Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 664/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka

a sudcov Petra Brňáka a Marianny Mochnáčovej na neverejnom zasadnutí 6. novembra

2013 prerokoval podanie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, č. k. -69 z 18. septembra 2013 o predpojatosti sudcov Ústavného súdu

Slovenskej republiky JUDr. Ladislava Orosza, JUDr. Ľudmily Gajdošíkovej a JUDr. Jána

Lubyho vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Orosz, Ľudmila

Gajdošíková a Ján Luby n i e s ú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní

vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo

24. septembra 2013 doručené podanie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“), č. k. -69 z 9. septembra 2013,

ktorým vzniesol námietku predpojatosti voči sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „ústavný súd“) JUDr. Ladislavovi Oroszovi, JUDr. Ľudmile Gajdošíkovej

a JUDr. Jánovi Lubymu vo veci sťažnosti D. B. (ďalej len „sťažovateľ“) proti Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vedenej ústavným súdom pod sp. zn.

. Sťažovateľ v tomto konaní namieta porušenie v petite označených práv

postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 25. apríla 2012.

2. Námietku predpojatosti proti sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Oroszovi

navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že «Na sudcu som podal 22. februára 2013

trestné oznámenie z dôvodu, že ako vylúčený sudca konal a rozhodoval v mojej

disciplinárnej veci, vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky, hoci vedel, že je proti

mojej osobe zaujatý. Jeho zaujatosť spočíva v našej vzájomnej nevraživosti, ktorej dôkazom

je skutočnosť, že sudca Ladislav Orosz sa prostredníctvom médií opakovane negatívne

vyjadril k mojej odbornosti a kvalifikovanosti, najmä v súvislosti s legitimitou zastavania

funkcie predsedu Najvyššieho súdu (v rokoch 1998-2003). Možno uviesť napríklad správu

vydanú S. (tlačová agentúra) 15. októbra 2000, kde Ladislav Orosz vtedy ako predseda

Ústavnoprávneho výboru parlamentu uviedol, že „spôsob konania predsedu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky Harabina je taký, že by bolo v záujme autority sudcovského

stavu, aby ho vo funkcii nahradil niekto iný“. V ďalšej správe pre S. Ladislav Orosz uviedol

okrem iného, že Štefana Harabina možno odvolať aj podľa platného právneho stavu a bude

to aj v súlade s . Vzhľadom na tieto vyjadrenia Ladislava

Orosza sa dalo tiež očakávať, že bude rovnako negatívne pristupovať k mojej osobe aj v

tomto konaní. Opodstatnenosť týchto obáv odôvodňuje aj rozhodnutie samotného

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. -6 z 20. októbra 2010, ktorým senát

Ústavného súdu vylúčil sudcu Ladislava Orosza z výkonu sudcovskej funkcie v konaní

vedenom pod č. vo vzťahu k mojej osobe ako účastníkovi iného konania pred

Ústavným súdom, a to bezprostredne už pred prejednávaním mojej disciplinárnej veci.

Sudca Ladislav Orosz bol vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie aj v ďalšom konaní

vedenom pod sp. zn. , týkajúcej sa sťažnosti JUDr. P. P. vedenej proti

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky...

Objektívnosť sudcu Ladislava Orosza v ostatnom čase je spochybnená aj v dôsledku

ním samým vymysleného nátlaku na jeho osobu (prostredníctvom manželky), v súvislosti

s konaním o ústavností Špeciálneho súdu (voči zriadeniu ktorého sťažovateľ mal od

začiatku námietky). Nepravdivosť nátlaku sa potvrdila právoplatným uznesením Okresného

riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície v K., ČVS: ORP-97/4-OVK-KE-

2011 zo 14. júna 2011, ktorým sa zastavilo trestné stíhanie vo veci narkotického útoku na

manželku sudcu Orosza s tým, že po rozsiahlom dokazovaní bolo preukázané, že narkotický

útok sa na jeho manželku nestal. Nemožno mať istotu o nestrannosti sudcu, ktorý mystifikuje

verejnosť a prispôsobuje fakty svojmu záujmu...

Okrem všetkých týchto dôkazov poukazujem aj na obsah mojich mediálnych

vystúpení na adresu sudcu JUDr. Ladislava Orosza, z ktorých jednoznačne vyplýva, že môj

zverejňovaný postoj k jeho osobe vzbudzuje vážne pochybnosti o tom, že sudca JUDr. Orosz

bude nestranne a nezaujato rozhodovať v danej veci...».

3. V súvislosti s námietkou predpojatosti vznesenej proti sudkyni ústavného súdu

Ľudmile Gajdošíkovej, sudcovi Ladislavovi Oroszovi a sudcovi Jánovi Lubymu

navrhovateľ vo svojom podaní uviedol:

„Na sudcov celého senátu, teda na JUDr. Ladislava Orosza, JUDr. Ľudmilu

Gajdošíkovú a JUDr. Jána Lubyho som podal 23. augusta 2013 trestné oznámenie. Z jeho

obsahu vyplýva, že IV. senát Ústavného súdu SR zložený z predsedu Jána Lubyho a sudcov

Ľudmily Gajdošíkovej a Ladislava Orosza na verejnom zasadnutí 13. augusta 2013

rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. o sťažnosti obchodnej spoločnosti G.,

ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1

, podľa Listiny základných práv a slobôd a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. V 4/2010 z 25. augusta 2011“,

nálezom tak, že vyslovil porušenie základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi

podľa a namietané rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľ ďalej argumentoval, že uvedeným postupom a rozhodnutím IV. senát

ústavného súdu ignoroval skutočnosť, že v porovnateľnej veci vedenej ústavným súdom pod

sp. zn. ústavný súd vyslovil, že základné právo sťažovateľa nebyť odňatý

zákonnému sudcovi porušené nebolo. Z uvedeného postupu sudcov IV. senátu ústavného

súdu navrhovateľ odvodzuje arbitrárnosť rozhodnutia sp. zn. , ktoré

považuje za „typicky účelové“, pričom „Účelovosť konania spočíva v tom, že v dôsledku

nevraživého vzťahu k predsedovi Najvyššieho súdu SR Štefanovi Harabinovi, úmyselne

vykonštruovali nedostatky v jeho práci s cieľom znevážiť ho ako predsedu súdu a zároveň sa

mu tým revanšovať za kritiku, ktorú im ako sudcom Ústavného súdu SR v minulosti

opakovane vecne adresoval...“.

4. Podľa navrhovateľa negatívny vzťah namietaných sudcov IV. senátu ústavného

súdu k nemu ako k fyzickej osobe existuje aj vo vzťahu k nemu ako predsedovi najvyššieho

súdu, teda k štatutárnemu orgánu sťažovateľa.

5. Na základe uvedeného navrhovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vylúčil sudcov

ústavného súdu JUDr. Ladislava Orosza, JUDr. Ľudmilu Gajdošíkovú a JUDr. Jána Lubyho

pre ich predpojatosť z výkonu sudcovskej funkcie v konaní o sťažnosti vedenej ústavným

súdom pod sp. zn. .

6. Predsedníčka ústavného súdu v zmysle rozvrhu práce ústavného súdu platného

od 1. marca 2013 do 28. februára 2014 predložila podanie navrhovateľa podľa § 28 ods. 2

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) I. senátu ústavného súdu na jeho

prerokovanie a rozhodnutie.

II.

7. Podľa sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

8. Podľa účastník konania môže vyhlásiť, že

niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu

o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže

ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré

vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého

ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu.

Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd

už o ňom nerozhoduje. Podľa ak ide o rozhodovanie

v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý

člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

9. Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce na rok 2013 (platného v rozhodnom čase, pozn.)

o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa

rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.

10. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť (). Obsahom práva na nestranný súd je,

aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená,

že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval

nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti

závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania

rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ

súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. , ).

11. Sudca ústavného súdu Ladislav Orosz k námietke predpojatosti podanej

navrhovateľom uviedol:

«Z prípisu JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“), z 9. septembra 2013 vyplýva, že svoju námietku predpojatosti

proti mojej osobe odôvodňuje nasledovnými dôvodmi:

a) že som sa negatívne vyjadroval k jeho odborným schopnostiam a osobnostným

vlastnostiam v čase, keď som vykonával funkciu poslanca Národnej rady Slovenskej

republiky,

b) že moju nestrannosť spochybňuje aj skutočnosť, že som si podľa jeho tvrdenia mal

vymyslieť nátlak na svoju osobu prostredníctvom útoku na moju manželku v súvislosti

s rozhodovaním o veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný

súd“) pod sp. zn. (Špeciálny súd),

c) že obsah jeho medializovaných výrokov (útokov) smerujúcich proti mojej osobe

vzbudzuje vážne pochybnosti o mojej spôsobilosti rozhodovať nezaujato a nestranne aj

v danej veci,

d) že 23. augusta 2013 podal proti mojej osobe trestné oznámenie súvisiace s mojím

rozhodovaním o veci vedenej pod sp. zn. , ktoré malo byť účelové

v dôsledku „nevraživého vzťahu k predsedovi Najvyššieho súdu... pričom jeho cieľom malo

byť „znevážiť ho ako predsedu súdu a zároveň sa mu tým revanšovať za kritiku...“

JUDr. Štefan Harabin uplatnil v období, v ktorom pôsobím vo funkcii sudcu

ústavného súdu, proti mne námietky predpojatosti vo viac ako 30 veciach vedených

ústavným súdom, ktoré odôvodňuje v zásade identickým spôsobom. Keďže potreba

vyjadrovať sa k týmto námietkam predstavuje vážny zásah do pracovného času sudcu,

odkazujem v záujme hospodárnosti vo vzťahu k dôvodom uvedeným vyššie pod bodmi a), b)

a c) na svoje predchádzajúce vyjadrenia (z ostatných najmä na moje vyjadrenie z 25. apríla

2013 k námietke uplatnenej vo veci vedenej pod sp. zn. ).

Vo vzťahu k dôvodu uvedenému pod bodom d), ktorý sa v predchádzajúcich

námietkach predpojatosti zatiaľ neobjavil, uvádzam nasledovné:

1. Z a

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyplýva, že

v konaniach pred ústavným súdom týkajúcich sa rozhodovania o námietkach predpojatosti

možno primerane použiť príslušné ustanovenia (ďalej len

„OSP“). V tejto súvislosti považujem za potrebné poukázať na , podľa

ktorého dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu

v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní o iných veciach, a ,

podľa ktorého, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v ,

súd na námietku zaujatosti neprihliada.

2. Ustanovenia a v spojení s zákona o ústavnom

súde vylučujú ako dôvod na pochybnosti o nepredpojatosti sudcu okolnosti, ktoré spočívajú

v jeho rozhodovaní v iných veciach, teda dôvodom na moje vylúčenie nemôže byť moje

rozhodovanie o veci vedenej pod sp. zn. . Na tomto závere nemôže nič

zmeniť ani skutočnosť, že JUDr. Štefan Harabin podal 23. augusta 2013 v súvislosti

s rozhodnutím o označenej veci trestné oznámenie proti všetkým členom IV. senátu

ústavného súdu (a teda aj mojej osobe), a to predovšetkým z nasledovných dôvodov:

a) platí prezumpcia neviny,

b) v trestnom oznámení sa vytýka zaujatie právneho názoru, čo samo osebe vylučuje

trestné stíhanie sudcu ústavného súdu,

c) argumentácia JUDr. Štefana Harabina v trestnom oznámení je zjavne zavádzajúca

a právne ľahko vyvrátiteľná, keďže ju zakladá na tom, že pri rozhodovaní o predmetnej veci

mal IV. senát ústavného súdu postupovať podľa , hoci tento

postup v danom prípade nemohol uplatniť vzhľadom na skutočnosť, že sa stotožnil

s právnymi názormi vyjadrenými v poslednom relevantnom náleze sp. zn.

z 18. októbra 2011, t. j. nedospel k odchylnému právnemu názoru, ktorý je primárnym

predpokladom postupu podľa .

