Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 14 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (19)4c0/386437.463f7a.pdf
PDF · 177.41 KB
No categories available
4Cdo/110/2011
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Edity Bakošovej a JUDr. Ľubora Šeba, v právnej veci
navrhovateľky A. H., bývajúcej v T., proti odporcovi Ing. M. H., bývajúcemu v S.,
zastúpenému Advokátskou kanceláriou P.P., s.r.o. so sídlom v T., v mene ktorej koná JUDr. J.
P., konateľ advokát, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej
na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 17 C 230/1990, o dovolaní odporcu proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave z 2. novembra 2010 sp. zn. 10 Co 72/2010, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie z a m i e t a .
Navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trnava rozsudkom (v poradí štvrtým) z 19. novembra 2009 č.k.
17 C 230/1990-806 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“)
tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal hnuteľné veci uvedené vo výroku
rozsudku v hodnote 1 018,18 Eur, do výlučného vlastníctva odporcu prikázal hnuteľné veci
v hodnote 2 478,50 Eur a odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľke titulom finančného
vyrovnania 1 460,32 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi uložil zaplatiť
na účet súdu súdny poplatok 48 Eur a o náhrade trov konania štátu rozhodol tak, že
navrhovateľke uložil zaplatiť na účet súdu doplatok trov štátu 67 Eur a odporcovi 97,70 Eur,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie zdôvodnil citáciou ustanovení
§ 143, § 149 ods. 1 a § 150 Občianskeho zákonníka a vykonaným dokazovaním, na základe
čoho dospel k záveru, že do BSM patria veci rozdelené medzi účastníkov vo výrokovej časti
rozsudku. Do masy BSM nezahrnul veci, ktoré boli zničené, resp. veci bez hodnoty a rovnako
veci, ktoré ani jeden z účastníkov nemá a vzhľadom na odstup času v spojení s ich skutočnou
hodnotou považoval za irelevantné sa nimi zaoberať, keď nie je preukázaná ich existencia
a nie je daný ani záujem účastníkov o ich vyporiadanie. Vysvetlil náležite, prečo do masy
BSM nezahrnul pôžičky, rozsah úprav a vysadenie porastov v okolí nehnuteľnosti patriacej
odporcovi ako aj hodnotu motorových vozidiel nadobudnutých počas trvania manželstva.
Hodnotu bytu na V. v konečnom dôsledku súd nezohľadnil, nakoľko v konaní sp. zn.
16 C 178/1990 bol nárok navrhovateľky v tomto smere uspokojený povinnosťou odporcu
zabezpečiť jej náhradný byt alebo ubytovanie, a teda odporca bol zaťažený povinnosťou na
zabezpečenie bytovej náhrady. Vzhľadom na to, že odporkyňa mala zabezpečený náhradný
byt, došlo podľa názoru súdu k vzájomnej kompenzácii účastníkov v tomto smere, pričom
s prihliadnutím na to, že byt na V. bol získaný za trvania manželstva, nemožno zohľadniť jeho
časovú ani trhovú hodnotu, keď by sa v prospech navrhovateľky jednalo o duplicitné plnenie,
nakoľko jej bytová otázka bola odporcom vyriešená a v byte, ktorý jej bol zabezpečený,
navrhovateľka býva. Podľa § 148 O.s.p. súd zaviazal účastníkov na zaplatenie trov konania
titulom znalečného po odrátaní zložených záloh. Súčasne uložil účastníkom zaplatiť na účet
súdu súdny poplatok vo výške 2 % z hodnoty prikázaných vecí po odrátaní už zaplateného
súdneho poplatku.
