a

-267, 268 porušovali základné práva D. B. garantované čl. 46 ods. 3, čl. 47

ods. 2, , , a

a čl. 13 Dohovoru.

II.B. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenia -267, 268 z

dňa 16. 06. 2010 a uznesenie -272, 273 z dňa 07. 09. 2010 a prikazuje vec

vrátiť na nové konanie, ale novej sudkyni.

II.C. Okresný súd Bratislava II a Krajský súd Bratislava sú pre opakované hrubé

delikty povinní zaplatiť satisfakciu vo výške 50.000 EUR každý zvlášť, v lehote 15 dní od

dna právoplatnosti Nálezu Ústavného súdu.

V prípade omeškania sú súdy (obidva) povinní zaplatiť úroky z omeškania vo výške

100 EUR za každý deň omeškania, až do zaplatenia.

II.D. Ústavný súd oslobodzuje D. B. od súdnych poplatkov na celé konanie

a ustanovuje mu advokáta na konanie pred Ústavným súdom Mgr. G. C. ...

II.E. Ústavný súd prikazuje predsedníčke OS BA II, JUDr. A. R. začať disciplinárne

konanie proti sudkyni JUDr. D. B. podľa a o výsledku zaslať

správu Ústavnému súdu a D. B., bezodkladne.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv zaručených v čl. 46

ods. 3, a 3 a a 2 a práv zaručených v a

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uzneseniami zo 7. septembra 2010 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozsudkom a uznesením zo 16. júna 2010.

1. Podľa názoru ústavného súdu na konanie o sťažnosti sťažovateľa v časti, ktorou

namieta porušenie označených základných práv a práv postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uzneseniami zo 7. septembra 2010, nie je daná

právomoc ústavného súdu.

Ako vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu je daná

iba vtedy, ak o ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc

ústavného súdu je preto v týchto prípadoch subsidiárna. O ochrane práv sťažovateľa,

ktorých porušenie namieta, vo vzťahu ku konaniu okresného súdu možno podať odvolanie,

o ktorom rozhodne v odvolacom konaní krajský súd. Vzhľadom na uvedenú zásadu

subsidiarity preto nie je v právomoci ústavného súdu preskúmavať postup okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesenia zo 7. septembra 2010.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

po predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2

.

2. Sťažovateľ namieta porušenie označených základných práv a práv aj postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom a uznesením

zo 16. júna 2010.

2.1 Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľ namieta

porušenie základných práv zaručených v , a 3 a

a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru, je neprípustná.

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľ podal proti napadnutému

rozsudku a uzneseniu krajského súdu dovolanie najvyššiemu súdu z 30. augusta 2010.

Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ podal dovolanie (30. augusta

2010) ešte predtým, ako v tej istej veci podal sťažnosť ústavnému súdu (9. októbra 2010).

V okolnostiach daného prípadu tak sťažovateľ podaním dovolania (to platí aj v prípade, keď

krajský súd namietaným rozsudkom a uznesením dovolanie nepripustil), ako aj podaním

sťažnosti podľa vedome vytvoril stav, keď by o jeho veci mali súbežne

rozhodovať dva orgány súdneho typu (najvyšší súd ako dovolací súd a ústavný súd), čo nie

je v podmienkach právneho štátu rešpektujúceho princíp právnej istoty ústavne

aprobovateľné, pretože by tým mohlo dôjsť k vydaniu dvoch rozdielnych rozhodnutí v tej

istej veci (m. m. , ).

Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie právomoci dovolacieho súdu vo veci

sťažovateľa predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu, možno považovať podanie

sťažnosti ústavnému súdu v tejto časti ešte pred rozhodnutím dovolacieho súdu

o poslednom procesnom prostriedku, ktorý bol sťažovateľom využitý, ako predčasné (m. m.

, ).

Ústavný súd v súčasnej dobe vo svojej rozhodovacej činnosti zastáva názor (napr.

), podľa ktorého v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku

(dovolania) a súbežne podanej sťažnosti podľa je takáto sťažnosť

považovaná za neprípustnú až do rozhodnutia o dovolaní.

V tejto súvislosti už ústavný súd judikoval (napr. , ), že

lehota na prípadné podanie sťažnosti podľa po rozhodnutí o dovolaní

bude v zásade zachovaná aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu

s výnimkou prípadov, keď to konkrétne okolnosti veci zjavne vylučujú. Nie je dôvodné, aby

sťažovateľ v prípade, ak podal dovolanie, zároveň podal aj sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1

, pretože aj za predpokladu, že by dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie nie je

prípustné, nemožno sťažnosť podľa smerujúcu proti rozhodnutiu, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu dovolacieho súdu, odmietnuť pre jej oneskorenosť (napr.

rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský

a Zvolská proti Českej republike, sťažnosť č. 46129/99 a jeho body č. 51, 53, 54).

Ak by sa ústavný súd vecne zaoberal sťažnosťou sťažovateľa pred rozhodnutím

najvyššieho súdu o podanom dovolaní, mohol by neprípustne zasiahnuť do rozhodovania

všeobecných súdov. V prípade, že by ústavný súd čakal na rozhodnutie dovolacieho súdu,

mohlo by to viesť k neúmernému predĺženiu konania o sťažnosti.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti po jej predbežnom

prerokovaní odmietol ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde.

2.2 Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľ namieta

porušenie základného práva zaručeného v postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. o jeho odvolaní proti rozsudku okresného súdu

č. k. -230 z 15. októbra 2008, je zjavne neopodstatnená.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v označenom konaní podal 21. novembra

2008 odvolanie proti rozsudku okresného súdu z 15. októbra 2008, o ktorom rozhodol

krajský súd rozsudkom č. k. -267 zo 16. júna 2010. Sťažnosť bola podaná na

poštovú prepravu 9. októbra 2010 a doručená ústavnému súdu 13. októbra 2010.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

, , , ) sa ochrana základnému právu

vrátane základného práva podľa poskytuje v konaní pred ústavným

súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva

označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte trvalo.

Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu označeného

základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú

( ). Vychádza pritom z toho, že účelom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (pozri napr.

, ).

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup krajského súdu

v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať

ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v , preto

ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2010