Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 83/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. februára 2021

v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného

advokátkou JUDr. Andreou Vladárovou, Veľká okružná 17, Žilina, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a ,

podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Žilina č. k. -220 zo 7. decembra 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

9. februára 2021 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“), podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práv

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Žilina

(ďalej len „okresný súd“) č. k. -220 zo 7. decembra 2020 (ďalej len

„napadnuté uznesenie“).

2. Okresný súd na základe návrhu sťažovateľa rozhodol platobným rozkazom

č. k. -122 z 22. júla 2020 (ďalej len „platobný rozkaz“) tak, že uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi – sťažovateľovi sumu 1 672,20 €

s príslušenstvom a tiež nahradiť trovy konania.

Vyšší súdny úradník rozhodnutím č. k. -154 z 10. septembra 2020

(ďalej len „rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka“) platobný rozkaz v celom rozsahu,

na podklade odporu podaného žalovaným, zrušil. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho

úradníka podal následne sťažnosť žalobca (v konaní pred ústavným súdom sťažovateľ).

O sťažnosti rozhodol okresný súd napadnutým uznesením tak, že sťažnosť zamietol.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti, ako aj v sťažnosti proti rozhodnutiu vyššieho

súdneho úradníka namietal, že pokiaľ odpor podala mandatárka v mene právneho zástupcu

žalovaného, ktorý nebol v listinnej podobe doplnený samotným advokátom, nie je možné

považovať takto podaný odpor za podaný oprávnenou osobou.

Sťažovateľ prezentuje názor, že okresný súd nesprávne právne posúdil postavenie

mandatárky vo vzťahu k právnemu zástupcovi v nadväznosti na § 16 ods. 2 zákona

č. o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,

resp. k definícii pojmu zamestnanec v zmysle . Sťažovateľ v ústavnej

sťažnosti uviedol, že postavenie mandatára nie je možné stotožňovať s postavením

zamestnanca advokáta.

4. Sťažovateľ namietal aj porušenie princípu kontradiktórnosti konania, ktoré

odôvodnil tvrdením, že okresný súd mu nedoručil vyjadrenie žalovaného (spolu s dôkazmi,

ktoré v jeho rámci predložil) k sťažnosti sťažovateľa proti rozhodnutiu vyššieho súdneho

úradníka.

5. Porušenie majetkových práv ( a dodatkového protokolu)

sťažovateľ odôvodnil tým, že nielenže nedisponuje žalovanou sumou, ale keďže sa v konaní

pokračuje, zvyšujú sa jeho náklady, čím dochádza k nedôvodnému zmenšeniu majetku.

6. Sťažovateľ považuje napadnuté uznesenie za „rozporuplné, nepresvedčivé

a arbitrárne“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom:

„Základné práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, právo vlastniť majetok podľa Čl. 20 ods. 1 Slovenskej

republiky a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu uznesením

Okresného súdu Žilina - 220 zo dňa 7.12.2020, ktorým zamietol

sťažnosť žalobcu podanú dňa 6.10.2020 proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka

č. k. -164 zo dňa 10.9.2020 porušené boli.

Uznesenie Okresného súdu Žilina -220 zo dňa 7.12.2020, ktorým

zamietol sťažnosť žalobcu podanú dňa 6.10.2020 proti uzneseniu vyššieho súdneho

úradníka č. k. -154 zo dňa 10.9.2020, zrušuje a vec mu vracia na ďalšie

konanie.“

II.

Relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním, o postavení jeho sudcov a ich bezúhonnosť ustanoví zákon. Týmto zákonom je

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

9. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

10. Podľa a obdobne podľa listiny každý sa môže

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

12. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

13. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

14. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne

neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci

ústavným súdom

15. Sťažovateľ namieta porušenie práva na súdnu ochranu ( ,

ods. 1 listiny) a spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) napadnutým uznesením

okresného súdu, ktorým bola sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka

zamietnutá. Dôsledkom napadnutého uznesenia je pokračovanie v konaní o zaplatenie

sumy 1 672,20 € s príslušenstvom, v ktorom sťažovateľ vystupuje ako žalobca. Sťažovateľ

nesúhlasí s posúdením podaného odporu z hľadiska vyhodnotenia oprávnenej osoby na taký

úkon. V dôsledku pokračovania v konaní bolo zasiahnuté aj do majetkových práv (čl. 20

ods. 1 , dodatkového protokolu) sťažovateľa.

16. Ústavný súd vo svojej judikatúre už viackrát zdôraznil, že vo veciach, ktoré patria

do právomoci všeobecných súdov, nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštitúciou (, , ). V zásade preto nie je oprávnený

posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a aplikácii právnych

predpisov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (, ).

17. Ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava iba celkom

výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom

z požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie

z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda

i do práv účastníka konania, ktorý podal ústavnú sťažnosť. Inak povedané, problematika

náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho

vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe

takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení aplikovaného právneho predpisu, ktorá

by v sebe zahŕňala črty svojvôle (rovnaké závery porov. napr. aj v ,

, , , , z novšej judikatúry pozri

, , , , ,

).

18. Námietky sťažovateľa o arbitrárnosti napadnutého uznesenia okresného súdu je

potrebné považovať za zjavne neopodstatnené.