Krajský súd v Trnave na odvolanie účastníkov konania rozsudkom z 2. novembra
2010 sp. zn. 10 Co 72/2010 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zistil, že do BSM
patria veci 1. až 56. uvedené v jeho prvom výroku s tým, že do výlučného vlastníctva
navrhovateľky prikázal veci uvedené pod položkou 1., 3., 11., 14., 16., 17. a 36. v celkovej
hodnote 375,89 Eur a do výlučného vlastníctva odporcu veci ostatné, v celkovej hodnote
1 174,06 Eur. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie sumu
38 989,22 Eur do 60 dní. V časti povinnosti zaplatiť súdny poplatok a v časti trov konania
štátu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil pre nepreskúmateľnosť a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Uznesenie súdu prvého stupňa zo 7. decembra 2009 č.k. 17 C 230/1990-
827, ktorým bolo navrhovateľke uložené zaplatiť súdny poplatok za odvolanie 60 Eur, tiež pre
nepreskúmateľnosť zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie právne
odôvodnil použitím § 150 Občianskeho zákonníka a zásadami z neho vyplývajúcich,
z ktorých je potrebné vychádzať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Poukázal na to, že súd prvého stupňa opomenul, že i keď vyporiadanie sa zásadne vykonáva
podľa stavu existujúceho v čase zániku BSM, vyporiadať (prikázaním tomu ktorému
účastníkovi rozsudkom súdu) je možné len veci k času rozhodovania súdu existujúce,
do BSM patriace a v ňom sa i naďalej nachádzajúce a na ostatné veci a iné hodnoty je možné
prihliadnuť len v rámci tzv. širšieho vyporiadania. Odvolací súd sám výsluchom účastníkov
zistil okruh existujúcich vecí patriacich do BSM tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti jeho
rozsudku, pričom vychádzal z ich hodnoty určenej znaleckým posudkom a prikázal
ich do výlučného vlastníctva toho ktorého účastníka s prihliadnutím na to, v koho držbe sa už
od zániku BSM nachádzajú. Odvolací súd do masy BSM preto nezahrnul už veci
neexistujúce, veci s nulovou zostatkovou hodnotou a veci, u ktorých bolo sporné u koho
z účastníkov sa nachádzajú, pričom táto spornosť sa nepodarila vykonaným dokazovaním
odstrániť. Okrem iného odvolací súd sa podrobne zaoberal spornou otázkou medzi
účastníkmi, t.j. či v rámci BSM je potrebné zohľadniť obvyklú (trhovú) cenu skôr spoločných
členských práv a povinností spojených s právom nájmu (užívania) družstevného
štvorizbového bytu na V., s čím súvisela i otázka, či v prípade zahrnutia tejto hodnoty do
vyporiadania BSM je potrebné prihliadnuť i na zabezpečenie bytovej náhrady v prospech
navrhovateľky, a to jednoizbového bytu na Hospodárskej ulici v Trnave. Odvolací súd mal za
preukázané, že účastníci boli spoločnými členmi družstva a spoločnými užívateľmi
štvorizbového bytu na V.. V konaní sp. zn. 16 C 178/1990 bol výlučným užívateľom
predmetného bytu a členom bytového družstva určený odporca, pričom navrhovateľke bola
uložená povinnosť z bytu sa vypratať do 15 dní potom, ako jej na základe právoplatného
vykonateľného rozhodnutia príslušného NV bude pridelený byt. Na základe uvedeného si
navrhovateľka podala žiadosť o pridelenie bytu, ktorý jej bol v roku 1993 pridelený, pričom
sa jednalo o jednoizbový byt na H. Podľa názoru odvolacieho súdu pri vyporiadaní BSM je
potrebné vyporiadať i hodnoty skôr spoločných členských práv a povinností spojených
s užívaním družstevného bytu, pričom je potrebné vychádzať z obvyklej ceny týchto práv.
