Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/110/2011

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Edity Bakošovej a JUDr. Ľubora Šeba, v právnej veci

navrhovateľky A. H., bývajúcej v T., proti odporcovi Ing. M. H., bývajúcemu v S.,

zastúpenému Advokátskou kanceláriou P.P., s.r.o. so sídlom v T., v mene ktorej koná JUDr. J.

P., konateľ advokát, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej

na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , o dovolaní odporcu proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave z 2. novembra 2010 sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Dovolanie z a m i e t a .

Navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava rozsudkom (v poradí štvrtým) z 19. novembra 2009 č.k.

-806 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“)

tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal hnuteľné veci uvedené vo výroku

rozsudku v hodnote 1 018,18 Eur, do výlučného vlastníctva odporcu prikázal hnuteľné veci

v hodnote 2 478,50 Eur a odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľke titulom finančného

vyrovnania 1 460,32 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi uložil zaplatiť

na účet súdu súdny poplatok 48 Eur a o náhrade trov konania štátu rozhodol tak, že

navrhovateľke uložil zaplatiť na účet súdu doplatok trov štátu 67 Eur a odporcovi 97,70 Eur,

2

všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie zdôvodnil citáciou ustanovení

, a a vykonaným dokazovaním, na základe

čoho dospel k záveru, že do BSM patria veci rozdelené medzi účastníkov vo výrokovej časti

rozsudku. Do masy BSM nezahrnul veci, ktoré boli zničené, resp. veci bez hodnoty a rovnako

veci, ktoré ani jeden z účastníkov nemá a vzhľadom na odstup času v spojení s ich skutočnou

hodnotou považoval za irelevantné sa nimi zaoberať, keď nie je preukázaná ich existencia

a nie je daný ani záujem účastníkov o ich vyporiadanie. Vysvetlil náležite, prečo do masy

BSM nezahrnul pôžičky, rozsah úprav a vysadenie porastov v okolí nehnuteľnosti patriacej

odporcovi ako aj hodnotu motorových vozidiel nadobudnutých počas trvania manželstva.

Hodnotu bytu na V. v konečnom dôsledku súd nezohľadnil, nakoľko v konaní sp. zn.

16 C 178/1990 bol nárok navrhovateľky v tomto smere uspokojený povinnosťou odporcu

zabezpečiť jej náhradný byt alebo ubytovanie, a teda odporca bol zaťažený povinnosťou na

zabezpečenie bytovej náhrady. Vzhľadom na to, že odporkyňa mala zabezpečený náhradný

byt, došlo podľa názoru súdu k vzájomnej kompenzácii účastníkov v tomto smere, pričom

s prihliadnutím na to, že byt na V. bol získaný za trvania manželstva, nemožno zohľadniť jeho

časovú ani trhovú hodnotu, keď by sa v prospech navrhovateľky jednalo o duplicitné plnenie,

nakoľko jej bytová otázka bola odporcom vyriešená a v byte, ktorý jej bol zabezpečený,

navrhovateľka býva. Podľa súd zaviazal účastníkov na zaplatenie trov konania

titulom znalečného po odrátaní zložených záloh. Súčasne uložil účastníkom zaplatiť na účet

súdu súdny poplatok vo výške 2 % z hodnoty prikázaných vecí po odrátaní už zaplateného

súdneho poplatku.

Krajský súd v Trnave na odvolanie účastníkov konania rozsudkom z 2. novembra

2010 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zistil, že do BSM

patria veci 1. až 56. uvedené v jeho prvom výroku s tým, že do výlučného vlastníctva

navrhovateľky prikázal veci uvedené pod položkou 1., 3., 11., 14., 16., 17. a 36. v celkovej

hodnote 375,89 Eur a do výlučného vlastníctva odporcu veci ostatné, v celkovej hodnote

1 174,06 Eur. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie sumu

38 989,22 Eur do 60 dní. V časti povinnosti zaplatiť súdny poplatok a v časti trov konania

