Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 464/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti ZTS Strojárne, s. r. o., Kliňanská 564

Námestovo, zastúpenej advokátom Mgr. Richardom Karkóom, Sad na studničkách 1029/32,

Žilina, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 12. marca 2014, a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti ZTS Strojárne, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2014

doručená sťažnosť spoločnosti ZTS Strojárne, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách

aj „žalovaný“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), ako aj práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského

súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 12. marca 2014 (ďalej aj

„namietaný rozsudok“).

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka je

v procesnom postavení žalovaného v konaní o určenie neplatnosti uznesení č. 1 až č. 5

mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného 2. januára 2006 a vedeného

Okresným súdom Námestovo (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. na návrh

SEAFLY ESTATE, a. s., Vajnorská 134/A, Bratislava (ďalej len „žalobca“). Okresný súd

rozsudkom z 5. augusta 2013 určil, že „uznesenia č. 1 až č. 5 prijaté na mimoriadnom

valnom zhromaždení... konanom dňa 2. 1. 2006 sú neplatné“. O odvolaní sťažovateľky

rozhodol krajský súd namietaným rozsudkom z 12. marca 2014 tak, že rozsudok okresného

súdu z 5. augusta 2013 potvrdil.

3. Podľa názoru sťažovateľky „označeným rozsudkom krajského súdu, došlo...

k porušeniu jeho základných práv a slobôd“, lebo vo veci konajúci súd (súdy)

„Nerešpektoval právoplatné rozhodnutie súdu v inom konaní. Takéto rozhodnutie je

v rozpore so zákonom a je arbitrárne a nepreskúmateľné, nakoľko sa nedá rozumne

zdôvodniť nerešpektovanie iného právoplatného súdneho rozhodnutia iným súdom a teda

druhý krát (hoci prejudiciálne) rozhodovanie o tej istej veci. Takéto tvrdenie je v rozpore

s ústavným právom účastníka na zákonný a spravodlivý proces.“.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil porušenie označených práv

namietaným rozsudkom (bod 1), zrušil tento rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie

konanie. Súčasne navrhla priznať jej trovy právneho zastúpenia „vo výške 323,50 €“.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na

ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

7. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa

a práva podľa dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 12. marca 2014 (body 1 a 4).

8. Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať

záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp.

ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (, m. m. ).

9. Ústavný súd považoval za potrebné tiež poukázať na svoje ústavné postavenie,

z ktorého vyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je

alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (mutatis mutandis ,

). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový

stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.).

10. Uvedenými právnymi názormi sa ústavný súd riadil aj pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie svojich

a dohovorom garantovaných práv rozsudkom krajského súdu. Úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti bolo posúdiť, či medzi odôvodnením napadnutého

rozhodnutia krajského súdu týkajúceho sa námietok koncentrovane uvedených v bode 3

a sťažovateľkou označeným základným právom podľa , resp. právom podľa

dohovoru existuje taká príčinná súvislosť, ktorá by po eventuálnom prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie zakladala opodstatnené dôvody na vyslovenie ich porušenia.

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...

12. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva podľa

(resp. práva podľa dohovoru) označeným rozhodnutím

krajského súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená

právomoc všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo iba posúdenie, či

účinky výkonu právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o odvolaní

rozsudkom sp. zn. z 12. marca 2014 sú zlučiteľné s označeným článkom

(resp. dohovoru).

13. Po oboznámení sa s obsahom rozsudku krajského súdu ústavný súd dospel

k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa,

náležite odôvodnil, čo potvrdzuje jeho argumentácia vychádzajúca z v konaní zisteného

skutkového stavu a na tomto základe vyvodených právnych záverov. V odôvodnení krajský

súd oboznámil prvostupňové rozhodnutie a odvolaciu argumentáciu sťažovateľky. Žalovaný

sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Svoje rozhodnutie odôvodnil krajský súd takto:

«Na nariadenom odvolacom pojednávaní konanom pred krajským súdom dňa 12. 03.

2014 žalobca prostredníctvom zástupcu poukázal na to, že okresný súd vecne správne

rozhodol a žiadal rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť s priznaním trov súdneho

konania. Žalobca prostredníctvom zástupcu uviedol, že okresný súd dôsledne rešpektoval

ust. , keďže prihliadol na zmenu právneho stavu

ohľadne neplatnosti uznesení MVZ žalovaného konaného dňa 20. 9. 2005, teda z obdobia,

ktoré predchádzalo konaniu MVZ žalovaného dňa 3. 11. 2005. Zástupca žalobcu poukázal

aj na obsah odôvodnenia a rozhodnutia krajského súdu sp. zn. zo dňa

28. 05. 2009, a to na str. 6. Zástupca žalobcu nesúhlasil s odvolacím dôvodom žalovaného,

že súd prvého stupňa išiel nad rozsah petitu, pretože zákonná úprava vyplývajúca z ust.

nie je formulovaná tak, že po podaní žaloby

v prekluzívnej lehote by nebolo možné meniť dôvody žaloby. Pokiaľ by mal zákonodarca

na mysli takýto postup, t. j. že po podaní žaloby a po uplynutí prekluzívnej lehoty by nebolo

možné meniť alebo dopĺňať dôvody, tak by to vyjadril tak, ako aj v iných právnych

predpisoch, napr. v , v ohľadne námietok

podaných voči zmenkovému platobnému rozkazu, či uvádzanie odvolacích dôvodov. Takáto

úprava však nevyplýva z ust. , preto odvolací argument

žalovaného o nemožnosti rozširovať dôvody žaloby v zmysle ust. § 131 ods. 1 Obchodného

zákonníka aj po uplynutí 3-mesačnej prekluzívnej lehoty nie je správny. Žalobca

prostredníctvom zástupcu poukázal, že okresný súd správnym spôsobom vyriešil aj

naliehavý právny záujem, keďže žalobca sa aj naďalej správa ako akcionár a má záujem

usporiadať a dať do súladu aj svoje práva tak, aby bol chránený jeho záujem.

K dobromyseľnému nadobudnutiu práv zástupca žalobcu zdôraznil, že žalovaný predkladá

mylný výklad zákonného ustanovenia, pretože žalovaný nie je treťou osobou a ide tu o vzťah

medzi žalobcom ako akcionárom a žalovaným ako spoločnosťou, teda o život do vnútra

spoločnosti a nie navonok vo vzťahu k tretím osobám.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach

ust. na nariadenom pojednávaní podľa

a po zopakovanom dokazovaní dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne

správne a krajským súdom bolo potvrdené v zmysle ust. Rozhodnutie

bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Primárne krajský súd uvádza, že hodnotil napadnutý rozsudok okresného súdu

v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v podaní zo dňa 14. 8. 2013,

čomu predchádzalo nariadené pojednávanie krajským súdom za aplikácie ust. § 214 ods. 1

písm. a) Po zopakovanom dokazovaní pred krajským súdom, vo vzťahu k odvolacím

dôvodom žalovaného zo dňa 14. 8. 2013 krajský súd dospel k záveru, že pokiaľ okresný súd

žalobe vyhovel, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené podľa

ust. Pri tomto závere boli vzaté do úvahy právne závery vyslovené

nielen krajskom súdom vzrušujúcom uznesení sp. zn. , sp. zn. 13

zo dňa 04. 04. 2012, ale aj právny názor Ústavného súdu SR vyjadrený

v Náleze č. k. -39 zo dňa 16. júna 2011 vo veci týkajúcej sa súdneho

konania o určenie neplatnosti uznesení MVZ spoločnosti ZTS Strojárne, a. s., so sídlom

Kliňanská 564, 029 01 Námestovo. IČO: 36 381 047 zo dňa 20. septembra 2005.

V rozhodnutí Ústavný súd SR uviedol, že v danom prípade nebolo sporné, že MVZ konané

dňa 20. septembra 2005 bolo zvolané neoprávnenou osobou a na ňom prijaté uznesenia

boli v rozpore so zákonom, pričom zo samotného obsahu tohto MVZ vyplývalo, že sa dotýka

práv akcionárov príslušnej obchodnej spoločnosti. Ústavný súd vo vzťahu k splneniu

„kumulatívnej podmienky“ ustanovenej v v právnom

spore podľa ust. sa stotožnil s právnym názorom

sťažovateľa, a to SEAFLY ESTATE, a. s., so sídlom v Bratislave, podľa ktorého v takomto

spore „... postačí preukázať, že v rozpore so zákonom, prípade stanovami spoločnosti,

valným zhromaždením bolo prijaté rozhodnutie, ktoré vo vzťahu k obsahu programu

valného zhromaždenia sa dotýkalo akéhokoľvek práva patriaceho akcionárovi a bolo by

nadbytočné, v rozpore správnou normou a aj v rozpore s uplatneným nárokom na takomto

skutkovom základe takto postihnutého akcionára skúmať, či aj jeho práva reálne porušené

boli“. Podľa názoru krajského súdu takto vyslovený záver Ústavného súdu SR bol právnym

názorom, ktorým bol viazaný nielen okresný súd, ale vo vyvolanom odvolacom konaní aj

Krajský súd v Žiline, keďže išlo o rovnaký typ žalôb o určenie neplatnosti uznesení prijatých

na MVZ žalovaného a týkali sa rovnakých účastníkov, a to s ohľadom aj na zmenu právnej

formy žalovaného z akciovej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným. Táto

viazanosť vysloveného právneho názoru Ústavným súdom SR vo vzťahu k aplikovaniu ust.

a splnenia kumulatívnej podmienky pre vyhovenie

žaloby podľa ust. v spojení s ust. Obchodného

zákonníka, v rovine obmedzenia práv žalobcu prijatými uzneseniami MVZ žalovaného, je

vyžadovaná aj princípom právnej istoty, ktorý patrí k základným znakom právneho štátu (čl.

1 ods. 1 SR, ), ktorého neopomenuteľným komponentom je

predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú

právne relevantnú otázku v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (m. m.

, a , ,. t. j. aby sa porovnateľné, resp.

obdobné situácie posudzovali po právnej stránke rovnakým spôsobom. Táto požiadavka

korešponduje aj s judikatúrou ESĽP. Totižto protichodné právne závery vyslovené

v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty,

ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (napr. , ). Ústavný súd

už. pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že za diskriminačný možno považovať postup,

ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno

objektívne a rozumne odôvodniť (m. m. a ). K porušeniu princípu

právnej istoty preto môže dôjsť aj nerešpektovaním požiadavky predvídateľnosti súdneho

rozhodnutia. Vo všeobecnosti ústavný súd už uviedol, že pokiaľ aj právne závery

všeobecných súdov, obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter

precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval

rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodnosť právnych záverov vyslovených

v analogických prípadoch neprispieva k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty.

Krajský súd pri posudzovaní rozhodnutia okresného súdu a vymedzeného odvolania

žalovaného prihliadol aj k uvedenému princípu právnej istoty, ktorá v podstate je aj

v záujme samotných účastníkov sporového konania. K úplnosti krajský súd pri viazanosti

právnym názorom ústavného súdu poukazuje aj na ust.

V zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Žiline pod sp. zn.

, zo dňa 04. 04. 2012 bolo okresnému súdu uložené, aby

vyhodnocoval vzhľadom k obsahu prijatých uznesení č. 1 až č. 5 na mimoriadnom valnom

zhromaždení (ďalej len „MVZ“) konanom dňa 2. 1. 2006, či tieto sú v rozpore so zákonom

alebo stanovami, či takýto rozpor vyplýva na základe poskytnutých tvrdení v trojmesačnej

prekluzívnej lehote z dôkazov doložených žalobcom. Ďalej krajský súd uviedol, že žalobca

viazal neplatnosť uznesení č. 1 až č. 5 MVZ konaného dňa 2. 1. 2006 na samostatné konanie

vedené pred Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. . Žalobca v žalobe na

str. 5 uviedol, že v súvislosti s možnou neplatnosťou uznesení prijatých na MVZ ZTS

Strojárne, a. s.. konanom dňa 20. 9. 2005 a následnou neplatnosťou uznesení prijatých na

MVZ konanom dňa 3. 11. 2005, má pochybnosti aj o oprávnenosti predstavenstva

žalovaného, predtým ako akciovej spoločnosti, zvolať MVZ, ktoré sa konalo dňa 2. 1. 2006.

Žalobca v žalobe uvádzal, že v prípade preukázania neplatnosti uznesení prijatých na MVZ

konanom dňa 20. 9. 2005 a následne uznesení prijatých na MVZ konanom dňa 3. 11. 2005,

by predstavenstvo žalovaného, predtým ako akciovej spoločnosti, nebolo oprávnené na

takéto konanie, čo by bol ďalší dôvod neplatnosti uznesení prijatých na MVZ konanom dňa

2. 1. 2006. Z uvedeného vyplynulo, že žalobca namietal ako jeden z dôvodov neplatnosti

uznesení MVZ konaného dňa 2. 1. 2006 to, že bolo zvolané neoprávnenými osobami a o ich

oprávnenosti sa práve viedlo konanie pred Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn.

, ktoré bolo právoplatne skončené na základe rozsudku Krajského súdu

v Žiline pod sp. zn. zo dňa 14. 11. 2012, ktorým bol potvrdený rozsudok

Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -370 zo dňa 14. 8. 2006 v napadnutom

výroku, ktorým súd určil, že uznesenia č. 2 až č. 10 prijaté na MVZ žalovaného v 1/ rade,

a to ZTS Strojárne, s. r. o. (pôvodne pod obchodným menom ZTS Strojárne, a. s.) konanom

dňa 20. 9. 2005 sú neplatné. V zrušujúcom uznesení krajský súd poukázal na vyslovený

právny názor Ústavného súdu SR podľa ust. , a to

vo vzťahu k druhej kumulatívnej podmienke vyplývajúcej z ust. § 131 ods. 2 Obchodného

zákonníka, podľa ktorého súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného

zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť

práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha, pričom postačí preukázať že

v rozpore so zákonom, prípadne stanovami spoločnosti, valným zhromaždením bolo prijaté

rozhodnutie, ktoré vo vzťahu k obsahu programu valného zhromaždenia sa dotýkalo

akéhokoľvek práva patriaceho akcionárovi a bolo by nadbytočné, v rozpore s právnou

normou a aj v rozpore s uplatneným nárokom na takomto skutkovom základe takto

postihnutého akcionára skúmať, či aj jeho práva reálne porušené holi.

Okresný súd po zrušení veci krajským súdom postupoval v súlade s tým, čo bolo

vyjadrené v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho, keď

posudzoval jednotlivé uznesenia č. 1 až č. 5 MVZ žalovaného konaného dňa 2. 1. 2006, a to

ich rozpor so zákonom alebo stanovami žalovaného a súčasne sa zaoberal v zmysle ust.

. 2 v spojení s ust. aj

druhou kumulatívnou podmienkou obmedzenia práv žalobcu.

Krajský súd na nariadenom pojednávaní dňa 12. 03. 2014 zopakoval dokazovanie

a oboznámil sa so žalobou žalobcu zo dňa 29. marca 2006, doručenou Okresnému súdu

Dolný Kubín dňa 29. 03. 2006, o určenie neplatnosti uznesení č. 1 až č. 5 MVZ spoločnosti

ZTS Strojárne, a. s. konaného dňa 2. 1. 2006. Pre tento typ žaloby bolo určujúce ust. § 183

v spojení s ust. , keď pre úspešnosť

podanej žaloby sa vyžaduje kumulatívne splnenie hmotno-právnych podmienok

vyplývajúcich z ust. ods. í, 2 za predpokladu, že žalobu

podala aktívne vecne legitimovaná osoba a v prekluzívnej lehote, a to:

1/ preukázanie rozporu prijatých uznesení so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo

stanovami,

2/ ak takéto porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť

práva spoločníka, resp. akcionára, ktorý sa určenia neplatnosti domáha Okresný súd

správne skonštatoval, že pri konanom MVZ žalovaného dňa 2. 1. 2006 a doručenej žalobe

na Okresný súd Dolný Kubín dňa 29. 03. 2006, bola žaloba žalobcom doručená

v trojmesačnej prekluzívnej lehote, ako aj, že žalobu podala aktívne vecne legitimovaná

osoba, keďže určujúce bolo, že k dátumu konaného MVZ dňa 2. 1. 2006 bol žalobca

akcionárom spoločnosti ZTS Strojárne, a. s., a v tomto smere boli zistenia okresného súdu

vecne správne. Bolo nepochybné, že ku dňu konania MVZ žalovaného dňa 2. 1. 2006 bol

žalobca zapísaný v zozname akcionárov, a preto bol aktívne vecne legitimovanou osobou na

podanie žaloby podľa ust. . 2 v spojení s ust.

. Súčasne žalovaný bol nositeľom pasívnej legitimácie, keďže na

MVZ konanom dňa 2. 1. 2006 boli prijaté žalobcom napádané uznesenia a na tom je bez

vplyvu skutočnosť, že došlo k zmene právnej formy žalovaného z akciovej spoločnosti na

spoločnosť s ručením obmedzeným. Je nepochybné, že sa v prípade takéhoto typu žalôb

zisťuje stav tak právny, ako aj skutkový k dátumu prijatých uznesení na konaných VZ alebo

MVZ dotknutej obchodnej spoločnosti, a tým nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného

o zdôrazňovaní zmeny právnej formy žalovaného k dátumu konania a rozhodovania nielen

okresným súdom, ale aj krajským súdom. Takýto záver krajského súdu vyplýva aj z toho, že

v podstate napádané prijaté uznesenia na VZ alebo MVZ obchodnej spoločnosti sa vždy

posudzujú k platnému zákonnému stavu, ako aj stavu znenia spoločenskej zmluvy alebo

stanov k momentu konania takéhoto VZ alebo MVZ. Preto k momentu konaného

napádaného MVZ žalovaného dňa 2. 1. 2006 boli určujúce a rozhodujúce skutočnosti, t. j.

tak čo sa týka postavenia účastníkov konania ku dátumu MVZ žalovaného zo dňa 2. 1. 2006,

ako aj posudzovania stavu tak zákonného, ako aj stavu stanov k tomuto rozhodnému

momentu konaného MVZ Žalovaného dňa 2. 1. 2006.

Po oboznámení sa s obsahom podanej žaloby zo dňa 29. marca 2006, doručenej

Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 29. 03. 2006, faxovým podaním aj doplnením originálu

zo dňa 29. marca 2006 doručeným Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 30. 03. 2006, bolo

zrejmé, že išlo o žalobu o určenie neplatnosti uznesení pod č. 1 až č. 5 MVZ spoločnosti ZTS

Strojárne, a. s., IČO: 36 381 047, konaného dňa 2. 1. 2006. Pre tento typ žaloby bolo

nevyhnutné, aby aj jej dôvody boli zo strany žalobcu uplatnené v trojmesačnej prekluzívnej

lehote, t. j. nielen jej podanie, ale aj uvádzané dôvody. Už podľa ustálenej judikatúry

Najvyššieho súdu SR vyplýva, že žalobu o určenie neplatnosti uznesení VZ (MVZ)

obchodnej spoločnosti nemožno úspešne dopĺňať o ďalšie dôvody neplatnosti po uplynulí

troch mesiacov od prijatia uznesenia VZ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

). V konečnom dôsledku ust. v sebe

predstavuje koncentračnú zásadu, podľa ktorej žalobu a dôvody žaloby je potrebné

uplatňovať v zákonom požadovanej trojmesačnej prekluzívnej lehote, opačný prístup

k tomuto zákonnému ustanoveniu by znamenal obchádzanie zákonnej prekluzívnej

trojmesačnej lehoty, t. j. ak by sa rešpektovalo uplatňovanie dôvodov pre určenie

neplatnosti uznesení prijatých VZ spoločností alebo MVZ spoločnosti aj po uplynutí tejto

lehoty. Po zopakovanom dokazovaní, súčasťou ktorého bolo aj oboznámenie sa so žalobou

žalobcu zo dňa 29. marca 2006, nevyplynulo, že by žalobca uvádzal ako jeden z dôvodov

neplatnosti uznesení prijatých na MVZ konanom dňa 2. 1. 2006 nedodržanie

uznášaniaschopnosti. Takýto dôvod v žalobe, resp. v prekluzívnej trojmesačnej lehote

žalobca neuvádzal, tak podľa názoru krajského súdu nebolo namieste, aby okresný súd

vyhodnocoval uznášaniaschopnosť MVZ žalovaného konaného dňa 2. 1. 2006. K úplnosti sa

dodáva, že ani v priebehu konania pred okresným súdom zo spisu nevyplynulo, že by

zo strany žalobcu bola kvalifikovane namietaná uznášaniaschopnosť MVZ konaného dňa

2. 1. 2006. V tomto smere bol odvolací dôvod žalovaného relevantný, avšak i napriek

uvedenému sa nedotkol vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu, pokiaľ okresný súd

žalobe žalobcu vyhovel aj z iných dôvodov, ktoré boli súladné so zákonom, ako aj so

zisteným skutkovým stavom.

Krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení, vo väzbe k podanej žalobe žalobcu

poukazoval aj na konanie vedené pred okresným súdom pod sp. zn. , pretože

jedným z dôvodov neplatnosti uznesení MVZ žalovaného konaného dňa 2. 1. 2006 bolo aj

zvolanie tohto MVZ neoprávnenými osobami a o ich oprávnenom vystupovaní sa práve

viedlo konanie pred Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. . Podľa

obsahu zápisníc o pojednávaní pred okresným súdom, osobitne aj Zápisnice zo dňa 05. 08.

2013, keď sa prvostupňový súd oboznámil so spisovým materiálom od č. l. 1 až. po č. l. 398

spisu, ako aj obsahom Zápisnice o pojednávaní zo dňa 17. 07. 2013, bolo zrejmé, že

okresný súd sa oboznámil aj so súvisiacimi konaniami, ktoré prebiehali, a ich

rozhodnutiami, avšak už k ich vyhodnoteniu v písomnom odôvodnení zo strany okresného

súdu nedošlo.

K dôvodu žalobcu, že MVZ žalovaného zo dňa 2. 1. 2006 nebolo zvolané oprávnenou

osobou, pokiaľ za predstavenstvo spoločnosti vystupoval ako predseda predstavenstva... sa

krajský súd oboznámil s notárskou zápisnicou N 211/2005, Nz 43771/2005 zo dňa 20. 09.

2005, ktorou bol osvedčený priebeh MVZ spoločnosti ZTS Strojárne, a. s. konaného dňa 20.

septembra 2005, ktorým pod bodom č. 5 bolo prijaté uznesenie o odvolaní z funkcie členov

predstavenstva... a boli zvolení do funkcie členov predstavenstva osoby... Uznesenia MVZ

obchodnej spoločnosti ZTS Strojárne, a. s., ktoré bolo konané dňa 20. septembra 2005, boli

právoplatnosťou súdneho rozhodnutia určené za neplatné na základe rozsudku Krajského

súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 14. 11. 2012 v spojení s rozsudkom Okresného

súdu Dolný Kubín č. k. -370 zo dňa 14. 08. 2006, keď Krajský súd v Žiline

potvrdil predmetné rozhodnutie okresného súdu, ktorý určil, že uznesenia č. 2 až č. 10

prijaté na MVZ žalovaného v 1/ rade (ktorým bola spoločnosť ZTS Strojárne, s. r. o.

pôvodne pod obchodným menom ZTS Strojárne, a. s.) konanom dňa 20. 09. 2005 sú

neplatné.

Po tomto MVZ žalovaného zo dňa 20. 9. 2005 nasledovalo MVZ žalovaného, ktoré

bolo konané dňa 3. 11. 2005, na ktorom prijaté uznesenia pod č. 1 až č. 8 neboli určené

v súdnom konaní za neplatné, keďže Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn.

zo dňa 28. 5. 2009 potvrdil rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k.

-129 zo dňa 19. mája 2008, ktorým bola žaloba o určenie neplatnosti uznesení

č. 1 až č. 8 MVZ žalovaného konaného dňa 3. 11. 2005 zamietnutá. Vzhľadom k tomuto

právoplatnému súdnemu rozhodnutiu, ktoré sa týkalo uznesení MVZ žalovaného konaného

dňa 3. 11. 2005, ktoré nasledovalo po konanom MVZ žalovaného dňa 20. 9. 2005, ale

predchádzalo danému, v súdnom konaní posudzovanému MVZ žalovaného konaného dňa

2. 1. 2006, sa krajský súd oboznámil s Notárskou zápisnicou sp. zn. N 264/2005,

Nz 52152/2005 zo dňa 03. 11.2005 (č. l. 310 - 315 spisu), ktorou bol osvedčený priebeh

MVZ žalovaného konaného dňa 3. 11. 2005. Na tomto MVZ žalovaného pod č. 3 bolo

prijaté uznesenie, ktorým boli z funkcie členov predstavenstva odvolané osoby... a pod

bodom č. 4 uznesenia za členov predstavenstva boli zvolení... a podľa uznesenia č. 5 za

predsedu predstavenstva bol zvolený...

Je pravdou, že uznesenia MVZ žalovaného konaného dňa 3. 11. 2005 neboli určené

v súdnom konaní za neplatné, naopak, žaloba o určenie ich neplatnosti bola zamietnutá

v právoplatnom súdnom konaní vedenom pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn.

, avšak pri zodpovedaní otázky, či MVZ žalovaného konané dňa 2. 1. 2006

bolo zvolané oprávnenou osobou, keď ho zvolalo predstavenstvo na čele s predsedom...,

mohli uznesenia prijaté na MVZ žalovaného konanom dňa 3. 11. 2005 tomto smere priniesť

právnu relevantnosť, ak by k nej a ku konštatovaniu, že MVZ žalovaného konané dňa 2. 1.

2006 zvolala oprávnená osoba, predchádzalo platné konanie o odvolaní pôvodných členov

predstavenstva žalovaného, a to... Zvoleniu nových členov predstavenstva na MVZ

žalovaného konanom dňa 3. 11. 2005 však nepredchádzalo platné odvolanie pôvodných

členov predstavenstva žalovaného..., keďže toto odvolanie uvedených pôvodných členov

predstavenstva žalovaného bolo určené za neplatné v rámci uznesení MVZ žalovaného

prijatých dňa 20. 9. 2005, ktoré uznesenia boli právoplatným súdnym rozhodnutím v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 14. 11. 2012 určené za

neplatné, t. j. bolo určené za neplatné aj uznesenie prijaté na MVZ žalovaného konaného

dňa 20. 9. 2005, ktorým pod č. 5 boli odvolaní z funkcie členov predstavenstva... Na

uznesenie č. 5 MVZ žalovaného konaného dňa 20. 9. 2005 nadväzovalo uznesenie č. 6,

ktorým za členov predstavenstva boli zvolené osoby... a uznesenie č. 7, ktorým bol za

predsedu predstavenstva zvolený... Aj tieto uznesenia prijaté na MVZ žalovaného zo dňa 20.

9. 2005, boli rovnako určené za neplatné, preto z nich nebolo možné ako z platných

vychádzať, a to nielen na MVZ žalovaného konanom dňa 3. 11. 2005, ktoré uznesenia

neboli v súdnom konaní určené za neplatné, ale nebolo možné z nich vychádzať ani v rámci

daného konania o určenie neplatnosti uznesení MVZ žalovaného konaného dňa 2. 1. 2006,

V zhrňujúcom závere krajský súd uvádza, že z uznesení MVZ žalovaného konaného dňa 3.

11. 2005, v rámci ktorého boli zvolení členovia predstavenstva... a za predsedu

predstavenstva..., nebolo možné z tohto zvolenia vychádzať pri MVZ žalovaného konanom

dňa 2. 1. 2006, keďže takémuto zvoleniu nových členov predstavenstva a predsedu

predstavenstva nepredchádzalo platné odvolanie pôvodných členov predstavenstva... Z

tohto pohľadu potom MVZ žalovaného zo dňa 2. 1. 2006 bolo zvolané neoprávnenou

osobou, pokiaľ bolo zvolané predstavenstvom, ktorého predsedom bol... Nejde tu o stav

nerešpektovania právoplatného súdneho rozhodnutia, tak ako to mylne namieta žalovaný v

odvolaní, ale o posúdenie vplyvu uznesení prijatých na MVZ žalovaného dňa 3. 11. 2005 na

konané MVZ žalovaného dňa 2. 1. 2006. Uznesenia prijaté na MVZ žalovaného nemožno

posudzovať izolovane, ale vo vzájomnej obsahovej a časovej súvislosti.

Podľa ust. v znení k dátumu konaného MVZ

zo dňa 2. 1. 2006 valné zhromaždenie sa koná najmenej raz za rok v lehote určenej

stanovami a zvoláva ho predstavenstvo, ak zákon neustanovuje inak, a to spôsobom

a v lehotách určených stanovami. Ak zákon ustanovuje povinnosť zvolať valné

zhromaždenie a predstavenstvo sa na jeho zvolaní bez zbytočného odkladu neuznieslo alebo

dlhší čas nie je schopné uznášať sa, valné zhromaždenie je oprávnený zvolať ktorýkoľvek

člen predstavenstva.

Aj podľa stanov žalovaného čl. VIII bodu 1)... „Valné zhromaždenie je najvyšším

orgánom spoločnosti. Valné zhromaždenie zvoláva predstavenstvo“. Podľa čl. VIII bodu 2)

stanov žalovaného... „Mimoriadne valné zhromaždenie môže zvolať predstavenstvo alebo

dozorná rada v prípadoch vymedzených “.

Bolo nepochybné v zmysle Notárskej zápisnice sp. zn. N 01/2006, Nz 53/2006, ktorá

osvedčila priebeh konaného MVZ žalovaného dňa 02. 01. 2006, že predmetné MVZ

žalovaného bolo zvolané predstavenstvom obchodnej spoločnosti ZTS Strojárne, a. s.,

ktorého predsedom bol... Na základe vyššie uvedeného preto v rozpore so zákonnou

úpravou vyplývajúcou z ust. v spojení so stanovami

akciovej spoločnosti ZTS Strojárne, a. s. čl. VIII bodu 1), 2) bolo zvolané MVZ žalovaného

konané dňa 2. 1. 2006, keď bolo zvolané neoprávnenou osobou. Pre záver oprávnenosti

nebolo tu platné odvolanie pôvodných členov predstavenstva..., ktoré odvolanie sa konalo

na MVZ spoločnosti ZTS Strojárne, a. s. dňa 20. 9. 2005, na ktorom prijaté uznesenia, teda

aj odvolanie pôvodných členov predstavenstva a voľba nových členov predstavenstva boli

právoplatným súdnym rozhodnutím určené za neplatné. Na základe uvedených zhodnotení

krajský súd totožné so záverom okresného súdu konštatuje, že MVZ zo dňa 2. 1. 2006 bolo

zvolané neoprávnenou osobou a v takomto postupe ide o rozpor s ust. § 184 ods. 2

v spojení s čl. VIII. bodu 1), 2) stanov akciovej spoločnosti ZTS

Strojárne, a. s.

Podľa programu MVZ konaného dňa 2. 1. 2006, v zmysle ktorého

pod bodom 1. bolo otvorenie MVZ,

pod bodom 2. voľba predsedu MVZ, zapisovateľa, overovateľov zápisnice

a skrutátorov.

pod bodom 3. zmena stanov a schválenie úplného znenia stanov, ktoré bude v plnom

rozsahu nahrádzať doterajšie znenie stanov spoločnosti.

Podstata navrhovaných zmien: úprava podpisovania (istiny prítomných akcionárov,

úprava lehoty na zvolanie VZ, doplnenie povinnosti v zákonnej lehote predložiť účtovnú

závierku na schválenie.

pod bodom 4. záver.

Nebolo zaradené opätovné odvolanie členov predstavenstva a opätovné odvolanie

člena dozornej rady a v tomto smere podľa obsahu Notárskej zápisnice sp. zn. N 01/2006,

Nz 53/2006 zo dňa 02. 01. 2006, ktorá osvedčila priebeh MVZ spoločnosti ZTS Strojárne,

a. s. dňa 2. 1. 2006, bol zaradený nový bod programu, a to práve opätovné odvolanie

členov predstavenstva a opätovné odvolanie člena dozornej rady na MVZ konanom dňa 20.

9. 2005.

Podľa ust. o záležitostiach, ktoré neboli

zaradené do navrhovaného programu rokovania valného zhromaždenia, možno rozhodnúť

len za účasti a so súhlasom všetkých akcionárov spoločnosti (znenie k dátumu konaného

MVZ zo dňa 2. 1. 2006).

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pozvánky na MVZ konané dňa

2. 1. 2006, v ktorej bol uvedený program a obsah Notárskej zápisnice sp. zn. N 01/2006,

Nz 53/2006 zo dňa 02. 01. 2006, ktorou bol osvedčený priebeh MVZ spoločnosti ZTS

Strojárne, a. s., sa konštatuje rozpor prijatých uznesení č. 2, č. 3, č. 4 MVZ zo dňa 2. 1.

2006, práve so zákonným ust. . Táto konštatácia

krajským súdom vychádza zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého bolo zrejmé, že

žalobca k dátumu konaného MVZ žalovaného zo dňa 2. 1. 2006 bol akcionárom spoločnosti

ZTS Strojárne, a. s., avšak nový bod programu MVZ zo dňa 2. 1. 2006 v opätovnom

odvolaní členov predstavenstva a opätovnom odvolaní člena dozornej rady, bol zaradený

do programu MVZ zo dňa 2. 1. 2006 bez účasti a bez súhlasu žalobcu ako akcionára.

Krajský súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že pre zaradenie nového bodu

programu za aplikácie ust. neboli splnené podmienky

k tomu, aby na základe tohto nového bodu programu prijaté uznesenia č. 2, č. 3, č. 4 mohli

byť platné, keďže na MVZ zo dňa 2. 1. 2006 sa nezúčastnili všetci akcionári spoločnosti ZTS

Strojárne, a. s., pretože nebol účastný žalobca. Zákonnej požiadavky účasti vyplývajúcej z

ust. sa nedotýka skutočnosť, že žalobca k dátumu MVZ

zo dňa 2. 1. 2006 nemohol vykonávať hlasovacie práva (uznesenie Okresného súdu

Bratislava III sp. zn. ), keďže táto skutočnosť by mala svoje premietnutie len

v štádiu hlasovania o zaradení tohto nového bodu do programu rokovania MVZ zo dňa 2. 1.

2006, kedy by sa pri samotnom hlasovaní neprihliadalo na akcie žalobcu tak, ako to

vyplýva z ust. , podľa ktorého pri hlasovaní na valnom

zhromaždení sa neprihliada na akcie, s ktorými akcionár nemôže vykonával' hlasovacie

právo. Ak nebola splnená v zmysle ust. zákonná

požiadavka účasti žalobcu ako akcionára na MVZ zo dňa 2. 1. 2006, na ktorom oproti

programu zvolaného MVZ na 2. 1. 2006 bol zaradený nový bod programu - opätovné

odvolanie členov predstavenstva a opätovné odvolanie člena dozornej rady, tak sa

konštatuje rozpor prijatých uznesení č. 2, č. 3, č. 4 so zákonom, a to s ust. § 185 ods. 2

.

Z rovnakých dôvodov krajský súd konštatuje aj rozpor uznesenia č. 5 MVZ zo dňa

2. 1. 2006, keďže oproti programu MVZ zvolaného na deň 2. 1. 2006 bola novo zaradená

ďalšia zmena stanov spoločnosti ZTS Strojárne, a. s., a to zmena v spôsobe voľby

a odvolávania členov predstavenstva, t. j. rozpor so zákonným ust. § 185 ods. 2

. Pri porovnaní programu MVZ zvolaného na deň 2. 1. 2006

a obsahu Notárskej zápisnice sp. zn. N 01/2006, Nz 53/2006 zo dňa 02. 01. 2006 tak bolo

nesporne preukázané, že oproti programu v bode 3. pri zmene stanov bola zaradená nová

zmena až na konanom MVZ dňa 2. 1. 2006, a to zmena v spôsobe voľby a odvolávania

členov predstavenstva bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust.

, t. j. že o záležitostiach, ktoré neboli zaradené

do navrhovaného programu rokovania VZ (MVZ) bolo možné rozhodnúť len za účasti

a so súhlasom všetkých akcionárov spoločnosti, čo nebolo dodržané, keďže žalobca nebol

účastný konaného MVZ dňa 2. 1. 2006. Krajský súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu

v podanej žalobe, že zmena stanov v spôsobe voľby a odvolávania členov predstavenstva,

ktorá nastala až v rámci konania MVZ dňa 2. 1. 2006, je zmenou oproti programu

zvolaného MVZ na deň 2. 1. 2006, keďže pod bodom 3. zmeny stanov je uvedená podstata

navrhovaných zmien, a to úprava podpisovania listiny prítomných akcionárov, úprava

lehoty na zvolanie VZ, doplnenie povinností v zákonnej lehote predložiť účtovnú závierku na

schválenie, pričom v tejto podstate navrhovaných zmien ako bodu 3. -zmeny stanov nebola

uvedená zmena v spôsobe voľby a odvolávania členov predstavenstva. K takejto zmene

oproti programu podľa názoru krajského súdu mohlo dôjsť len za rešpektovania ust. § 185

ods. 2 .

Podľa ust. v znení k dátumu konaného MVZ

zo dňa 2. 1. 2006, ak je v programe valného zhromaždenia zaradená zmena stanov,

pozvánka na valné zhromaždenie alebo oznámenie o jeho konaní musí obsahovať aspoň

podstatu navrhovaných zmien. Návrh zmien stanov a ak má byť na programe valného

zhromaždenia voľba členov orgánov spoločnosti mená osôb, ktoré sa navrhujú za členov

jednotlivých orgánov spoločnosti, musia byť akcionárom poskytnuté na nahliadnutie v sídle

spoločnosti v lehote určenej na zvolanie valného zhromaždenia.

Krajský súd poukazuje aj na vyššie citované zákonné ustanovenie, u ktorého nebolo

preukázané, že bolo dodržané v súvislosti s dodatočne do programu zaradenou

navrhovanou zmenou stanov na MVZ žalovaného zo dňa 2. 1. 2006, ktorou došlo k zmene

v spôsobe voľby a odvolávania členov predstavenstva, a tým sa konštatuje rozpor prijatého

uznesenia č. 5 tak s ust. , ako aj s ust.

. Program zvolaného MVZ na deň 2. 1. 2006 neobsahoval zmenu

stanov v spôsobe voľby a odvolávania členov predstavenstva.

Pokiaľ okresný súd v napadnutom rozsudku skonštatoval rozpor prijatých uznesení

č. 1 až č. 5 na MVZ spoločnosti ZTS Strojárne, a. s. konanom dňa 2. 1. 2006 so zákonom

a stanovami ZTS Strojárne, a. s. tak v tomto smere v spojení s vyššie uvedenými

zhodnoteniami krajským súdom boli závery okresného súdu vecne správne. Bola tak splnená

prvá hmotno-právna podmienka pre podanú žalobu o určenie neplatnosti uznesení \

vplývajúca z ust. .

Krajský súd konštatuje, že bola splnená aj druhá hmotno-právna podmienka

úspešnosti podanej žaloby o určenie neplatnosti uznesení č. 1 až č. 5 MVZ žalovaného

konaného dňa 2. 1. 2006. a to obmedzenie práv žalobcu tak, ako to vyžaduje znenie ust. §

131 ods. 2 k dátumu konaného MVZ zo dňa 2. 1. 2006. K úplnosti je

potrebné dodať, že v zmysle ust. žalobca preukázal, že

sa ho napádané uznesenia týkajú, a to aj za rešpektovania právneho záveru, ktorý bol

vyslovený Ústavným súdom SR v súvislosti s rovnakým typom žaloby o určenie neplatnosti

uznesení, keď pri podmienke vyplývajúcej z ust. postačí

preukázať, že v rozpore so zákonom, prípadne stanovami spoločnosti. VZ bolo prijaté

rozhodnutie, ktoré vo vzťahu k obsahu programu VZ sa dotýkalo akéhokoľvek práva

patriaceho akcionárovi a bolo by nadbytočné, v rozpore s právnou normou a aj v rozpore

s uplatneným nárokom na takomto skutkovom základe takto postihnutého akcionára

skúmať, či aj jeho práva reálne porušené boli. Okresný súd postupoval vecne správne,

pokiaľ poukázal na tento vyslovený právny názor Ústavného súdu SR v Náleze č. k.

-34 zo dňa 16. júna 2011 v spojení aj so zrušujúcim uznesením Krajského

súdu v Žiline sp. zn. , sp. zn. zo dňa 04. 04. 2012,

za súčasného dodržania zákonného ust. , ktorým zákonným ustanovením sa

okresný súd pri zrušení a vrátení veci na nové konanie dôsledne riadil.

V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného krajský súd zvýrazňuje, že pri žalobe

v zmysle ust. , v spojení s ust. Obchodného

zákonníka sa žalobcom nedokazuje naliehavý právny záujem, ale preukazuje sa splnenie

hmotno-právnych podmienok pre úspešnosť takejto žaloby, a to rozpor prijatých uznesení

so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami a obmedzenie práv spoločníka -

akcionára, resp. že sa bývalého spoločníka, akcionára takéto napádané uznesenie týka.

Krajský súd sa v súvislosti s touto podmienkou obmedzenia práv žalobcu, resp. dotýkania

práv žalobcu prijatými uzneseniami stotožňuje so zisteniami okresného súdu v napadnutom

rozsudku, ako aj s jeho vecne správnym záverom, že naliehavý právny záujem pri tomto type

žalôb o určenie neplatnosti uznesení je daný a nie je dokazovaný, keďže vyplýva zo

samotnej zákonnej úpravy.

Vzhľadom k obsahu prijatých napádaných uznesení, a to opätovné odvolanie členov

predstavenstva a opätovné odvolanie člena dozornej rady, zmena stanov, ktoré v sebe

zahŕňali aj zmenu v spôsobe voľby a odvolávania členov predstavenstva, u ktorých bol

konštatovaný rozpor so zákonom, stanovami ZTS Strojárne, a. s., bolo preukázané

obmedzenie práv žalobcu, ako aj. že sa ho takto neplatne prijaté uznesenia dotýkajú.

Krajský súd uvádza, že opätovné odvolanie členov predstavenstva a člena dozornej rady sa

dotýka žalobcu, keďže bolo preňho podstatné a rozhodné, kto bude personálne v pozícii

člena štatutárneho orgánu - predstavenstva a kto bude člen dozornej rady ako orgánu,

ktorý dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej

činnosti spoločnosti s ohľadom aj na rozsah oprávnení predstavenstva, ktorý vychádza z

ust. . Obmedzenie, ako aj dotknutie na právach žalobcu

prijatými takýmito uzneseniami nastáva už zo samotných práv a oprávnení žalobcu,

vyplývajúcich z ust. v spojení s ust.

.

Žalobca okrem práva účasti na riadení spoločnosti, ktoré sa prejavuje aj v možnosti

byť účastný, ak sa rieši personálne obsadenie predstavenstva ako štatutárneho orgánu

a dozornej rady, bol postupom žalovaného obmedzený na svojich právach, ako aj pri ich

výkone dotknutý, keďže oproti programu zvolávaného MVZ na deň 2. 1. 2006 bol dodatočne

až na konanom MVZ žalovaného zaradený ako nový bod programu odvolávanie členov

predstavenstva a člena dozornej rady a zmena stanov v spôsobe voľby a odvolávania členov

predstavenstva, a to i napriek neúčasti žalobcu. Nemožno uprieť, že žalobca bol obmedzený

na svojich právach a dotýkali sa ho prijaté uznesenia na MVZ zo dňa 2. 1. 2006, keďže

účasťou na riadení spoločnosti sa podieľa pri výkone práv aj na tom, kto bude ako člen

štatutárneho orgánu predstavenstva, dozornej rady zastávať tieto funkcie, pretože žalobca

mal ako akcionár k dátumu konaného MVZ žalovaného zo dňa 2. 1. 2006 nielen majetkové

práva, ale aj práva podieľať sa na riadení spoločnosti. Spôsobom a obsahom prijatých

uznesení na MVZ žalovaného zo dňa 2. 1. 2006 boli obmedzené a dotknuté práva žalobcu

podieľať sa na riadení spoločnosti. Oproti programu zvolaného MVZ žalovaného na deň

2. 1. 2006, dodatočne zaradená aj zmena stanov týkajúca sa zmeny v spôsobe voľby

a odvolávania členov predstavenstva sa dotkla a obmedzila žalobcu na jeho právach, keďže

stanovy spoločnosti obsahovo riešia chod, fungovanie spoločnosti s odkazom aj na ust.

, čo všetko tvorí obsah stanov, na ktorom fungovaní

a chode spoločnosti má nepochybne žalobca právo sa podieľať, zúčastňovať. Žalobca práve

spôsobom a obsahom prijatých uznesení na MVZ žalovaného konaného dňa 2. 1. 2006 bol

vylúčený z možnosti požadovať informácie a vysvetlenia, a preto bolo obmedzené a dotknuté

jeho právo podľa ust. v spojení s ust. . Pri

dodatočne, novo zaradených bodoch programu v časti odvolávanie členov predstavenstva

a člena dozornej rady a zmeny stanov v spôsobe voľby a odvolávania členov

predstavenstva, bol žalobca vylúčený z možnosti oboznámiť sa s takouto zmenou, keďže

k nej v zmysle ust. v spojení s ust.

mohlo dôjsť len za účasti žalobcu, k čomu nedošlo. Konštatovanie

okresného súdu v obmedzení práv žalobcu a dotknutí na právach žalobcu prijatými

uzneseniami na MVZ žalovaného konaného dňa 2. 1. 2006 bolo v napadnutom rozsudku

vecne správne, z ktorého dôvodu krajský súd na tieto závery poukazuje.

Na základe vyššie uvedeného neboli zistené dôvody na zmenu napadnutého

rozhodnutia okresného súdu a ani na jeho zrušenie, preto na nariadenom pojednávaní pred

krajským súdom po zopakovanom dokazovaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako

vecne správne rozhodnutie podľa ust.

K úplnosti krajský súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn.

zo dňa 28. mája 2008, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu

Dolný Kubín č. k. -182 zo dňa 26. marca 2007, podľa ktorého bola žaloba

žalobcu proti žalovanému ZTS Strojárne, a. s. o uloženie povinnosti emitenta dať pokyn na

výmaz akcionára CLAIMS. s. r. o. zo zoznamu akcionárov spoločnosti ZTS Strojárne, a. s.,

vedenom Centrálnym depozitárom cenných papierov SR a. s. zamietnutá. Bolo zistené, že

spoločnosť CLAIMS, s. r. o., bola zapísaná do zoznamu akcionárov spoločnosti ZTS

Strojárne, a. s. dňa 28. 07. 2004, 15. 11. 2004 bola z tohto zoznamu akcionárov vymazaná

a opätovne bola zapísaná do zoznamu akcionárov dňa 27. 9. 2005, ktorá skutočnosť sa

nedotkla vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu, keďže podľa obsahu podanej

žaloby žalobcom dôvodom určenia neplatnosti uznesení MVZ žalovaného konaného dňa

2. 1. 2006 nebola námietka uznášaniaschopnosti MVZ spoločnosti ZTS Strojárne, a. s.

a táto nebola uplatnená ani v priebehu konania pred okresným súdom.

Nebol relevantný ani poukaz žalovaného na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

, uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 6/1998, pretože toto rozhodnutie

bolo prijaté za znenia zákonnej úpravy ust. ods. I do 31. 12.

2001, avšak predmetom konania bolo posudzovanie uznesení prijatých na MVZ žalovaného

konanom dňa 2. 1. 2006, kedy bolo potrebné vychádzať zo znenia zákonnej úpravy ust.

, s účinnosťou od 1. 1. 2002

Z. z. Týmto zákonom bol rozšírený okruh aktívne legitimovaných osôb na podanie takejto

žaloby, z ktorého rozšírenia vyplýva zjednodušenie procesného postavenia bývalého

spoločníka, bývalého akcionára, resp. konateľa, ktorý nemusí preukazovať naliehavý

právny záujem podľa ust. , ak je predmetom žaloby určenie neplatnosti

uznesení VZ, ktoré sa týchto bývalých spoločníkov, akcionárov, alebo konateľov týka.

Dokonca v zmysle ust. , ak bolo pred 1. januárom

2002 začaté konanie podľa § 131. § 183 alebo § 242, dokonči súd konanie podľa tohto

zákona, t. j. že takéto konania sa dokončili podľa zmenenej právnej úpravy v znení zákona

č. V týchto začatých súdnych konaniach, pokiaľ v ich priebehu došlo ku

zániku postavenia žalobcu ako spoločníka, akcionára obchodnej spoločnosti, prípadne

došlo ku zániku funkcie konateľa, tieto osoby nemuseli preukazovať naliehavý právny

záujem na určení neplatnosti uznesenia VZ vzhľadom k tomu, že zákon v zmysle ust. § 131

v znení účinnom od 1. 1. 2002 s použitím prechodného a záverečného ust. § 768c ods. 13

priznával aktívnu legitimáciu v tomto konaní bez toho, aby bol

preukazovaný naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe podľa ust. § 80 písm. c)

Na základe uvedeného nebolo možné aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. tak, ako to požadoval žalovaný v odvolaní, keďže predmetné

rozhodnutie vychádzalo z inej zákonnej právnej úpravy, ktorá bola nahradená novou

úpravou a táto bola určujúca aj v danej sporovej veci pre prijatie

záveru, že žalobca nebol povinný preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom

určení.

To, že v priebehu súdneho konania žalovaný ako obchodná spoločnosť zmenila

právnu formu z akciovej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným, ako aj, že

žalobca nie je v pozícii akcionára vo vzťahu k žalovanému, nič nemení na tom, že v určitom

momente, a to konkrétne k dátumu konaného MVZ zo dňa 2. 1. 2006 žalobca k tomuto

termínu, vystupujúci ako akcionár spoločnosti ZTS Strojárne, a.s. bol prijatými uzneseniami

na konanom MVZ žalovaného dňa 2. 1. 2006, u ktorých bol zistený rozpor so zákonom

a stanovami akciovej spoločnosti ZTS Strojárne, a. s., postupom a spôsobom konania tohto

MVZ obmedzený, dotknutý na svojich právach akcionára a súčasne obsahovo sa ho tieto

uznesenia týkali tak, ako to bolo vyššie zhodnotené nielen okresným súdom, ale

vo vyvolanom odvolacom konaní aj krajským súdom. Ak bol v súdnom konaní preukázaný

rozpor prijatých uznesení so zákonom, stanovami obchodnej spoločnosti ZTS Strojárne,

a. s., ktorý rozpor obmedzil práva žalobcu v smere ako bol vyššie uvedený v odôvodnení aj

tohto rozhodnutia krajského súdu a prijaté uznesenia sa obsahovo týkali žalobcu a okresný

súd žalobe o určenie neplatnosti uznesení č. 1 až č. 5 prijatých na MVZ spoločnosti ZTS

Strojárne, a. s, konanom dňa 2. 1.2006 vyhovel, tak rozhodol vecne správne.

Krajský súd k ďalšiemu odvolaciemu dôvodu žalovaného v poukaze na ust. § 131

ods. 4 uvádza, že v danej sporovej veci riešil práva akcionára, resp.

bývalého akcionára k žalovanému ako spoločnosti a nie práva tretích osôb nadobudnutých

v dobrej viere, preto táto námietka nebola relevantná.

Žalovaný súčasne v podanom odvolaní navrhol pripustiť dovolanie, pokiaľ sa

odvolací súd stotožní s rozhodnutím okresného súdu s vyjadrením právnych otázok, ktoré

podľa názoru žalovaného boli riešené v predmetnom súdnom konaní s tým, že závery

prvostupňového súdu sú žalovaným vnímané ako absolútne prelomové, a preto by sa po

právnej stránke takéto rozhodnutie stalo právne významným. Krajský súd nezistil priestor

pre pripustenie dovolania proti svojmu potvrdzujúcemu rozhodnutiu. Mal za to, že v danej

veci sa zisťoval, vyhodnocoval, posudzoval skutkový stav, a následne sa zhodnocovala

právna argumentácia účastníkov súdneho konania, čo vyústilo v prijatí právneho posúdenia

sporovej právnej veci, ktorý postup všeobecných súdov bol štandardný, pretože súdy majú

v prípade vyvolaného sporu zistený skutkový stav aj právne posúdiť, a tým nebola

konštatovaná zásadnosť právneho významu riešeného v predmetnej sporovej veci, ktorá by

si vyžadovala pripustenie dovolania. V konečnom dôsledku, v súvislosti s dovolaním ako

mimoriadneho opravného prostriedku krajský súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. zo dňa 29. februára 2012, podľa ktorého „procesná

možnosť odvolacieho súdu založiť prípustnosť dovolania ani v tomto rámci nesmie viesť

k prenášaniu ťažiska rozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací a odvolací súd sa

musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a svoj myšlienkový postup musí

dostatočne odôvodniť aj s poukazom na všetky právne závery, ktoré zaujal v rámci

rozhodnutia“.

Krajský súd ďalej primerane poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn.

, podľa ktorého „zo žiadneho ustanovenia

nevyplýva povinnosť odvolacieho súdu vyhovieť požiadavke účastníka konania na

pripustenie mimoriadneho opravného prostriedku proti jeho rozhodnutiu z dôvodu, že ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Posúdenie prípustnosti

mimoriadneho opravného prostriedku z uvedeného dôvodu je na úvahe odvolacieho súdu,

pričom táto úvaha nemusí byť zdôvodnená, pretože podľa požiadavky § 157 ods. 2

sa v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé“. Krajský súd uvádza, že v konečnom

dôsledku išlo o právne posúdenie zhodnoteného skutkového stavu, t. j. jednotlivé skutkové

otázky boli právne vyhodnotené.

Krajský súd za aplikácie ust. vyslovil, že o trovách odvolacieho

konania rozhodne súd prvého stupňa, pretože tento aplikoval ust. , pre

ktoré v napadnutom rozsudku nebolo rozhodnuté o trovách konania.»

14. Predmetné rozhodnutie krajského súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu

dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad

a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu

nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu

(, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov

a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne

tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

).

15. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého uznesenia presvedčil, že krajský súd sa

námietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že

sťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.

V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na

spravodlivé súdne konanie (m. m. , ). Z ústavnoprávneho

hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého

rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

16. Ústavný súd na záver poznamenáva, že dôvody rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 12. marca 2014 sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce

zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Toto rozhodnutie

nevykazuje znaky svojvôle, nevyhodnocuje nové dôkazy a právne závery, konštatuje

dostatočne zistený skutkový stav, k čomu krajský súd dospel na základe vlastných

myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd nie je oprávnený ani povinný

nahrádzať (podobne aj , ). Ústavný súd ešte pripomína, že nie je

a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

17. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi posudzovaným rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením základného

práva sťažovateľky podľa (resp. dohovoru). S prihliadnutím

na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom

základného práva na súdnu ochranu (a tiež aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je

právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo

na úspech v konaní (obdobne napr. , , ,

, ), ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

18. Ústavný súd v neposlednom rade poukazuje na svoje právne závery vyslovené

v nálezu č. k. -39 zo 16. júna 2011 (uvedené v úvode bodu 13 –

odôvodnení namietaného rozsudku), na ktoré bol povinný prihliadať aj pri rozhodovaní

o aktuálnej sťažnosti sťažovateľky.

19. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný

súd sa už jej ďalšími návrhmi uvedenými v petite nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014