Obvyklou cenou je taká cena, za ktorú by bolo možné členské práva a povinnosti (spojené
s právom užívania neskôr nájmu) družstevného bytu ku dňu zániku spoločného členstva
rozvedených manželov v družstve na základe princípu ponuky a dopytu previesť na tretiu
osobu, teda ich trhovú hodnotu. Tomu z bývalých manželov, ktorý sa nestal výlučným členom
družstva a užívateľom (nájomcom) družstevného bytu, patrí čiastka vo výške polovice trhovej
hodnoty členského podielu. Od zistenej ceny je potrebné odpočítať trhovú cenu bytovej
náhrady, ktorou je podmienená povinnosť druhého z rozvedených manželov sa z bytu
vysťahovať, ale len v tých prípadoch, keď sa druhý z manželov práva na bytovú náhradu do
rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM platne nevzdá, prípadne že mu do tej doby bytová
náhrada zabezpečená nebola. V prejednávanej veci však ide o špecifický prípad, nakoľko
povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu nezaťažovala odporcu, ale príslušný národný výbor,
pričom bytová náhrada bola navrhovateľke pridelená na základe jej iniciatívy, keď táto si
podala žiadosť o pridelenie bytu a tento byt jej bol i pridelený. S prihliadnutím na uvedené
bolo potrebné pre účely vyporiadania vychádzať z obvyklej ceny práv a povinností spojených
s právom nájmu bytu na V., ktorá hodnota bola ustálená v znaleckom posudku znalkyne Ing.
Ľ. Š. v sume 2 281 107,75 Sk (bez pozemku), od ktorej sumy bolo potrebné však odrátať
cenu, za ktorú odporca následne predmetný byt odkúpil do svojho výlučného vlastníctva vo
výške 12 104 Sk. V rámci širšieho vyporiadania zohľadnil cenu členských práv a povinností
vo výške 75 317,13 Eur. Vychádzajúc zo zásady, že podiely bývalých manželov na majetku
patriacom do BSM sú zásadne rovnaké, ako aj s prihliadnutím na potrebu širšieho vyporiadnia
bolo potrebné vychádzať z toho, že navrhovateľke boli do výlučného vlastníctva prikázané
veci v celkovej hodnote 375,89 Eur a do výlučného vlastníctva odporcu veci ostatné
v celkovej hodnote 1 174,06 Eur, pričom v rámci vyporiadania bolo potrebné prihliadnuť i na
finančné hotovosti, ktoré prináležia odporcovi, a to jednak v sume 534,42 Eur titulom predaja
motorového vozidla, 146,72 Eur titulom vyplatenia kúpnej ceny zo strany S. a 75 317,13 Eur
titulom hodnoty bývalých členských práv a povinností spojených s užívaním družstevného
bytu. Celková hodnota masy BSM potom predstavuje sumu 77 548,22 Eur, z čoho potom
podiel pripadajúci na každého z účastníkov predstavuje 38 774,11 Eur. S poukazom na to, že
navrhovateľke boli prikázané hnuteľné veci v celkovej hodnote 375,89 Eur, je potrebné, aby
jej odporca vyplatil na vyrovnanie sumu 38 398,22 Eur. Vzhľadom na výšku tejto sumy
odvolací súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p. určil na jej zaplatenie dlhšiu lehotu. Odvolací súd
s poukazom na uvedené rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 220 O.s.p.
zmenil.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, ktorý žiadal, aby
dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu v intenciách jeho odvolacích a dovolacích
návrhov alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Ako
dovolací dôvod uvádzal, že konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolateľ mal za to, že majetkové
právo spoločného užívania družstevného bytu podľa § 172 ods. 2 Občianskeho zákonníka
(v znení účinnom do 31.12.1991 Zb. – poznámka dovolacieho súdu) nebolo súčasťou masy
BSM, pretože družstevný byt bol majetkom príslušného družstva (§ 3 ods. 2 zákona
č. 94/1988 Zb. o bytovom, spotrebnom a výrobnom družstevníctve v znení účinnom
od 8. decembra 1989 (ku dňu zániku BSM) a teda nemôže byť predmetom vyporiadania.
Vyčítal odvolaciemu súdu, že použil nesprávne znenie právneho predpisu, keď pri určovaní
rozsahu BSM neaplikoval na určenie rozsahu BSM právny predpis účinný v deň zániku BSM.
Dovolateľ považoval rozsudok odvolacieho súdu za nepreskúmateľný v časti určenia hodnoty
hnuteľných vecí patriacich do BSM. Okresný súd Trnava v ostatnom rozsudku určil hodnotu
hnuteľných vecí patriacich do BSM v súhrnnej výške 2 478,50 Eur, avšak odvolací súd túto
ustálil sumou 1 549,95 Eur, bez toho, aby dokazovanie v potrebnom rozsahu opakoval (§ 213
ods. 3 O.s.p.). Podľa názoru dovolateľa bolo povinnosťou dovolacieho súdu opätovne
ustanoviť znalca, ak zamýšľal zmeniť ocenenie hnuteľných vecí patriacich do BSM. Odvolací
súd tak nemal dostatočný podklad na rozhodnutie, pretože zistený skutkový stav už nemohol
byť podkladom pre vydanie rozhodnutia. Poukázal na to, že povinnosťou súdu je rozhodnutie
v zmysle § 157 ods. 1 O.s.p. riadne odôvodniť, a to spôsobom podľa § 157 ods. 2 O.s.p.,
pričom z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
Takýto postup však odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu neobsahuje, keďže v ňom nie je
uvedené, na základe akých dôkazov dospel k zmenenej hodnote hnuteľných vecí, patriacich
do podstaty BSM v porovnaní s rozsudkom súdu prvého stupňa. Dovolateľ ďalej uviedol, že
odvolací súd vo svojom v poradí treťom zrušujúcom uznesení prikázal súdu prvého stupňa,
aby pri ohodnotení bytu (členského podielu) na V. vychádzal zo všeobecnej (trhovej) ceny,
pričom mal zohľadniť, že odporca navrhovateľke zabezpečil náhradný byt na H., ktorý
navrhovateľka doposiaľ užíva. Vo svojom zmeňujúcom rozsudku však odvolací súd zaujal
názor, že pre účely vyporiadania treba vychádzať z obvyklej ceny práv a povinností
spojených s právom nájmu bytu na V., ktorá hodnota bola ustálená v znaleckom posudku
č. 1/2007 znalkyne Ing. Ľ. Š. v sume 2 281 107,75 Sk (bez pozemkov), od ktorej sumy ale
bolo potrebné odrátať cenu, za ktorú odporca následne predmetný byt odkúpil do svojho
výlučného vlastníctva vo výške 12 104 Sk. V rámci širšieho vyporiadania bolo teda potrebné
zohľadniť cenu členských práv a povinností vo výške 75 317,13 Eur. Dovolateľ považoval
za nezrozumiteľné a teda aj za zmätočné konštatovanie odvolacieho súdu o tom, že
je potrebné odrátať od obvyklej ceny práv a povinností spojených s právom nájmu
predmetného bytu tú cenu, za ktorú odkúpil byt do svojho vlastníctva. Dovolateľ bol tiež toho
názoru, že nemožno na jednej strane určovať hodnotu majetkových členských práv na základe
trhovej ceny v jednej hodnote referenčnej meny a na druhej strane určiť ako protihodnotu
zostatkovú odkupnú cenu v inej hodnote referenčnej meny. Vyčítal odvolaciemu súdu,
že v rozpore s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 5. februára 2003 sp. zn.
II. ÚS 214/02, podľa ktorého sa hodnota vecí pri vyporiadaní, patriacich do BSM ku dňu jeho
zániku, určuje ku dňu zániku manželstva, odvolací súd vychádzal z trhovej ceny v čase
podania znaleckého posudku č. 1/2007 a tiež, že nezohľadnil ním vynaložené prostriedky na
zhodnotenie bytu po zániku BSM a tiež skutočnosť, že odporca svojou činnosťou inicioval
konanie, ktorého výsledok bol užívací rozsudok v zmysle § 177 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka (v znení účinnom do 31. decembra 1991), ktorým súd rozhodol o zrušení
užívacieho práva navrhovateľky a možnosti pridelenia náhradného bytu navrhovateľke
národným výborom. Dovolateľ mal preto za to, že práve jeho pričinením sa navrhovateľka
mohla dostať k náhradnému bytu a že by hodnota tohto náhradného bytu mala byť v jeho
prospech pri vyporiadaní BSM započítaná v prípade, ak by mala byť takto započítaná hodnota
predmetného bytu na základe hodnoty členských práv a povinností v družstve. Odporca
žiadal, aby dovolací súd v zmysle § 243 O.s.p. odložil vykonateľnosť dovolaním napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu.