3. Tvrdenie JUDr. Štefana Harabina, podľa ktorého rozhodovanie členov IV. senátu

ústavného súdu o veci vedenej pod sp. zn. malo byť účelové v dôsledku

„nevraživého vzťahu k predsedovi Najvyššieho súdu...“, pričom jeho cieľom malo byť

„znevážiť ho ako predsedu súdu a zároveň sa mu tým revanšovať za kritiku...“, je vo svojej

podstate nielen vykonštruované, resp. založené na jeho spôsobe uvažovania

(zodpovedajúcom jeho osobnostnej výbave), ale predstavuje samo osebe aj invektívu voči

mojej osobe (jednu z mnohých), ako aj ďalším členom IV. senátu ústavného súdu. Zároveň

toto tvrdenie potvrdzuje zjavnú účelovosť postupu predsedu najvyššieho súdu, ktorý je

motivovaný záujmom dosiahnuť permanentné vylučovanie z rozhodovania o veciach, ktoré

sa ho priamo alebo aspoň nepriamo dotýkajú, tých sudcov ústavného súdu, u ktorých

nemôže očakávať vzhľadom na ustálenosť ich právnych názorov, ktoré mu zjavne

nekonvenujú, žiadnu servilnosť či inú formu ústretovosti...

Sumarizujúc môj postoj k námietkam uplatneným predsedom najvyššieho súdu v tejto

veci, ako aj v ostatných veciach považujem za potrebné na jednej strane zdôrazniť, že ich

podľa môjho názoru možno, vzhľadom na ich nedôvodnosť, resp. zjavnú účelovosť, hodnotiť

ako učebnicový príklad zneužívania inštitútu námietky predpojatosti, ale na druhej strane

musím konštatovať, že sa predsedovi najvyššieho súdu prostredníctvom nich objektívne

„podarilo“ vytvoriť stav, ktorý môže vyvolávať pochybnosti o mojej spôsobilosti

rozhodovať o veciach, ktoré sa ho priamo alebo nepriamo dotýkajú, nezaujato a

nestranne...

Za týchto okolností nepovažujem (napriek tomu, že subjektívne sa cítim spôsobilý

o predmetnej veci rozhodnúť nestranne a nezaujato) za vhodné formulovať môj jednoznačný

postoj k otázke, či mám byť z rozhodovania veci vedenej pod sp. zn.

vylúčený, a očakávam, že príslušný senát ústavného súdu objektívne a nestranne vyhodnotí

všetky súvisiace skutočnosti, a na tomto základe o námietke predpojatosti racionálne

a spravodlivo rozhodne.»

12. Sudkyňa Ľudmila Gajdošíková k námietke vznesenej navrhovateľom uviedla:

«1. Podľa sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

2. Sudcu nemožno vylúčiť z dôvodu rozhodovania v iných veciach napríklad preto,

lebo v inom konaní o sťažnosti podľa rozhodol v neprospech účastníka,

ktorý ho namieta tak, ako to bolo vo veci vedenej pod sp. zn. .

Na tomto výklade sa nedá zmeniť nič ani z dôvodu, že na základe výsledku tohto

konania predseda najvyššieho súdu podal trestné oznámenie; po prvé, platí prezumpcia

neviny, po druhé, v trestnom oznámení sa vytýka zaujatie právneho názoru, čo je absolútne

vylúčené, a, napokon, ja ako sudkyňa ústavného súdu som sa už vyjadrila, že takýto postup

– trestné oznámenie považujem iba za účelový prostriedok ako dosiahnuť moje vylúčenie

z vecí, ktoré sa týkajú predsedu najvyššieho súdu alebo najvyššieho súdu ako takého (pozri

moje vyjadrenie pre plénum ústavného súdu z 27. augusta 2013 vo veciach vedených pod

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

, ktorého kópiu pripájam).

