Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-150-2020.pdf
PDF · 191.12 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/150/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: C. W., U.. XX.XX.XXXX, R. H. L., U. F. XX, zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanej: B.. C. W., U.. X.X.XXXX, R. H. L., Q. Š. X/A, zastúpenej IURISTICO s.r.o., so sídlom v Košiciach, Cimborkova 13, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 15. 06. 2018 č.k. 10C/950/1999-1480 v znení opravného uznesenia zo dňa 29. 04. 2020, č.k. 10C/950/1999-1685 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 22. 05. 2020 č.k. 10C/950/1999-1695 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia v spojení s dopĺňacím rozsudkom.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom v znení opravného uznesenia v spojení s dopĺňacím rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej B.. C. W., A.. Š.G., U.. XX. XX. XXXX, A.. Č.. XXXXXX/XXXX z veci patriacich do bezpodielového vlastníctva strán sporu pripadá rodinný dom so súp. č. XXXX, D. U. D.. A.. „. Č.. XXXX/X, N. D. - Q. D. K. U. H. H. XXX G., D. D.. Č.. XXXX/X, N. D. Q. D. K. U.Á. H. H. XXX G., Q. U. D.. A.. „. H. L.. Ú. E. G., O. L. - E., O. L. B., Q. U. M. Č.. XXXX, L.. Ú. O. Ú. L. B. K. D. D.. Č.. XXXX/X, N. D. - Q. D. K. U. H. H. XXX G., Q. K. D.. A.. „. U. M. Č.. XXXX, L.. Ú. O. Ú. L. B., L.. Ú. E. G., O. L. - E., O. L.Š. B. H. T. XXX.XXX Y.. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu je aj zostatková hodnota členského podielu v Stavebnom bytovom družstve I, Košice, Vojenská 14, Košice k 3-izbovému bytu č. XX U. X. D. U. Z.. H. X H. L. v hodnote 75.100 eur. Žalovanej uložil povinnosť na vyrovnanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu zaplatiť žalobcovi sumu 143.570,63 eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu v rozsahu 50 % a žalovanej taktiež povinnosť zaplatiť trovy štátu v rozsahu 50 %. Rozhodol, že žiadna strana nemá právo na náhradu trov konania. Uložil povinnosť žalobcovi a žalovanej spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za konanie v sume 1.659,70 eur na účet Okresného súdu Košice I do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o návrhu žalobkyne na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán, ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 27. 05. 1999, č.k. 11C 7/99-32, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. 06. 1999. Medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu dohody ohľadom vyporiadania veci patriacich do BSM.
3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie ustálil, že strany sporu nadobudli počas trvania manželstva nehnuteľnosť - rodinný dom a parcely bližšie špecifikované vo výroku I. rozsudku na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 24. 07. 1995, ktorej vklad bol povolený príslušnou správou katastra dňa 26. 07. 1995. Išlo o rozostavaný rodinný dom, nadobudnutý v čase, kedy stavba nebola skolaudovaná za kúpnu cenu 1.500,- Sk s tým, že zmluvné strany sa zaviazali ako kupujúci zaplatiť kúpnu cenu predávajúcemu v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy.
4. Strany sporu zhodne tiež tvrdili, že predmetom BSM je aj hodnota členského podielu k 3-izbového družstevného bytu, nachádzajúceho sa na ul. H. X H. L., vo vzťahu ku ktorému počas trvania manželstva vzniklo obom stranám spoločné členstvo a aj spoločný nájom k družstevnému bytu. Túto skutočnosť mal súd za preukázanú z dohody o prevode členských práv uzavretej medzi prevádzateľom KIMEX s.r.o. a nadobúdateľom - žalovanou dňa 18. 07. 1997, ako aj z nájomnej zmluvy uzavretej medzi Stavebným bytovým družstvom - družstvom združených stavebných bytových družstiev a sporovými stranami dňa 17. 03. 1998, na základe ktorej družstvo prenechalo do nájmu predmetný družstevný byt žalovanej ako členovi družstva a jej manželovi - žalobcovi. Spornou v konaní nebola tiež skutočnosť, že v priebehu konania dňa 12. 06. 2007 sporové strany uzatvorili dohodu o zrušení spoločného členstva v družstve a zrušení spoločného nájmu k predmetnému družstevnému bytu, v zmysle ktorej sa výlučnou nájomkyňou a členkou družstva stala žalovaná. Žalovaná previedla členské práva a povinnosti vrátane práva nájmu k predmetnému družstevnému bytu dňa 28. 09. 2017 na syna sporových strán F.Š. W. bezodplatne titulom daru.
5. V priebehu konania žalovaná zmenila svoju argumentáciu a tvrdila, že nadobudnuté členské práva a povinnosti k predmetnému družstevnému bytu nepatria do BSM, keďže dohodu o prevode členských práv zo dňa 18. 07. 1997 žalobca nepodpísal a z tohto dôvodu nemohol nadobudnúť členské práva a povinnosti k tomuto bytu. Tiež uviedla, že predmetný družstevný byt strany sporu nikdy neužívali a tento bol počas trvania manželstva prenechaný do nájmu zamestnancom spoločnosti KIMEX s.r.o. Žalovaná tiež tvrdila, že členský podiel zaobstarala sama a sama aj z výlučných prostriedkov po rozvode manželstva zaplatila všetky náklady spojené s jeho nadobudnutím, udržaním a opravami.
6. Súd prvej inštancie v súvislosti s touto argumentáciou žalovanej uzavrel, že obom stranám sporu ako manželom vznikol spoločný nájom k predmetnému družstevnému bytu a aj spoločné členstvo v družstve počas trvania manželstva na základe nájomnej zmluvy. Táto skutočnosť vyplynula aj z dohody o zrušení spoločného nájmu a spoločného členstva v družstve uzavretej medzi stranami sporu dňa 12. 06. 2007. Na závere, že nadobudnuté členské práva k predmetnému bytu patria do BSM nič nemení tá skutočnosť, že predmetný družstevný byt sporové strany neužívali a že členský podiel žalovaná zaobstarala sama a sama aj z výlučných prostriedkov po rozvode manželstva zaplatila náklady spojené s jeho nadobudnutím, udržaním a opravami. Preto predmetom vyporiadania sa stala zostatková hodnota členského podielu k tomuto bytu.
7. Nakoľko sa sporové strany nevedeli v priebehu konania dohodnúť o zostatkovej hodnote vyporiadavaných nehnuteľnosti (rodinného domu a parciel) a členského podielu, súd nariadil znalecké dokazovanie na zistenie trhovej hodnoty nehnuteľnosti a trhovej hodnoty členského podielu.
8. Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. arch. Y. G. č. 14/2008 zo dňa 03. 06. 2008 vyplynulo, že znalec určil všeobecnú hodnotu rodinného domu a pozemkov vo výške 5.503.000,- Sk a všeobecnú hodnotu členského podielu vo výške 727.000,- Sk.
9. Zo záverov znaleckých posudkov č. 14/2010 zo dňa 07. 10. 2010 a č. 15/2010 zo dňa 07. 10 .2010 vypracovaných súdnym znalcom Ing. E. E. vyplynulo, že všeobecná hodnota rodinného domu je 245.000,- eur a všeobecná hodnota bytu je 63.500,- eur.
10. Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v uznesení zo dňa 14. 05. 2013 č.k. 6Co 55/2012-559 a vzhľadom na časový odstup od ohodnotenia nehnuteľnosti a členského podielu súd prvej inštancie po zrušení prvého rozsudku nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia všeobecnej hodnoty rodinného domu a členského podielu znalcom Ing. C. T., ktorý v znaleckom posudku č. 1/2017 zo dňa 15. 01. 2017 stanovil všeobecnú hodnotu rodinného domu vo výške 130.427,60 eur a pozemkov vo výške 69.144,- eur a hodnotu členského podielu vo výške 53.299,48 eur. Vzhľadom na námietky žalobcu voči tomuto znaleckému posudku súd doplnil dokazovanie výsluchom znalca Ing.
C. T.. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že znalecký posudok č. 1/2007 bol vykonaný neúčelne a nekvalitne z dôvodu nesprávneho postupu znalca pre spoločný výpočet všeobecnej hodnoty metódou polohovej diferenciácie pre rodinný dom a byt, ktorý nie je v súlade s prílohou č. 3 - postup stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a stavieb, časť D.3, D.3.1 a D.3.2 vyhl. č. 492/2004 Z.z., čo spôsobuje nepreskúmateľnosť znaleckého posudku v časti určenia trhovej hodnoty nehnuteľností v stave ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t.j. ku dňu 17. 06. 1999 (rodinného domu a parciel) a určenia trhovej hodnoty členského podielu (družstevný byt) v čase uzavretia dohody o zrušenie spoločného členstva, t.j. ku dňu 12. 06. 2007 podľa súčasných platných cien, čím nesplnil ani úlohu znalca odpovedať na otázku súdu uloženú v uznesení zo dňa 03. 10. 2016. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že znalec nesplnil ani úlohu č. 3 zadanú mu súdom v uznesení, a to určiť hodnotu stavebných prác a materiálov vynaložených na dokončenie rodinného domu.
11. Nakoľko znalecký posudok č. 1/2017 bol pre účely súdneho konania nepoužiteľný, súd prvej inštancie ustanovil iného znalca Ing. N. Š., ktorý v znaleckom posudku č. 50/2017 zo dňa 30.11.2017 určil všeobecnú hodnotu rodinného domu, pozemkov a vedľajších stavieb vo výške 274.000,- eur a všeobecnú hodnotu členského podielu vo výške 75.100,- eur.
12. Žalovaná voči tomuto znaleckému posudku č. 50/2017 vzniesla námietky a tvrdila, že znalec určil nesprávnu trhovú hodnotu nehnuteľnosti, pretože sa dopustil viacerých podstatných chýb a nedostatkov, a to už pri stanovení technickej podstaty samotných nehnuteľností. Žalovaná uviedla, že porovnala hodnoty uvedené v znaleckých posudkoch vypracovaných B.. K. F., B.. E. E., B.. C.U. T. K. B.. N. Š. a zistila, že znalec Ing. N. Š. nadhodnotil kanalizačnú prípojku o 874,49 eur, plynovú prípojku o 458,66 eur, vodovodnú prípojku o 1.815,97 eur a elektrickú prípojku o 398,41 eur, pričom rozdiel cien celkom len za prípojky predstavuje nadhodnotenie o 3.547,53 eur. Vytkla znalcovi, že pri ocenení prípojok predpokladal ich dĺžku. Poukázala na to, že určenie koeficientu robí znalec na základe „odborného odhadu“ a tento je v každom spomínanom posudku rozdielny. Porovnávajúc bodové hodnotenie znalca pri položkách: plynový kotol, stropy, kuchynská linka, murivo podzemného podlažia, murivo prvého nadzemného podlažia, murivo druhého nadzemného podlažia, fasádne omietky celkom a okná prvého nadzemného podlažia zistila, že znalec v namietanom posudku tieto položky ohodnotil o 1759 bodov viac, že znalec opísal kotol ako „turbokotol“, ktorý nie je v dome nainštalovaný a obvodové múry domu nie sú z tehál. Namietala rozdiely pri určení životnosti jednotlivých položiek (čelný plot, studňa, vodomerná šachta) a vytkla, že ani jednému zo znalcov nesedí zastavaná plocha domu a garáže s listom vlastníctva, ktorý uvádza 128 m2, pričom znalec v znaleckom posudku č. 50/2017 uviedol 133,7 m2. Ďalšie rozdiely sa týkajú určenia jednotlivých koeficientov (územného vplyvu, polohovej diferenciácie, polohový pre pozemok, polohový pre dom), ktoré predstavujú významný určujúci prvok pri výpočte celkových cien. Znalec bol zjavne vedený svojou predstavou o cenách nehnuteľností, z ktorých tri ponuky do svojho znaleckého posudku uviedol na strane 57- 59, avšak výpovedná hodnota uvedených inzerátov na predaj je významne skreslená, keďže sa vyjadruje len o krivke ponuky, nie o jej strete s krivkou dopytu. V praxi sa pohybujú skutočne dohodnuté kúpne ceny, ktoré má znalecký posudok verne odrážať na úrovni rádovo desiatok tisíc eur, nižšie. Navyše ceny domov ponúkaných realitnými kanceláriami zahrňujú aj províziu okolo 5.000,- eur a je bežnou praxou významne ponuky navyšovať. Nehnuteľnosti uvádzané znalcom v znaleckom posudku nie sú dodnes predané a ďalej sú v ponuke. Pokiaľ jej súd rodinný dom prikáže do vlastníctva, vzhľadom na výšku jej veku nezíska pôžičku ani úver a bude nútená rodinný dom predať. Z nehnuteľností uvedených znalcom bola doposiaľ predaná len jedna za 219.000,- eur. Medzi jednotlivými znaleckými posudkami sú hlboké rozdiely, hoci okrem rozdielu v čase, kedy boli vyhotovené, znalci postupovali podľa rovnakých predpisov a rovnakej metodiky, preto je potrebné napadnutý znalecký posudok pre významné chyby odmietnuť. Navrhla, aby súd doplnil dokazovanie znaleckým ústavom a uviedla, že objednávkou zo dňa 24. 10. 2017 požiadala Ústav súdneho inžinierstva v Žiline o vypracovanie nového znaleckého posudku.
13. Vzhľadom na námietky žalovanej súd prvej inštancie vypočul znalca Ing. N. Š. k znaleckému posudku č. 50/2017, ktorý sa k jednotlivým námietkam vyjadril. Znalec uviedol, že pri stanovení dĺžky kanalizačnej, plynovej, vodovodnej a elektrickej prípojky bral do úvahy ich dĺžku od predpokladaného pripojenie na verejnú sieť až po priečelie rodinného domu a túto vzdialenosť nameral s laserovým diaľkomerom, pričom pri ohliadke trasy prípojok ich overoval a verifikoval so sporovými stranami prítomnými na ohliadke, ktorí voči nameranej dĺžke nemali žiadne námietky a zhodli sa na trase vedenia jednotlivých prípojok. Na pojednávaní popísal, ako postupoval pri nameraní tejto trasy. Pri určení životnosti kanalizačnej, plynovej, vodovodnej a elektrickej prípojky vychádzal z prílohy č. 9 vyhl. č. 492/2004
Z.z. v ktorej je uvedená pravdepodobná životnosť prípojok v rozpätí od 40 - 80 rokov. Nakoľko tieto prípojky sú funkčné, nevidel dôvod skrátiť ich životnosť, pričom zohľadnil aj materiál, z akého boli prípojky vyhotovené, dimenzie prípojok. Tieto skutočnosti boli odkomunikované, resp. odsúhlasené sporovými stranami. Pokiaľ ide o trasu prípojok, stranami sporu nebola predložená žiadna dokumentácia a u každej jednotlivej prípojky sa nedalo zistiť, z akého konkrétneho materiálu je vyhotovená, keďže sa nachádzajú pod zemou a strany sporu túto skutočnosť nevedeli presne uviesť. Pri verifikovaní materiálu prípojok porovnal aj predchádzajúce znalecké posudky a použil svoje vedomosti a odhad. Zotrval na správnosti životnosti prípojok, ktoré uviedol v znaleckom posudku. Zotrval aj na záveroch bodového ohodnotenia plynového kotla, stropov, kuchynskej linky, muriva, podzemného podlažia, muriva prvého nadzemného podlažia, muriva druhého nadzemného podlažia, fasády omietok a okien prvého nadzemného podlažia. Pri určení životnosti položky čelný plot, studňa, vodomerná šachta vychádzal z okamžitého technického stavu týchto položiek, pričom zhodnotil ešte ich životnosť do budúcna za predpokladu bežnej údržby. Pre výpočet zastavanej plochy a obstavaného priestoru postupoval podľa technickej normy. Pokiaľ uviedol v znaleckom posudku zastavanú plochu a garáže v rozsahu 133,7 m2, na týchto svojich záveroch jednoznačne trvá. Priemerný koeficient polohovej diferenciácie pri určení všeobecnej hodnoty metódou polohovej diferenciácie je hodnota alebo interval, ktorý vyhl. č. 492/2004 Z.z. odporúča a je na zvážení znalca, aký priemerný koeficient polohovej diferenciácie ako východiskový bod použije. Pri určení všeobecnej hodnoty rodinného domu vychádzal z metódy polohovej diferenciácie, pričom porovnávaciu metódu uviedol v posudku len pre ilustráciu. Zotrval na záveroch znaleckého posudku aj pri určení koeficientu územného vplyvu, polohovej diferenciácie, koeficientu polohového pre pozemok a pre dom.
14. Znalec Ing. N.Š. Š. vypracoval aj znalecký posudok č. 1/2018 zo dňa 08. 01. 2018, ktorým určil všeobecnú hodnotu členského podielu vo výške 75.100 eur. Žalovaná so závermi tohto znaleckého posudku nesúhlasila a namietala, že znalec použil dve metódy ocenenia všeobecnej hodnoty bytu, a to metódu polohovej diferenciácie a porovnávaciu metódu. Na sídlisku Ťahanovce ako uvádza aj samotný znalec ponuka bytov vysoko prevyšuje dopyt. Ponúkané byty sú dlhodobo nepredajné, a preto uvedený koeficient znalcom považuje za nesprávny. Nesúhlasila s výberom metód, keď na základe porovnávacej metódy znalec ocenil byt na 75.100 eur a na základe metódy polohovej diferenciácie sumou 56.300 eur. Poukázala na to, že výpovedná hodnota inzerátov ponúkaných bytov je skreslená.
15. Znalec vo vzťahu k znaleckému posudku č. 1/2018 pri svojej výpovedi uviedol, že pri určení všeobecnej hodnoty bytu považoval za rozhodujúcu metódu porovnávaciu, pričom použitie tejto metódy zdôvodnil aj v znaleckom posudku. Túto metódu považoval za objektívnejšiu. V znaleckom posudku popísal, ako k výslednej všeobecnej hodnote bytu došiel. Na týchto záveroch zotrval. Zdôraznil, že pri výpočte ekonomické faktory nehrajú žiadnu úlohu a nemôže byť zohľadnená provízia realitnej kancelárie, prípadne iné poplatky, ako sa nesprávne domnieva žalovaná. Anuita je zohľadnená na strane č. 19 znaleckého posudku a je uvedená pri výpočte všeobecnej hodnoty stavby ako ekonomický faktor.
16. Pokiaľ žalovaná poukazuje na uznesenie NS SR 6MCdo/18/2011, podľa ktorého pri ocenení hodnoty členského podielu družstevného bytu v rámci vyporiadania BSM je potrebné vychádzať zo stavu bytu i obvyklej ceny tohto podielu v dobe zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve, súd prvej inštancie bol toho názoru, že nejde o ustálenú judikatúru, týka sa iba ojedinelého prípadu a aj zo samotného rozhodnutia vyplýva, že k vzniku nároku žalovaného na vyporiadanie členského podielu v stavebnom bytovom družstve došlo pred 1.1.1992, a preto súdy nižších stupňov mali vec posúdiť podľa doterajšieho právneho predpisu, t.j. podľa právnej úpravy Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 1991. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd pri ustálení všeobecnej hodnoty členského podielu družstevného bytu vychádzal z doterajšej judikatúry.
17. Na súkromný znalecký posudok č. 7/2018 vypracovaný znalcom Ing. C. T. zo dňa 26. 04. 2018, ktorý sa týkal stanovenia všeobecnej hodnoty bytu v cenovej úrovni II. kvartálu 2007 súd prvej inštancie neprihliadol, keďže tento dôkaz predložila žalovaná až po vyhlásení dokazovania za skončené.
18. Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 18. 10. 1999 argumentovala, že predmetom vyporiadania BSM sú aj pasíva vo výške 3.630.000 Sk a 700.000 Sk, získané titulom pôžičiek na základe zmlúv o pôžičke zo dňa 21. 06. 1995 a zo dňa 18. 07. 1997. Žalovaná pri svojej výpovedi tvrdila, že zmluvu o pôžičke vo výške 4.500.000 Sk, uzavretú dňa 21. 06. 1995 s Ing. C. C. ako veriteľom uzavrela ako dlžníčka sama z dôvodu, že bol to jej zamestnávateľ. Pôžičku strany sporu potrebovali z dôvodu, že nemali hotovosť a ani inú pôžičku na kúpu rodinného domu. Táto bola potrebná jednak na kúpu rozostavanej stavby a
pozemku, ale aj na jej dokončenie a na zariadenie. Rodinným dom, ktorý je predmetom vyporiadania strany sporu kúpili ako rozostavanú stavbu v roku 1995 a v decembri už bol dom skolaudovaný. Stavbu uskutočnili tak, že zháňali remeselníkov a materiál kupovali sami. Na dostavbu rodinného domu použili túto pôžičku v celej sume. Ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva z poskytnutej pôžičky splatila sumu 870.000 Sk a po rozvode jej zvyšnú časť. Do 31. 12. 2002 bola zamestnaná v spoločnosti KIMEX a.s. a B.. K. N., majiteľ firmy, v ktorej je zamestnaná jej poskytol ďalšiu pôžičku vo výške 3.000.000 Sk za účelom zaplatenia skorších pôžičiek B.. C.. Pôžičku vo výške 700.000 Sk, ktorú uzavrela dňa 18. 07.1997 s Ing. C. C. ako veriteľom uzavrela za účelom splatenia členského podielu družstevného bytu, ktorý nadobudla na základe dohody o prevode členských práv k predmetnému bytu. Z písomného potvrdenia KIMEX s.r.o. Košice zo dňa 18. 07. 1997 súd zistil, že žalovaná dňa 18. 07. 1997 uhradila tejto spoločnosti sumu 700.000 Sk za prevod členských práv k trojizbovému družstevnému bytu. Súd prvej inštancie zistil, že na základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 27. 12. 2002 medzi Ing. K. N. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 3.000.000 Sk, účelovo viazaná na splatenie zostávajúceho dlhu veriteľovi B.. C. C.. Z potvrdenie o splatení pôžičky zo dňa 11. 07. 2007 súd zistil, že veriteľ B.. K. N. potvrdil, že žalovaná mu splatila pôžičku, ktorú jej poskytol.
19. Z takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaná si požičala od veriteľa B.. C. C. 4.500.000 Sk na kúpu rozostavaného rodinného domu a pozemkov a sumu 700.000 Sk na zaplatenie ceny za prevod členských práv k družstevnému bytu. Počas trvania manželstva žalovaná B.. C. C. vrátila z tejto pôžičky sumu 870.000 Sk a zvyšok po rozvode manželstva. Pôžičku vo výške 700.000 Sk, ktorú jej poskytol tiež B.. C. C. mu vrátila po rozvode manželstva.
20. Žalovaná v priebehu konania tvrdila, že finančné prostriedky získané z pôžičiek od B.. C. C. použila nielen na kúpu rozostavaného domu, ale aj na dokončenie rozostavaného rodinného domu a tiež na nákup zariadenia. Dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti zaťažovalo žalovanú, ktorá podľa názoru súdu prvej inštancie v konaní žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázala, že z týchto poskytnutých pôžičiek po odpočítaní kúpnej ceny rodinného domu vo výške 1.500.000 Sk boli ďalšie sumy vynaložené na dostavbu rodinného domu a na zakúpenie jeho zariadenia. Na druhej strane žalobca predložil súdu súkromný znalecký posudok vypracovaný B.. C. E. Č.. X/XXXX, z ktorého vyplynulo, že ku dňu zániku BSM sporových strán bol použitý stavebný materiál na dostavbu rodinného domu v hodnote 15.218 eur. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie aj výsluchom znalca Ing. C.Ú. E., ktorý na pojednávaní podrobne popísal spôsob výpočtu množstva stavebného materiálu potrebného na dokončenie rodinného domu, ktorý uviedol v znaleckom posudku. Znalec uviedol, že mal snahu o fyzickú obhliadku predmetného rodinného domu, avšak túto nevykonal z dôvodu, že advokátka žalobcu mu oznámila, že obhliadku nie je možné vykonať. Advokátka žalobcu k tejto tvrdenej skutočnosti uviedla, že pri vypracovaní predchádzajúceho znaleckého posudku znalcom Ing. T. došlo k opakovanému a neprimeranému napádaniu žalobcu zo strany syna strán sporu, preto žalobca nepripustil obhliadku nehnuteľnosti. Žalovaná napadla závery znaleckého posudku z dôvodu, že znalec obhliadkou na mieste samom nemohol zobjektivizovať množstvo stavebného materiálu, ktorý bol vynaložený na dokončenie rodinného domu. Znalec k tejto námietke uviedol, že je nedôvodná, nakoľko ide o dostavbu rodinného domu, preto fyzická obhliadka za situácie, keď strany sporu nevedia presne uviesť, kedy boli jednotlivé veci vstavané, resp. zapracované do rodinného domu, nie je pre vypracovanie znaleckého posudku významná. Uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal aj z podaní strán sporu.
21. Žalovaná predložila súdu čestné prehlásenie G. Z. zo dňa 31. 05. 2016, na základe ktorého tvrdila, že na dostavbu rodinného domu použila stavebný materiál, ktorý jej predal svedok G. Z., za ktorý mu uhradila 1.320.000 Sk v hotovosti v lete 1995. Súd prvej inštancie k tejto žalovanou tvrdenej skutočnosti vypočul svedka G. Z., avšak jeho výpoveď považoval za nevierohodnú a účelovú, rovnako ako aj predložené čestné prehlásenie. V tej súvislosti poukázal na to, že žalovaná v priebehu konania do predloženia čestného prehlásenia súdu v roku 2017 netvrdila, že kúpila, resp. strany sporu kúpili tento stavebný materiál od svedka G. Z.. Pokiaľ žalovaná tvrdila v podaní zo dňa 08. 01. 2016 a na pojednávaní dňa 13. 04. 2018, že z pôžičky vo výške 4.500.000 Sk zakúpila zariadenie domu v hodnote 338.830 Sk, súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaná nepreukázala, že zariadenie bolo nadobudnuté práve z poskytnutej pôžičky a nie zo spoločných finančných prostriedkov sporových strán získaných počas trvania manželstva (z príjmu žalobcu a žalovanej).
22. Pokiaľ ide o pôžičky, ktoré žalovaná navrhla zahrnúť do pasív, z ich písomného znenia je zrejmé, že nimi bola zaviazaná len žalovaná ako dlžníčka, že ich uzavrela vo vlastnom mene, pričom v konaní
nepreukázala, že všetky peniaze takto získané použila na dokončenie rodinného domu a na kúpu zariadenia.
23. Na základe týchto skutkových zistení, po právnom posúdení veci v zmysle § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 150 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctva strán sporu tak, ako vyplýva z výroku I. a II. rozsudku. Vychádzal z toho, že celková hodnota masy BSM predstavuje 349.100 eur a skladá sa z trhovej hodnoty rodinného domu a pozemkov vo výške 274.000 eur a z trhovej hodnoty členského podielu družstevného bytu vo výške 75.100 Sk.
24. Pokiaľ žalovaná žiadala, aby sa súd pri vyporiadaní BSM odchýlil od zásady rovnosti podielov s poukazom na existenciu dôvodov pre nerovnomerné vyporiadanie, súd prvej inštancie uviedol, že takéto dôvody nezistil. Vzhľadom na zásadu parity tak podiel žalobcu predstavuje 174.550 eur a podiel žalovanej predstavuje 174.550 eur.
25. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že kúpna cena rodinného domu a hodnota členského podielu k družstevnému bytu je spolu vo výške 73.026,62 eur (rodinný dom 1.500.000,- Sk a družstevný byt 700.000,- Sk), stavebný materiál použitý na dostavbu rodinného domu predstavuje sumu 15.218 eur. Na nadobudnutie spoločných vecí do BSM žalovaná vynaložila sumu 88.244,62 eur, z ktorej sumy za trvania manželstva bolo zaplatených zo spoločných prostriedkov (aj príjem žalobcu sa použil na úhradu dlhov, nakoľko aj jeho príjem je spoločným majetkom) 28.878,71 eur. Žalovaná po rozvode manželstva z výlučných prostriedkov zaplatila 59.365,91 eur (88.244,62 - 28.878,71). Nakoľko išlo o spoločný majetok manželov, má právo na vrátenie toho, čo zo svojho vynaložila nad rámec svojho podielu, t.j. sumy vo výške 29.682,96 eur. Súčasne jej vznikol nárok z rovnakého titulu aj vo vzťahu k nákladom na družstevný byt, ktoré vynaložila zo svojich výlučných prostriedkov v sume 2.592,81 eur, z čoho jej vzniká právo na vrátenie 1.296,41 eur. Na vyrovnanie podielov je tak žalovaná povinná vyplatiť žalobcovi sumu 143.570,63 eur (174.550 - 29.682,96 - 1.296,41 eur).
26. Na základe týchto úvah súd prvej inštancie vyporiadal BSM strán sporu tak, ako vyplýva z výroku I. a II. rozsudku.
27. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Zohľadnil pritom špecifiká konania o vyporiadanie BSM, keďže ide o rozhodnutie v záujme oboch strán sporu.
28. O vzniknutých trovách štátu rozhodol v súlade s čl. 4 ods. 1 C.s.p. a na ich náhradu vychádzajúc z pomeru úspechu strán sporu, zaviazal žalobcu aj žalovanú v rovnakom pomere 50 %.
29. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol v zmysle § 7 ods. 7, § 17 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. vychádzajúc z hodnoty vyporiadavaného majetku vo výške 349.100 eur.
30. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), c), d), e), f) g) a h) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a žiadala vysloviť, že sudkyňa JUDr. Ildikó Vekrbauerová je vylúčená z konania a rozhodovania vo veci.
31. Odvolanie odôvodnila vadami výroku, keď vytkla súdu prvej inštancie, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie nezohľadňuje zákonom vyžadovaný popis nehnuteľností majetku a nevyporiadava všetok spoločný nehnuteľný majetok. Súd prvej inštancie nevyporiadal pozemok parc. č. XXXX/X H. L.. Ú. E. G., vo výroku rozsudku chýba označenie registra pozemku a rodné priezvisko a rodné číslo strán sporu. Pokiaľ ide o rodinný dom s pozemkami, ktorý sa stal predmetom vyporiadania, súd prvej inštancie nesprávne ustálil hodnotu tejto položky a hodnotu materiálov a prác vynaložených na dostavbu rozostavaného rodinného domu. Nezohľadnil pôžičku vo výške 4.500.000 Sk v celej výške, a to ani ako spoločný dlh strán, ani ako vnos žalovanej. Poukázala na podanie zo dňa 29. 01. 2018, v ktorom vytkla zásadné rozpory medzi znaleckými posudkami Ing. E. E., B.. C. T. K. B.. N. Š., čo do stanovenia technickej podstaty nehnuteľností. Poukázala na rozdiely v technických zisteniach znalcov týkajúcich sa kanalizačnej, plynovej, vodovodnej a elektrickej prípojky. „Odborný odhad“ bol v každom posudku jednotlivými znalcami stanovený rozdielne, pričom znalci oceňovali tú istú technickú podstatu podľa rovnakých právnych predpisov. Formou údajov uvedených v tabuľke poukázala na jednotlivé rozdiely
v znaleckých posudkoch. Poukázala na rozpory v bodovom hodnotení znalcov, ktorá zložka vystupuje ako podstatná hodnota vzorca pre výpočet ceny nehnuteľností. V tej súvislosti tabuľkovým spôsobom poukázala na rozdiely v jednotlivých znaleckých posudkoch u položiek plynový kotol, stropy, kuchynská linka, murivo podzemného podlažia, murivo prvého nadzemného podlažia, murivo druhého nadzemného podlažia, fasádnych omietok celkom a okien prvého nadzemného podlažia. Ďalšie rozdiely sa týkajú určenia životnosti jednotlivých položiek, a to čelného plota, studne a vodomernej šachty. Ani jednému zo znalcov nesedí zastavaná plocha domu a garáže s údajmi uvedenými v liste vlastníctva. Ďalšie rozdiely sa týkajú určenia jednotlivých koeficientov, ktoré predstavujú významný určujúci prvok pri výpočte celkových cien. Všetky tieto údaje porovnala tabuľkovito a poukázala na jednotlivé rozdiely v znaleckých posudkoch. Podľa názoru žalovanej v znaleckých posudkoch sú hlboké rozpory. Práve z tohto dôvodu je daná potreba kontrolného znaleckého posudku. V tej súvislosti poukázala na znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva žilinskej univerzity v Žiline č. 158/2018 zo dňa 04. 09. 2018, na ktorý súd neprihliadal a podľa ktorého hodnota tejto položky predstavuje 249.000 eur.
32. Pokiaľ ide o pôžičku vo výške 4.500.000 Sk, túto súd posúdil ako jej výlučný dlh a následne ju uznal v rámci vyporiadania len v časti kúpnej ceny za rozostavanú stavbu a hodnotu stavebného materiálu na dostavbu rodinného domu vo výške 15.218 eur. Žalovaná nesúhlasí s tým, že táto pôžička nebola spoločným dlhom, preto bola nesprávne súdom vyporiadaná. Žalobca vedel o pôžičke a za spoločný dlh ju aj považoval. Poukázala na konanie vedené pred Okresným súdom Košice I sp. zn. 11C/7/99, kde žalobca v stanovisku k návrhu uviedol, že zaplatil žalovanej splátku na dom (pôžičku) dvakrát po 5.000 Sk čo predstavovalo polovicu splátky pôžičky. Rovnako v odvolaní voči rozsudku v tomto konaní žalobca uviedol, že z manželstva ostala nesplatená pôžička na kúpu rodinného domu, ktorú je povinný splácať vo výške 5.000 Sk mesačne veriteľovi B.. C. C.. V návrhu na majetkovoprávne vyporiadanie BSM mimosúdnou cestou zo dňa 24. 07. 1999 žalobca uvádza, že z výťažku z predaja rodinného domu navrhuje zaplatiť dlh p. B.. C.. V zozname majetku uvádza žalobca nadobúdaciu cenu rodinného domu vo výške 4.500.000 Sk a družstevného bytu vo výške 700.000 Sk. Rovnakú hodnotu uvádza žalobca aj v návrhu na uzatvorenie dohody o vyporiadanie BSM zaslanú listom zo dňa 17. 08. 1999. Z toho vyplýva, že samotný žalobca vedel o pôžičkách a ich výške a považoval tieto aj za vlastný dlh. Pokiaľ by súd mienil túto pôžičku posudzovať ako vnos žalovanej do majetku BSM je potrebné, aby vzhľadom na zmenu spoločensko-ekonomických pomerov tento vnos ocenil trhovo s prihliadnutím k súčasným cenám podobne, ako sa oceňujú aj samotné položky tvoriace predmet BSM. Pokiaľ ide o dokončovacie práce, nesprávne sa súd uspokojil so znaleckým posudkom znalca B.. E. napriek tomu, že tento neohliadol rodinný dom. Znalec posudzoval len časť materiálu a neocenil zvyšok stavebného materiálu potrebného na dokončenie rodinného domu. Neocenil ani stavebné práce potrebné na dokončenie rozostavanej stavby. Poukázala na to, že znalec bol právoplatne disciplinárne postihnutý práve v súvislosti s vypracovaním spomínaného znaleckého posudku. Tieto skutočnosti sa žalovaná dozvedela až po vyhlásení rozsudku. Tvrdenia žalobcu o tom, že rodinný dom dokončili strany sporu svojpomocne nie je pravdivé. Rodinný dom dokončovali firmy a živnostníci, čo potvrdil aj svedok Z.. Aj z tohto dôvodu je znalecký posudok B.. E. nesprávny. Aj samotný žalobca vo vyjadrení zo dňa 07. 03. 2018 potvrdil, že minimálnu časť stavebných prác zabezpečovali dodávateľským spôsobom. Žalovaná sama zabezpečila znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva žilinskej univerzity v Žiline č. 158/2018 zo dňa 04. 09. 2019, podľa ktorého na dokončovacie práce bolo potrebné vynaložiť sumu 28.403 eur. Súd prvej inštancie nesprávne hodnotil výpoveď svedka Z. ako účelovú. Navrhla preto opakovane tohto svedka vypočuť. Poukázala na vyjadrenia žalobcu uvedené v rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 19. 04. 2000 č.k. Nc 909/99-26, kde sa žalobca vyjadril, že rodinný dom kúpili za 4.000.000 Sk a že išlo o celoživotné úspory. Nie je pravdou, že by stany sporu mali nejaké úspory, rodinný dom bol financovaný z pôžičky. Žalobca klamal pokiaľ ide o dokončovacie práce. V tej súvislosti poukázala na podanie žalobcu zo dňa 06. 06. 2016 a uviedla, že tvrdenia tam uvedené nie sú pravdivé. Svedok Z. potvrdil, že prestavbou záhradnej kuchyne strán sporu sa inšpiroval aj pri vlastnom susednom dome a že túto úpravu robili strany sporu. Tvrdenia žalobcu o tom, že položku plynový kotol namontoval vrátane skúšok a revízie jeho kolega bezplatne sú nepravdivé, keďže z predloženého potvrdenia žalovanej vyplýva, že tento plynový kotol bol uvedený do prevádzky L. F.Ö.A.Ö.L.. Nepravdivé je tvrdenie o „svojpomocnom“ vybudovaní plota. Kachličky na schodoch do suterénu realizovala žalovaná až po rozvode. Zo znaleckého posudku B.. K. F. vyplýva, že tvrdenia žalobcu o tom, že rozostavaná stavba zahŕňala na dome a na garáži zvonka omietku brizolit, kabrince obklad, podbitie strechy - drevo a vonkajšie osvetlenie domu, napojenie domového vrátnika a keramické podlahy v kúpeľni a v záchode, obklady stien záchoda, sú nepravdivé. Nie je pravdou, že rozostavaná stavba už zahŕňala svietidlá pod skrinkami kuchynskej linky, ktorá sa dokupovala až po kúpe rodinného domu. Záver súdu, že
žalovaná nepreukázala, že vybavenie rodinného domu kupovali strany sporu z pôžičky 4.500.000 Sk nie je pravdivý, keďže súdu preukázala jej príjem a príjem žalobcu z rozhodného obdobia. Poukázala na prehľad položiek, ktoré boli nadobudnuté v súvislosti s novým rodinným domom a jeho zariadením a ktoré uviedol žalobca sám v žalobe. Súd nesprávne stanovil rovnaké podiely strán sporu na predmete BSM. Súd prvej inštancie si odporuje, keď na jednom mieste uvádza, že boli kontrolované práce robotníkov a ich vyplácanie vzal za preukázané a na druhej strane uviedol, že práce boli vykonávané stranami sporu „svojpomocne“. Súd prvej inštancie nevyhodnotil starostlivosť o rodinu. Za postačujúce vzal, že žalobca sa staral o dokončenie rodinného domu. Je zvláštna predstava, že na rovný podiel stačí organizovanie práce druhých a k tomu popíjanie. Súd nesprávne prehliadol výpoveď syna strán sporu. Súd nevykonal výsluch svedka Z. v otázke starostlivosti žalobcu o rodinu, nevypočul žalovanú a prehliadol celý rad listinných dôkazov napriek tomu, že tieto dôkazy navrhla žalovaná. Pokiaľ žalovaná argumentovala tým, že sa podstatne viac pričinila o nadobudnutie spoločného majetku oveľa vyšším príjmom a prakticky sama aj po rozvode manželstva splácala pôžičky, pričom žalobca sa o výchovu detí sa nestaral, psychicky týral rodinu a zneužíval alkoholické nápoje, pričom žalovaná a spoločné deti sa ho báli, súd neprihliadol. Rodine sa začalo dariť len z dôvodu, že od februára 1992 začala žalovaná pracovať v spoločnosti KIMEX s.r.o. s vysokými finančnými príjmami. Poukázala na to, že rodina bola viackrát na dovolenke, príjem žalovanej bol z roka na rok vyšší, pričom na druhej strane žalobcov príjem bol od roku 1994 podstatne nižší a hoci postupne rástol, do rozvodu manželstva sa nevyrovnal príjmu žalovanej. Pokiaľ ide o starostlivosť o rodinu, poukázala na to, že žalobca robil na zmeny a mával jeden voľný víkend v mesiaci. Podstatná starostlivosť o deti a domácnosť ostala výlučne na žalovanej. Žalobca príležitostne chodil so synmi vonku a aj lyžovať, vcelku obdobie predškolského veku detí považovala zo strany žalobcu a jeho starostlivosti o rodinu za prijateľné. Odkedy sa presťahovali do rodinného domu, žalobca sa úplne prestal starať o domácnosť, sporadicky sa staral o záhradu a garáž, kde mal vždy odložený alkohol. Problémy žalovaného s alkoholom boli dlhotrvajúceho rázu a negatívne poznamenali rodinné spolužitie. V minulosti bol žalobca riešený aj orgánmi činnými v trestnom konaní pre trestný čin opilstva. Osobitne sa tak stalo v októbri 1996, kedy v stave opitosti rozbíjal domáce zariadenie. V starostlivosti o deti im pomáhali rodičia. Neskôr žalobca prestal javiť záujem o rodinu a našiel si milenku (terajšiu manželku). Vtedy sa prestal starať o domácnosť, čo bola jedna z príčin odcudzenia. Pomery v rodine boli opakovane preverované políciou a viackrát sa riešilo priestupkové konanie smerujúce zo strany žalovaného voči nej a voči synom (podnety smerovali od žalobcu). Žalobca sa jej vyhrážal, nechával rôzne odkazy, ktorými informoval, čo v dome poškodil. Snažil sa z domu vyštvať syna F. tak, že sfalšoval jeho podpis na oznámení príslušnej vojenskej správy, že ukončil vysokú školu, čím chcel dosiahnuť jeho povolanie na vojenskú službu. Žalobca psychicky týral rodinu, zneužíval alkoholické nápoje, pričom žalovaná a spoločné deti sa ho báli. Súd na tieto skutočnosti pri zohľadnení podielov strán sporu na BSM neprihliadol. V tej súvislosti poukázala na dôkazy, ktoré sú obsahom spisu. Súd prvej inštancie tieto dôkazy nevyhodnotil. Pokiaľ ide o členský podiel, súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že pôžička, za ktorú bol tento získaný vo výške 700.000 Sk nebola spoločným dlhom strán sporu. V takom prípade by nadobudnuté členské práva a povinnosti nemali patriť do masy BSM. Poukázala na to, že dohoda o prevode členských práv a povinností musí mať formu písomnej zmluvy. Dohodu o prevode členských práv uzavretú dňa 18. 07. 1997 žalobca nepodpísal. Nemohol preto nadobudnúť členské práva a povinnosti k tomuto bytu. Navyše tento byt strany sporu nikdy neužívali. Členský podiel zaobstarala sama žalovaná a sama aj z výlučných prostriedkov po rozvode zaplatila všetky náklady spojené s jeho nadobudnutím, udržaním a opravami. Pokiaľ ide o hodnotu členského podielu, táto mala byť stanovená ku dňu zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva, t.j. v cenách platných v roku 2007. V tej súvislosti poukázala na judikatúru najvyšších súdnych autorít. Zo znaleckého posudku Ing. C. T. č. 07/2018 zo dňa 24. 04. 2018, ktorý predložila súdu vyplýva, že všeobecná hodnota tejto položky v cenách platných v roku 2007 bola 40.300 eur. Pokiaľ súd vychádzal z hodnoty 75.100 eur, jeho rozhodnutie je v tomto smere nesprávne. Je nespravodlivé, aby sa žalobca podieľal na trhovej hodnote členského podielu v terajších cenách. Podľa názoru žalovanej rozsudok trpí nepreskúmateľnosťou, keď súd sa nevyporiadal so všetkými argumentmi, ktoré uvádzala v priebehu konania. Žalovaná namietla zaujatosť vec prejednávajúcej sudkyne, ktorá v rozpore s § 209 ods. 3 C.s.p. neumožnila znalcovi Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline nahliadnuť do spisu napriek tomu, že sa toho dožadoval. Podanie žalobcu zo dňa 06. 06. 2016 jej súd doručil až na základe opakovaných urgencií. Sudkyňa nedoručila žalovanej podanie žalobcu zo dňa 13. 02. 2017. Jednostranne vyhodnotila znalecké posudky v prospech žalobcu. Žalobcu vyzvala na vyhotovenie súkromného znaleckého posudku, na ktorý čakala, avšak rovnako voči žalovanej nepostupovala. Namietla rozumové obmedzenie sudkyne vyvolávajúce pochybnosť o riadnom výkone spravodlivosti. Pokiaľ ide o trovy štátu, vytkla súdu prvej inštancie, že nesprávne rozhodol o znalečnom B.. N. Š. uznesením zo dňa 26. 03. 2018, keďže znalecký úkon nebol
podaný riadne. Pokiaľ ide o znalečné priznané znalcovi Ing. C. E. uznesením zo dňa 26. 03. 2018, voči tomuto uzneseniu podala odvolanie z dôvodu, že tento znalecký úkon nebol podaný riadne. Trovy štátu tak vzniknúť nemali. Nakoľko súd nesprávne ustálil hodnotu položiek, ktoré vyporiadal, rovnako nesprávne vyrubil aj súdny poplatok.
33. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Aj keď odvolateľka uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., z obsahu jej odvolania nemožno zistiť, akými konkrétnymi skutočnosťami má byť tento odvolací dôvod naplnený. Rozsudok nemožno považovať ani za nepreskúmateľný, čo vyplýva zo samotného obsahu a rozsahu odvolania, v ktorom odvolateľka polemizuje s názorom súdu. Pokiaľ ide o námietku zaujatosti, poukázal na to, že v nej žalovaná uvádza rôznorodé skutočnosti, čo je možné pričítať k nespokojnosti odvolateľky s výsledkom konania. Je netolerovateľné, krajne urážlivé vyjadrenie na adresu sudkyne. Odvolateľka zadala objednávku na vypracovanie znaleckého posudku č. 158/2018 zo dňa 04. 09. 2018 dňa 24. 10. 2017, dva mesiace po tom, čo súd uznesením zo dňa 16. 08. 2017 nariadil znalecké dokazovanie z odboru stavebníctvo Ing. N. Š.. Žalovaná svojou požiadavkou o vypracovanie súkromného znaleckého posudku nereagovala na vzniknutú dôkaznú situáciu, teda na vyhotovený znalecký posudok súdom ustanoveným znalcom, s ktorým nesúhlasila ešte predtým, ako znalec znalecký posudok vo veci vykonal, z čoho možno vyvodiť, že žalobkyňa svoj návrh na doplnenie znaleckého dokazovania nepredložila včas. Je nesporné, že žalovaná mohla predložiť tento prostriedok procesnej obrany včas, ak by konala s potrebnou starostlivosťou. Znalecký posudok nepredložila do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, preto ide o neprípustný prostriedok procesnej obrany. Odvolateľka uvádza ako dôvody pre disparitné vyporiadanie BSM svoj podstatne vyšší zárobok oproti žalobcovi. Opäť sa mýli, pokiaľ túto skutočnosť považuje za čo i len čiastočný dôvod na odchýlenie sa od zásady rovnosti podielov. Skutočnosť, že manželia nemajú rovnaké príjmy nie je výnimočnou, ale naopak, takmer bezvýnimočnou situáciou v manželskom spolužití. Dôvodom na disparitu podielov by bolo, ak by sa jeden z manželov práci dlhodobo vyhýbal, na potreby rodiny neprispieval primerane svojím možnostiam a schopnostiam, viedol záhalčivý spôsob života. O taký prípad však v danej veci nejde. Žalobca bol nepretržite počas trvania BSM zamestnaný, pracoval na zmeny. Je nesporné, že dosahoval príjem, ktorý bol primeraný jeho možnostiam a schopnostiam a z tohto dôvodu nemožno priznať argumentácii odvolateľky úspech. Pokiaľ žalovaná argumentuje nezhodami v manželstve a údajným nezáujmom žalobcu o starostlivosť o deti, žalobca poukazuje na to, že dôvodom rozvodu manželstva bol hlboký rozvrat medzi manželmi. Skutočnosť, že medzi manželmi dochádzalo k nezhodám, nemožno považovať za výnimočnú situáciu. Argumenty žalovanej v tomto smere sú vyvrátené samotnými jej vyjadreniami z priebehu konania, kedy označila žalobcu za toho, kto obstaral dostavbu rodinného domu. Zdôraznil, že napriek extrémne silným výrazom zo strany žalovanej na jeho adresu o tom, že mal rodinu týrať, voči žalobcovi nebolo nikdy vedené žiadne trestné stíhanie, za akýkoľvek aj podstatne menej závažný trestný čin, akým je trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby. Nezhody medzi manželmi a vytvorenie aliancie detí pochádzajúcich z manželstva s odvolateľkou, s ktorou po rozvode rodičov zostali žiť, nie je výnimočným stavom v rozpadajúcich sa rodinách. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané (výsluch svedka B.. C.), že predmetné pôžičky nie sú spoločným dlhom manželov a pokiaľ žalovaná žiadala tieto pôžičky zohľadniť pri vyporiadaní BSM, dôkazné bremeno zaťažovalo žalovanú. Súd správne vychádzal zo zhodných prejavov strán o kúpnej cene, za ktorú nadobudli rozostavaný rodinný dom vo výške 1.500.000 Sk. O použití zostávajúcej časti pôžičky v údajnej výške 4.500.000 Sk sa strany nezhodli. Keďže žalobca uznal, že na dokončenie rodinného domu boli potrebné ďalšie investície, predložil súdu súkromný znalecký posudok, z ktorého súd správne vychádzal. Argumenty žalovanej, že žalobca v iných konaniach pripúšťal existenciu pôžičky sú irelevantné. Podstatou sporu nebola existencia pôžičky, ale jej výška použitá na nadobudnutie majetku patriaceho do BSM. Bez akéhokoľvek významu sú v tomto smere odkazy žalovanej na vyjadrenia žalobcu v iných konaniach. Žalobca sa nikdy nezbavoval zodpovednosti vo vzťahu k záväzku, ktorý vznikol žalovanej v tej výške, ktorá bola použitá na nadobudnutie majetku v BSM. Žalobca nie je právnik ani osoba znalá práva, preto jeho vyjadrenia v iných konaniach je absurdné interpretovať ako právnické výrazy označujúce ten - ktorý inštitút práva. Žalovaná v priebehu konania nevedela identifikovať ani len orientačne, na aké práce a na aké stavebné materiály mala byť pôžička použitá. Stotožnil sa s argumentáciou súdu, ktorý neuveril listinnému dôkazu predloženého žalovanou po 17 rokoch vedenia konania o zaplatení sumy 1.320.000 Sk pánovi Uličnému. Svedok G. Z. na pojednávaní si nevedel spomenúť na jednotlivé položky, ktoré údajne žalovanej predal, ale zároveň uviedol, že „minulého roku si so žalovanou vedel spomenúť aj na druh, aj na množstvo stavebného materiálu, aj na cenu, za ktorú bol odkúpený“. V tej istej výpovedi svedok uviedol, že v čase, kedy bolo čestné prehlásenie vystavené, sa dohodol na tej cene so žalovanou, ktorá je uvedená v čestnom
vyhlásení. Je teda zrejmé, že samotná výpoveď tohto svedka je v rozpore s jeho vyhlásením a rovnako jeho vyhlásenie je nevierohodné. Pokiaľ ide o znalca B.. C. E., z výroku rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR, predloženého v anonymizovanej forme vyplýva, že znalcovi boli vytknuté formálne pochybenia týkajúce sa predmetného znaleckého posudku a to, že neuviedol aké konkrétne údaje vzal do úvahy. Znalec bol na súde vypočutý a na tomto pojednávaní objasnil svoj postup pri vyhotovení znaleckého posudku. Súkromný znalecký posudok v spojení s jeho výpoveďou správne súd zobral za podklad svojho rozhodnutia.
34. Žalovaná v replike k vyjadreniu žalobcu zotrvala na svojej odvolacej argumentácii. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu, ktorý hodnotí formuláciu uplatneného odvolacieho dôvodu žalovanou ako „absolútne netolerovateľnú“ pripomenula vlastné vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu v priebehu konania na pojednávaní a jeho písomné vyjadrenia, ktoré vyznievajú v oveľa urážlivejšej forme. Znalecký posudok súdneho inžinierstva v Žiline predložila včas, keďže súd prvej inštancie mal vedomosť o tom, že zadala objednávku na vypracovanie tohto znaleckého posudku a za tým účelom aj komunikoval so znaleckým ústavom. Pokiaľ sa žalobca bráni tým, že voči nemu nebolo vedené trestné konanie, dala do pozornosti, v akej dobe k uvedenému správaniu žalobcu dochádzalo. Jednalo sa o obdobie, kedy neexistovali prostriedky nápravy vzniknutej situácie, v ktorej by boli aj skutočne účinné. Inými slovami povedané, pokiaľ v tejto dobe nedošlo k vážnemu ublíženiu na zdraví, iné ubližovanie (vrátane psychického týrania), takéto konanie sa neriešilo. Okolnosti, že rodina bola sústavne riešená políciou, súdu predložila. Z jej výpovedí nikdy nevyplynulo, že by „všetky záležitosti týkajúce sa dostavby zabezpečoval žalobca“, ako to podsúva právna zástupkyňa žalobcu.
35. Žalobca v duplike k vyjadreniu žalovanej zotrval na svojej doterajšej argumentácii.
36. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.") v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.
37. Rozsudok je vo svojich výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
38. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 09. 12. 2020 o 09.30 hod. v poj. miestnosti č. dv. 202/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 03. 12. 2020 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
39. Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), c), d), e), f), g) a h) C.s.p. nie sú naplnené.
40. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil ani žiadnej vady konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nedopustil sa ani nesprávneho procesného postupu, ktorým by znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práv strán sporu na spravodlivý proces, pričom nemožno konštatovať, že by vo veci rozhodovala vylúčená sudkyňa. Rozhodnutie súdu nie je ani nepreskúmateľné, keďže zodpovedá požiadavkám uvedeným v § 220 ods. 2 C.s.p. Pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal žalovanou navrhnuté dôkazy, v odôvodnení rozsudku vysvetlil, prečo sa tak nestalo a s týmito dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje.
41. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam odvolací súd udáva nasledovné:
42. Predmetom konania je vyporiadanie BSM strán sporu. Správne súd prvej inštancie vychádzajúc z tvrdení strán sporu a toho, čo strany sporu učinili predmetom vyporiadania BSM, po vykonaní potrebného dokazovania a po právnom posúdení veci v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka vymedzil predmet BSM, ako vyplýva z výroku I. napadnutého rozsudku (rodinný dom s pozemkami a zostatkovú
hodnotu členského podielu k bytu), ktorý vyporiadal v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka spôsobom vyplývajúcim z výrokov I. a II. napadnutého rozsudku, pričom správne zohľadnil aj vnos žalovanej do spoločného majetku.
43. Pokiaľ ide o žalovanou vytknuté vady výroku, tieto boli súdom prvej inštancie po jej odvolaní odstránené vydaním opravného uznesenia a dopĺňacieho rozsudku.
44. Žalovaná v odvolaní vytkla súdu prvej inštancie, že nesprávne ustálil hodnotu rodinného domu s pozemkami, keď vychádzal zo znaleckého posudku Ing. N. Š. č. 50/2017, ktorý žalovaná považuje za rozporuplný predovšetkým po porovnaní jeho záverov so znaleckými posudkami Ing. E. E. K. B.. C. T., pričom vytkla súdu prvej inštancie, že pri stanovení hodnoty tejto položky neprihliadol na ňou predložený znalecký posudok č. 158/2018 zo dňa 04. 09. 2018, vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, podľa ktorého hodnota tejto položky predstavuje sumu 249.000 eur.
45. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, prečo pri zistení ceny rodinného domu a pozemkov vychádzal zo znaleckého posudku Ing. N. Š. Č.. XX/XXXX, ktorý sa spolu s ďalším vykonaným dôkazom, a to výsluchom tohto znalca stal podkladom pre stanovenie ceny tejto položky ku dňu vyporiadania. V tej súvislosti uviedol, že znalecký posudok č. 1/2017 Ing. C. T. posúdil ako nekvalitný z dôvodu nesprávneho postupu znalca, ktorý po vznesení námietok žalobcu voči znaleckému posudku znalec ani po doplnení dokazovania jeho výsluchom nevedel dostatočne vysvetliť. Naopak, znalecký posudok Ing. N. Š. č. 50/2017 v spojení s výsluchom znalca považoval za jednoznačný a presvedčivý, preto ho vzal za podklad svojho rozhodnutia.
46. Vo vzťahu k týmto odvolacím námietkam odvolací súd pripomína, že znalecký posudok rovnako, ako aj výsluch znalca sú jednými z vykonaných dôkazov, ktoré súd hodnotí ako každý iný dôkaz v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 191 C.s.p. s tým rozdielom, že odborné závery tam obsiahnuté nepodliehajú hodnoteniu súdom. Súd hodnotí presvedčivosť znaleckého posudku a výsluchu znalca čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu úlohy, posudzuje, či závery z týchto dôkazov vyplývajúce sú náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či znalec prihliadol ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa treba vyporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi a či odôvodnenie posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia. V prípade pochybnosti o správnosti znaleckého posudku, jeho nejasnosti alebo neúplnosti, súd spravidla nariadi doplnenie znaleckého posudku, prípadne vypočuje znalca alebo nariadi nové znalecké dokazovanie v prípade, keby nedošlo k odstráneniu pochybnosti na strane súdu.
47. Súd prvej inštancie v zmysle uvedených zásad hodnotenia dôkazov postupoval. Odvolací súd považuje za správny postup súdu prvej inštancie, ktorý pri stanovení ceny rodinného domu a pozemkov nevychádzal zo záverov znaleckého posudku Ing. E., ktorý vzhľadom na čas jeho vyhotovenia (rok 2010) nemohol byť použitý pre potreby zistenia ceny týchto nehnuteľností v čas ich vyporiadania vzhľadom na jeho časovú neaktuálnosť. Odvolací súd považuje za správne úvahy súdu prvej inštancie, ktorý znalecký posudok č. 1/2017 znalca Ing. C. T. vyhodnotil ako nevierohodný, keďže tento znalec ani po jeho vypočutí nevedel jednoznačne a presvedčivo vysvetliť nejasnosti, na ktoré poukázal žalobca. Nakoľko súd mal pochybnosti o správnosti tohto znaleckého posudku, nemožno mu vytknúť, že vypracovaním znaleckého posudku za účelom zistenia ceny spomínanej položky poveril znalca Ing. N. Š., o správnosti ktorého znaleckého posudku po detailnom vypočutí tohto znalca k rozsiahlym námietkam vzneseným zo strany žalovanej nemal žiadne pochybnosti. Odvolací súd v tej súvislosti pripomína, že vždy záleží na konkrétnej dôkaznej situácii a úvahe súdu, či (po výsluchu znalca) bude mať pochybnosti voči znaleckému posudku za odstránené. Po preskúmaní obsahu znaleckého posudku, výsluchov znalca Ing. N. Š., ktorý bol vypočutý na pojednávaní dvakrát k rozsiahlym námietkam zo strany žalovanej, ktoré v potrebnom rozsahu aj zodpovedal, ako aj vzhľadom na aktuálnosť záverov tohto znaleckého posudku z časového hľadiska, bol podľa názoru odvolacieho súdu správny postup súdu prvej inštancie, ktorý pri stanovení ceny rodinného domu a pozemkov vychádzal zo záverov tohto znaleckého posudku a tieto stanovil vo výške 274.000 eur.
48. Pokiaľ ide o návrh žalovanej na vypracovanie nového znaleckého posudku, keďže zo závermi znaleckého posudku č. 50/2017 znalca Ing. N. Š. nesúhlasila, súd prvej inštancie uviedol, že tento dôkaz nevykonal, keďže nemal pochybnosti o správnosti zistenia skutkového stavu ohľadom ceny vyporiadanej nehnuteľnosti, pričom správne konštatoval, že neustále predkladanie nových znaleckých posudkov sa
prieči aj v zásade rýchlosti a hospodárnosti konania. S týmito argumentmi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje.
49. Pokiaľ žalovaná predložila znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzite v Žiline č. 158/2018, na tento dôkaz súd prvej inštancie nemohol prihliadnuť, nakoľko tento prostriedkov procesnej obrany žalovaná nepredložila včas. V zmysle § 154 C.s.p. tak mohla žalovaná urobiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. V danej veci bolo uznesením vyhlásenom na pojednávaní dňa 13. 04. 2018 vyhlásené dokazovanie súdom za skončené, preto na tento dôkaz žalovanej, ktorý predložila až následne súd nemohol prihliadať, nakoľko by tým porušil zákonnú koncentráciu konania vyplývajúcu z ust. § 154 C.s.p.
50. Pokiaľ ide o námietky žalovanej voči znaleckému posudku č. 50/2017 znalca Ing. N. Š., ktoré uviedla v odvolaní, všetky tieto námietky znalec zodpovedal po tom, ako bol v súvislosti s podaným znaleckým posudkom súdom prvej inštancie vypočutý.
51. Odvolací súd nepovažuje za opodstatnené námietky žalovanej, ktorá tvrdí, že do masy BSM nemala byť zahrnutá zostatková hodnota členského podielu v Stavebnom bytovom družstve I. k trojizbovému bytu uvedenému vo výroku I. rozsudku.
52. Podľa § 700 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.
53. Podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
54. V danom prípade niet pochýb o tom, že k vzniku spoločnému nájmu družstevného bytu došlo na základe nájomnej zmluvy dňa 17. 03. 1998, stalo sa tak v priebehu manželstva strán sporu. Vyššie cit. ust. § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje osobitné dôsledky na členstvo manželov v bytovom družstve v prípade vzniku spoločného nájmu družstevného bytu. Ak len jeden z manželov je členom družstva a ak mu počas trvania manželstva vznikne právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, so spoločným nájom bytu manželmi vznikne aj spoločné členstvo manželov v družstve. Akékoľvek polemiky žalovanej o tom, že v danom prípade nevzniklo spoločné členstvo manželov v družstve, keďže žalobca nepodpísal dohodu o prevode členských práv zo dňa 18. 07. 1997 súd bez právneho významu. Rovnako bez právneho významu je aj žalovanou nepreukázaná skutočnosť o tom, že strany sporu predmetný byt nikdy neužívali. Ako vyplýva z ust. § 703 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ust. § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka by neplatilo len v tom prípade, ak by manželia spolu trvale nežili. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ zostatkovú hodnotu členského podielu v družstve k predmetnému bytu učinil predmetom vyporiadania BSM.
55. Odvolací súd nepovažuje za opodstatnené námietky žalovanej, ktorá tvrdí, že hodnotu tohto členského podielu mal súd prvej inštancie stanoviť v cenách platných v roku 2007, kedy došlo k uzavretiu dohody medzi stranami sporu o ďalšom nájme a členstve v družstve k predmetnému bytu.
56. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že pre ocenenie členského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania BSM je v otázke rozhodujúceho okamihu pre toto ocenenie potrebné vychádzať z cien v čase vyporiadanie BSM. V danom prípade totiž platí všeobecná zásada, opierajúca sa o ustálenú judikatúru súdov, že pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva treba vychádzať z ich všeobecnej ceny určenej v závislosti od situácie na trhu v danom mieste a čase, ku ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctva manželov vyporiadava. Odvolací súd nevidí dôvod na to, aby sa v prípade členského podielu v bytovom družstve porušila všeobecne uplatňovaná zásada, podľa ktorej pri vyporiadaní BSM sa prihliada na hodnotu vecí, práv a iných majetkových hodnôt v čase vyporiadania. V tej súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/110/2011, 7Mcdo/1/2011, 2Cdo/8/2007, 3Cdo/343/2014, 6Cdo/202/2017 a iné). Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 05. 2013 sp. zn. 6Mco/18/2011 je potrebné považovať za ojedinelé, vybočujúce z ustálenej súdnej praxe.
57. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie, predovšetkým oboznámením sa s obsahom písomných zmlúv o pôžičke zo dňa 21. 06. 1995 na sumu 4.500.000 Sk a zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 18. 07. 1997 na sumu 700.000 Sk, uzavretých v písomnej forme, ale aj z výpovedí svedka B.. C. C. a výsluchu žalovanej správne súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaná bola dlžníčkou z týchto pôžičiek, ktorej vznikla povinnosť tieto požičané sumy veriteľovi vrátiť. Tvrdenia žalovanej o tom, že žalobca mal vedomosť o týchto pôžičkách nič nemení na závere, že žalobca nebol zmluvnou stranou týchto záväzkových vzťahov, teda že z tohto právneho vzťahu mu nevznikli ani žiadne práva a povinnosti.
58. Ust. § 150 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecnú zásadu pri vyporiadaní BSM, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. V danom prípade tak dôkazné bremeno zaťažovalo žalovanú, aby preukázala, že finančné čiastky získané spomínanými pôžičkami (4.500.000 Sk a 700.000 Sk) boli použité na získanie určitej majetkovej hodnoty, patriacej do BSM, keďže v takom prípade by na tieto finančné prostriedky, ktoré vznikli zo záväzku žalovanej, a ktoré je povinná vrátiť veriteľovi, bolo potrebné prihliadnuť pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a tieto posúdiť ako vnos žalovanej do spoločného majetku, patriaceho do BSM.
59. Možno sa len stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že v tomto konaní žalovaná nepreukázala, že by celú sumu získanú pôžičkou vo výške 4.500.000 Sk použila na kúpu a dokončenie rodinného domu a kúpu zariadenia, ako v konaní tvrdila. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovanú, ktorá len čiastočne vedela preukázať svoje tvrdenia. Žalobca v konaní nepoprel, že časť z požičanej sumy vo výške 1.500.000 Sk bola použitá na kúpu rozostavaného domu, nesúhlasil však s tým, že aj ostatná časť pôžičky na sumu 4.500.000 Sk bola použitá na dostavbu domu a kúpu zariadenia, ako tvrdila žalovaná. V tomto smere sa tvrdenia strán sporu rozchádzali. Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení nepredložila súdu žiadne dôkazy a nepreukázala svoje tvrdenia o tom, že by zvyšnú časť pôžičky použila na zveľadenie spoločného majetku. V tomto smere síce tvrdila, že dokončenie rodinného domu prostredníctvom rôznych dodávateľov bolo financované práve z tejto pôžičky, rovnako ako aj zariadenie rodinného domu, tieto svoje tvrdenia však žiadnym spôsobom nepreukázala. Pokiaľ tvrdila, že zostatok pôžičky vo výške 3.000.000 Sk bol použitý na tieto účely, žalovaný túto skutočnosť spochybnil a na preukázanie svojich tvrdení predložil znalecký posudok č. 2/2017 Ing. E., z ktorého vyplynulo, že dokončenie rodinného domu možno vyčísliť na sumu 15.218 eur. Z dôvodu námietok vznesených žalovanou voči tomuto znaleckému posudku súd vypočul znalca, čím odstránil pochybnosti žalovanej voči správnosti tohto znaleckého posudku.
60. Vychádzajúc z tejto dôkaznej situácie správne súd prvej inštancie ustálil, že vnos žalovanej do spoločného majetku činí 1.500.000 Sk, použitých na kúpu rodinného domu a 15.218 eur, ktorá suma bola použitá na dokončenie tohto rodinného domu, ktorú skutočnosť žalobca uznal a ktoré sumy zohľadnil ako vnos žalovanej pri vyporiadaní BSM.
61. Úvahy žalovanej, že tento jej vnos mal súd oceniť trhovo a prihliadnuť na to, že investovaním do spoločnej nehnuteľnosti došlo k navýšeniu celkovej ceny vyporiadanej nehnuteľnosti, nemožno považovať za opodstatnené. Valorizácia vnosu v danej veci podľa názoru odvolacieho súdu neprichádza do úvahy. Pokiaľ investovaním finančných prostriedkov do spoločnej nehnuteľnosti došlo k navýšeniu jej hodnoty, táto skutočnosť je už zohľadnená, keďže pri vyporiadaní BSM sa vychádza z ceny nehnuteľností v čase vyporiadania, teda v zhodnotenom stave. Nemožno pritom prehliadnuť ani to, že polovica z vloženej sumy sa započíta na podiel žalobcu, vychádzajúc z toho, že súd tento vnos žalovanej zohľadnil pri vyporiadaní BSM a na úhradu jeho polovice zaviazal žalobcu. Navyše takto zhodnotená nehnuteľnosť ostáva vo vlastníctve žalovanej.
62. Pokiaľ žalovaná predložila súdu znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzite v Žiline č. 158/2018 zo dňa 04. 08. 2018, zo záveru ktorého vyplýva, že na dokončovacie práce bolo potrebné vynaložiť sumu 28.403 eur, tento dôkaz predložila žalovaná až po vyhlásení uznesenia, ktorým bolo vyhlásené dokazovanie za skončené na pojednávaní dňa 13. 04. 2018, preto na tento dôkaz v záujme zachovania princípu zákonnej koncentrácie konania v zmysle § 154 C.s.p. nemožno prihliadať.
63. K námietkam žalovanej, ktoré vzniesla voči znaleckému posudku č. 2/2017 sa znalec vyjadril pri svojej výpovedi, námietky žalovanej zodpovedal, vrátane námietky, že nevykonal obhliadku predmetnej nehnuteľnosti.
64. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaná pri svojej odvolacej argumentácii si neuvedomuje, že predmetom dokazovania nebolo zistenie, akú sumu stálo dokončenie rodinného domu a zakúpenie zariadenia, ale či tieto finančné prostriedky boli zabezpečené žalovanou na základe spomínaných pôžičiek. Preto pokiaľ žalovaná poukazuje v tej súvislosti na vyjadrenia žalobcu v inom konaní, ani z ich obsahu nemožno vyvodiť, že by žalobca potvrdil použitie finančných prostriedkov z týchto pôžičiek presahujúcich 1.500.000 Sk na financovanie dokončovacích prác na rodinnom dome.
65. Správne súd prvej inštancie uzavrel, že pre posudzovanie výšky podielov bývalých manželov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, tzv. disparita podielov, nemožno prihliadať len na tú skutočnosť, že jeden z manželova dosahoval dlhodobo vyšší príjem.
66. Ust. § 150 Občianskeho zákonníka pripúšťa výnimočné priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní BSM jednému z manželov, ktorý však nemožno odôvodniť len tým, že jeden z manželov má lepšie predpoklady vzhľadom na jeho vzdelanie, schopnosti, profesiu, zdravie a pod., než druhý manžel pri získaní príjmu, pričom druhému manželovi nemožno vytknúť, že by nepracoval, resp. že by nezabezpečoval starostlivosť o rodinu pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí, ak využil svoje schopnosti a možnosti.
67. V danom prípade niet pochýb, že žalobca pracoval, aj keď dosahoval nižší príjem ako žalovaná, pričom súčasne zabezpečoval aj starostlivosť o rodinu a tiež pomáhal pri dostavbe rodinného domu v rámci svojich možností, a to či už svojpomocne alebo cestou známych. Pokiaľ žalovaná uvádza, že v súvislosti s rozvratom manželstva žalobca zmenil svoje správanie, prestal prejavovať záujem o rodinu, spoločné záležitosti, že mal problém s alkoholom, čo viedlo k ich odcudzeniu a následne jeho odsťahovaniu sa zo spoločnej domácnosti, ide o dôvody, ktoré viedli strany sporu k rozvratu ich manželstva a tieto samy osebe nemôžu byť dôvodom pre stanovenie disparity podielov. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej o tom, že ona a deti sa žalobcu báli, že ich tyranizoval a psychicky týral rodinu, tieto zostali len vo všeobecnej rovine, keďže tieto tvrdenia zostali v konaní nepreukázané. Na podporu týchto tvrdení žalovaná predložila len jeden relevantný dôkaz, a to oznámenie OOPZ Košice - Sever zo dňa 19. 08. 1999, obsiahnuté v spise na č.l. 591 svedčiace o spáchaní priestupku žalobcom vo vzťahu k žalovanej. Išlo o priestupok verbálneho charakteru, ku ktorému došlo v období rozpadu manželstva strán sporu v období, kedy manželstvo strán sporu bolo rozvedené. Preto odvolací súd nepovažoval tento dôkaz za tak významný, aby na základe neho aplikáciou ust. § 150 Občianskeho zákonníka dospel k potrebe o stanovení disparity podielov.
68. Pokiaľ ide o zásluhy žalovanej na získaní členského podielu, tieto sa odzrkadlili pri vyporiadaní BSM tak, že sumu 700.000 Sk, ktorá bola použitá na získanie členského podielu a bola zabezpečená z pôžičky, ktorú uzavrela výlučne žalovaná, súd zohľadnil ako vnos žalovanej do spoločného majetku. Samotná táto okolnosť nemôže byť zároveň aj dôvodom pre stanovenie disparity podielov, ako sa mylne domnieva žalovaná. Určenie nerovnosti vo veľkosti podielov je totiž odlišným právnym inštitútom, než je určenie výšky tzv. vnosu jedného z manželov, t.j. určenie sumy, ktorá by mu mala byť nahradená zo spoločného majetku manželov a výška ktorej sa zohľadní pri vyporiadaní BSM. Tieto inštitúty nemožno zamieňať ani zmiešavať.
69. Odvolací súd preskúmal aj odvolacie dôvody žalovanej týkajúce sa toho, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Na zdôvodnenie týchto odvolacích námietok žalovaná poukázala na to, že sudkyňa neumožnila Ústavu súdneho inžinierstva nahliadnuť do spisu, doručila žalovanej podanie žalobcu zo dňa 06. 06. 2016 až po opakovaných urgenciách, nedoručila žalovanej podanie žalobcu zo dňa 13. 02. 2017, jednostranne vyhodnocovala znalecké posudky na prospech žalobcu a nevyčkala, kým žalovaná predložila znalecký posudok a vo veci rozhodla.
70. Podľa § 49 ods. 1 C.s.p. sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
71. Podľa § 49 ods. 3 C.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
72. Dôvody, pre ktoré žalovaná namieta zaujatosť vec prejednávajúcej sudkyne spočívajú v procesnom postupe tejto sudkyne, v hodnotení dôkazov a v jej rozhodovacej činnosti, preto nemôžu byť dôvodom na vylúčenie sudkyne. Odvolací súd po preskúmaní týchto námietok a po oboznámení sa s obsahom spisu uzatvára, že postup vec prejednávajúcej sudkyne nedáva žiaden dôvod pre to, aby vznikli čo i len pochybnosti o správnosti jej postupu o jej zaujatosti.
73. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v znení opravného uznesenia v spojení s dopĺňacím rozsudkom vrátane výrokov o trovách konania a povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.
74. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej v celom rozsahu.
75. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).