Navrhovateľka sa k dovolaniu odporcu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
v rozsahu podľa § 242 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.
Občiansky súdny poriadok umožňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých dôvodov,
ktoré sú taxatívne uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p. Dovolanie môže byť podané iba z dôvodov,
že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dovolacími dôvodmi, vrátane ich obsahového vymedzenia. Dovolací súd nie je
viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení § 242 ods. 2
písm. a/ až d/ O.s.p., ako je tomu v prejednávanej veci. Pri vyporiadaní BSM podľa § 150
Občianskeho zákonníka ide o prípad, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi konania, kedy dovolací súd nie je viazaný rozsahom
dovolania (§ 242 ods. 2 písm. d/ O.s.p.).
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či rozsudok nebol vydaný v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.),
zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v ustanoveniach § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Uvedené procesné vady
v dovolacom konaní nevyšli najavo.
Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
nebolo vydané v konaní zaťaženom procesnou vadou, nie je daná len vo vzťahu k procesným
vadám v zmysle § 237 O.s.p., ale tiež vo vzťahu k procesným vadám inej závažnej povahy
(tzv. iným vadám), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Inou vadou
konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná,
je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá
zmätočnosť; jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných
ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Medzi také vady patrí
napríklad to, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne
zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, že súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval
v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, že odvolací súd pri
svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu než súd prvého stupňa bez toho,
že by postupoval podľa § 213 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého ak má odvolací súd za to, že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám. Pokiaľ dovolateľ namieta, že konanie
je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.), keďže odvolací súd podľa názoru dovolateľa nevykonal potrebné
dokazovanie ohľadne zistenia okruhu a hodnoty existujúcich vecí patriacich do BSM
a i napriek tomu rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, dovolací súd poznamenáva,
že odvolací súd v súlade s ustanovením § 213 ods. 3 O.s.p. doplnil dokazovanie okrem iného
výsluchom účastníkov a súdnej znalkyne (viď č.l. 852, 853, 872 spisu) a tak si zabezpečil
dostatočný podklad pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Zistené skutkové závery a právny
názor aj náležite zdôvodnil a tak odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia ako celok
požiadavky zákona (§ 157 ods. 2, § 211 ods. 3 O.s.p.) na odôvodnenie rozhodnutia spĺňa.
Uplatnením dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. možno
odvolaciemu súdu vytknúť, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou
dovolacieho súdu v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci,
je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj
správne interpretoval.
V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí
získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej potreby slúžia osobnej
potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov
v reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím
manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka
(§ 143 Občianskeho zákonníka). Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 (§ 149 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, a na to, ako
sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie
spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti
a na obstarávanie spoločnej domácnosti (§ 150 Občianskeho zákonníka).
Z uvedenej právnej úpravy vychádza aj doterajšia judikatúra súdov Slovenskej
republiky, ktorá v R 49/1993 dospela k záveru, že vec nadobudnutá za trvania manželstva
sa stane predmetom BSM, pokiaľ nie je obstaraná za finančné prostriedky, ktoré sú majetkom
len jedného z manželov. Pri nadobudnutí vecí z prostriedkov patriacich jednak do BSM,
jednak do osobného majetku niektorého z manželov, sa takto nadobudnuté veci stávajú
predmetom BSM bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM. Pri vyporiadaní BSM
je rozhodujúca nielen tá skutočnosť, že určitá vec v čase jeho zániku existovala, ale i to,
v akom stave vtedy bola napríklad z hľadiska jej kvality, veku, miery opotrebovania. Tento
stav je rozhodný aj pre ocenenie veci, pričom ale treba vychádzať z cien zodpovedajúcich – či
už podľa všeobecne záväzných cenových predpisov či vývoja cien vecí – cenám platným
v dobe, kedy sa vykonáva vyporiadanie (R 42/1972).