3. Vo veci vedenej pod sp. zn. mal senát IV. ÚS podľa predsedu

najvyššieho súdu postupovať podľa . Predseda najvyššieho súdu

si však nevšimol, že senát IV. ÚS nemohol postupovať podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde. Senát IV. ÚS totiž vychádzal z prejudikatúry, ktorá vyplývala z

posledného relevantného nálezu ústavného súdu sp. zn. z 18. októbra

2011, pričom s právnym názorom vysloveným v tomto náleze sa senát IV. ÚS stotožnil, resp.

nedospel k odchylnému právnemu názoru. Všetky ostatné rozhodnutia ústavného súdu

predchádzali dátumu 18. október 2011 a nemali žiaden dopad na postup podľa § 6 zákona o

ústavnom súde v konaní .

4. Navrhujem, aby sa o námietke predpojatosti vznesenej vo veci

vôbec nerozhodovalo, lebo obsahuje len skutočnosti, na ktoré sa nesmie prihliadať (postup

vo veci vedenej pod sp. zn. ).

5. V prípade rozhodovania o námietke zaujatosti vo veci vedenej pod sp. zn.

navrhujem, aby príslušný senát ústavného súdu rozhodol na základe

môjho vyjadrenia pre plénum ústavného súdu, ktoré viedlo k tomu, že v pléne nevznikli

žiadne pochybnosti o mojej nezaujatosti vo veci vedenej pod sp. zn. .»

13. Sudca Ján Luby k námietke vznesenej navrhovateľom vo svojom vyjadrení

uviedol:

«1. Podľa sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej aj „OSP“) alebo .

Z a vyplýva, že aj v konaniach pred ústavným

súdom je nevyhnutné primerane aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku. Je to z dôvodu, že úprava v je neúplná a nereguluje

všetky do úvahy prichádzajúce procesné situácie.

Podľa v spojení s dôvodom na

vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prerokúvanej

veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Podľa v spojení s zákona o súde, ak sa námietka

zaujatosti týka len okolností ustanovených v , súd na námietku zaujatosti

neprihliada.

2. Citovaný a v spojení s

vylučujú ako dôvod na pochybnosti o nepredpojatosti sudcu okolnosti, ktoré spočívajú

v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Výklad týchto ustanovení je jednoznačný. Sudcu nemožno vylúčiť z dôvodu

rozhodovania v iných veciach napríklad preto, lebo v inom konaní o sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 rozhodol v neprospech účastníka, ktorý ho namieta tak, ako to bolo vo veci

vedenej pod sp. zn. .

Na tomto výklade sa nedá zmeniť nič ani z dôvodu, že na základe výsledku tohto

konania predseda najvyššieho súdu podal trestné oznámenie; po prvé, platí prezumpcia

neviny, po druhé, v trestnom oznámení sa vytýka zaujatie právneho názoru, čo je absolútne

vylúčené, a, napokon, ja ako sudca ústavného súdu som sa už vyjadril, že takýto postup –

trestné oznámenie považujem iba za účelový prostriedok ako dosiahnuť moje vylúčenie

z vecí, ktoré sa týkajú predsedu najvyššieho súdu alebo najvyššieho súdu ako takého (pozri

moje vyjadrenie pre plénum ústavného súdu z 27. augusta 2013 vo veciach vedených

pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. , ktorého kópiu pripájam).

3. Vo veci vedenej pod sp. zn. mal senát IV. ÚS podľa predsedu

najvyššieho súdu postupovať podľa . Predseda najvyššieho súdu

si však nevšimol, že senát IV. ÚS nemohol postupovať podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde. Senát IV. ÚS totiž vychádzal z prejudikatúry, ktorá vyplývala z

posledného relevantného nálezu ústavného súdu sp. zn. z 18. októbra

2011, pričom s právnym názorom vysloveným v tomto náleze sa senát IV. ÚS stotožnil, resp.

nedospel k odchylnému právnemu názoru. Všetky ostatné rozhodnutia ústavného súdu

predchádzali dátumu 18. október 2011 a nemali žiaden dopad na postup podľa § 6 zákona o

ústavnom súde v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. .

4. Ak sa v námietke zaujatosti uvedú len okolnosti ustanovené v ,

neprihliada sa na ne, t. j. platí fikcia, ako keby námietka nebola vznesená, ale len pokiaľ ide

o takéto skutočnosti.

Z toho dôvodu navrhujem, aby sa o námietke predpojatosti vznesenej vo veci vedenej

pod sp. zn. vôbec nerozhodovalo, lebo obsahuje len skutočnosti, na ktoré

sa nesmie prihliadať (postup vo veci vedenej pod sp. zn. ).

5. Kvôli úplnosti dodávam, že z dôvodov uvedených v mojom (už spomenutom)

vyjadrení pre plénum ústavného súdu, ktoré pripájam k tomuto vyjadreniu a ktoré viedlo

k tomu, že v pléne nevznikli žiadne pochybnosti o mojej nezaujatosti vo veci vedenej

pod sp. zn. , navrhujem, aby v prípade rozhodovania o námietke zaujatosti

vo veci vedenej pod sp. zn. príslušný senát ústavného súdu rozhodol, že nie

som vylúčený z prerokúvania a rozhodovania tejto veci.»

14. Hoci sa úprava vylúčenia sudcu v základných rysoch zhoduje s úpravou

obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným

súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie

nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom

je ochrana individuálnych subjektívnych práv (tak to je napr. pri abstraktnej kontrole

právnych noriem), alebo (ii) v konaniach, kde je postavenie účastníka konania (jeho

zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4,

a ).

15. Sťažovateľ v podanej sťažnosti namieta porušenie bližšie označených práv

postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 25. apríla 2012, ktorého predmetom bolo rozhodovanie o dovolaní. Z tohto

pohľadu je potrebné vnímať aj oprávnenie „zástupcu účastníka“ podať námietku

predpojatosti proti vec prerokovávajúcim sudcom ústavného súdu vo veci vedenej pod

sp. zn. , najmä pokiaľ ide o dôvody uvádzané v tejto námietke. Postavenie

predsedu najvyššieho súdu JUDr. Štefana Harabina v konaní pred ústavným súdom

vedenom pod sp. zn. , ktorého osoby sa námietky predpojatosti uvedené

v podaní navrhovateľa výlučne týkajú, je prima facie iné/slabšie, ako je postavenie vec

prerokovávajúceho senátu najvyššieho súdu (o ktorého vec v skutočnosti ide) alebo ako je

postavenie priamych účastníkov uvedeného konania pred všeobecným súdom. Za takejto

situácie spravidla nemôže obstáť námietka predpojatosti vznesená predsedom najvyššieho

súdu, ktorá sa týka výlučne vzťahu namietaných sudcov ústavného súdu k osobe predsedu

najvyššieho súdu; osoba predsedu najvyššieho súdu totiž nie je účastníkom pôvodného pred

ústavným súdom napadnutého konania, pričom podané námietky neobsahovali také

skutočnosti, ktoré potencionálne mohli nejakým spôsobom súvisieť s predpojatosťou

sudcov Ladislava Orosza, Ľudmily Gajdošíkovej a Jána Lubyho (členov IV. senátu)

vo veci ústavného prieskumu postupu najvyššieho súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 25. apríla 2012.

16. Po preskúmaní podnetu navrhovateľa I. senát ústavného súdu nezistil také

skutočnosti, ktoré by podľa viedli k vylúčeniu

uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej ústavným súdom

pod sp. zn. . Ústavný súd aj v iných prípadoch nepripustil námietky

navrhovateľa podobného charakteru (, , ,

, ). Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia

ústavného súdu Ladislav Orosz, Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu

sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. novembra 2013