štátu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil pre nepreskúmateľnosť a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Uznesenie súdu prvého stupňa zo 7. decembra 2009 č.k. 17 C 230/1990-

827, ktorým bolo navrhovateľke uložené zaplatiť súdny poplatok za odvolanie 60 Eur, tiež pre

nepreskúmateľnosť zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie právne

odôvodnil použitím a zásadami z neho vyplývajúcich,

3

z ktorých je potrebné vychádzať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Poukázal na to, že súd prvého stupňa opomenul, že i keď vyporiadanie sa zásadne vykonáva

podľa stavu existujúceho v čase zániku BSM, vyporiadať (prikázaním tomu ktorému

účastníkovi rozsudkom súdu) je možné len veci k času rozhodovania súdu existujúce,

do BSM patriace a v ňom sa i naďalej nachádzajúce a na ostatné veci a iné hodnoty je možné

prihliadnuť len v rámci tzv. širšieho vyporiadania. Odvolací súd sám výsluchom účastníkov

zistil okruh existujúcich vecí patriacich do BSM tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti jeho

rozsudku, pričom vychádzal z ich hodnoty určenej znaleckým posudkom a prikázal

ich do výlučného vlastníctva toho ktorého účastníka s prihliadnutím na to, v koho držbe sa už

od zániku BSM nachádzajú. Odvolací súd do masy BSM preto nezahrnul už veci

neexistujúce, veci s nulovou zostatkovou hodnotou a veci, u ktorých bolo sporné u koho

z účastníkov sa nachádzajú, pričom táto spornosť sa nepodarila vykonaným dokazovaním

odstrániť. Okrem iného odvolací súd sa podrobne zaoberal spornou otázkou medzi

účastníkmi, t.j. či v rámci BSM je potrebné zohľadniť obvyklú (trhovú) cenu skôr spoločných

členských práv a povinností spojených s právom nájmu (užívania) družstevného

štvorizbového bytu na V., s čím súvisela i otázka, či v prípade zahrnutia tejto hodnoty do

vyporiadania BSM je potrebné prihliadnuť i na zabezpečenie bytovej náhrady v prospech

navrhovateľky, a to jednoizbového bytu na Hospodárskej ulici v Trnave. Odvolací súd mal za

preukázané, že účastníci boli spoločnými členmi družstva a spoločnými užívateľmi

štvorizbového bytu na V.. V konaní sp. zn. bol výlučným užívateľom

predmetného bytu a členom bytového družstva určený odporca, pričom navrhovateľke bola

uložená povinnosť z bytu sa vypratať do 15 dní potom, ako jej na základe právoplatného

vykonateľného rozhodnutia príslušného NV bude pridelený byt. Na základe uvedeného si

navrhovateľka podala žiadosť o pridelenie bytu, ktorý jej bol v roku 1993 pridelený, pričom

sa jednalo o jednoizbový byt na H. Podľa názoru odvolacieho súdu pri vyporiadaní BSM je

potrebné vyporiadať i hodnoty skôr spoločných členských práv a povinností spojených

s užívaním družstevného bytu, pričom je potrebné vychádzať z obvyklej ceny týchto práv.

Obvyklou cenou je taká cena, za ktorú by bolo možné členské práva a povinnosti (spojené

s právom užívania neskôr nájmu) družstevného bytu ku dňu zániku spoločného členstva

rozvedených manželov v družstve na základe princípu ponuky a dopytu previesť na tretiu

osobu, teda ich trhovú hodnotu. Tomu z bývalých manželov, ktorý sa nestal výlučným členom

družstva a užívateľom (nájomcom) družstevného bytu, patrí čiastka vo výške polovice trhovej

hodnoty členského podielu. Od zistenej ceny je potrebné odpočítať trhovú cenu bytovej

náhrady, ktorou je podmienená povinnosť druhého z rozvedených manželov sa z bytu

4

vysťahovať, ale len v tých prípadoch, keď sa druhý z manželov práva na bytovú náhradu do

rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM platne nevzdá, prípadne že mu do tej doby bytová

náhrada zabezpečená nebola. V prejednávanej veci však ide o špecifický prípad, nakoľko

povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu nezaťažovala odporcu, ale príslušný národný výbor,

pričom bytová náhrada bola navrhovateľke pridelená na základe jej iniciatívy, keď táto si

podala žiadosť o pridelenie bytu a tento byt jej bol i pridelený. S prihliadnutím na uvedené

bolo potrebné pre účely vyporiadania vychádzať z obvyklej ceny práv a povinností spojených

s právom nájmu bytu na V., ktorá hodnota bola ustálená v znaleckom posudku znalkyne Ing.

Ľ. Š. v sume 2 281 107,75 Sk (bez pozemku), od ktorej sumy bolo potrebné však odrátať

cenu, za ktorú odporca následne predmetný byt odkúpil do svojho výlučného vlastníctva vo

výške 12 104 Sk. V rámci širšieho vyporiadania zohľadnil cenu členských práv a povinností

vo výške 75 317,13 Eur. Vychádzajúc zo zásady, že podiely bývalých manželov na majetku

patriacom do BSM sú zásadne rovnaké, ako aj s prihliadnutím na potrebu širšieho vyporiadnia

bolo potrebné vychádzať z toho, že navrhovateľke boli do výlučného vlastníctva prikázané

veci v celkovej hodnote 375,89 Eur a do výlučného vlastníctva odporcu veci ostatné

v celkovej hodnote 1 174,06 Eur, pričom v rámci vyporiadania bolo potrebné prihliadnuť i na

finančné hotovosti, ktoré prináležia odporcovi, a to jednak v sume 534,42 Eur titulom predaja

motorového vozidla, 146,72 Eur titulom vyplatenia kúpnej ceny zo strany S. a 75 317,13 Eur

titulom hodnoty bývalých členských práv a povinností spojených s užívaním družstevného

bytu. Celková hodnota masy BSM potom predstavuje sumu 77 548,22 Eur, z čoho potom

podiel pripadajúci na každého z účastníkov predstavuje 38 774,11 Eur. S poukazom na to, že

navrhovateľke boli prikázané hnuteľné veci v celkovej hodnote 375,89 Eur, je potrebné, aby

jej odporca vyplatil na vyrovnanie sumu 38 398,22 Eur. Vzhľadom na výšku tejto sumy

odvolací súd podľa určil na jej zaplatenie dlhšiu lehotu. Odvolací súd

s poukazom na uvedené rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa

zmenil.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, ktorý žiadal, aby

dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu v intenciách jeho odvolacích a dovolacích

návrhov alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Ako

dovolací dôvod uvádzal, že konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Dovolateľ mal za to, že majetkové

právo spoločného užívania družstevného bytu podľa

(v znení účinnom do 31.12.1991 Zb. – poznámka dovolacieho súdu) nebolo súčasťou masy

BSM, pretože družstevný byt bol majetkom príslušného družstva (§ 3 ods. 2 zákona

č. o bytovom, spotrebnom a výrobnom družstevníctve v znení účinnom

od 8. decembra 1989 (ku dňu zániku BSM) a teda nemôže byť predmetom vyporiadania.

Vyčítal odvolaciemu súdu, že použil nesprávne znenie právneho predpisu, keď pri určovaní

rozsahu BSM neaplikoval na určenie rozsahu BSM právny predpis účinný v deň zániku BSM.