V prejednávanej veci po doplnení dokazovania odvolacím súdom (výsluch účastníkov
konania, znalecké posudky podané v priebehu prvostupňového konania – viď č.l. 852, 853,
872 spisu), je nepochybné, že v období medzi zánikom BSM a jeho vyporiadaním došlo
k dispozíciám zo strany oboch účastníkov s niektorými vecami patriacimi do tohto majetku,
keď pre značné opotrebovanie a nulovú hodnotu tieto boli zlikvidované, došlo k ich zániku,
prípadne k darovaniu detskému domovu. Odvolací súd tieto, prípadne veci u ktorých bolo
sporné u ktorého z účastníkov sa nachádzajú správne do masy BSM nezahrnul. Masu BSM
potom ustálil vo svojom výroku (bod I), v hodnotách podľa znaleckého dokazovania
nariadeného v priebehu prvostupňového konania.
Podstatná časť argumentácie dovolateľa sa týka postupu odvolacieho súdu pri
zohľadnení hodnoty členského podielu a pri vyporiadaní tejto hodnoty v rámci vyporiadania
BSM.
Zo spisu vyplýva, že byt bol pridelený účastníkom konania 10. januára 1978,
za trvania manželstva. Priamo zo zákona im obom vzniklo spolu s právom spoločného
užívania bytu aj spoločné členstvo v družstve, z tohto členstva boli obaja manželia oprávnení
a povinní spoločne a nerozdielne (§ 175 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase pridelenia bytu).
Rozhodnutím súdu v inej právnej veci (sp. zn. 16 C 178/1990 Okresného súdu Trnava)
týchto účastníkov konania bolo zrušené ich právo spoločného užívania bytu (teraz spoločného
nájmu bytu) a užívateľom bytu (nájomcom) a členom stavebného bytového družstva sa stal
odporca (vtedy navrhovateľ). Navrhovateľke (vtedy odporkyňa) bola uložená povinnosť
z predmetného bytu sa vysťahovať 15-tym dňom, čo jej na základe právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia príslušného národného výboru bude pridelený náhradný byt
alebo náhradné ubytovanie. V predmetnom konaní sa ale nerozhodovalo o majetkovom
vyporiadaní bývalých manželov ohľadne ich spoločného majetkového práva.
Členský podiel manželov v bytovom družstve je majetkovou hodnotou, ktorú treba
vyporiadať v rámci vyporiadania BSM. Súd pri tomto vyporiadaní musí na ňu prihliadnuť ako
na iné spoločné majetkové hodnoty manželov, a preto aj pri jej vyporiadaní treba vychádzať
z cien zodpovedajúcich stavu v čase vyhlásenia rozsudku. Záver odvolacieho súdu
o stanovení hodnoty členského podielu obvyklou, t.j. tržnou cenou korešponduje s ustálenou
súdnou praxou, podľa ktorej všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve
je cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť členské práva a povinnosti
k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a pod. (porovnaj R 40/2002).
Odvolací súd po oboznámení sa (č.l. 872 spisu) z obsahom Zmluvy o prevode
vlastníctva družstevného bytu z 24. februára 2006 odpočítal od hodnoty ustálenej znaleckým
posudkom cenu bytu pripadajúcu na prevádzaný byt s príslušenstvom vo výške 12 104 Sk,
teda v prospech odporcu. Obsah spisu potvrdzuje záver odvolacieho súdu uvedený
v dovolaním napadnutom rozhodnutí, že odporcu nezaťažovala povinnosť zabezpečiť
navrhovateľke bytovú náhradu, ale príslušný národný výbor, a tak správne odvolací súd
postupoval, keď hodnotu tohto bytu pri vyporiadaní BSM nezohľadnil.
Z uvedených dôvodov je zrejmé, že odporca neopodstatnene napadol rozsudok
odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.) a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré
by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu,
Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
Dovolací súd nezistil splnenie predpokladov na odloženie vykonateľnosti napadnutého
rozhodnutia v zmysle § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal
samostatné rozhodnutie.
V dovolacom konaní procesne úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov
konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej napriek tomu náhradu trov dovolacieho konania
nepriznal z dôvodu, že nepodala návrh na uloženie takejto povinnosti (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. októbra 2012
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková