Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)I. ÚS 464/2014
PDF · 340.88 KB
No categories available
I. ÚS 464/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti ZTS Strojárne, s. r. o., Kliňanská 564
Námestovo, zastúpenej advokátom Mgr. Richardom Karkóom, Sad na studničkách 1029/32,
Žilina, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13 Cob 292/2013
z 12. marca 2014, a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti ZTS Strojárne, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2014
doručená sťažnosť spoločnosti ZTS Strojárne, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách
aj „žalovaný“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského
súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 13 Cob 292/2013 z 12. marca 2014 (ďalej aj
„namietaný rozsudok“).
2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka je
v procesnom postavení žalovaného v konaní o určenie neplatnosti uznesení č. 1 až č. 5
mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného 2. januára 2006 a vedeného
Okresným súdom Námestovo (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 2 Cb 37/2008 na návrh
SEAFLY ESTATE, a. s., Vajnorská 134/A, Bratislava (ďalej len „žalobca“). Okresný súd
rozsudkom z 5. augusta 2013 určil, že „uznesenia č. 1 až č. 5 prijaté na mimoriadnom
valnom zhromaždení... konanom dňa 2. 1. 2006 sú neplatné“. O odvolaní sťažovateľky
rozhodol krajský súd namietaným rozsudkom z 12. marca 2014 tak, že rozsudok okresného
súdu z 5. augusta 2013 potvrdil.
3. Podľa názoru sťažovateľky „označeným rozsudkom krajského súdu, došlo...
k porušeniu jeho základných práv a slobôd“, lebo vo veci konajúci súd (súdy)
„Nerešpektoval právoplatné rozhodnutie súdu v inom konaní. Takéto rozhodnutie je
v rozpore so zákonom a je arbitrárne a nepreskúmateľné, nakoľko sa nedá rozumne
zdôvodniť nerešpektovanie iného právoplatného súdneho rozhodnutia iným súdom a teda
druhý krát (hoci prejudiciálne) rozhodovanie o tej istej veci. Takéto tvrdenie je v rozpore
s ústavným právom účastníka na zákonný a spravodlivý proces.“.
4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil porušenie označených práv
namietaným rozsudkom (bod 1), zrušil tento rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie
konanie. Súčasne navrhla priznať jej trovy právneho zastúpenia „vo výške 323,50 €“.
II.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na
predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na
ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa
nemusí odôvodniť.
7. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn.
13 Cob 292/2013 z 12. marca 2014 (body 1 a 4).
8. Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného
súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne
neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej
neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva
alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.
Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať
záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp.
ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo
rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci posudzovaná v kontexte s konkrétnymi
okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).
9. Ústavný súd považoval za potrebné tiež poukázať na svoje ústavné postavenie,
z ktorého vyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je
alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (mutatis mutandis II. ÚS 1/95,
II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory
všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci
samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový
stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha
ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie
a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach
a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd
zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo
arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo
za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,
I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).
10. Uvedenými právnymi názormi sa ústavný súd riadil aj pri predbežnom
prerokovaní sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie svojich ústavou
a dohovorom garantovaných práv rozsudkom krajského súdu. Úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti bolo posúdiť, či medzi odôvodnením napadnutého
rozhodnutia krajského súdu týkajúceho sa námietok koncentrovane uvedených v bode 3
a sťažovateľkou označeným základným právom podľa ústavy, resp. právom podľa
dohovoru existuje taká príčinná súvislosť, ktorá by po eventuálnom prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie zakladala opodstatnené dôvody na vyslovenie ich porušenia.
11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...
12. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) označeným rozhodnutím
krajského súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená
právomoc všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo iba posúdenie, či
účinky výkonu právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o odvolaní
rozsudkom sp. zn. 13 Cob 292/2013 z 12. marca 2014 sú zlučiteľné s označeným článkom
ústavy (resp. dohovoru).
13. Po oboznámení sa s obsahom rozsudku krajského súdu ústavný súd dospel
k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa,
náležite odôvodnil, čo potvrdzuje jeho argumentácia vychádzajúca z v konaní zisteného
skutkového stavu a na tomto základe vyvodených právnych záverov. V odôvodnení krajský
súd oboznámil prvostupňové rozhodnutie a odvolaciu argumentáciu sťažovateľky. Žalovaný
sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
Svoje rozhodnutie odôvodnil krajský súd takto:
«Na nariadenom odvolacom pojednávaní konanom pred krajským súdom dňa 12. 03.
2014 žalobca prostredníctvom zástupcu poukázal na to, že okresný súd vecne správne
rozhodol a žiadal rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť s priznaním trov súdneho
konania. Žalobca prostredníctvom zástupcu uviedol, že okresný súd dôsledne rešpektoval
ust. § 131 ods. 5 Obchodného zákonníka, keďže prihliadol na zmenu právneho stavu
ohľadne neplatnosti uznesení MVZ žalovaného konaného dňa 20. 9. 2005, teda z obdobia,
ktoré predchádzalo konaniu MVZ žalovaného dňa 3. 11. 2005. Zástupca žalobcu poukázal
aj na obsah odôvodnenia a rozhodnutia krajského súdu sp. zn. 13 Cob/303/2008 zo dňa
28. 05. 2009, a to na str. 6. Zástupca žalobcu nesúhlasil s odvolacím dôvodom žalovaného,
že súd prvého stupňa išiel nad rozsah petitu, pretože zákonná úprava vyplývajúca z ust.
§ 131 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je formulovaná tak, že po podaní žaloby
v prekluzívnej lehote by nebolo možné meniť dôvody žaloby. Pokiaľ by mal zákonodarca
na mysli takýto postup, t. j. že po podaní žaloby a po uplynutí prekluzívnej lehoty by nebolo
možné meniť alebo dopĺňať dôvody, tak by to vyjadril tak, ako aj v iných právnych
predpisoch, napr. v Zákonníku práce, v Občianskom súdnom poriadku ohľadne námietok
podaných voči zmenkovému platobnému rozkazu, či uvádzanie odvolacích dôvodov. Takáto
úprava však nevyplýva z ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, preto odvolací argument
žalovaného o nemožnosti rozširovať dôvody žaloby v zmysle ust. § 131 ods. 1 Obchodného
zákonníka aj po uplynutí 3-mesačnej prekluzívnej lehoty nie je správny. Žalobca
prostredníctvom zástupcu poukázal, že okresný súd správnym spôsobom vyriešil aj
naliehavý právny záujem, keďže žalobca sa aj naďalej správa ako akcionár a má záujem
usporiadať a dať do súladu aj svoje práva tak, aby bol chránený jeho záujem.