Dovolateľ považoval rozsudok odvolacieho súdu za nepreskúmateľný v časti určenia hodnoty

hnuteľných vecí patriacich do BSM. Okresný súd Trnava v ostatnom rozsudku určil hodnotu

hnuteľných vecí patriacich do BSM v súhrnnej výške 2 478,50 Eur, avšak odvolací súd túto

ustálil sumou 1 549,95 Eur, bez toho, aby dokazovanie v potrebnom rozsahu opakoval (§ 213

ods. 3 ). Podľa názoru dovolateľa bolo povinnosťou dovolacieho súdu opätovne

ustanoviť znalca, ak zamýšľal zmeniť ocenenie hnuteľných vecí patriacich do BSM. Odvolací

súd tak nemal dostatočný podklad na rozhodnutie, pretože zistený skutkový stav už nemohol

byť podkladom pre vydanie rozhodnutia. Poukázal na to, že povinnosťou súdu je rozhodnutie

v zmysle riadne odôvodniť, a to spôsobom podľa ,

pričom z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami

a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

Takýto postup však odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu neobsahuje, keďže v ňom nie je

uvedené, na základe akých dôkazov dospel k zmenenej hodnote hnuteľných vecí, patriacich

do podstaty BSM v porovnaní s rozsudkom súdu prvého stupňa. Dovolateľ ďalej uviedol, že

odvolací súd vo svojom v poradí treťom zrušujúcom uznesení prikázal súdu prvého stupňa,

aby pri ohodnotení bytu (členského podielu) na V. vychádzal zo všeobecnej (trhovej) ceny,

pričom mal zohľadniť, že odporca navrhovateľke zabezpečil náhradný byt na H., ktorý

navrhovateľka doposiaľ užíva. Vo svojom zmeňujúcom rozsudku však odvolací súd zaujal

názor, že pre účely vyporiadania treba vychádzať z obvyklej ceny práv a povinností

spojených s právom nájmu bytu na V., ktorá hodnota bola ustálená v znaleckom posudku

č. 1/2007 znalkyne Ing. Ľ. Š. v sume 2 281 107,75 Sk (bez pozemkov), od ktorej sumy ale

bolo potrebné odrátať cenu, za ktorú odporca následne predmetný byt odkúpil do svojho

výlučného vlastníctva vo výške 12 104 Sk. V rámci širšieho vyporiadania bolo teda potrebné

zohľadniť cenu členských práv a povinností vo výške 75 317,13 Eur. Dovolateľ považoval

za nezrozumiteľné a teda aj za zmätočné konštatovanie odvolacieho súdu o tom, že

je potrebné odrátať od obvyklej ceny práv a povinností spojených s právom nájmu

predmetného bytu tú cenu, za ktorú odkúpil byt do svojho vlastníctva. Dovolateľ bol tiež toho

názoru, že nemožno na jednej strane určovať hodnotu majetkových členských práv na základe

trhovej ceny v jednej hodnote referenčnej meny a na druhej strane určiť ako protihodnotu

zostatkovú odkupnú cenu v inej hodnote referenčnej meny. Vyčítal odvolaciemu súdu,

že v rozpore s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 5. februára 2003 sp. zn.

, podľa ktorého sa hodnota vecí pri vyporiadaní, patriacich do BSM ku dňu jeho

zániku, určuje ku dňu zániku manželstva, odvolací súd vychádzal z trhovej ceny v čase

podania znaleckého posudku č. 1/2007 a tiež, že nezohľadnil ním vynaložené prostriedky na

zhodnotenie bytu po zániku BSM a tiež skutočnosť, že odporca svojou činnosťou inicioval

konanie, ktorého výsledok bol užívací rozsudok v zmysle § 177 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka (v znení účinnom do 31. decembra 1991), ktorým súd rozhodol o zrušení

užívacieho práva navrhovateľky a možnosti pridelenia náhradného bytu navrhovateľke

národným výborom. Dovolateľ mal preto za to, že práve jeho pričinením sa navrhovateľka

mohla dostať k náhradnému bytu a že by hodnota tohto náhradného bytu mala byť v jeho

prospech pri vyporiadaní BSM započítaná v prípade, ak by mala byť takto započítaná hodnota

predmetného bytu na základe hodnoty členských práv a povinností v družstve. Odporca

žiadal, aby dovolací súd v zmysle odložil vykonateľnosť dovolaním napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu.

