Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 511/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Odškodnenie, s. r. o.,

Radlinského 1716, Dolný Kubín, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Advokátska

kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s. r. o., Kuzmányho 29, Košice, v mene ktorej

koná konateľ a advokát JUDr. Martin Vasiľ, vo veci namietaného porušenia základných

práv podľa a a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 19. apríla 2016

vo výroku o náhrade trov (prvostupňového) konania a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Odškodnenie, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2016

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Odškodnenie, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 19. apríla 2016 vo výroku o náhrade trov (prvostupňového) konania

(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka, v právnom postavení

žalobkyne v konaní o zaplatenie 165 eur s príslušenstvom, bola účastníčkou konania

vedeného na Okresnom súde Michalovce (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

a následne v dôsledku podaného odvolania na krajskom súde pod sp. zn. .

V úvode sťažnosti sťažovateľka poukazuje na skutkové okolnosti posudzovanej veci

a uvádza, že „... vo veci vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn.

a sa žalobca - sťažovateľ... doručenou žalobou domáhal voči žalovanému...

zaplatenia sumy 165 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Suma 165 eur

predstavovala nezákonne odpočítanú spoluúčasť uskutočnenú žalovaným na základe

dopravnej nehody, účastníkom ktorej bol sťažovateľ.

Okresný súd Michalovce vydal v konaní vedenom ním pod sp. zn. dňa

10.03.2014 Platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 165,-

EUR... spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 165,- EUR od

21.09.2013 do zaplatenia a tiež priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v celkovej výške

75,64 EUR.

Voči predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor zo dňa 25.03.2014,

doručený Okresnému súdu Michalovce dňa 31.03.2014. V nadväzujúcom súdnom konaní

vedenom Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. vyhlásil konajúci súd dňa

29.04.2014 Rozsudok, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sťažovateľovi sumy

vo výške 165,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 165,- EUR

od 21.09.2013 do zaplatenia a zároveň priznal sťažovateľovi náhradu trov konania

v celkovej výške 660,01 EUR pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške

16,50 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 643,51 EUR. Súčasťou priznaných trov

právneho zastúpenia, bola s ohľadom na § 15 písm. b) a § 17 ods. 1 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti č. , tiež náhrada za stratu času stráveného cestou na súdne

pojednávanie z Košíc do Michaloviec a späť dňa 24.06.2014 vo výške 53,60 EUR... dňa

28.07.2014 vo výške 53,60 EUR... dňa 19.09.2014 vo výške 53,60 EUR a... dňa 29.09.2014

vo výške 53,60 EUR.

2

Voči uvedenému rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 29.04.2014 sp. zn.

podal žalovaný dňa 07.11.2014 odvolanie zo dňa 07.11.2014, ktorým žiadal

aby Krajský súd Košice zrušil rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 29.09.2014

sp. zn. a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Okrem toho uvedeným odvolaním

žiadal žalovaný, aby Krajský súd Košice rozsudok Okresného súdu Michalovce o trovách

konania sp. zn. zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Michalovce na ďalšie

konanie, a to z dôvodu, že trovy konania sú podľa žalovaného neprimerane vysoké voči

sťažovateľom uplatňovanej pohľadávke.

Dňa 19.04.2014 bol vyhlásený rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

, ktorým Krajský sud v Košiciach potvrdil rozsudok Okresného súdu

Michalovce sp. zn. okrem výroku o náhrade trov konania, ktorý zmenil tak, že

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 16,50 EUR titulom

zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 386,23 EUR.

Predmetný rozsudok Krajského súdu v Košiciach nadobudol právoplatnosť dňa

04.05.2016.“.

3. Podľa názoru sťažovateľky krajský súd napadnutým rozhodnutím, ktorým zmenil

rozhodnutie okresného súdu sp. zn. z 29. septembra 2014 vo výroku o náhrade

trov konania, „... porušil základné právo sťažovateľa na právnu pomoc v konaní pred súdmi

podľa a tiež základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

ods. 1 a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Ako ďalej sťažovateľka uvádza, „... Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd

sťažovateľovi nepriznal náhradu za stratu času stráveného cestou na vyššie uvedené súdne

pojednávania a späť do miesta sídla kancelárie, a to z dôvodu, že súdnych pojednávaní,

v súvislosti s ktorými sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu náhradu za

stratu času uplatňoval, sa nezúčastnil advokát, ale advokátski koncipienti.

