Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 652/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka,

zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka na neverejnom zasadnutí

6. novembra 2013 prerokoval podanie JUDr. Š. H., predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, č. k. -45 z 9. septembra 2013 o predpojatosti sudcov Ústavného

súdu Slovenskej republiky JUDr. Ladislava Orosza, JUDr. Ľudmily Gajdošíkovej

a JUDr. Jána Lubyho vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Orosz, Ľudmila

Gajdošíková a Ján Luby n i e s ú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní

vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 16. septembra

2013 doručené podanie JUDr. Š. H., predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „navrhovateľ“), č. k. -45 z 9. septembra 2013, ktorým vzniesol

námietku predpojatosti voči sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“) JUDr. Ladislavovi Oroszovi, JUDr. Ľudmile Gajdošíkovej a JUDr. Jánovi

Lubymu vo veci sťažnosti Ing. P. Z. (ďalej len „sťažovateľ“) proti Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vedenej ústavným súdom pod sp. zn.

. Sťažovateľ v tomto konaní namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ako aj základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom najvyššieho

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 27. novembra 2012.

Námietku predpojatosti proti sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Oroszovi

navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že «Na sudcu som podal 22. februára 2013

trestné oznámenie z dôvodu, že ako vylúčený sudca konal a rozhodoval v mojej

disciplinárnej veci, vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky, hoci vedel, že je proti

mojej osobe zaujatý. Jeho zaujatosť spočíva v našej vzájomnej nevraživosti, ktorej dôkazom

je skutočnosť, že sudca Ladislav Orosz sa prostredníctvom médií opakovane negatívne

vyjadril k mojej odbornosti a kvalifikovanosti, najmä v súvislosti s legitimitou zastavania

funkcie predsedu Najvyššieho súdu (v rokoch 1998-2003). Možno uviesť napríklad správu

vydanú SITA (tlačová agentúra) 15. októbra 2000, kde Ladislav Orosz vtedy ako predseda

Ústavnoprávneho výboru parlamentu uviedol, že „spôsob konania predsedu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky H. je taký, že by bolo v záujme autority sudcovského stavu, aby

ho vo funkcii nahradil niekto iný“. V ďalšej správe pre SITA Ladislav Orosz uviedol okrem

iného, že Š. H. možno odvolať aj podľa platného právneho stavu a bude to aj v súlade

s . Vzhľadom na tieto vyjadrenia Ladislava Orosza sa dalo

tiež očakávať, že bude rovnako negatívne pristupovať k mojej osobe aj v tomto konaní.

Opodstatnenosť týchto obáv odôvodňuje aj rozhodnutie samotného Ústavného súdu

Slovenskej republiky č. -6 z 20. októbra 2010, ktorým senát Ústavného súdu

vylúčil sudcu Ladislava Orosza z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom pod

č. vo vzťahu k mojej osobe ako účastníkovi iného konania pred Ústavným

súdom, a to bezprostredne už pred prejednávaním mojej disciplinárnej veci. Sudca Ladislav

Orosz bol vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie aj v ďalšom konaní vedenom pod sp. zn.

, týkajúcej sa sťažnosti JUDr. P. P. vedenej proti Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky...

Objektívnosť sudcu Ladislava Orosza v ostatnom čase je spochybnená aj v dôsledku

ním samým vymysleného nátlaku na jeho osobu (prostredníctvom manželky), v súvislosti

s konaním o ústavností Špeciálneho súdu (voči zriadeniu ktorého sťažovateľ mal

od začiatku námietky). Nepravdivosť nátlaku sa potvrdila právoplatným

uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície v K.,

ČVS: ORP-97/4-OVK-KE-2011 zo 14. júna 2011, ktorým sa zastavilo trestné stíhanie

vo veci narkotického útoku na manželku sudcu Orosza s tým, že po rozsiahlom dokazovaní

bolo preukázané, že narkotický útok sa na jeho manželku nestal. Nemožno mať istotu

o nestrannosti sudcu, ktorý mystifikuje verejnosť a prispôsobuje fakty svojmu záujmu.

Okrem všetkých týchto dôkazov poukazujem aj na obsah mojich mediálnych

vystúpení na adresu sudcu JUDr. Ladislava Orosza, z ktorých jednoznačne vyplýva,

že môj zverejňovaný postoj k jeho osobe vzbudzuje vážne pochybnosti o tom, že sudca

JUDr. Orosz bude nestranne a nezaujato rozhodovať v danej veci.

Práve na základe trestného oznámenia predsedu Najvyššieho súdu SR Š. H.

z 22. februára 2013 začala polícia 16. augusta 2013 trestné stíhanie pre zločin zneužívania

právomoci verejného činiteľa, kde okrem JUDr. K. a JUDr. H. je hlavne podozrivý

aj JUDr. Orosz, čo potvrdil hovorca prezídia Policajného zboru M. S.».

V súvislosti s námietkou predpojatosti vznesenej proti sudkyni ústavného súdu

Ľudmile Gajdošíkovej, sudcovi Ladislavovi Oroszovi a sudcovi Jánovi Lubymu

navrhovateľ vo svojom podaní uviedol:

„Na sudcov celého senátu, teda na JUDr. Ladislava Orosza, JUDr. Ľudmilu

Gajdošíkovú a JUDr. Jána Lubyho som podal 23. augusta 2013 trestné oznámenie. Z jeho

obsahu vyplýva, že IV. senát Ústavného súdu SR zložený z predsedu Jána Lubyho a sudcov

Ľudmily Gajdošíkovej a Ladislava Orosza na verejnom zasadnutí 13. augusta 2013

rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. o sťažnosti obchodnej spoločnosti G.,

ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1

, podľa Listiny základných práv a slobôd a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. V 4/2010 z 25. augusta 2011“,

nálezom tak, že vyslovil porušenie základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi

podľa a namietané rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľ ďalej argumentoval, že uvedeným postupom a rozhodnutím IV. senát

ústavného súdu ignoroval skutočnosť, že v porovnateľnej veci vedenej ústavným súdom

pod sp. zn. ústavný súd vyslovil, že základné právo sťažovateľa nebyť

odňatý zákonnému sudcovi porušené nebolo. Z uvedeného postupu sudcov IV. senátu

ústavného súdu navrhovateľ odvodzuje arbitrárnosť rozhodnutia sp. zn. ,

ktoré považuje za „typicky účelové“, pričom „Účelovosť konania spočíva v tom,

že v dôsledku nevraživého vzťahu k predsedovi Najvyššieho súdu SR Š. H., úmyselne

vykonštruovali nedostatky v jeho práci s cieľom znevážiť ho ako predsedu súdu a zároveň sa

mu tým revanšovať za kritiku, ktorú im ako sudcom Ústavného súdu SR v minulosti

opakovane vecne adresoval...“.

Podľa navrhovateľa negatívny vzťah namietaných sudcov IV. senátu ústavného súdu

k nemu ako k fyzickej osobe existuje aj vo vzťahu k nemu ako predsedovi najvyššieho súdu,

teda k štatutárnemu orgánu sťažovateľa.

Na základe uvedeného navrhovateľ navrhol ústavnému súdu, aby vylúčil sudcov

ústavného súdu JUDr. Ladislava Orosza, JUDr. Ľudmilu Gajdošíkovú a JUDr. Jána Lubyho

pre ich predpojatosť z výkonu sudcovskej funkcie v konaní o sťažnosti vedenej ústavným

súdom pod sp. zn. .

Predsedníčka ústavného súdu v zmysle rozvrhu práce ústavného súdu platného

od 1. marca 2013 do 28. februára 2014 predložila podanie navrhovateľa podľa § 28 ods. 2

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) I. senátu ústavného súdu na jeho

prerokovanie a rozhodnutie.

II.

Podľa sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania

alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa účastník konania môže vyhlásiť,

že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k

vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho

pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho

pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho

predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania

vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre

predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje. Podľa § 28 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre

predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov

rozhoduje hlas predsedajúceho.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce na rok 2013 (platného v rozhodnom čase, pozn.)

o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa

rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť (). Obsahom práva na nestranný súd

je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu,

čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi

postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky

skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom

konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje

právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. ,

).

Sudca ústavného súdu Ladislav Orosz k námietke predpojatosti podanej

navrhovateľom uviedol:

«Z prípisu JUDr. Š. H., predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“), z 9. septembra 2013 vyplýva, že svoju námietku predpojatosti proti mojej

osobe odôvodňuje nasledovnými dôvodmi:

a) že som sa negatívne vyjadroval k jeho odborným schopnostiam a osobnostným

vlastnostiam v čase, keď som vykonával funkciu poslanca Národnej rady Slovenskej

republiky,

b) že moju nestrannosť spochybňuje aj skutočnosť, že som si podľa jeho tvrdenia

mal vymyslieť nátlak na svoju osobu prostredníctvom útoku na moju manželku v súvislosti

s rozhodovaním o veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný

súd“) pod sp. zn. (Špeciálny súd),

c)že obsah jeho medializovaných výrokov (útokov) smerujúcich proti mojej osobe

vzbudzuje vážne pochybnosti o mojej spôsobilosti rozhodovať nezaujato a nestranne

aj v danej veci,

d) že 23. augusta 2013 podal proti mojej osobe trestné oznámenie súvisiace s mojím

rozhodovaním o veci vedenej pod sp. zn. , ktoré malo byť účelové

v dôsledku „nevraživého vzťahu k predsedovi Najvyššieho súdu... pričom jeho cieľom malo

byť „znevážiť ho ako predsedu súdu a zároveň sa mu tým revanšovať za kritiku...

JUDr. Š. H. uplatnil v období, v ktorom pôsobím vo funkcii sudcu ústavného súdu,

proti mne námietky predpojatosti vo viac ako 30 veciach vedených ústavným súdom, ktoré

odôvodňuje v zásade identickým spôsobom. Keďže potreba vyjadrovať sa k týmto

námietkam predstavuje vážny zásah do pracovného času sudcu, odkazujem v záujme

hospodárnosti vo vzťahu k dôvodom uvedeným vyššie v bodoch a), b) a c) na svoje

predchádzajúce vyjadrenia (z ostatných najmä na moje vyjadrenie z 25. apríla 2013

k námietke uplatnenej vo veci vedenej pod sp. zn. )...

Vo vzťahu k dôvodu uvedenému v bode d), ktorý sa v predchádzajúcich námietkach

predpojatosti zatiaľ neobjavil, uvádzam nasledovné:

1. Z a

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyplýva,

že v konaniach pred ústavným súdom týkajúcich sa rozhodovania o námietkach

predpojatosti možno primerane použiť príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“). V tejto súvislosti považujem za potrebné poukázať na § 14

ods. 3 , podľa ktorého dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

postupe sudcu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní o iných veciach,

a , podľa ktorého, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností

ustanovených v , súd na námietku zaujatosti neprihliada.

2. Ustanovenia a v spojení s zákona o ústavnom

súde vylučujú ako dôvod na pochybnosti o nepredpojatosti sudcu okolnosti, ktoré spočívajú

v jeho rozhodovaní v iných veciach, teda dôvodom na moje vylúčenie nemôže byť moje

rozhodovanie o veci vedenej pod sp. zn. . Na tomto závere nemôže

nič zmeniť ani skutočnosť, že JUDr. Š. H. podal 23. augusta 2013 v súvislosti s rozhodnutím

o označenej veci trestné oznámenie proti všetkým členom IV. senátu ústavného súdu (a teda

aj mojej osobe), a to predovšetkým z nasledovných dôvodov:

a) platí prezumpcia neviny,

b) v trestnom oznámení sa vytýka zaujatie právneho názoru, čo samo osebe vylučuje

trestné stíhanie sudcu ústavného súdu,

c) argumentácia JUDr. Š. H. v trestnom oznámení je zjavne zavádzajúca a právne

ľahko vyvrátiteľná, keďže ju zakladá na tom, že pri rozhodovaní o predmetnej veci

mal IV. senát ústavného súdu postupovať podľa , hoci tento

postup v danom prípade nemohol uplatniť vzhľadom na skutočnosť, že sa stotožnil

s právnymi názormi vyjadrenými v poslednom relevantnom náleze sp. zn.

z 18. októbra 2011, t. j. nedospel k odchylnému právnemu názoru, ktorý je primárnym

predpokladom postupu podľa .

