Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 658/2017
PDF · 152 KB
No categories available
II. ÚS 658/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. októbra 2017
v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť
, , ,
vo veci namietaného porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaniach
vedených pod sp. zn. 1 T 11/2012, sp. zn. 2 Nt 5/2013 a sp. zn. 1 Nt 12/2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
16. augusta 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Malacky (ďalej
aj „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 1 T 11/2012, sp. zn. 2 Nt 5/2013
a sp. zn. 1 Nt 12/2016 (ďalej aj „napadnuté konania“).
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že základnou povinnosťou okresného súdu podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa
domáhajúceho sa súdneho rozhodnutia v primeranej lehote. Vzhľadom na uvedené namieta
dĺžku všetkých troch označených konaní vedených okresným súdom, ktorý podľa jeho
názoru nezabezpečil, aby bola predmetná vec sťažovateľa prerokovaná bez zbytočných
prieťahov a aby jednotlivé úkony okresného súdu v týchto konaniach viedli k rozhodnutiu
vo veci samej.
Sťažovateľ preto navrhuje, aby ústavný súd jeho sťažnosť prijal na ďalšie konanie
a následne takto rozhodol: „Ja ako sťažovateľ mám právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy SR, ako aj právo na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu malacky v konania vedených pod sp. zn. 1 T 11/2012,
sp. zn. 1 Nt/12/2016, sp. zn. 2 Nt/5/2013 porušené bolo.“
Sťažovateľ tiež žiada, aby ústavný súd „prikázal okresnému súdu konať v predmetnej
veci bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie
v sume 8 000,- Eur, ako aj náhradu trov konania pred Ústavným súdom“.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní uznesením odmietnuť bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť
ide predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred
orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,
aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav
takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05,
IV. ÚS 288/05). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,
pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,
Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých
konaniach.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...
1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 T 11/2012
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“,
ktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98,
Ústavný súd zistil a obdobne to vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Tos 39/2017 z 9. mája 2017 (ďalej len „uznesenie
krajského súdu“), ktorým krajský súd podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. l Nt 12/2016
z 21. novembra 2016, ktoré sťažovateľ priložil k sťažnosti, že konanie okresného súdu
vedené pod sp. zn. 1 T 11/2012 bolo právoplatne skončené 14. decembra 2012.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu účelom základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného
štátneho orgánu (m. m. I. ÚS 89/02, I. ÚS 47/03, IV. ÚS 59/03, IV. ÚS 205/03).
Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj názor (napr. I. ÚS 34/99, II. ÚS 32/00,
III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, IV. ÚS 37/02, III. ÚS 109/03, II. ÚS 478/2010), že ochrana
základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom
len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými
orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom, pozn.) ešte trvalo, resp. mohlo
trvať. Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu
označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne
neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
je totiž požiadavka, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov
verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti,
že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok
na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo
a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo
(m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).
Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd konštatuje, že v čase
doručenia sťažnosti ústavnému súdu (16. augusta 2017, pozn.) nemohlo už postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 11/2012 dochádzať k porušovaniu
základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, keďže označené konanie okresného súdu bolo právoplatne skončené
ešte 14. decembra 2012.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť
sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2
ústavy postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 2 Nt 5/2013
a sp. zn. 1 Nt 12/2016
Z uznesenia krajského súdu vyplýva, že
- predmetom napadnutého konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. 2 Nt 5/2013
bol návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej proti nemu
okresným súdom pod sp. zn. 1 T 11/2012. Sťažovateľ predmetný návrh na povolenie
obnovy konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 1 T 11/2012 doručil okresnému
súdu 6. mája 2013, pričom okresný súd o ňom rozhodol uznesením sp. zn. 2 Nt 5/2013
z 3. marca 2014 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tos 66/2014 z 8. júla 2014
tak, že návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania zamietol. Označené konanie
okresného súdu bolo právoplatne skončené 8. júla 2014.
- predmetom napadnutého konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
1 Nt 12/2016 bol v poradí druhý návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania v trestnej
veci vedenej proti nemu okresným súdom pod sp. zn. 1 T 11/2012, ktorý sťažovateľ doručil
okresnému súdu 30. marca 2016. O tomto návrhu okresný súd najskôr rozhodol uznesením
sp. zn. 1 Nt 12/2016 z 18. júla 2016, ktoré bolo uznesením krajského súdu sp. zn.
3 Tos 84/2016 zo 6. septembra 2016 zrušené v celom rozsahu a okresnému súdu
bolo uložené, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Okresný súd následne o podanom návrhu
rozhodol uznesením sp. zn. 1 Nt 12/2016 z 21. novembra 2016, proti ktorému sťažovateľ
podal sťažnosť. Krajský súd napokon uznesením túto sťažnosť sťažovateľa zamietol
na neverejnom zasadnutí 9. mája 2017. Napadnuté konanie okresného súdu vedené
pod sp. zn. 1 Nt 12/2016 tak bolo právoplatne skončené 9. mája 2017.
Vychádzajúc už z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol
aj túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, bolo bez právneho dôvodu,
aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi uplatnenými v jeho sťažnosti.
Nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia ústavný súd poukazuje na to,
že sťažovateľ predložil sťažnosť ústavnému súdu bez toho, aby bol zastúpený právnym
zástupcom, pričom ani nežiadal o jeho ustanovenie, z dôvodu hospodárnosti konania sa však
už ústavný súd otázkou odstránenia procesnej prekážky konania spočívajúcej v nedostatku
kvalifikovaného právneho zastúpenia sťažovateľa nezaoberal, pretože dôvody, pre ktoré
rozhodol o odmietnutí sťažnosti, by neboli odstrániteľné ani prostredníctvom právneho
zástupcu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. októbra 2017