Krajský súd v Košiciach toto svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že účelom citovaného

ustanovenia vyhlášky č. je poskytnutie určitej kompenzácie za to,

že advokát z objektívnych dôvodov nemôže poskytovať právne služby, pretože v danom čase

sa premiestňuje z miesta svojho sídla do miesta poskytovania právnej služby. Ako súd ďalej

konštatoval, náhrada za stratu času je výlučne viazaná na advokáta, pretože iba v prípade

3

poskytovania právnej služby osobne advokátom je splnená podmienka existujúceho

objektívneho dôvodu, pre ktorú nemôže poskytovať (inú) právnu službu. Nakoľko sa

predmetných súdnych pojednávaní zúčastnili advokátski koncipienti, neboli podľa názoru

Krajského súdu v Košiciach dané žiadne dôvody, pre ktoré by právny zástupca

JUDr. Martin Vasiľ nemohol poskytovať inú právnu službu, a teda niet dôvodu pre

kompenzáciu, spočívajúcu v náhrade za stratu času právneho zástupcu.

S názorom konajúceho súdu nie je možné súhlasiť, pričom máme za to, že ide

o nesprávny, príliš formalistický a reštriktívny výklad ustanovenia § 17 ods. 1 vyhlášky

č. , ktorý nie je možné akceptovať a ktorý zasahuje do základných práv

sťažovateľa.“.

4. Poukazujúc sa rozdielnu rozhodovaciu prax všeobecných súdov týkajúcu sa

priznávania/nepriznávania náhrady za stratu času pri úkonoch advokátskeho koncipienta,

sťažovateľka zastáva názor, že advokátsky koncipient, ktorý sa presúva na úkon mimo sídla

advokátskej kancelárie, rovnako ako advokát nemôže poskytovať právne služby klientom

advokáta. Z časového hľadiska je advokátsky koncipient rovnako limitovaný ako advokát.

Názor prezentovaný odporcom postihuje v konečnom dôsledku samotného klienta advokáta

a zasahuje do jeho základných práv.

Sťažovateľka následne zastáva názor, že takýto príliš reštriktívny a formalistický

výklad ustanovenia § 17 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov by vo viacerých prípadoch nútil klientov, teda osoby

domáhajúce sa ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, pri svojom

rozhodovaní v rámci výberu právneho zástupcu zohľadňovať ekonomickú otázku, ktorá by

prevýšila otázku kvality poskytnutých právnych služieb, skúseností či špecializácie

advokátov.

5. Na základe uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby sťažnosť prijal

na ďalšie konanie a následne rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jej práv (bod 1)

napadnutým rozhodnutím krajského súdu vo výroku o náhrade trov konania, napadnuté

4

rozhodnutie krajského súdu v predmetnej časti zruší, vec vráti na ďalšie konanie

a sťažovateľke prizná úhradu trov konania.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

7. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že napadnutým rozhodnutím

krajského súdu vo výroku o náhrade trov (prvostupňového) konania došlo zo strany

krajského súdu k porušeniu sťažovateľkou označených práv zaručených , ako aj

dohovorom (bod 1).

5

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za

podmienok ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

10. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

11. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný

súd mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis ).

V nadväznosti na namietané porušenie základných práv sťažovateľky zaručených

a , ako aj práva zaručeného dohovoru

napadnutým rozhodnutím krajského súdu ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú

judikatúru, podľa ktorej o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď

namietaným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označila navrhovateľka, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa

namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno

považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

6

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Úloha ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu teda nespočíva v tom, aby

určil, či preskúmanie veci predloženej navrhovateľkou odhalí existenciu porušenia

niektorého z práv alebo slobôd zaručených , ale spočíva len v tom, aby určil, či toto

preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda

môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad

a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený ().

12. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

13. Ústavný súd argumentáciu krajského súdu v napadnutom rozhodnutí nepovažuje

za arbitrárnu či zjavne neodôvodnenú a vo svetle všetkých konkrétnych skutočností, na

ktoré sťažovateľka v sťažnosti poukázala, sa nejaví táto argumentácia ani ako ústavne

neudržateľná.

14. V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajský súd

konštatoval:

7

„Čiastočne dôvodné je však odvolanie žalovaného čo do výroku o jeho povinnosti

zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, pretože aj keď súd prvého stupňa pri rozhodovaní

o trovách konania aplikoval ustanovenie správneho právneho predpisu, t. j. § 142 ods. 1

, toto nesprávne interpretoval na prejednávanú vec, ak priznal žalobcovi aj náhradu za

stratu času vo výške 4 x 53,60 € a daň z pridanej hodnoty z tejto náhrady.

Advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu za stratu času (§ 15 vyhl.

č. ).

Pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za

čas trávený cestou do tohto miesta a späť, patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške

1/60-tiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu (§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004

Z. z.).

V prejednávanej veci právny zástupca žalobcu účtoval náhradu za stratu času za čas

strávený cestou z miesta sídla advokátskej kancelárie v Košiciach do miesta pojednávania

v Michalovciach a späť za cesty na pojednávania dňa 24.6.2014, 28.7.2014, 19.9.2014

a 29.9.2014 v celkovej výške 214,40 €, ktorých sa však nezúčastnil osobne právny zástupca

žalobcu JUDr. Martin Vasiľ, ale advokátski koncipienti ,

a .

Účelom citovaného ustanovenia vyhl. č. je poskytnutie

určitej kompenzácie za to, že advokát z objektívnych dôvodov nemôže poskytovať právnu

službu, pretože v danom čase sa premiestňuje z miesta svojho sídla do miesta poskytovania

právnej služby.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že náhrada za stratu času je výlučne viazaná na

advokáta, pretože iba v prípade poskytovania právnej služby osobne advokátom je splnená

podmienka existujúceho objektívneho dôvodu, pre ktorý nemôže poskytovať (inú) právnu

službu.

V prejednávanej veci na pojednávaní dňa 24.6.2014, 28.7.2014, 19.9.2014

a 29.9.2014 sa zúčastnili advokátski koncipienti, a teda neboli tu žiadne dôvody, pre ktoré

by právny zástupca JUDr. Martin Vasiľ nemohol poskytovať inú právnu službu, a teda niet

dôvodu pre kompenzáciu, spočívajúcu v náhrade za stratu času právneho zástupcu. V čase

týchto pojednávaní právny zástupca mohol poskytovať inú právnu službu, a preto mu

náhrada za stratu času nepatrí.

8

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd právnemu zástupcovi žalobcu nepriznal

náhradu za stratu času vo výške 214,14 eur, ani DPH 20 % z tejto náhrady.

Pokiaľ ide o ostatné súdom prvého stupňa priznané trovy právneho zastúpenia,

vzhľadom na úspech žalobcu vo veci patrí mu náhrada trov potrebných na účelné

uplatňovanie jeho práva, a preto odvolací súd posudzoval, či ostatné trovy konania boli

účelne vynaložené.

Účelnosť vynaložených trov je potrebné posudzovať individuálne v každej veci.

Pritom vynaložené trovy účastníka konania musia byť v príčinnej súvislosti s jeho

procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné

presadzovanie uplatneného nároku alebo, ako v tomto prípade, procesná obrana proti

takémuto nároku.

Odvolací súd v danom prípade je toho názoru, že úkony právnej služby zástupcu

žalobcu v konaní prispeli k procesnému úspechu žalobcu v konaní boli vykonané efektívne

a v príčinnej súvislosti so zamietnutím žaloby súdom prvého stupňa, preto žalobcovi patrí

ich náhrada v rozsahu, ako boli zmenené odvolacím súdom.

K odvolacej námietke žalovaného o aplikovaní odvolací súd

uvádza nasledovné:

Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd

nepriznať alebo znížiť ( ).

V ust. je zakotvené moderačné právo súdu, ktoré ho oprávňuje

v drobných sporoch trovy konania účastníka znížiť alebo mu ich vôbec nepriznať, ak sú tieto

neprimerané voči pohľadávke. Aplikácia tohto práva prichádza do úvahy tak proti

žalobcovi, ako aj proti žalovanému podľa toho, ktorý z nich by mal nárok na náhradu trov

konania. Musí však byť splnená podmienka, že trovy konania sú neprimerané voči

pohľadávke a že ide o drobný spor. Aký pomer výšky trov k výške pohľadávky treba

považovať za neprimeraný, zákon neustanovuje. Záver, že ide o neprimeranosť trov konania

voči pohľadávke, je výsledkom voľnej úvahy súdu v prejednávanom prípade. Tak isto je

ponechané na voľnú úvahu súdu, či trovy zníži alebo ich vôbec neprizná. Jediným kritériom

však ani v tomto prípade nie je porovnanie výšky uplatnených trov vo vzťahu k pohľadávke.

Povinnosťou súdu je vždy prihliadať aj na charakter uplatnenej pohľadávky, na okolnosti,

ktoré žalobcu viedli k uplatneniu práva na súde, na postoj účastníka a tiež na okolnosti

9

poskytnutia právnej pomoci. Súd nemôže nepriznať nárok na náhradu trov konania iba na

základe všeobecného zdôvodnenia, že výška trov právneho zastúpenia je neprimeraná voči

výške pohľadávky bez zohľadnenia vyššie uvedených kritérií. Pokiaľ teda súd pristúpi

k nepriznaniu alebo zníženiu náhrady trov konania, jeho rozhodnutie musí byť vždy

odôvodnené a legitímne.

Toto ustanovenie je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou

ponechávajúcou na zvážení súdu, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke

neprimerané, resp. čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť. Ide teda o také

ustanovenie, ktoré dáva relatívne široké medze pre sudcovské uváženie, respektíve

sudcovský zmysel pre spravodlivosť.

V prejednávanej veci ide o poskytnutie právnej pomoci v individuálnom spore na

základe individuálneho plnomocenstva, a teda okolnosti poskytovania právnej pomoci nie

sú totožné ako v prípade podávaných hromadných žalôb, kde sa zastupovanie spravidla

vykonáva za paušálnu odmenu. Žalovaný mimosúdne nebol ochotný uspokojiť nárok

žalobcu, tento svoj postoj nezmenil ani v priebehu prvostupňového konania a napriek

Stanovisku občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3.6.2014

, ktoré už bolo uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov v SR v čase

rozhodovania súdu prvého stupňa, podal odvolanie proti rozsudku a trval na stanovisku, že

vymrštenie kameňa nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke, čo vylučuje

zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla u neho poisteného. Za danej situácie

žalobca nemal inú možnosť, než domáhať sa svojho nároku na súde, využil svoje právo na

právnu pomoc v konaní pred súdom, pričom úkony právnej služby jeho právneho zástupcu

viedli k úspechu žalobcu v spore, preto trovy spojené s týmito úkonmi, okrem náhrady za

stratu času, sú nepochybne účelne vynaloženými na uplatnenie jeho práv.

Odvolací súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody využitia moderačného práva

zakotveného v a vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj na okolnosti

poskytnutia právnej pomoci by bola aplikácia tohto moderačného práva vo vzťahu

k žalobcovi nespravodlivá.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o trovách

konania v zmysle ust. tak, že priznal žalobcovi náhradu trov

(prvostupňového) konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške

10

16,50 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 386,23 €. Trovy právneho zastúpenia

pozostávajú z odmeny za 8 úkonov právnej služby po 16,60 eur v zmysle § 10 ods. 1 a 13

a ods. 1 písm. a/,c/,d/ vyhl. č. , ako sú tieto úkony špecifikované v odôvodnení

napadnutého rozsudku, z režijného paušálu za každý z týchto úkonov po 8,04 € v zmysle ust.

§ 16 ods. 3 cit. vyhl., z náhrady za spotrebované pohonné hmoty za cesty z Košíc do

Michaloviec a späť na pojednávania dňa 24.6.2014 vo výške 9,45 € a dňa 28.7.2014,

19.9.2014 a 29.9.2014 po 9,15 € v zmysle špecifikácie týchto náhrad uvedenej v odôvodnení

rozsudku a zo základnej náhrady vo výške 0,183 € za 1 km jazdy pri každej z vyššie

uvedených ciest po 21,96 € v zmysle a vyhl. č. . Spolu trovy právneho

zastúpenia takto predstavujú 321,86 € a po pripočítaní 20 % DPH tieto predstavujú 386,23

€.“

15. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia ústavný súd konštatuje,

že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre

posúdenie veci interpretoval a aplikoval, jeho úvahy sú logické, a preto aj celkom legitímne,

právne akceptovateľné a ústavne konformné. Navyše ani názor kontroverzný, s ktorým

možno aj nesúhlasiť, ak je riadne odôvodnený, nemá intenzitu ústavného porušenia.

Ústavný súd v danej veci nemá teda žiaden dôvod a ani oprávnenie na prehodnocovanie

právnych a skutkových záverov tohto súdu, ktoré sú podrobne opísané na s. 11 až s. 14

v napadnutom rozhodnutí.

Vzhľadom na aplikáciu príslušných na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení je

napadnuté rozhodnutie krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania vecne správne

a náležite odôvodnené.

16. Pokiaľ ide o argumentáciu sťažovateľa, že v iných prípadoch týkajúcich sa

obdobnej problematiky použili všeobecné súdy rozdielnu interpretáciu všeobecne

záväzných právnych predpisov, ústavný súd zastáva názor, že nie je úlohou ústavného súdu

zjednocovať rozhodovaciu prax všeobecných súdov, lebo zjednocovanie rozhodovacej

praxe je vecou odvolacích súdov, resp. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(, ). Uvedený názor platí o to viac, ak predmetom ústavnej

11

sťažnosti je posúdenie bagateľnej veci, ktorý sa navyše netýka rozhodnutia vo veci samej,

ale náhrady trov konania (obdobne ).

17. V súvislosti so sťažovateľkou napadnutým rozhodnutím krajského súdu ústavný

súd zároveň konštatuje, že predmetom konania o sťažnosti sťažovateľky je preskúmanie

rozsudku krajského súdu sp. zn. z 19. apríla 2016 vo výroku o náhrade trov

konania, ktorým krajský súd zmenil odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 29. septembra 2014 tak, že žalovaného zaviazal na úhradu náhrady trov

konania vo výške 16,50 € z titulu zaplateného súdneho poplatku a na náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 386,23 €, všetko k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

Hoci krajský súd v napadnutom rozhodnutí moderačné právo súdu pri rozhodovaní

o trovách konania v zmysle toho času platného a účinného ustanovenia § 150 ods. 2

vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj na okolnosti

poskytnutia právnej pomoci nevyužil, rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 29. septembra 2014 zmenil vo výroku o náhrade trov konania tak, že súdom priznanú

náhradu trov konania v prípade náhrady trov právneho zastúpenia znížil zo sumy 643,51 eur

na sumu 386,23 eur vrátane DPH.

Rozdiel medzi pôvodnou a krajským súdom (zmenovým výrokom napadnutého

rozhodnutia, pozn.) priznanou krátenou a sťažovateľkou (ústavnou sťažnosťou, pozn.)

spochybňovanou výškou náhrady trov právneho zastúpenia, a teda i predmet konania na

ústavnom súde predstavuje sumu 257,28 eur (rozdiel medzi sumou 643,51 eur a 386,23 eur,

pozn.).

18. V nadväznosti na uvedenú skutočnosť ústavný súd poukazuje na dikciu

ustanovenia (ďalej aj

„CSP“), z ktorého okrem iného vyplýva, že dovolanie nie je prípustné, ak napadnutý výrok

súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, resp. v sporoch

s ochranou slabšej strany, ak napadnutý výrok o peňažnom plnení neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy. Na príslušenstvo pohľadávky sa ani v jednom prípade neprihliada.

Dovolanie tiež nie je prípustné podľa , ak je predmetom dovolania len

12

príslušenstvo pohľadávky a jeho výška neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, resp.

dvojnásobok minimálnej mzdy v sporoch s ochranou slabšej strany.

Aj v novej právnej úprave je teda zavedené kritérium

hodnoty sporu, tzv. bagateľný cenzus. Táto skutočnosť predstavuje vo sfére všeobecného

súdnictva zákonný dôvod na odmietnutie dovolania z dôvodu neprípustnosti vzhľadom na

to, že ide o sumu bagateľnú (pozri napr. alebo ).

19. Ústavný súd už vyslovil právny názor, podľa ktorého ak platná a účinná právna

úprava vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými

súdmi, bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny

ústavného súdnictva (). Aj preto ústavný súd v prípadoch, keď sťažnosť

smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu,

poskytuje ústavnoprávnu ochranu sťažovateľovi len v celkom výnimočných prípadoch, a to

v prípade, ak sťažnosť signalizuje, že k zásahu do základných práv alebo slobôd došlo

v mimoriadne závažnom rozsahu, resp. intenzite (napr. , ,

, ).

20. Ústavný súd v závere taktiež poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 20 ods. 2

sa k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na

zastupovanie sťažovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa

musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Ústavný súd

v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné zdôrazniť, že zmyslom

inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu vymedzenom

splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím osobám najavo,

v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.

Splnomocnenie doručené sťažovateľkou spolu s ústavnou sťažnosťou vykazovalo

i vadu neurčitosti, keďže v ňom nebolo vymedzené, akej veci sa (v konaní pred ústavným

súdom) týka, a teda bol tu daný dôvod i na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

13

21. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky (návrhom na zrušenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu v časti

o náhrade trov konania a vrátenie veci na ďalšie konanie, ako i návrhom na priznanie trov

konania) už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2016

14