3. Tvrdenie JUDr. Š. H., podľa ktorého rozhodovanie členov IV. senátu ústavného

súdu o veci vedenej pod sp. zn. malo byť účelové v dôsledku „nevraživého

vzťahu k predsedovi Najvyššieho súdu...“, pričom jeho cieľom malo byť „znevážiť ho ako

predsedu súdu a zároveň sa mu tým revanšovať za kritiku...“, je vo svojej podstate nielen

vykonštruované, resp. založené na jeho spôsobe uvažovania (zodpovedajúcom jeho

osobnostnej výbave), ale predstavuje samo osebe aj invektívu voči mojej osobe (jednu

z mnohých), ako aj ďalším členom IV. senátu ústavného súdu. Zároveň toto tvrdenie

potvrdzuje zjavnú účelovosť postupu predsedu najvyššieho súdu, ktorý je motivovaný

záujmom dosiahnuť permanentné vylučovanie z rozhodovania o veciach, ktoré sa ho priamo

alebo aspoň nepriamo dotýkajú, tých sudcov ústavného súdu, u ktorých nemôže očakávať

vzhľadom na ustálenosť ich právnych názorov, ktoré mu zjavne nekonvenujú, žiadnu

servilnosť či inú formu ústretovosti...

Sumarizujúc môj postoj k námietkam uplatneným predsedom najvyššieho súdu v tejto

veci, ako aj v ostatných veciach považujem za potrebné na jednej strane zdôrazniť,

že ich podľa môjho názoru možno, vzhľadom na ich nedôvodnosť, resp. zjavnú účelovosť,

hodnotiť ako učebnicový príklad zneužívania inštitútu námietky predpojatosti, ale na druhej

strane musím konštatovať, že sa predsedovi najvyššieho súdu prostredníctvom nich

objektívne „podarilo“ vytvoriť stav, ktorý môže vyvolávať pochybnosti o mojej spôsobilosti

rozhodovať o veciach, ktoré sa ho priamo alebo nepriamo dotýkajú, nezaujato a

nestranne...

Za týchto okolností nepovažujem (napriek tomu, že subjektívne sa cítim spôsobilý

o predmetnej veci rozhodnúť nestranne a nezaujato) za vhodné formulovať môj jednoznačný

postoj k otázke, či mám byť z rozhodovania veci vedenej pod sp. zn.

vylúčený, a očakávam, že príslušný senát ústavného súdu objektívne a nestranne vyhodnotí

všetky súvisiace skutočnosti, a na tomto základe o námietke predpojatosti racionálne

a spravodlivo rozhodne.»

Sudkyňa Ľudmila Gajdošíková k námietke vznesenej navrhovateľom uviedla:

«1. Podľa sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

2. Sudcu nemožno vylúčiť z dôvodu rozhodovania v iných veciach napríklad preto,

lebo v inom konaní o sťažnosti podľa rozhodol v neprospech účastníka,

ktorý ho namieta tak, ako to bolo vo veci vedenej pod sp. zn. .

3. Na tomto výklade sa nedá zmeniť nič ani z dôvodu, že na základe výsledku tohto

konania predseda najvyššieho súdu podal trestné oznámenie; po prvé, platí prezumpcia

neviny, po druhé, v trestnom oznámení sa vytýka zaujatie právneho názoru, čo je absolútne

vylúčené, a, napokon, ja ako sudkyňa ústavného súdu som sa už vyjadrila, že takýto postup

– trestné oznámenie považujem iba za účelový prostriedok ako dosiahnuť moje vylúčenie

z vecí, ktoré sa týkajú predsedu najvyššieho súdu alebo najvyššieho súdu ako takého

(pozri moje vyjadrenie pre plénum ústavného súdu z 27. augusta 2013 vo veciach

vedených pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. , ktorého kópiu pripájam).

4. Vo veci vedenej pod sp. zn. mal senát IV. ÚS podľa predsedu

najvyššieho súdu postupovať podľa . Predseda najvyššieho súdu

si však nevšimol, že senát IV. ÚS nemohol postupovať podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde. Senát IV. ÚS totiž vychádzal z prejudikatúry, ktorá vyplývala z

posledného relevantného nálezu ústavného súdu sp. zn. z 18. októbra

2011, pričom s právnym názorom vysloveným v tomto náleze sa senát IV. ÚS stotožnil, resp.

nedospel k odchylnému právnemu názoru. Všetky ostatné rozhodnutia ústavného súdu

predchádzali dátumu 18. október 2011 a nemali žiaden dopad na postup podľa § 6 zákona o

ústavnom súde v konaní sp. zn. .

5. Navrhujem, aby sa o námietke predpojatosti vznesenej vo veci sp. zn.

vôbec nerozhodovalo, lebo obsahuje len skutočnosti, na ktoré sa nesmie

prihliadať (postup vo veci vedenej pod sp. zn. ).

V prípade rozhodovania o námietke zaujatosti vo veci vedenej pod sp. zn.

navrhujem, aby príslušný senát ústavného súdu rozhodol na základe

môjho vyjadrenia pre plénum ústavného súdu, ktoré viedlo k tomu, že v pléne nevznikli

žiadne pochybnosti o mojej nezaujatosti vo veci vedenej pod sp. zn. .»

Sudca Ján Luby k námietke vznesenej navrhovateľom vo svojom vyjadrení uviedol:

«1. Podľa sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

alebo .

Z a la vyplýva, že aj v konaniach pred ústavným

súdom je nevyhnutné primerane aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“). Je to z dôvodu, že úprava v je

neúplná a nereguluje všetky do úvahy prichádzajúce procesné situácie.

Podľa v spojení s dôvodom

na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní

o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Podľa v spojení s zákona o súde, ak sa námietka

zaujatosti týka len okolností ustanovených v , súd na námietku zaujatosti

neprihliada.

2. Citovaný a v spojení s

vylučujú ako dôvod na pochybnosti o nepredpojatosti sudcu okolnosti, ktoré spočívajú

v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Výklad týchto ustanovení je jednoznačný. Sudcu nemožno vylúčiť z dôvodu

rozhodovania v iných veciach napríklad preto, lebo v inom konaní o sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 rozhodol v neprospech účastníka, ktorý ho namieta tak, ako to bolo vo veci

vedenej pod sp. zn. .

Na tomto výklade sa nedá zmeniť nič ani z dôvodu, že na základe výsledku tohto

konania predseda najvyššieho súdu podal trestné oznámenie; po prvé, platí prezumpcia

neviny, po druhé, v trestnom oznámení sa vytýka zaujatie právneho názoru, čo je absolútne

vylúčené, a, napokon, ja ako sudca ústavného súdu som sa už vyjadril, že takýto postup –

trestné oznámenie považujem iba za účelový prostriedok ako dosiahnuť moje vylúčenie

z vecí, ktoré sa týkajú predsedu najvyššieho súdu alebo najvyššieho súdu ako takého

(pozri moje vyjadrenie pre plénum ústavného súdu z 27. augusta 2013 vo veciach

vedených pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. , ktorého kópiu pripájam).

3. Vo veci vedenej pod sp. zn. mal senát IV. ÚS podľa predsedu

najvyššieho súdu postupovať podľa . Predseda najvyššieho súdu

si však nevšimol, že senát IV. ÚS nemohol postupovať podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde. Senát IV. ÚS totiž vychádzal z prejudikatúry, ktorá vyplývala z

posledného relevantného nálezu ústavného súdu sp. zn. z 18. októbra

2011, pričom s právnym názorom vysloveným v tomto náleze sa senát IV. ÚS stotožnil, resp.

nedospel k odchylnému právnemu názoru. Všetky ostatné rozhodnutia ústavného súdu

predchádzali dátumu 18. október 2011 a nemali žiaden dopad na postup podľa § 6 zákona o

ústavnom súde v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. .

4. Ak sa v námietke zaujatosti uvedú len okolnosti ustanovené v ,

neprihliada sa na ne, t. j. platí fikcia, ako keby námietka nebola vznesená, ale len pokiaľ ide

o takéto skutočnosti.

Z toho dôvodu navrhujem, aby sa o námietke predpojatosti vznesenej vo veci vedenej

pod sp. zn. vôbec nerozhodovalo, lebo obsahuje len skutočnosti, na ktoré

sa nesmie prihliadať (postup vo veci vedenej pod sp. zn. ).

Kvôli úplnosti dodávam, že z dôvodov uvedených v mojom (už spomenutom)

vyjadrení pre plénum ústavného súdu, ktoré pripájam k tomuto vyjadreniu a ktoré viedlo

k tomu, že v pléne nevznikli žiadne pochybnosti o mojej nezaujatosti vo veci vedenej

pod sp. zn. , navrhujem, aby v prípade rozhodovania o námietke zaujatosti

vo veci vedenej pod sp. zn. príslušný senát ústavného súdu rozhodol,

že nie som vylúčený z prerokúvania a rozhodovania tejto veci.»

Hoci sa úprava vylúčenia sudcu v základných rysoch zhoduje s úpravou obsiahnutou

v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným súdom

však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie

nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých

predmetom je ochrana individuálnych subjektívnych práv (tak to je napr. pri abstraktnej

kontrole právnych noriem), alebo (ii) v konaniach, kde je postavenie účastníka konania

(jeho zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3

a 4, a ).

Sťažovateľ v podanej sťažnosti namieta zbytočné prieťahy spôsobené postupom

najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorého predmetom bolo

rozhodovanie o jeho dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. z 31. júla 2012. V tejto časti bola sťažnosť sťažovateľa odmietnutá

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti uznesením ústavného súdu sp. zn.

z 11. júla 2013. V ďalšej argumentácii sťažovateľ namieta porušenie svojho základného

práva na súdnu ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu a jeho uznesením

z 27. novembra 2012 z dôvodu nesprávneho postupu všeobecných súdov najvyššieho súdu

a Krajského súdu v Bratislave), ktoré posúdili jeho elektronické podania (odvolanie,

ako aj dovolanie) ako oneskorene podané, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom

a domáhať sa ochrany svojich práv.

Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj oprávnenie „zástupcu účastníka“ podať

námietku predpojatosti proti vec prerokovávajúcim sudcom ústavného súdu vo veci vedenej

pod sp. zn. , najmä pokiaľ ide o dôvody uvádzané v tejto námietke.

Postavenie predsedu najvyššieho súdu JUDr. Š. H. v konaní pred ústavným súdom vedenom

pod sp. zn. , ktorého osoby sa námietky predpojatosti uvedené v podaní

navrhovateľa výlučne týkajú, je prima facie iné/slabšie, ako je postavenie vec

prerokovávajúceho senátu najvyššieho súdu (o ktorého vec v skutočnosti ide) alebo ako je

postavenie priamych účastníkov uvedeného konania pred všeobecným súdom. Za takejto

situácie spravidla nemôže obstáť námietka predpojatosti vznesená predsedom najvyššieho

súdu, ktorá sa týka výlučne vzťahu namietaných sudcov ústavného súdu k osobe predsedu

najvyššieho súdu; osoba predsedu najvyššieho súdu totiž nie je účastníkom

pôvodného pred ústavným súdom napadnutého konania, pričom podané námietky

neobsahovali také skutočnosti, ktoré potencionálne mohli nejakým spôsobom súvisieť

s predpojatosťou sudcov Ladislava Orosza, Ľudmily Gajdošíkovej a Jána Lubyho (členov

IV. senátu) vo veci ústavného prieskumu postupu najvyššieho súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 27. novembra 2012.

Po preskúmaní podnetu navrhovateľa I. senát ústavného súdu nezistil také

skutočnosti, ktoré by podľa viedli k vylúčeniu

uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej ústavným súdom

pod sp. zn. . Ústavný súd aj v iných prípadoch nepripustil námietky

navrhovateľa podobného charakteru (, , ,

, ). Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia

ústavného súdu Ladislav Orosz, Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu

sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. novembra 2013