19. Sťažovateľ svojej výhrady vo vzťahu k napadnutému uzneseniu v ústavnej

sťažnosti adresovanej ústavnému súdu koncipoval, akoby išlo o ďalšie odvolanie, a de facto

len zopakoval svoje argumenty, ktoré uplatnil v sťažnosti proti rozhodnutiu vyššieho

súdneho úradníka. Už len táto samotná skutočnosť bez ďalšieho svedčí o nedostatku

ústavnoprávneho rozmeru jeho námietok.

20. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd na podklade

sťažovateľom podanej sťažnosti preskúmal okolnosti oprávnenia na podanie odporu.

Na základe predložených listín (mandátnej zmluvy) okresný súd považoval za preukázané,

že „osoba poverená právnym zástupcom žalovaného... v zmysle § 16 ods. 2 zákona

o advokácii je oprávnenou osobou na elektronické podanie odporu... keďže konala ako

mandatár právneho zástupcu žalovaného na základe mandátnej zmluvy zo dňa 01.06.2020

na účet právneho zástupcu žalovaného...“.

21. Ústavný súd považuje za vhodné dať do pozornosti sťažovateľovi, že predmetom

mandátnej zmluvy je zariadenie dohodnutej obchodnej záležitosti pre mandanta, ktorá má

vzťah k jeho podnikateľskej činnosti. Zákon umožňuje, aby si zmluvné strany dohodli dva

spôsoby zariadenia dohodnutej obchodnej záležitosti – uskutočnením právnych úkonov

v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti, ktorá nemá náležitosti právneho úkonu.

Zákon neobmedzuje zmluvné strany v dojednaní druhu zariaďovanej obchodnej záležitosti,

preto je pri jej špecifikácii nutné dbať jedine na dodržanie zákonného kritéria „obchodného

charakteru“ záležitosti, ktorú možno interpretovať v kontexte s podnikateľskou činnosťou

mandanta.

22. Okresný súd sa námietkami sťažovateľa riadne zaoberal a konal v medziach

svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretoval

a aplikoval, jeho úvahy sú logické, a preto aj celkom legitímne, právne akceptovateľné

a ústavne konformné. Navyše, ani názor kontroverzný (s ktorým možno aj nesúhlasiť), ak je

riadne odôvodnený, nemá intenzitu ústavného porušenia základného práva

(). Ústavný súd v danej veci nemá teda žiaden dôvod a ani oprávnenie

na prehodnocovanie právnych a skutkových záverov tohto súdu, ktoré sú opísané

v napadnutom uznesení.

Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (m. m. ,

).

23. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným

súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia

príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. ,

, ). Takéto pochybenie v ústavnoprávnom zmysle však ústavný súd

v napadnutom uznesení okresného súdu nezistil. Nesúhlas sťažovateľa s obsahom

napadnutého uznesenia nie je dôkazom o jeho neústavnosti a nezakladá ani oprávnenie

ústavného súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným.

24. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa, že okresný súd pochybil, keď mu

pred rozhodnutím o sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka nedoručil

vyjadrenie žalovaného k sťažnosti, ústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru,

podľa ktorej k iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita

namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného

orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu

(m. m. , , ).

25. Ustanovenia a nasledujúce o sťažnosti

explicitne nezakotvujú povinnosť konajúceho súdu doručiť sťažnosť, prípadné vyjadrenie

k sťažnosti alebo iné, ďalšie podanie protistrane ani povinnosť umožniť stranám vyjadriť sa

k takýmto podaniam. Absencia výslovnej právnej úpravy o potrebe vytvorenia priestoru

sporovým stranám na oboznámenie sa s podaniami protistrany a možnosti vyjadriť sa

automaticky neznamená, že v sťažnostnom konaní sa princíp kontradiktórnosti neuplatňuje.

Pokiaľ však ide o dôsledky opomenutia konajúceho súdu doručiť vyjadrenie

k sťažnosti sťažovateľovi, tu ústavný súd poukazuje na to, že takéto pochybenie v postupe

súdu nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie dosahujúce ústavnoprávny rozmer, ale

je potrebné vyhodnotiť ho s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu.

26. Z obsahu ústavnej sťažnosti aj napadnutého uznesenia vyplýva, že žalovaný

vo vyjadrení neuviedol také okolnosti (tu ústavný súd zohľadnil aj námietky prednesené

sťažovateľom), ktoré by si nevyhnutne vyžadovali vytvorenie priestoru pre konfrontáciu

argumentov medzi sporovými stranami.

V konaní o sťažnosti proti rozhodnutiu súdneho úradníka podľa ustanovení Civilného

sporového poriadku nejde o rozhodovanie vo veci samej (teda o predmete hmotnoprávneho

sporu) a v dôsledku toho intenzita pochybenia okresného súdu, ktorý sťažovateľovi

nedoručil vyjadrenie žalovaného, nedosahuje ústavno-právne relevantnú úroveň.

27. Vo vzťahu k námietkam o porušení majetkových práv ústavný súd konštatuje, že

pokiaľ sťažovateľ sám inicioval konanie o zaplatenie konkrétnej sumy podaním na súde,

musí rátať aj s eventuálnym neúspechom či s tým, že odporca využije všetky zákonné

prostriedky vo svoj prospech, a preto ani argumentáciu o zmenšení majetku v dôsledku

pokračovania v konaní ústavný súd nevyhodnotil ako opodstatnenú.

28. Keďže ústavný súd vzhľadom na uvedené nezistil žiadnu možnosť porušenia

sťažovateľom označených práv, dospel k záveru, že je ústavná sťažnosť zjavne

neopodstatnená, a z tohto dôvodu ju podľa

odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. februára 2021

Peter Molnár

predseda senátu