Navrhovateľka sa k dovolaniu odporcu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

v rozsahu podľa a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

umožňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých dôvodov,

ktoré sú taxatívne uvedené v Dovolanie môže byť podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dovolacími dôvodmi, vrátane ich obsahového vymedzenia. Dovolací súd nie je

viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení § 242 ods. 2

písm. a/ až d/ , ako je tomu v prejednávanej veci. Pri vyporiadaní BSM podľa

ide o prípad, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob

7

vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi konania, kedy dovolací súd nie je viazaný rozsahom

dovolania ( ).

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či rozsudok nebol vydaný v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ( ),

zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v ustanoveniach až g/ Uvedené procesné vady

v dovolacom konaní nevyšli najavo.

Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní zaťaženom procesnou vadou, nie je daná len vo vzťahu k procesným

vadám v zmysle , ale tiež vo vzťahu k procesným vadám inej závažnej povahy

(tzv. iným vadám), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Inou vadou

konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná,

je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť; jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných

ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Medzi také vady patrí

napríklad to, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne

zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, že súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval

v súlade s príslušnými ustanoveniami , že odvolací súd pri

svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu než súd prvého stupňa bez toho,

že by postupoval podľa , podľa ktorého ak má odvolací súd za to, že súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám. Pokiaľ dovolateľ namieta, že konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ), keďže odvolací súd podľa názoru dovolateľa nevykonal potrebné

dokazovanie ohľadne zistenia okruhu a hodnoty existujúcich vecí patriacich do BSM

a i napriek tomu rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, dovolací súd poznamenáva,

že odvolací súd v súlade s ustanovením doplnil dokazovanie okrem iného

výsluchom účastníkov a súdnej znalkyne (viď č.l. 852, 853, 872 spisu) a tak si zabezpečil

dostatočný podklad pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Zistené skutkové závery a právny

názor aj náležite zdôvodnil a tak odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia ako celok

požiadavky zákona (, ) na odôvodnenie rozhodnutia spĺňa.

Uplatnením dovolacieho dôvodu podľa možno

odvolaciemu súdu vytknúť, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou

dovolacieho súdu v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci,

je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj

správne interpretoval.

V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom

vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí

získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej potreby slúžia osobnej

potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov

v reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím

manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka

( ). Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové

spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 (§ 149 ods. 1

). Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov

sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho

vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného vynaložilo na jeho

ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, a na to, ako

sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie

spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti

a na obstarávanie spoločnej domácnosti ( ).

Z uvedenej právnej úpravy vychádza aj doterajšia judikatúra súdov Slovenskej

republiky, ktorá v R 49/1993 dospela k záveru, že vec nadobudnutá za trvania manželstva

sa stane predmetom BSM, pokiaľ nie je obstaraná za finančné prostriedky, ktoré sú majetkom

len jedného z manželov. Pri nadobudnutí vecí z prostriedkov patriacich jednak do BSM,

jednak do osobného majetku niektorého z manželov, sa takto nadobudnuté veci stávajú

predmetom BSM bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM. Pri vyporiadaní BSM

je rozhodujúca nielen tá skutočnosť, že určitá vec v čase jeho zániku existovala, ale i to,

v akom stave vtedy bola napríklad z hľadiska jej kvality, veku, miery opotrebovania. Tento

stav je rozhodný aj pre ocenenie veci, pričom ale treba vychádzať z cien zodpovedajúcich – či

už podľa všeobecne záväzných cenových predpisov či vývoja cien vecí – cenám platným

v dobe, kedy sa vykonáva vyporiadanie (R 42/1972).

V prejednávanej veci po doplnení dokazovania odvolacím súdom (výsluch účastníkov

konania, znalecké posudky podané v priebehu prvostupňového konania – viď č.l. 852, 853,

872 spisu), je nepochybné, že v období medzi zánikom BSM a jeho vyporiadaním došlo

k dispozíciám zo strany oboch účastníkov s niektorými vecami patriacimi do tohto majetku,

keď pre značné opotrebovanie a nulovú hodnotu tieto boli zlikvidované, došlo k ich zániku,

prípadne k darovaniu detskému domovu. Odvolací súd tieto, prípadne veci u ktorých bolo

sporné u ktorého z účastníkov sa nachádzajú správne do masy BSM nezahrnul. Masu BSM

potom ustálil vo svojom výroku (bod I), v hodnotách podľa znaleckého dokazovania

nariadeného v priebehu prvostupňového konania.

Podstatná časť argumentácie dovolateľa sa týka postupu odvolacieho súdu pri

zohľadnení hodnoty členského podielu a pri vyporiadaní tejto hodnoty v rámci vyporiadania

BSM.

Zo spisu vyplýva, že byt bol pridelený účastníkom konania 10. januára 1978,

za trvania manželstva. Priamo zo zákona im obom vzniklo spolu s právom spoločného

užívania bytu aj spoločné členstvo v družstve, z tohto členstva boli obaja manželia oprávnení

a povinní spoločne a nerozdielne ( v znení účinnom

v čase pridelenia bytu).

Rozhodnutím súdu v inej právnej veci (sp. zn. 16 C 178/1990 Okresného súdu Trnava)

týchto účastníkov konania bolo zrušené ich právo spoločného užívania bytu (teraz spoločného

nájmu bytu) a užívateľom bytu (nájomcom) a členom stavebného bytového družstva sa stal

odporca (vtedy navrhovateľ). Navrhovateľke (vtedy odporkyňa) bola uložená povinnosť

z predmetného bytu sa vysťahovať 15-tym dňom, čo jej na základe právoplatného

a vykonateľného rozhodnutia príslušného národného výboru bude pridelený náhradný byt

alebo náhradné ubytovanie. V predmetnom konaní sa ale nerozhodovalo o majetkovom

vyporiadaní bývalých manželov ohľadne ich spoločného majetkového práva.

Členský podiel manželov v bytovom družstve je majetkovou hodnotou, ktorú treba

vyporiadať v rámci vyporiadania BSM. Súd pri tomto vyporiadaní musí na ňu prihliadnuť ako

10

na iné spoločné majetkové hodnoty manželov, a preto aj pri jej vyporiadaní treba vychádzať

z cien zodpovedajúcich stavu v čase vyhlásenia rozsudku. Záver odvolacieho súdu

o stanovení hodnoty členského podielu obvyklou, t.j. tržnou cenou korešponduje s ustálenou

súdnou praxou, podľa ktorej všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve

je cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť členské práva a povinnosti

k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a pod. (porovnaj R 40/2002).

Odvolací súd po oboznámení sa (č.l. 872 spisu) z obsahom Zmluvy o prevode

vlastníctva družstevného bytu z 24. februára 2006 odpočítal od hodnoty ustálenej znaleckým

posudkom cenu bytu pripadajúcu na prevádzaný byt s príslušenstvom vo výške 12 104 Sk,

teda v prospech odporcu. Obsah spisu potvrdzuje záver odvolacieho súdu uvedený

v dovolaním napadnutom rozhodnutí, že odporcu nezaťažovala povinnosť zabezpečiť

navrhovateľke bytovú náhradu, ale príslušný národný výbor, a tak správne odvolací súd

postupoval, keď hodnotu tohto bytu pri vyporiadaní BSM nezohľadnil.

Z uvedených dôvodov je zrejmé, že odporca neopodstatnene napadol rozsudok

odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré

by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu,

Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie podľa zamietol.

Dovolací súd nezistil splnenie predpokladov na odloženie vykonateľnosti napadnutého

rozhodnutia v zmysle a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal

samostatné rozhodnutie.

V dovolacom konaní procesne úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov

konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd jej napriek tomu náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal z dôvodu, že nepodala návrh na uloženie takejto povinnosti ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

11

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková