Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 40/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. januára 2014 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Petra Brňáka prerokoval podanie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, č. k. -58 z 26. novembra 2013 o predpojatosti sudcov

Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Ladislava Orosza, JUDr. Ľudmily

Gajdošíkovej a JUDr. Jána Lubyho vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Orosz, Ľudmila

Gajdošíková a Ján Luby n i e s ú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní

vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo

29. novembra 2013 doručené podanie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“), č. k. -58 z 26. novembra 2013,

ktorým vzniesol námietku predpojatosti proti sudcom ústavného súdu (ďalej len „ústavný

súd“) JUDr. Ladislavovi Oroszovi, JUDr. Ľudmile Gajdošíkovej a JUDr. Jánovi Lubymu

vo veci sťažnosti T. S. (ďalej len „sťažovateľ“) proti Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vedenej ústavným súdom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v tomto konaní namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) v spojení s právom na

zdravé životné prostredie podľa ako aj práva na účasť ako člena

zainteresovanej verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach podľa čl. 6

Aarhuského dohovoru (ďalej len „dohovor“) a práva na prístup k spravodlivosti podľa čl. 9

ods. 2 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 21. novembra 2012 a

jemu predchádzajúcim postupom.

Námietku predpojatosti proti sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Oroszovi

navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že «Na sudcu som podal 22. februára 2013

trestné oznámenie z dôvodu, že ako vylúčený sudca konal a rozhodoval v mojej

disciplinárnej veci, vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky, hoci vedel, že je proti

mojej osobe zaujatý. Jeho zaujatosť spočíva v našej vzájomnej nevraživosti, ktorej dôkazom

je skutočnosť, že sudca Ladislav Orosz sa prostredníctvom médií opakovane negatívne

vyjadril k mojej odbornosti a kvalifikovanosti, najmä v súvislosti s legitimitou zastavania

funkcie predsedu Najvyššieho súdu (v rokoch 1998-2003). Možno uviesť napríklad správu

vydanú SITA (tlačová agentúra) 15. októbra 2000, kde Ladislav Orosz vtedy ako predseda

Ústavnoprávneho výboru parlamentu uviedol, že „spôsob konania predsedu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky Harabina je taký, že by bolo v záujme autority sudcovského

stavu, aby ho vo funkcii nahradil niekto iný“. V ďalšej správe pre SITA Ladislav Orosz

uviedol okrem iného, že Štefana Harabina možno odvolať aj podľa platného právneho stavu

a bude to aj v súlade s . Vzhľadom na tieto vyjadrenia

Ladislava Orosza sa dalo tiež očakávať, že bude rovnako negatívne pristupovať k mojej

osobe aj v tomto konaní. Opodstatnenosť týchto obáv odôvodňuje aj rozhodnutie samotného

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. -6 z 20. októbra 2010, ktorým senát

Ústavného súdu vylúčil sudcu Ladislava Orosza z výkonu sudcovskej funkcie v konaní

vedenom pod č. vo vzťahu k mojej osobe ako účastníkovi iného konania pred

Ústavným súdom, a to bezprostredne už pred prejednávaním mojej disciplinárnej veci.

Sudca Ladislav Orosz bol vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie aj v ďalšom konaní

vedenom pod sp. zn. , týkajúcej sa sťažnosti JUDr. P. P. vedenej proti

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky...

Objektívnosť sudcu Ladislava Orosza v ostatnom čase je spochybnená aj v dôsledku

ním samým vymysleného nátlaku na jeho osobu (prostredníctvom manželky), v súvislosti

s konaním o ústavností Špeciálneho súdu (voči zriadeniu ktorého sťažovateľ mal od

začiatku námietky). Nepravdivosť nátlaku sa potvrdila právoplatným uznesením

Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície v Košiciach,

ČVS: ORP-97/4-OVK-KE-2011 zo 14. júna 2011, ktorým sa zastavilo trestné stíhanie

vo veci narkotického útoku na manželku sudcu Orosza s tým, že po rozsiahlom dokazovaní

bolo preukázané, že narkotický útok sa na jeho manželku nestal. Nemožno mať istotu

o nestrannosti sudcu, ktorý mystifikuje verejnosť a prispôsobuje fakty svojmu záujmu...

Okrem všetkých týchto dôkazov poukazujem aj na obsah mojich mediálnych

vystúpení na adresu sudcu JUDr. Ladislava Orosza, z ktorých jednoznačne vyplýva, že môj

zverejňovaný postoj k jeho osobe vzbudzuje vážne pochybnosti o tom, že sudca JUDr. Orosz

bude nestranne a nezaujato rozhodovať v danej veci.

Práve na základe trestného oznámenia predsedu Najvyššieho súdu SR Štefana

Harabina z 22. februára 2013 začala polícia 16. augusta 2013 trestné stíhanie pre zločin

zneužívania právomoci verejného činiteľa, kde okrem JUDr. Kohuta a JUDr. Horvátha je

hlavne podozrivý aj JUDr. Orosz, čo potvrdil hovorca prezídia Policajného zboru Michal

Slivka.“.

V súvislosti s námietkou predpojatosti vznesenej proti sudkyni ústavného súdu

Ľudmile Gajdošíkovej, sudcovi Ladislavovi Oroszovi a sudcovi Jánovi Lubymu

navrhovateľ vo svojom podaní uviedol:

«Na sudcov celého senátu, teda na JUDr. Ladislava Orosza, JUDr. Ľudmilu

Gajdošíkovú a JUDr. Jána Lubyho som podal 23. augusta 2013 trestné oznámenie. Z jeho

obsahu vyplýva, že IV. senát Ústavného súdu SR zložený z predsedu Jána Lubyho a sudcov

Ľudmily Gajdošíkovej a Ladislava Orosza na verejnom zasadnutí 13. augusta 2013

rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. o sťažnosti obchodnej spoločnosti

GEN MAN VENTURES AG, ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa

a , podľa Listiny

základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. V 4/2010 z 25. augusta 2011“ nálezom tak, že vyslovil porušenie

základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa a namietané

rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ ďalej argumentoval,

že uvedeným postupom a rozhodnutím IV. senát ústavného súdu ignoroval skutočnosť,

že v porovnateľnej veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. ústavný súd

vyslovil, že základné právo sťažovateľa nebyť odňatý zákonnému sudcovi porušené nebolo.

Z uvedeného postupu sudcov IV. senátu ústavného súdu navrhovateľ odvodzuje arbitrárnosť

rozhodnutia , ktorá považuje za „typicky účelové“, pričom „Účelovosť

konania spočíva v tom, že v dôsledku nevraživého vzťahu k predsedovi Najvyššieho súdu SR

Štefanovi Harabinovi, úmyselne vykonštruovali nedostatky v jeho práci s cieľom znevážiť ho

ako predsedu súdu a zároveň sa mu tým revanšovať za kritiku, ktorú im ako sudcom

Ústavného súdu SR v minulosti opakovane vecne adresoval...»

Podľa navrhovateľa negatívny vzťah namietaných sudcov IV. senátu ústavného súdu

k nemu ako k fyzickej osobe existuje aj vo vzťahu k nemu ako predsedovi najvyššieho súdu,

teda k štatutárnemu orgánu sťažovateľa.

Na základe uvedeného navrhovateľ poukazujúc na Bangalórske zásady správania

sudcov ústavnému súdu navrhol, aby vylúčil sudcov ústavného súdu JUDr. Ladislava

Orosza, JUDr. Ľudmilu Gajdošíkovú a JUDr. Jána Lubyho pre ich predpojatosť

z výkonu sudcovskej funkcie v konaní o sťažnosti vedenej ústavným

súdom pod sp. zn. (navrhovateľ v petite nesprávne uviedol

sp zn. , pozn.).

Predsedníčka ústavného súdu v zmysle rozvrhu práce ústavného súdu platného

od 1. marca 2013 do 28. februára 2014 predložila podanie navrhovateľa podľa § 28 ods. 2

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) I. senátu ústavného súdu na jeho

prerokovanie a rozhodnutie.

II.

Podľa sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa účastník konania môže vyhlásiť, že

niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu

o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže

ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré

vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého

ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu.

Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd

už o ňom nerozhoduje. Podľa ak ide o rozhodovanie

v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý

člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce na rok 2013 (platného v rozhodnom čase, pozn.)

o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa

rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť (). Obsahom práva na nestranný súd je, aby

rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že

súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato

a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre

rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké

príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má

právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. , ).

Sudca ústavného súdu Ladislav Orosz k námietke predpojatosti podanej

navrhovateľom uviedol:

«Z prípisu JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“), č. KP 3/2013-58 z 26. novembra 2013 vyplýva, že svoju

námietku predpojatosti proti mojej osobe zakladá najmä na nasledovných dôvodoch:

a) že som sa negatívne vyjadroval k jeho odborným schopnostiam a osobnostným

vlastnostiam v čase, keď som vykonával funkciu poslanca Národnej rady Slovenskej

republiky,

b) že moju nestrannosť spochybňuje aj skutočnosť, že som si podľa jeho tvrdenia mal

vymyslieť nátlak na svoju osobu prostredníctvom útoku na moju manželku v súvislosti

s rozhodovaním o veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný

súd“) pod sp. zn. (Špeciálny súd),

c) že obsah jeho medializovaných výrokov (útokov) z ostatného obdobia, ako trestné

oznámenie z 22. februára 2013 smerujúce proti mojej osobe vzbudzuje vážne pochybnosti

o mojej spôsobilosti rozhodovať nezaujato a nestranne aj v danej veci,

d) že 23. augusta 2013 podal proti mojej osobe ďalšie trestné oznámenie súvisiace

s mojím rozhodovaním o veci vedenej pod sp. zn. .

JUDr. Štefan Harabin uplatnil v období, v ktorom pôsobím vo funkcii sudcu

ústavného súdu, proti mne námietky predpojatosti vo viac ako 30 veciach vedených

ústavným súdom, ktoré odôvodňuje v zásade identickým spôsobom. Keďže potreba

vyjadrovať sa k týmto námietkam predstavuje vážny zásah do pracovného času sudcu,

odkazujem v záujme hospodárnosti na svoje predchádzajúce vyjadrenia k jeho námietkam

(z ostatných najmä vedenej pod sp. zn. a vyjadrenie z 9. októbra 2013

k námietke uplatnenej vo veci vedenej pod sp. zn. ).

Sumarizujúc môj postoj k námietkam uplatneným predsedom najvyššieho súdu v tejto

veci, ako aj v ostatných veciach považujem za potrebné na jednej strane zdôrazniť, že ich

podľa môjho názoru možno, vzhľadom na ich nedôvodnosť, resp. zjavnú účelovosť, hodnotiť

ako učebnicový príklad zneužívania inštitútu námietky predpojatosti, ale na druhej strane

musím konštatovať, že sa predsedovi najvyššieho súdu prostredníctvom nich objektívne

„podarilo“ vytvoriť stav, ktorý môže vyvolávať pochybnosti o mojej spôsobilosti

rozhodovať o veciach, ktoré sa ho priamo alebo nepriamo dotýkajú, nezaujato a nestranne.

Za týchto okolností nepovažujem (napriek tomu, že subjektívne sa cítim spôsobilý

o predmetnej veci rozhodnúť nestranne a nezaujato) za vhodné formulovať môj jednoznačný

postoj k otázke, či mám byť z rozhodovania veci vedenej pod sp. zn.

vylúčený, a očakávam, že príslušný senát ústavného súdu objektívne a nestranne vyhodnotí

všetky súvisiace skutočnosti, a na tomto základe o námietke predpojatosti racionálne

a spravodlivo rozhodne.»

Sudkyňa Ľudmila Gajdošíková k námietke vznesenej navrhovateľom uviedla:

„1. Podľa sudca je vylúčený z výkonu

sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom

konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

2. Sudcu nemožno vylúčiť z dôvodu rozhodovania v iných veciach napríklad preto,

lebo v inom konaní o sťažnosti podľa rozhodol v neprospech účastníka,

ktorý ho namieta tak, ako to bolo vo veci vedenej pod sp. zn. .

Na tomto výklade sa nedá zmeniť nič ani z dôvodu, že na základe výsledku tohto

konania predseda najvyššieho súdu podal trestné oznámenie; po prvé, platí prezumpcia

neviny, po druhé, v trestnom oznámení sa vytýka zaujatie právneho názoru, čo je absolútne

vylúčené, a, napokon, ja ako sudkyňa ústavného súdu som sa už vyjadrila, že takýto postup

– trestné oznámenie považujem iba za účelový prostriedok ako dosiahnuť moje vylúčenie

z vecí, ktoré sa týkajú predsedu najvyššieho súdu alebo najvyššieho súdu ako takého

(pozri moje vyjadrenie pre plénum ústavného súdu z 27. augusta 2013 vo veciach vedených

pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. ).

3. Vo veci vedenej pod sp. zn. mal senát IV. ÚS podľa predsedu

najvyššieho súdu postupovať podľa . Predseda najvyššieho súdu

si však nevšimol, že senát IV. ÚS nemohol postupovať podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde. Senát IV. ÚS totiž vychádzal z prejudikatúry, ktorá vyplývala z

posledného relevantného nálezu ústavného súdu sp. zn. z 18. októbra

2011, pričom s právnym názorom vysloveným v tomto náleze sa senát IV. ÚS stotožnil, resp.

nedospel k odchylnému právnemu názoru. Všetky ostatné rozhodnutia ústavného súdu

predchádzali dátumu 18. október 2011 a nemali žiaden dopad na postup podľa § 6 zákona

o ústavnom súde v konaní sp. zn. .

4. Navrhujem, aby sa o námietke predpojatosti vznesenej vo veci

sp. zn. vôbec nerozhodovalo, lebo obsahuje len skutočnosti, na ktoré sa

nesmie prihliadať (postup vo veci vedenej pod sp. zn. ).

5. V prípade rozhodovania o námietke zaujatosti vo veci vedenej

pod sp. zn. navrhujem, aby príslušný senát ústavného súdu rozhodol

na základe môjho vyjadrenia pre plénum ústavného súdu, ktoré viedlo k tomu, že

v pléne nevznikli žiadne pochybnosti o mojej nezaujatosti vo veci vedenej

pod sp. zn. .“

Sudca Ján Luby k námietke vznesenej navrhovateľom vo svojom vyjadrení uviedol:

„Po oboznámení sa s pripojenými námietkami predsedu najvyššieho súdu som zistil,

že sú obsahovo identické s tými, ktoré uplatnil napr. už vo veci vedenej

pod sp. zn. , o ktorých rozhodol I. senát ústavného súdu uznesením

č. k. -28 zo 6. novembra 2013 tak, že ma nevylúčil z výkonu sudcovskej

funkcie v uvedenom konaní. Rovnako rozhodol príslušný senát ústavného súdu aj v ďalšej

obdobnej veci uznesením č. k. -28 zo 6. novembra 2013.

Vzhľadom na uvedené nepovažujem za potrebné sa k predmetným námietkam

opätovne podrobnejšie vyjadrovať a poukazujem na svoje stanovisko vo veci vedenej

pod sp. zn. , ktorého kópiu pripájam.

Napokon dodávam, že mi vo veci vedenej ústavným súdom

pod sp. zn. nie sú známe dôvody vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie

podľa , a preto navrhujem, aby príslušný senát

ústavného súdu rozhodol, že nie som vylúčený z prerokúvania a rozhodovania tejto veci.“

Hoci sa úprava vylúčenia sudcu v základných rysoch zhoduje s úpravou obsiahnutou

v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným súdom však

môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie nestrannosti

a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom je ochrana

individuálnych subjektívnych práv (tak to je napr. pri abstraktnej kontrole právnych

noriem), alebo (ii) v konaniach, kde je postavenie účastníka konania (jeho zástupcu) iné ako

v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4, § 49 a § 51 zákona

o ústavnom súde).

Sťažovateľ v podanej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa v spojení s právom na zdravé životné prostredie podľa

, ako aj práva na účasť ako člena zainteresovanej verejnosti

na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach podľa čl. 6 dohovoru a práva na prístup

k spravodlivosti podľa čl. 9 ods. 2 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu

sp. zn. z 21. novembra 2012 a jemu predchádzajúcim postupom.

Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj oprávnenie „zástupcu účastníka“ podať

námietku predpojatosti proti vec prerokovávajúcim sudcom ústavného súdu vo veci vedenej

pod sp. zn. , najmä pokiaľ ide o dôvody uvádzané v tejto námietke.

Postavenie predsedu najvyššieho súdu JUDr. Štefana Harabina v konaní pred ústavným

súdom vedenom pod sp. zn. , ktorého osoby sa námietky predpojatosti

uvedené v podaní navrhovateľa výlučne týkajú, je prima facie iné/slabšie, ako je postavenie

vec prerokovávajúceho senátu najvyššieho súdu (o ktorého vec v skutočnosti ide) alebo ako

je postavenie priamych účastníkov uvedeného konania pred všeobecným súdom. Za takejto

situácie spravidla nemôže obstáť námietka predpojatosti vznesená predsedom najvyššieho

súdu, ktorá sa týka výlučne vzťahu namietaných sudcov ústavného súdu k osobe predsedu

najvyššieho súdu; osoba predsedu najvyššieho súdu totiž nie je účastníkom pôvodného pred

ústavným súdom napadnutého konania, pričom podané námietky neobsahovali také

skutočnosti, ktoré potencionálne mohli nejakým spôsobom súvisieť s predpojatosťou

sudcov Ladislava Orosza, Ľudmily Gajdošíkovej a Jána Lubyho (členov IV. senátu) vo veci

ústavného prieskumu postupu a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.

z 21. novembra 2012.

Po preskúmaní podnetu navrhovateľa I. senát ústavného súdu nezistil také

skutočnosti, ktoré by podľa viedli k vylúčeniu

uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej ústavným súdom

pod sp. zn. . Ústavný súd aj v iných prípadoch nepripustil námietky

navrhovateľa podobného charakteru (, , ,

, , ). Výrokom svojho rozhodnutia preto

vyslovil, že sudcovia ústavného súdu Ladislav Orosz, Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby

nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom

pod sp. zn. .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. januára 2014