K dobromyseľnému nadobudnutiu práv zástupca žalobcu zdôraznil, že žalovaný predkladá
mylný výklad zákonného ustanovenia, pretože žalovaný nie je treťou osobou a ide tu o vzťah
medzi žalobcom ako akcionárom a žalovaným ako spoločnosťou, teda o život do vnútra
spoločnosti a nie navonok vo vzťahu k tretím osobám.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal vec v medziach
ust. § 212 ods. 1 O. s. p. na nariadenom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a) O. s. p.
a po zopakovanom dokazovaní dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne
správne a krajským súdom bolo potvrdené v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Primárne krajský súd uvádza, že hodnotil napadnutý rozsudok okresného súdu
v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v podaní zo dňa 14. 8. 2013,
čomu predchádzalo nariadené pojednávanie krajským súdom za aplikácie ust. § 214 ods. 1
písm. a) O. s. p. Po zopakovanom dokazovaní pred krajským súdom, vo vzťahu k odvolacím
dôvodom žalovaného zo dňa 14. 8. 2013 krajský súd dospel k záveru, že pokiaľ okresný súd
žalobe vyhovel, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené podľa
ust. § 219 ods. 1 O. s. p. Pri tomto závere boli vzaté do úvahy právne závery vyslovené
nielen krajskom súdom vzrušujúcom uznesení sp. zn. 13 Cob/222/2011, sp. zn. 13
Cob/223/2011 zo dňa 04. 04. 2012, ale aj právny názor Ústavného súdu SR vyjadrený
v Náleze č. k. IV. ÚS 434/2010-39 zo dňa 16. júna 2011 vo veci týkajúcej sa súdneho
konania o určenie neplatnosti uznesení MVZ spoločnosti ZTS Strojárne, a. s., so sídlom
Kliňanská 564, 029 01 Námestovo. IČO: 36 381 047 zo dňa 20. septembra 2005.
V rozhodnutí Ústavný súd SR uviedol, že v danom prípade nebolo sporné, že MVZ konané
dňa 20. septembra 2005 bolo zvolané neoprávnenou osobou a na ňom prijaté uznesenia
boli v rozpore so zákonom, pričom zo samotného obsahu tohto MVZ vyplývalo, že sa dotýka
práv akcionárov príslušnej obchodnej spoločnosti. Ústavný súd vo vzťahu k splneniu
„kumulatívnej podmienky“ ustanovenej v §131 ods. 2 Obchodného zákonníka v právnom
spore podľa ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka sa stotožnil s právnym názorom
sťažovateľa, a to SEAFLY ESTATE, a. s., so sídlom v Bratislave, podľa ktorého v takomto
spore „... postačí preukázať, že v rozpore so zákonom, prípade stanovami spoločnosti,
valným zhromaždením bolo prijaté rozhodnutie, ktoré vo vzťahu k obsahu programu
valného zhromaždenia sa dotýkalo akéhokoľvek práva patriaceho akcionárovi a bolo by
nadbytočné, v rozpore správnou normou a aj v rozpore s uplatneným nárokom na takomto
skutkovom základe takto postihnutého akcionára skúmať, či aj jeho práva reálne porušené
boli“. Podľa názoru krajského súdu takto vyslovený záver Ústavného súdu SR bol právnym
názorom, ktorým bol viazaný nielen okresný súd, ale vo vyvolanom odvolacom konaní aj
Krajský súd v Žiline, keďže išlo o rovnaký typ žalôb o určenie neplatnosti uznesení prijatých
na MVZ žalovaného a týkali sa rovnakých účastníkov, a to s ohľadom aj na zmenu právnej
formy žalovaného z akciovej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným. Táto
viazanosť vysloveného právneho názoru Ústavným súdom SR vo vzťahu k aplikovaniu ust.
§ 131 ods. 2 Obchodného zákonníka a splnenia kumulatívnej podmienky pre vyhovenie
žaloby podľa ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 183 Obchodného
zákonníka, v rovine obmedzenia práv žalobcu prijatými uzneseniami MVZ žalovaného, je
vyžadovaná aj princípom právnej istoty, ktorý patrí k základným znakom právneho štátu (čl.
1 ods. 1 Ústavy SR, PL. ÚS 36/95), ktorého neopomenuteľným komponentom je
predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú
právne relevantnú otázku v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (m. m.
I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, IV. ÚS 265/09,. t. j. aby sa porovnateľné, resp.
obdobné situácie posudzovali po právnej stránke rovnakým spôsobom. Táto požiadavka
korešponduje aj s judikatúrou ESĽP. Totižto protichodné právne závery vyslovené
v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty,
ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06). Ústavný súd
už. pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že za diskriminačný možno považovať postup,
ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno
objektívne a rozumne odôvodniť (m. m. PL. ÚS 21/00 a PL. ÚS 6/04). K porušeniu princípu
právnej istoty preto môže dôjsť aj nerešpektovaním požiadavky predvídateľnosti súdneho
rozhodnutia. Vo všeobecnosti ústavný súd už uviedol, že pokiaľ aj právne závery
všeobecných súdov, obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter
precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval
rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodnosť právnych záverov vyslovených
v analogických prípadoch neprispieva k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty.
Krajský súd pri posudzovaní rozhodnutia okresného súdu a vymedzeného odvolania
žalovaného prihliadol aj k uvedenému princípu právnej istoty, ktorá v podstate je aj
v záujme samotných účastníkov sporového konania. K úplnosti krajský súd pri viazanosti
právnym názorom ústavného súdu poukazuje aj na ust. § 135 ods. 1 O. s. p.
V zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Žiline pod sp. zn.
13 Cob/222/2011, 13 Cob/223/2011 zo dňa 04. 04. 2012 bolo okresnému súdu uložené, aby
vyhodnocoval vzhľadom k obsahu prijatých uznesení č. 1 až č. 5 na mimoriadnom valnom
zhromaždení (ďalej len „MVZ“) konanom dňa 2. 1. 2006, či tieto sú v rozpore so zákonom
alebo stanovami, či takýto rozpor vyplýva na základe poskytnutých tvrdení v trojmesačnej
prekluzívnej lehote z dôkazov doložených žalobcom. Ďalej krajský súd uviedol, že žalobca
viazal neplatnosť uznesení č. 1 až č. 5 MVZ konaného dňa 2. 1. 2006 na samostatné konanie
vedené pred Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 9 Cb/144/2005. Žalobca v žalobe na
str. 5 uviedol, že v súvislosti s možnou neplatnosťou uznesení prijatých na MVZ ZTS
Strojárne, a. s.. konanom dňa 20. 9. 2005 a následnou neplatnosťou uznesení prijatých na
MVZ konanom dňa 3. 11. 2005, má pochybnosti aj o oprávnenosti predstavenstva
žalovaného, predtým ako akciovej spoločnosti, zvolať MVZ, ktoré sa konalo dňa 2. 1. 2006.
Žalobca v žalobe uvádzal, že v prípade preukázania neplatnosti uznesení prijatých na MVZ
konanom dňa 20. 9. 2005 a následne uznesení prijatých na MVZ konanom dňa 3. 11. 2005,
by predstavenstvo žalovaného, predtým ako akciovej spoločnosti, nebolo oprávnené na
takéto konanie, čo by bol ďalší dôvod neplatnosti uznesení prijatých na MVZ konanom dňa
2. 1. 2006. Z uvedeného vyplynulo, že žalobca namietal ako jeden z dôvodov neplatnosti
uznesení MVZ konaného dňa 2. 1. 2006 to, že bolo zvolané neoprávnenými osobami a o ich
oprávnenosti sa práve viedlo konanie pred Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn.
9 Cb/144/2005, ktoré bolo právoplatne skončené na základe rozsudku Krajského súdu
v Žiline pod sp. zn. 13 Cob/71/2012 zo dňa 14. 11. 2012, ktorým bol potvrdený rozsudok
Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 9 Cb/144/2005-370 zo dňa 14. 8. 2006 v napadnutom
výroku, ktorým súd určil, že uznesenia č. 2 až č. 10 prijaté na MVZ žalovaného v 1/ rade,
a to ZTS Strojárne, s. r. o. (pôvodne pod obchodným menom ZTS Strojárne, a. s.) konanom
dňa 20. 9. 2005 sú neplatné. V zrušujúcom uznesení krajský súd poukázal na vyslovený
právny názor Ústavného súdu SR podľa ust. § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde, a to
vo vzťahu k druhej kumulatívnej podmienke vyplývajúcej z ust. § 131 ods. 2 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného
zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť
práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha, pričom postačí preukázať že
v rozpore so zákonom, prípadne stanovami spoločnosti, valným zhromaždením bolo prijaté
rozhodnutie, ktoré vo vzťahu k obsahu programu valného zhromaždenia sa dotýkalo
akéhokoľvek práva patriaceho akcionárovi a bolo by nadbytočné, v rozpore s právnou
normou a aj v rozpore s uplatneným nárokom na takomto skutkovom základe takto
postihnutého akcionára skúmať, či aj jeho práva reálne porušené holi.
Okresný súd po zrušení veci krajským súdom postupoval v súlade s tým, čo bolo
vyjadrené v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho, keď
posudzoval jednotlivé uznesenia č. 1 až č. 5 MVZ žalovaného konaného dňa 2. 1. 2006, a to
ich rozpor so zákonom alebo stanovami žalovaného a súčasne sa zaoberal v zmysle ust.
§ 131 ods. 1. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 183 Obchodného zákonníka aj
druhou kumulatívnou podmienkou obmedzenia práv žalobcu.
Krajský súd na nariadenom pojednávaní dňa 12. 03. 2014 zopakoval dokazovanie
a oboznámil sa so žalobou žalobcu zo dňa 29. marca 2006, doručenou Okresnému súdu
Dolný Kubín dňa 29. 03. 2006, o určenie neplatnosti uznesení č. 1 až č. 5 MVZ spoločnosti
ZTS Strojárne, a. s. konaného dňa 2. 1. 2006. Pre tento typ žaloby bolo určujúce ust. § 183
Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 131 Obchodného zákonníka, keď pre úspešnosť
podanej žaloby sa vyžaduje kumulatívne splnenie hmotno-právnych podmienok
vyplývajúcich z ust. § 131 ods. í, 2 Obchodného zákonníka za predpokladu, že žalobu
podala aktívne vecne legitimovaná osoba a v prekluzívnej lehote, a to:
1/ preukázanie rozporu prijatých uznesení so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo
stanovami,
2/ ak takéto porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť
práva spoločníka, resp. akcionára, ktorý sa určenia neplatnosti domáha Okresný súd
správne skonštatoval, že pri konanom MVZ žalovaného dňa 2. 1. 2006 a doručenej žalobe
na Okresný súd Dolný Kubín dňa 29. 03. 2006, bola žaloba žalobcom doručená
v trojmesačnej prekluzívnej lehote, ako aj, že žalobu podala aktívne vecne legitimovaná
osoba, keďže určujúce bolo, že k dátumu konaného MVZ dňa 2. 1. 2006 bol žalobca
akcionárom spoločnosti ZTS Strojárne, a. s., a v tomto smere boli zistenia okresného súdu
vecne správne. Bolo nepochybné, že ku dňu konania MVZ žalovaného dňa 2. 1. 2006 bol
žalobca zapísaný v zozname akcionárov, a preto bol aktívne vecne legitimovanou osobou na
podanie žaloby podľa ust. § 131 ods. 1. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 183
Obchodného zákonníka. Súčasne žalovaný bol nositeľom pasívnej legitimácie, keďže na
MVZ konanom dňa 2. 1. 2006 boli prijaté žalobcom napádané uznesenia a na tom je bez
vplyvu skutočnosť, že došlo k zmene právnej formy žalovaného z akciovej spoločnosti na
spoločnosť s ručením obmedzeným. Je nepochybné, že sa v prípade takéhoto typu žalôb
zisťuje stav tak právny, ako aj skutkový k dátumu prijatých uznesení na konaných VZ alebo
MVZ dotknutej obchodnej spoločnosti, a tým nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného
o zdôrazňovaní zmeny právnej formy žalovaného k dátumu konania a rozhodovania nielen
okresným súdom, ale aj krajským súdom. Takýto záver krajského súdu vyplýva aj z toho, že
v podstate napádané prijaté uznesenia na VZ alebo MVZ obchodnej spoločnosti sa vždy
posudzujú k platnému zákonnému stavu, ako aj stavu znenia spoločenskej zmluvy alebo
stanov k momentu konania takéhoto VZ alebo MVZ. Preto k momentu konaného
napádaného MVZ žalovaného dňa 2. 1. 2006 boli určujúce a rozhodujúce skutočnosti, t. j.
tak čo sa týka postavenia účastníkov konania ku dátumu MVZ žalovaného zo dňa 2. 1. 2006,
ako aj posudzovania stavu tak zákonného, ako aj stavu stanov k tomuto rozhodnému
momentu konaného MVZ Žalovaného dňa 2. 1. 2006.
Po oboznámení sa s obsahom podanej žaloby zo dňa 29. marca 2006, doručenej
Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 29. 03. 2006, faxovým podaním aj doplnením originálu
zo dňa 29. marca 2006 doručeným Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 30. 03. 2006, bolo
zrejmé, že išlo o žalobu o určenie neplatnosti uznesení pod č. 1 až č. 5 MVZ spoločnosti ZTS
Strojárne, a. s., IČO: 36 381 047, konaného dňa 2. 1. 2006. Pre tento typ žaloby bolo
nevyhnutné, aby aj jej dôvody boli zo strany žalobcu uplatnené v trojmesačnej prekluzívnej
lehote, t. j. nielen jej podanie, ale aj uvádzané dôvody. Už podľa ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu SR vyplýva, že žalobu o určenie neplatnosti uznesení VZ (MVZ)
obchodnej spoločnosti nemožno úspešne dopĺňať o ďalšie dôvody neplatnosti po uplynulí
troch mesiacov od prijatia uznesenia VZ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4 Obo 21/2000). V konečnom dôsledku ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka v sebe
predstavuje koncentračnú zásadu, podľa ktorej žalobu a dôvody žaloby je potrebné
uplatňovať v zákonom požadovanej trojmesačnej prekluzívnej lehote, opačný prístup
k tomuto zákonnému ustanoveniu by znamenal obchádzanie zákonnej prekluzívnej
trojmesačnej lehoty, t. j. ak by sa rešpektovalo uplatňovanie dôvodov pre určenie
neplatnosti uznesení prijatých VZ spoločností alebo MVZ spoločnosti aj po uplynutí tejto
lehoty. Po zopakovanom dokazovaní, súčasťou ktorého bolo aj oboznámenie sa so žalobou
žalobcu zo dňa 29. marca 2006, nevyplynulo, že by žalobca uvádzal ako jeden z dôvodov
neplatnosti uznesení prijatých na MVZ konanom dňa 2. 1. 2006 nedodržanie
uznášaniaschopnosti. Takýto dôvod v žalobe, resp. v prekluzívnej trojmesačnej lehote
žalobca neuvádzal, tak podľa názoru krajského súdu nebolo namieste, aby okresný súd
vyhodnocoval uznášaniaschopnosť MVZ žalovaného konaného dňa 2. 1. 2006. K úplnosti sa
dodáva, že ani v priebehu konania pred okresným súdom zo spisu nevyplynulo, že by
zo strany žalobcu bola kvalifikovane namietaná uznášaniaschopnosť MVZ konaného dňa
2. 1. 2006. V tomto smere bol odvolací dôvod žalovaného relevantný, avšak i napriek
uvedenému sa nedotkol vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu, pokiaľ okresný súd
žalobe žalobcu vyhovel aj z iných dôvodov, ktoré boli súladné so zákonom, ako aj so
zisteným skutkovým stavom.
Krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení, vo väzbe k podanej žalobe žalobcu
poukazoval aj na konanie vedené pred okresným súdom pod sp. zn. 9 Cb/144/2005, pretože
jedným z dôvodov neplatnosti uznesení MVZ žalovaného konaného dňa 2. 1. 2006 bolo aj
zvolanie tohto MVZ neoprávnenými osobami a o ich oprávnenom vystupovaní sa práve
viedlo konanie pred Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 9 Cb/144/2005. Podľa
obsahu zápisníc o pojednávaní pred okresným súdom, osobitne aj Zápisnice zo dňa 05. 08.
2013, keď sa prvostupňový súd oboznámil so spisovým materiálom od č. l. 1 až. po č. l. 398
spisu, ako aj obsahom Zápisnice o pojednávaní zo dňa 17. 07. 2013, bolo zrejmé, že
okresný súd sa oboznámil aj so súvisiacimi konaniami, ktoré prebiehali, a ich
rozhodnutiami, avšak už k ich vyhodnoteniu v písomnom odôvodnení zo strany okresného
súdu nedošlo.
K dôvodu žalobcu, že MVZ žalovaného zo dňa 2. 1. 2006 nebolo zvolané oprávnenou
osobou, pokiaľ za predstavenstvo spoločnosti vystupoval ako predseda predstavenstva... sa
krajský súd oboznámil s notárskou zápisnicou N 211/2005, Nz 43771/2005 zo dňa 20. 09.
2005, ktorou bol osvedčený priebeh MVZ spoločnosti ZTS Strojárne, a. s. konaného dňa 20.
septembra 2005, ktorým pod bodom č. 5 bolo prijaté uznesenie o odvolaní z funkcie členov
predstavenstva... a boli zvolení do funkcie členov predstavenstva osoby... Uznesenia MVZ
obchodnej spoločnosti ZTS Strojárne, a. s., ktoré bolo konané dňa 20. septembra 2005, boli
právoplatnosťou súdneho rozhodnutia určené za neplatné na základe rozsudku Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 13 Cob/71/2012 zo dňa 14. 11. 2012 v spojení s rozsudkom Okresného
súdu Dolný Kubín č. k. 9 Cb/144/2005-370 zo dňa 14. 08. 2006, keď Krajský súd v Žiline
potvrdil predmetné rozhodnutie okresného súdu, ktorý určil, že uznesenia č. 2 až č. 10
prijaté na MVZ žalovaného v 1/ rade (ktorým bola spoločnosť ZTS Strojárne, s. r. o.
pôvodne pod obchodným menom ZTS Strojárne, a. s.) konanom dňa 20. 09. 2005 sú
neplatné.
Po tomto MVZ žalovaného zo dňa 20. 9. 2005 nasledovalo MVZ žalovaného, ktoré
bolo konané dňa 3. 11. 2005, na ktorom prijaté uznesenia pod č. 1 až č. 8 neboli určené
v súdnom konaní za neplatné, keďže Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn.
13 Cob/303/2008 zo dňa 28. 5. 2009 potvrdil rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k.
5 Cb/14/2008-129 zo dňa 19. mája 2008, ktorým bola žaloba o určenie neplatnosti uznesení
č. 1 až č. 8 MVZ žalovaného konaného dňa 3. 11. 2005 zamietnutá. Vzhľadom k tomuto
právoplatnému súdnemu rozhodnutiu, ktoré sa týkalo uznesení MVZ žalovaného konaného
dňa 3. 11. 2005, ktoré nasledovalo po konanom MVZ žalovaného dňa 20. 9. 2005, ale
predchádzalo danému, v súdnom konaní posudzovanému MVZ žalovaného konaného dňa
2. 1. 2006, sa krajský súd oboznámil s Notárskou zápisnicou sp. zn. N 264/2005,
Nz 52152/2005 zo dňa 03. 11.2005 (č. l. 310 - 315 spisu), ktorou bol osvedčený priebeh
MVZ žalovaného konaného dňa 3. 11. 2005. Na tomto MVZ žalovaného pod č. 3 bolo
prijaté uznesenie, ktorým boli z funkcie členov predstavenstva odvolané osoby... a pod
bodom č. 4 uznesenia za členov predstavenstva boli zvolení... a podľa uznesenia č. 5 za
predsedu predstavenstva bol zvolený...
Je pravdou, že uznesenia MVZ žalovaného konaného dňa 3. 11. 2005 neboli určené
v súdnom konaní za neplatné, naopak, žaloba o určenie ich neplatnosti bola zamietnutá
v právoplatnom súdnom konaní vedenom pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn.
13 Cob/303/2008, avšak pri zodpovedaní otázky, či MVZ žalovaného konané dňa 2. 1. 2006
bolo zvolané oprávnenou osobou, keď ho zvolalo predstavenstvo na čele s predsedom...,
mohli uznesenia prijaté na MVZ žalovaného konanom dňa 3. 11. 2005 tomto smere priniesť
právnu relevantnosť, ak by k nej a ku konštatovaniu, že MVZ žalovaného konané dňa 2. 1.
2006 zvolala oprávnená osoba, predchádzalo platné konanie o odvolaní pôvodných členov
predstavenstva žalovaného, a to... Zvoleniu nových členov predstavenstva na MVZ
žalovaného konanom dňa 3. 11. 2005 však nepredchádzalo platné odvolanie pôvodných
členov predstavenstva žalovaného..., keďže toto odvolanie uvedených pôvodných členov
predstavenstva žalovaného bolo určené za neplatné v rámci uznesení MVZ žalovaného
prijatých dňa 20. 9. 2005, ktoré uznesenia boli právoplatným súdnym rozhodnutím v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13 Cob/71/2012 zo dňa 14. 11. 2012 určené za
neplatné, t. j. bolo určené za neplatné aj uznesenie prijaté na MVZ žalovaného konaného
dňa 20. 9. 2005, ktorým pod č. 5 boli odvolaní z funkcie členov predstavenstva... Na
uznesenie č. 5 MVZ žalovaného konaného dňa 20. 9. 2005 nadväzovalo uznesenie č. 6,
ktorým za členov predstavenstva boli zvolené osoby... a uznesenie č. 7, ktorým bol za
predsedu predstavenstva zvolený... Aj tieto uznesenia prijaté na MVZ žalovaného zo dňa 20.
9. 2005, boli rovnako určené za neplatné, preto z nich nebolo možné ako z platných
vychádzať, a to nielen na MVZ žalovaného konanom dňa 3. 11. 2005, ktoré uznesenia
neboli v súdnom konaní určené za neplatné, ale nebolo možné z nich vychádzať ani v rámci
daného konania o určenie neplatnosti uznesení MVZ žalovaného konaného dňa 2. 1. 2006,
V zhrňujúcom závere krajský súd uvádza, že z uznesení MVZ žalovaného konaného dňa 3.
11. 2005, v rámci ktorého boli zvolení členovia predstavenstva... a za predsedu
predstavenstva..., nebolo možné z tohto zvolenia vychádzať pri MVZ žalovaného konanom
dňa 2. 1. 2006, keďže takémuto zvoleniu nových členov predstavenstva a predsedu
predstavenstva nepredchádzalo platné odvolanie pôvodných členov predstavenstva... Z
tohto pohľadu potom MVZ žalovaného zo dňa 2. 1. 2006 bolo zvolané neoprávnenou
osobou, pokiaľ bolo zvolané predstavenstvom, ktorého predsedom bol... Nejde tu o stav
nerešpektovania právoplatného súdneho rozhodnutia, tak ako to mylne namieta žalovaný v
odvolaní, ale o posúdenie vplyvu uznesení prijatých na MVZ žalovaného dňa 3. 11. 2005 na
konané MVZ žalovaného dňa 2. 1. 2006. Uznesenia prijaté na MVZ žalovaného nemožno
posudzovať izolovane, ale vo vzájomnej obsahovej a časovej súvislosti.
Podľa ust. § 184 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení k dátumu konaného MVZ
zo dňa 2. 1. 2006 valné zhromaždenie sa koná najmenej raz za rok v lehote určenej
stanovami a zvoláva ho predstavenstvo, ak zákon neustanovuje inak, a to spôsobom
a v lehotách určených stanovami. Ak zákon ustanovuje povinnosť zvolať valné
zhromaždenie a predstavenstvo sa na jeho zvolaní bez zbytočného odkladu neuznieslo alebo
dlhší čas nie je schopné uznášať sa, valné zhromaždenie je oprávnený zvolať ktorýkoľvek
člen predstavenstva.
Aj podľa stanov žalovaného čl. VIII bodu 1)... „Valné zhromaždenie je najvyšším
orgánom spoločnosti. Valné zhromaždenie zvoláva predstavenstvo“. Podľa čl. VIII bodu 2)
stanov žalovaného... „Mimoriadne valné zhromaždenie môže zvolať predstavenstvo alebo
dozorná rada v prípadoch vymedzených Obchodným zákonníkom“.
Bolo nepochybné v zmysle Notárskej zápisnice sp. zn. N 01/2006, Nz 53/2006, ktorá
osvedčila priebeh konaného MVZ žalovaného dňa 02. 01. 2006, že predmetné MVZ
žalovaného bolo zvolané predstavenstvom obchodnej spoločnosti ZTS Strojárne, a. s.,
ktorého predsedom bol... Na základe vyššie uvedeného preto v rozpore so zákonnou
úpravou vyplývajúcou z ust. § 184 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení so stanovami
akciovej spoločnosti ZTS Strojárne, a. s. čl. VIII bodu 1), 2) bolo zvolané MVZ žalovaného
konané dňa 2. 1. 2006, keď bolo zvolané neoprávnenou osobou. Pre záver oprávnenosti
nebolo tu platné odvolanie pôvodných členov predstavenstva..., ktoré odvolanie sa konalo
na MVZ spoločnosti ZTS Strojárne, a. s. dňa 20. 9. 2005, na ktorom prijaté uznesenia, teda
aj odvolanie pôvodných členov predstavenstva a voľba nových členov predstavenstva boli
právoplatným súdnym rozhodnutím určené za neplatné. Na základe uvedených zhodnotení
krajský súd totožné so záverom okresného súdu konštatuje, že MVZ zo dňa 2. 1. 2006 bolo
zvolané neoprávnenou osobou a v takomto postupe ide o rozpor s ust. § 184 ods. 2
Obchodného zákonníka v spojení s čl. VIII. bodu 1), 2) stanov akciovej spoločnosti ZTS
Strojárne, a. s.
Podľa programu MVZ konaného dňa 2. 1. 2006, v zmysle ktorého
pod bodom 1. bolo otvorenie MVZ,
pod bodom 2. voľba predsedu MVZ, zapisovateľa, overovateľov zápisnice
a skrutátorov.
pod bodom 3. zmena stanov a schválenie úplného znenia stanov, ktoré bude v plnom
rozsahu nahrádzať doterajšie znenie stanov spoločnosti.
Podstata navrhovaných zmien: úprava podpisovania (istiny prítomných akcionárov,
úprava lehoty na zvolanie VZ, doplnenie povinnosti v zákonnej lehote predložiť účtovnú
závierku na schválenie.
pod bodom 4. záver.
Nebolo zaradené opätovné odvolanie členov predstavenstva a opätovné odvolanie
člena dozornej rady a v tomto smere podľa obsahu Notárskej zápisnice sp. zn. N 01/2006,
Nz 53/2006 zo dňa 02. 01. 2006, ktorá osvedčila priebeh MVZ spoločnosti ZTS Strojárne,
a. s. dňa 2. 1. 2006, bol zaradený nový bod programu, a to práve opätovné odvolanie
členov predstavenstva a opätovné odvolanie člena dozornej rady na MVZ konanom dňa 20.
9. 2005.
Podľa ust. § 185 ods. 2 Obchodného zákonníka o záležitostiach, ktoré neboli
zaradené do navrhovaného programu rokovania valného zhromaždenia, možno rozhodnúť
len za účasti a so súhlasom všetkých akcionárov spoločnosti (znenie k dátumu konaného
MVZ zo dňa 2. 1. 2006).
Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pozvánky na MVZ konané dňa
2. 1. 2006, v ktorej bol uvedený program a obsah Notárskej zápisnice sp. zn. N 01/2006,
Nz 53/2006 zo dňa 02. 01. 2006, ktorou bol osvedčený priebeh MVZ spoločnosti ZTS
Strojárne, a. s., sa konštatuje rozpor prijatých uznesení č. 2, č. 3, č. 4 MVZ zo dňa 2. 1.
2006, práve so zákonným ust. § 185 ods. 2 Obchodného zákonníka. Táto konštatácia
krajským súdom vychádza zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého bolo zrejmé, že
žalobca k dátumu konaného MVZ žalovaného zo dňa 2. 1. 2006 bol akcionárom spoločnosti
ZTS Strojárne, a. s., avšak nový bod programu MVZ zo dňa 2. 1. 2006 v opätovnom
odvolaní členov predstavenstva a opätovnom odvolaní člena dozornej rady, bol zaradený
do programu MVZ zo dňa 2. 1. 2006 bez účasti a bez súhlasu žalobcu ako akcionára.
Krajský súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že pre zaradenie nového bodu
programu za aplikácie ust. § 185 ods. 2 Obchodného zákonníka neboli splnené podmienky
k tomu, aby na základe tohto nového bodu programu prijaté uznesenia č. 2, č. 3, č. 4 mohli
byť platné, keďže na MVZ zo dňa 2. 1. 2006 sa nezúčastnili všetci akcionári spoločnosti ZTS
Strojárne, a. s., pretože nebol účastný žalobca. Zákonnej požiadavky účasti vyplývajúcej z
ust. § 185 ods. 2 Obchodného zákonníka sa nedotýka skutočnosť, že žalobca k dátumu MVZ
zo dňa 2. 1. 2006 nemohol vykonávať hlasovacie práva (uznesenie Okresného súdu
Bratislava III sp. zn. 45 Cb 70/2005), keďže táto skutočnosť by mala svoje premietnutie len
v štádiu hlasovania o zaradení tohto nového bodu do programu rokovania MVZ zo dňa 2. 1.
2006, kedy by sa pri samotnom hlasovaní neprihliadalo na akcie žalobcu tak, ako to
vyplýva z ust. § 186 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri hlasovaní na valnom
zhromaždení sa neprihliada na akcie, s ktorými akcionár nemôže vykonával' hlasovacie
právo. Ak nebola splnená v zmysle ust. § 185 ods. 2 Obchodného zákonníka zákonná
požiadavka účasti žalobcu ako akcionára na MVZ zo dňa 2. 1. 2006, na ktorom oproti
programu zvolaného MVZ na 2. 1. 2006 bol zaradený nový bod programu - opätovné
odvolanie členov predstavenstva a opätovné odvolanie člena dozornej rady, tak sa
konštatuje rozpor prijatých uznesení č. 2, č. 3, č. 4 so zákonom, a to s ust. § 185 ods. 2
Z rovnakých dôvodov krajský súd konštatuje aj rozpor uznesenia č. 5 MVZ zo dňa
2. 1. 2006, keďže oproti programu MVZ zvolaného na deň 2. 1. 2006 bola novo zaradená
ďalšia zmena stanov spoločnosti ZTS Strojárne, a. s., a to zmena v spôsobe voľby
a odvolávania členov predstavenstva, t. j. rozpor so zákonným ust. § 185 ods. 2
Obchodného zákonníka. Pri porovnaní programu MVZ zvolaného na deň 2. 1. 2006
a obsahu Notárskej zápisnice sp. zn. N 01/2006, Nz 53/2006 zo dňa 02. 01. 2006 tak bolo
nesporne preukázané, že oproti programu v bode 3. pri zmene stanov bola zaradená nová
zmena až na konanom MVZ dňa 2. 1. 2006, a to zmena v spôsobe voľby a odvolávania
členov predstavenstva bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust.
§ 185 ods. 2 Obchodného zákonníka, t. j. že o záležitostiach, ktoré neboli zaradené
do navrhovaného programu rokovania VZ (MVZ) bolo možné rozhodnúť len za účasti
a so súhlasom všetkých akcionárov spoločnosti, čo nebolo dodržané, keďže žalobca nebol
účastný konaného MVZ dňa 2. 1. 2006. Krajský súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu
v podanej žalobe, že zmena stanov v spôsobe voľby a odvolávania členov predstavenstva,
ktorá nastala až v rámci konania MVZ dňa 2. 1. 2006, je zmenou oproti programu
zvolaného MVZ na deň 2. 1. 2006, keďže pod bodom 3. zmeny stanov je uvedená podstata
navrhovaných zmien, a to úprava podpisovania listiny prítomných akcionárov, úprava
lehoty na zvolanie VZ, doplnenie povinností v zákonnej lehote predložiť účtovnú závierku na
schválenie, pričom v tejto podstate navrhovaných zmien ako bodu 3. -zmeny stanov nebola
uvedená zmena v spôsobe voľby a odvolávania členov predstavenstva. K takejto zmene
oproti programu podľa názoru krajského súdu mohlo dôjsť len za rešpektovania ust. § 185
ods. 2 Obchodného zákonníka.
Podľa ust. § 184 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení k dátumu konaného MVZ
zo dňa 2. 1. 2006, ak je v programe valného zhromaždenia zaradená zmena stanov,
pozvánka na valné zhromaždenie alebo oznámenie o jeho konaní musí obsahovať aspoň
podstatu navrhovaných zmien. Návrh zmien stanov a ak má byť na programe valného
zhromaždenia voľba členov orgánov spoločnosti mená osôb, ktoré sa navrhujú za členov
jednotlivých orgánov spoločnosti, musia byť akcionárom poskytnuté na nahliadnutie v sídle
spoločnosti v lehote určenej na zvolanie valného zhromaždenia.
Krajský súd poukazuje aj na vyššie citované zákonné ustanovenie, u ktorého nebolo
preukázané, že bolo dodržané v súvislosti s dodatočne do programu zaradenou
navrhovanou zmenou stanov na MVZ žalovaného zo dňa 2. 1. 2006, ktorou došlo k zmene
v spôsobe voľby a odvolávania členov predstavenstva, a tým sa konštatuje rozpor prijatého
uznesenia č. 5 tak s ust. § 185 ods. 2 Obchodného zákonníka, ako aj s ust. § 184 ods. 6
Obchodného zákonníka. Program zvolaného MVZ na deň 2. 1. 2006 neobsahoval zmenu
stanov v spôsobe voľby a odvolávania členov predstavenstva.
Pokiaľ okresný súd v napadnutom rozsudku skonštatoval rozpor prijatých uznesení
č. 1 až č. 5 na MVZ spoločnosti ZTS Strojárne, a. s. konanom dňa 2. 1. 2006 so zákonom
a stanovami ZTS Strojárne, a. s. tak v tomto smere v spojení s vyššie uvedenými
zhodnoteniami krajským súdom boli závery okresného súdu vecne správne. Bola tak splnená
prvá hmotno-právna podmienka pre podanú žalobu o určenie neplatnosti uznesení \
vplývajúca z ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Krajský súd konštatuje, že bola splnená aj druhá hmotno-právna podmienka
úspešnosti podanej žaloby o určenie neplatnosti uznesení č. 1 až č. 5 MVZ žalovaného
konaného dňa 2. 1. 2006. a to obmedzenie práv žalobcu tak, ako to vyžaduje znenie ust. §
131 ods. 2 Obchodného zákonníka k dátumu konaného MVZ zo dňa 2. 1. 2006. K úplnosti je
potrebné dodať, že v zmysle ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka žalobca preukázal, že
sa ho napádané uznesenia týkajú, a to aj za rešpektovania právneho záveru, ktorý bol
vyslovený Ústavným súdom SR v súvislosti s rovnakým typom žaloby o určenie neplatnosti
uznesení, keď pri podmienke vyplývajúcej z ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka postačí
preukázať, že v rozpore so zákonom, prípadne stanovami spoločnosti. VZ bolo prijaté
rozhodnutie, ktoré vo vzťahu k obsahu programu VZ sa dotýkalo akéhokoľvek práva
patriaceho akcionárovi a bolo by nadbytočné, v rozpore s právnou normou a aj v rozpore
s uplatneným nárokom na takomto skutkovom základe takto postihnutého akcionára
skúmať, či aj jeho práva reálne porušené boli. Okresný súd postupoval vecne správne,
pokiaľ poukázal na tento vyslovený právny názor Ústavného súdu SR v Náleze č. k.
IV. ÚS 434/2010-34 zo dňa 16. júna 2011 v spojení aj so zrušujúcim uznesením Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 13 Cob/222/2011, sp. zn. 13 Cob/223/2011 zo dňa 04. 04. 2012,
za súčasného dodržania zákonného ust. § 226 O. s. p., ktorým zákonným ustanovením sa
okresný súd pri zrušení a vrátení veci na nové konanie dôsledne riadil.
V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného krajský súd zvýrazňuje, že pri žalobe
v zmysle ust. § 131 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 183 Obchodného
zákonníka sa žalobcom nedokazuje naliehavý právny záujem, ale preukazuje sa splnenie
hmotno-právnych podmienok pre úspešnosť takejto žaloby, a to rozpor prijatých uznesení
so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami a obmedzenie práv spoločníka -
akcionára, resp. že sa bývalého spoločníka, akcionára takéto napádané uznesenie týka.
Krajský súd sa v súvislosti s touto podmienkou obmedzenia práv žalobcu, resp. dotýkania
práv žalobcu prijatými uzneseniami stotožňuje so zisteniami okresného súdu v napadnutom
rozsudku, ako aj s jeho vecne správnym záverom, že naliehavý právny záujem pri tomto type
žalôb o určenie neplatnosti uznesení je daný a nie je dokazovaný, keďže vyplýva zo
samotnej zákonnej úpravy.
Vzhľadom k obsahu prijatých napádaných uznesení, a to opätovné odvolanie členov
predstavenstva a opätovné odvolanie člena dozornej rady, zmena stanov, ktoré v sebe
zahŕňali aj zmenu v spôsobe voľby a odvolávania členov predstavenstva, u ktorých bol
konštatovaný rozpor so zákonom, stanovami ZTS Strojárne, a. s., bolo preukázané
obmedzenie práv žalobcu, ako aj. že sa ho takto neplatne prijaté uznesenia dotýkajú.
Krajský súd uvádza, že opätovné odvolanie členov predstavenstva a člena dozornej rady sa
dotýka žalobcu, keďže bolo preňho podstatné a rozhodné, kto bude personálne v pozícii
člena štatutárneho orgánu - predstavenstva a kto bude člen dozornej rady ako orgánu,
ktorý dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej
činnosti spoločnosti s ohľadom aj na rozsah oprávnení predstavenstva, ktorý vychádza z
ust. § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka. Obmedzenie, ako aj dotknutie na právach žalobcu
prijatými takýmito uzneseniami nastáva už zo samotných práv a oprávnení žalobcu,
vyplývajúcich z ust. § 155 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 180 ods. 1
Žalobca okrem práva účasti na riadení spoločnosti, ktoré sa prejavuje aj v možnosti
byť účastný, ak sa rieši personálne obsadenie predstavenstva ako štatutárneho orgánu
a dozornej rady, bol postupom žalovaného obmedzený na svojich právach, ako aj pri ich
výkone dotknutý, keďže oproti programu zvolávaného MVZ na deň 2. 1. 2006 bol dodatočne
až na konanom MVZ žalovaného zaradený ako nový bod programu odvolávanie členov
predstavenstva a člena dozornej rady a zmena stanov v spôsobe voľby a odvolávania členov
predstavenstva, a to i napriek neúčasti žalobcu. Nemožno uprieť, že žalobca bol obmedzený
na svojich právach a dotýkali sa ho prijaté uznesenia na MVZ zo dňa 2. 1. 2006, keďže
účasťou na riadení spoločnosti sa podieľa pri výkone práv aj na tom, kto bude ako člen
štatutárneho orgánu predstavenstva, dozornej rady zastávať tieto funkcie, pretože žalobca
mal ako akcionár k dátumu konaného MVZ žalovaného zo dňa 2. 1. 2006 nielen majetkové
práva, ale aj práva podieľať sa na riadení spoločnosti. Spôsobom a obsahom prijatých
uznesení na MVZ žalovaného zo dňa 2. 1. 2006 boli obmedzené a dotknuté práva žalobcu
podieľať sa na riadení spoločnosti. Oproti programu zvolaného MVZ žalovaného na deň
2. 1. 2006, dodatočne zaradená aj zmena stanov týkajúca sa zmeny v spôsobe voľby
a odvolávania členov predstavenstva sa dotkla a obmedzila žalobcu na jeho právach, keďže
stanovy spoločnosti obsahovo riešia chod, fungovanie spoločnosti s odkazom aj na ust.
§ 173 ods. 1 Obchodného zákonníka, čo všetko tvorí obsah stanov, na ktorom fungovaní
a chode spoločnosti má nepochybne žalobca právo sa podieľať, zúčastňovať. Žalobca práve
spôsobom a obsahom prijatých uznesení na MVZ žalovaného konaného dňa 2. 1. 2006 bol
vylúčený z možnosti požadovať informácie a vysvetlenia, a preto bolo obmedzené a dotknuté
jeho právo podľa ust. § 155 ods. 1 v spojení s ust. § 180 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pri
dodatočne, novo zaradených bodoch programu v časti odvolávanie členov predstavenstva
a člena dozornej rady a zmeny stanov v spôsobe voľby a odvolávania členov
predstavenstva, bol žalobca vylúčený z možnosti oboznámiť sa s takouto zmenou, keďže
k nej v zmysle ust. § 185 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 184 ods. 6
Obchodného zákonníka mohlo dôjsť len za účasti žalobcu, k čomu nedošlo. Konštatovanie
okresného súdu v obmedzení práv žalobcu a dotknutí na právach žalobcu prijatými
uzneseniami na MVZ žalovaného konaného dňa 2. 1. 2006 bolo v napadnutom rozsudku
vecne správne, z ktorého dôvodu krajský súd na tieto závery poukazuje.
Na základe vyššie uvedeného neboli zistené dôvody na zmenu napadnutého
rozhodnutia okresného súdu a ani na jeho zrušenie, preto na nariadenom pojednávaní pred
krajským súdom po zopakovanom dokazovaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako
vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p.
K úplnosti krajský súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn.
13 Cob/311/2007 zo dňa 28. mája 2008, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu
Dolný Kubín č. k. 5 Cb/1/2006-182 zo dňa 26. marca 2007, podľa ktorého bola žaloba
žalobcu proti žalovanému ZTS Strojárne, a. s. o uloženie povinnosti emitenta dať pokyn na
výmaz akcionára CLAIMS. s. r. o. zo zoznamu akcionárov spoločnosti ZTS Strojárne, a. s.,
vedenom Centrálnym depozitárom cenných papierov SR a. s. zamietnutá. Bolo zistené, že
spoločnosť CLAIMS, s. r. o., bola zapísaná do zoznamu akcionárov spoločnosti ZTS
Strojárne, a. s. dňa 28. 07. 2004, 15. 11. 2004 bola z tohto zoznamu akcionárov vymazaná
a opätovne bola zapísaná do zoznamu akcionárov dňa 27. 9. 2005, ktorá skutočnosť sa
nedotkla vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu, keďže podľa obsahu podanej
žaloby žalobcom dôvodom určenia neplatnosti uznesení MVZ žalovaného konaného dňa
2. 1. 2006 nebola námietka uznášaniaschopnosti MVZ spoločnosti ZTS Strojárne, a. s.
a táto nebola uplatnená ani v priebehu konania pred okresným súdom.
Nebol relevantný ani poukaz žalovaného na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3 Obo 181/1998, uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 6/1998, pretože toto rozhodnutie
bolo prijaté za znenia zákonnej úpravy ust. § 131 ods. I Obchodného zákonníka do 31. 12.
2001, avšak predmetom konania bolo posudzovanie uznesení prijatých na MVZ žalovaného
konanom dňa 2. 1. 2006, kedy bolo potrebné vychádzať zo znenia zákonnej úpravy ust.
§ 131 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka s účinnosťou od 1. 1. 2002 zákonom č. 500/2001
Z. z. Týmto zákonom bol rozšírený okruh aktívne legitimovaných osôb na podanie takejto
žaloby, z ktorého rozšírenia vyplýva zjednodušenie procesného postavenia bývalého
spoločníka, bývalého akcionára, resp. konateľa, ktorý nemusí preukazovať naliehavý
právny záujem podľa ust. § 80 písm. c) O. s. p., ak je predmetom žaloby určenie neplatnosti
uznesení VZ, ktoré sa týchto bývalých spoločníkov, akcionárov, alebo konateľov týka.
Dokonca v zmysle ust. § 768c ods. 13 zákona č. 500/2001 Z. z., ak bolo pred 1. januárom
2002 začaté konanie podľa § 131. § 183 alebo § 242, dokonči súd konanie podľa tohto
zákona, t. j. že takéto konania sa dokončili podľa zmenenej právnej úpravy v znení zákona
č. 500/2001 Z. z. V týchto začatých súdnych konaniach, pokiaľ v ich priebehu došlo ku
zániku postavenia žalobcu ako spoločníka, akcionára obchodnej spoločnosti, prípadne
došlo ku zániku funkcie konateľa, tieto osoby nemuseli preukazovať naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti uznesenia VZ vzhľadom k tomu, že zákon v zmysle ust. § 131
v znení účinnom od 1. 1. 2002 s použitím prechodného a záverečného ust. § 768c ods. 13
zákona č. 500/2001 Z. z. priznával aktívnu legitimáciu v tomto konaní bez toho, aby bol
preukazovaný naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe podľa ust. § 80 písm. c)
O. s. p. Na základe uvedeného nebolo možné aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3 Obo 181/1998 tak, ako to požadoval žalovaný v odvolaní, keďže predmetné
rozhodnutie vychádzalo z inej zákonnej právnej úpravy, ktorá bola nahradená novou
úpravou zákonom č. 500/2001 Z. z. a táto bola určujúca aj v danej sporovej veci pre prijatie
záveru, že žalobca nebol povinný preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom
určení.
To, že v priebehu súdneho konania žalovaný ako obchodná spoločnosť zmenila
právnu formu z akciovej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným, ako aj, že
žalobca nie je v pozícii akcionára vo vzťahu k žalovanému, nič nemení na tom, že v určitom
momente, a to konkrétne k dátumu konaného MVZ zo dňa 2. 1. 2006 žalobca k tomuto
termínu, vystupujúci ako akcionár spoločnosti ZTS Strojárne, a.s. bol prijatými uzneseniami
na konanom MVZ žalovaného dňa 2. 1. 2006, u ktorých bol zistený rozpor so zákonom
a stanovami akciovej spoločnosti ZTS Strojárne, a. s., postupom a spôsobom konania tohto
MVZ obmedzený, dotknutý na svojich právach akcionára a súčasne obsahovo sa ho tieto
uznesenia týkali tak, ako to bolo vyššie zhodnotené nielen okresným súdom, ale
vo vyvolanom odvolacom konaní aj krajským súdom. Ak bol v súdnom konaní preukázaný
rozpor prijatých uznesení so zákonom, stanovami obchodnej spoločnosti ZTS Strojárne,
a. s., ktorý rozpor obmedzil práva žalobcu v smere ako bol vyššie uvedený v odôvodnení aj
tohto rozhodnutia krajského súdu a prijaté uznesenia sa obsahovo týkali žalobcu a okresný
súd žalobe o určenie neplatnosti uznesení č. 1 až č. 5 prijatých na MVZ spoločnosti ZTS
Strojárne, a. s, konanom dňa 2. 1.2006 vyhovel, tak rozhodol vecne správne.
Krajský súd k ďalšiemu odvolaciemu dôvodu žalovaného v poukaze na ust. § 131
ods. 4 Obchodného zákonníka uvádza, že v danej sporovej veci riešil práva akcionára, resp.
bývalého akcionára k žalovanému ako spoločnosti a nie práva tretích osôb nadobudnutých
v dobrej viere, preto táto námietka nebola relevantná.
Žalovaný súčasne v podanom odvolaní navrhol pripustiť dovolanie, pokiaľ sa
odvolací súd stotožní s rozhodnutím okresného súdu s vyjadrením právnych otázok, ktoré
podľa názoru žalovaného boli riešené v predmetnom súdnom konaní s tým, že závery
prvostupňového súdu sú žalovaným vnímané ako absolútne prelomové, a preto by sa po
právnej stránke takéto rozhodnutie stalo právne významným. Krajský súd nezistil priestor
pre pripustenie dovolania proti svojmu potvrdzujúcemu rozhodnutiu. Mal za to, že v danej
veci sa zisťoval, vyhodnocoval, posudzoval skutkový stav, a následne sa zhodnocovala
právna argumentácia účastníkov súdneho konania, čo vyústilo v prijatí právneho posúdenia
sporovej právnej veci, ktorý postup všeobecných súdov bol štandardný, pretože súdy majú
v prípade vyvolaného sporu zistený skutkový stav aj právne posúdiť, a tým nebola
konštatovaná zásadnosť právneho významu riešeného v predmetnej sporovej veci, ktorá by
si vyžadovala pripustenie dovolania. V konečnom dôsledku, v súvislosti s dovolaním ako
mimoriadneho opravného prostriedku krajský súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4 Obdo 51/2011 zo dňa 29. februára 2012, podľa ktorého „procesná
možnosť odvolacieho súdu založiť prípustnosť dovolania ani v tomto rámci nesmie viesť
k prenášaniu ťažiska rozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací a odvolací súd sa
musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a svoj myšlienkový postup musí
dostatočne odôvodniť aj s poukazom na všetky právne závery, ktoré zaujal v rámci
rozhodnutia“.
Krajský súd ďalej primerane poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 348/08, podľa ktorého „zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku
nevyplýva povinnosť odvolacieho súdu vyhovieť požiadavke účastníka konania na
pripustenie mimoriadneho opravného prostriedku proti jeho rozhodnutiu z dôvodu, že ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Posúdenie prípustnosti
mimoriadneho opravného prostriedku z uvedeného dôvodu je na úvahe odvolacieho súdu,
pričom táto úvaha nemusí byť zdôvodnená, pretože podľa požiadavky § 157 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku sa v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé“. Krajský súd uvádza, že v konečnom
dôsledku išlo o právne posúdenie zhodnoteného skutkového stavu, t. j. jednotlivé skutkové
otázky boli právne vyhodnotené.
Krajský súd za aplikácie ust. § 224 ods. 4 O. s. p. vyslovil, že o trovách odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa, pretože tento aplikoval ust. § 151 ods. 3 O. s. p., pre
ktoré v napadnutom rozsudku nebolo rozhodnuté o trovách konania.»
14. Predmetné rozhodnutie krajského súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu
dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad
a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu
nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu
(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu
stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov
a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne
tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne
nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03,
15. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého uznesenia presvedčil, že krajský súd sa
námietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že
sťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.
V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na
spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Z ústavnoprávneho
hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého
rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
16. Ústavný súd na záver poznamenáva, že dôvody rozsudku krajského súdu sp. zn.
13 Cob 292/2013 z 12. marca 2014 sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce
zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Toto rozhodnutie
nevykazuje znaky svojvôle, nevyhodnocuje nové dôkazy a právne závery, konštatuje
dostatočne zistený skutkový stav, k čomu krajský súd dospel na základe vlastných
myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd nie je oprávnený ani povinný
nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98, IV. ÚS 110/03). Ústavný súd ešte pripomína, že nie je
a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.
17. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti
medzi posudzovaným rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením základného
práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru). S prihliadnutím
na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom
základného práva na súdnu ochranu (a tiež aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je
právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo
na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07,
I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
18. Ústavný súd v neposlednom rade poukazuje na svoje právne závery vyslovené
v nálezu č. k. IV. ÚS 434/2010-39 zo 16. júna 2011 (uvedené v úvode bodu 13 –
odôvodnení namietaného rozsudku), na ktoré bol povinný prihliadať aj pri rozhodovaní
o aktuálnej sťažnosti sťažovateľky.
19. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný
súd sa už jej ďalšími návrhmi uvedenými v petite nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. augusta 2014