Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 658/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. októbra 2017

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť

, , ,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaniach

vedených pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. augusta 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Malacky (ďalej

aj „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konania“).

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že základnou povinnosťou okresného súdu podľa

a dohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa

domáhajúceho sa súdneho rozhodnutia v primeranej lehote. Vzhľadom na uvedené namieta

dĺžku všetkých troch označených konaní vedených okresným súdom, ktorý podľa jeho

názoru nezabezpečil, aby bola predmetná vec sťažovateľa prerokovaná bez zbytočných

prieťahov a aby jednotlivé úkony okresného súdu v týchto konaniach viedli k rozhodnutiu

vo veci samej.

Sťažovateľ preto navrhuje, aby ústavný súd jeho sťažnosť prijal na ďalšie konanie

a následne takto rozhodol: „Ja ako sťažovateľ mám právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa SR, ako aj právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu malacky v konania vedených pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. porušené bolo.“

Sťažovateľ tiež žiada, aby ústavný súd „prikázal okresnému súdu konať v predmetnej

veci bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie

v sume 8 000,- Eur, ako aj náhradu trov konania pred Ústavným súdom“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní uznesením odmietnuť bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav

takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých

konaniach.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“,

ktoré je garantované v , osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (,

).

Ústavný súd zistil a obdobne to vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 9. mája 2017 (ďalej len „uznesenie

krajského súdu“), ktorým krajský súd podľa

zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 21. novembra 2016, ktoré sťažovateľ priložil k sťažnosti, že konanie okresného súdu

vedené pod sp. zn. bolo právoplatne skončené 14. decembra 2012.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného

štátneho orgánu (m. m. , , , ).

Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj názor (napr. , ,

, , , , ), že ochrana

základnému právu podľa sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom

len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými

orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom, pozn.) ešte trvalo, resp. mohlo

trvať. Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu

označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa

je totiž požiadavka, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov

verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti,

že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok

na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo

a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(m. m. , , ).

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd konštatuje, že v čase

doručenia sťažnosti ústavnému súdu (16. augusta 2017, pozn.) nemohlo už postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádzať k porušovaniu

základného práva sťažovateľa podľa , resp. práva podľa

dohovoru, keďže označené konanie okresného súdu bolo právoplatne skončené

ešte 14. decembra 2012.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn.

Z uznesenia krajského súdu vyplýva, že

- predmetom napadnutého konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

bol návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej proti nemu

okresným súdom pod sp. zn. . Sťažovateľ predmetný návrh na povolenie

obnovy konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. doručil okresnému

súdu 6. mája 2013, pričom okresný súd o ňom rozhodol uznesením sp. zn.

z 3. marca 2014 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. z 8. júla 2014

tak, že návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania zamietol. Označené konanie

okresného súdu bolo právoplatne skončené 8. júla 2014.

- predmetom napadnutého konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

bol v poradí druhý návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania v trestnej

veci vedenej proti nemu okresným súdom pod sp. zn. , ktorý sťažovateľ doručil

okresnému súdu 30. marca 2016. O tomto návrhu okresný súd najskôr rozhodol uznesením

sp. zn. z 18. júla 2016, ktoré bolo uznesením krajského súdu sp. zn.

zo 6. septembra 2016 zrušené v celom rozsahu a okresnému súdu

bolo uložené, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Okresný súd následne o podanom návrhu

rozhodol uznesením sp. zn. z 21. novembra 2016, proti ktorému sťažovateľ

podal sťažnosť. Krajský súd napokon uznesením túto sťažnosť sťažovateľa zamietol

na neverejnom zasadnutí 9. mája 2017. Napadnuté konanie okresného súdu vedené

pod sp. zn. tak bolo právoplatne skončené 9. mája 2017.

Vychádzajúc už z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

aj túto časť sťažnosti podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, bolo bez právneho dôvodu,

aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi uplatnenými v jeho sťažnosti.

Nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia ústavný súd poukazuje na to,

že sťažovateľ predložil sťažnosť ústavnému súdu bez toho, aby bol zastúpený právnym

zástupcom, pričom ani nežiadal o jeho ustanovenie, z dôvodu hospodárnosti konania sa však

už ústavný súd otázkou odstránenia procesnej prekážky konania spočívajúcej v nedostatku

kvalifikovaného právneho zastúpenia sťažovateľa nezaoberal, pretože dôvody, pre ktoré

rozhodol o odmietnutí sťažnosti, by neboli odstrániteľné ani prostredníctvom právneho

zástupcu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. októbra 2017