Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Cob-19-2022.pdf
PDF · 162.29 KB
Case nature
Subarea
1Cob/19/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu: ENSTRA Power Generation LC s.r.o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 36 043 427, právne zastúpeného: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: MET Slovakia, a. s., so sídlom Rajská 7, 811 08 Bratislava, IČO: 45 860 637, právne zastúpenému: Advokátska kancelária SLEZÁK, s.r.o., so sídlom Adámiho 21, 841 05 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 52 125 131, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č. k. 40Cb/122/2021-223 zo dňa 05.01.2022, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 40Cb/122/2021-223 zo dňa 05.01.2022 p o t v r d z u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným dňa 22.12.2021 sa žalobca domáhal, aby súd vydal neodkladné opatrenie v nasledovanom znení: Žalovaný je povinný dodávať žalobcovi plyn v období odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia súdu o nariadení neodkladného opatrenia do 31.12.2023 do odberného miesta žalobcu č. SKSPPDIS000830010687 v rozsahu stanovenom Zmluvou o združených dodávkach zemného plynu SC2021/917, ktorej znenie tvorí prílohu tohto rozhodnutia.
3. Súd prvej inštancie poukázal na § 324 ods. 1,3 § 325 ods. 1,2 písm. d), § 326 ods. 1,2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 272 Obchodného zákonníka, § 40 ods. 1, 3, 4, § 43a Občianskeho zákonníka a konštatoval, že žalobca dostatočne neosvedčil nárok, ktorému sa mala poskytnúť v zmysle jeho návrhu ochrana. Ochrana mala byť poskytnutá nároku, ktorý mal podľa žalobcu vyplývať zo záväzkového vzťahu, ktorý mal vzniknúť medzi žalobcom a žalovaným na základe ústne uzavretej zmluvy o dodávke plynu. Nárok mal spočívať v dodávke plynu žalobcovi zo strany žalovaného. Žalobca súdu osvedčil predloženými dôkazmi, že medzi stranami prebiehali rokovania, ktorých predmetom bolo vzájomné dohodnutie obsahu záväzkového vzťahu, predmetom ktorého mala byť dodávka plynu na rok 2022 pre žalobcu zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie uviedol, že Obchodný zákonník koncipuje požiadavku písomnej formy pri zmluvných záväzkoch v dvoch prípadoch, a to v prípade keď tak ustanoví zákon a potom vtedy, keď aspoň jedna zo strán prejaví pri rokovaniach o uzavretí zmluvy vôľu, aby bola zmluva uzavretá v písomnej forme. Súd prisvedčil žalobcovi, že zákon v prípade predmetného typu zmluvy nevyžaduje
písomnú formu, avšak v tomto prípade konštatoval, že z predloženej komunikácie žalobcu a žalovaného, konkrétne z obsahu finálnej verzie zmluvy zasielanej zo strany žalovaného emailom dňa 25.11.2021 možno dospieť k záveru, že minimálne žalovaný uviedol požiadavku písomnej formy uzatváranej zmluvy, keď platnosť zmluvy, tak ako je uvedené v čl. 3.3 a 3.4 tejto zmluvy spájal s podpisom oboch zmluvných strán. S poukazom na obsah ustanovení § 40 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie dospel k záveru, že na základe žalobcom predložených dôkazov nemožno konštatovať uzavretie predmetnej zmluvy v písomnej forme. Ohľadom tvrdenia žalobca, že medzi stranami malo dôjsť k uzavretiu zmluvy v ústnej forme, keď právne predpisy v danom prípade pre platnosť zmluvy o dodávke zemného plynu nevyžadujú jej uzavretie v písomnej forme a preto podľa žalobcu platí, že zmluva o dodávke zemného plynu v podobe Finálneho návrhu zmluvy (ďalej ako „Zmluva“) bola riadne a platne uzavretá dňa 25.11.2021, keď žalobca prijal návrh žalovaného v podobe Finálneho návrhu zmluvy a jeho vyjadrenie súhlasu s obsahom Finálneho návrhu zmluvy došlo žalovanému, súd prvej inštancie odkazom na § 43a Občianskeho zákonníka uzavrel, že je nevyhnutné od tzv. oferty odlišovať proces rokovania o uzavretí zmluvy. Návrh ako jednostranný právny úkon, resp. prejav vôle musí smerovať k uzavretiu zmluvy, musí byť výslovný a s vážnym úmyslom uzavrieť zmluvu. Musí z neho vyplývať jednoznačná vôľa byť takouto zmluvou viazaný v prípade jeho prijatia druhou stranou, musí byť adresovaný a určitý. Forma návrhu predpísaná nie je. Žalobca však podľa súdu neosvedčil, žeby zo strany žalovaného došlo zaslaním emailu zo dňa 25.11.2021 z emailovej adresy L..Y..H., adresovanej na W..X..S. k oferte, ktorej akceptáciou zo strany žalobcu by mohlo dôjsť k uzavretiu ústnej zmluvy o dodávke plynu. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobca sám uviedol, že medzi stranami prebiehali rokovania o finálnej verzii obsahu záväzkového vzťahu. Preto je možné konštatovať prebiehajúce rokovania o uzavretí predmetnej zmluvy. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na samotný obsah predmetnej zmluvy, ktorá bola zasielaná spolu s emailom dňa 25.11.2021 a v ktorej je uvedené v čl.3.3, že „Táto zmluva sa vyhotovuje v dvoch rovnopisoch s platnosťou originálu, pre každú zmluvnú stranu po jednom vyhotovení.“ a ďalej na čl. 3.4 predmetnej finálnej verzie zmluvy, kde je uvedené: „Táto zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpisu obomi zmluvnými stranami a účinnosť dňom začatia dodávok podľa prílohy...“ Na základe uvedeného konštatoval, že z predložených dôkazov je osvedčené, že minimálne žalovaný navrhol písomnú formu zmluvy a žalobca uvedené akceptoval, ako to vyplýva aj z emailu zo dňa 25.11.2021 (č.l. 135 spisu). Z uvedeného dôvodu došlo k dohode na písomnej forme predmetnej zmluvy s predmetným obsahom. Z predmetnej emailovej komunikácie zo dňa 25.11.2021 súd nemohol vyvodiť bez pochybností splnenie náležitosti oferty a jej akceptácie, ako predpokladov na uzavretie ústnej zmluvy, ale predmetnú komunikáciu, najmä s poukazom na znenie predmetnej zasielanej zmluvy, ktorá vyžadovala písomnú formu, považoval za ukončenie rokovacieho procesu o jej obsahu. Uzavretie písomnej zmluvy osvedčené nebolo. Súdu prvej inštancie žalobca nijako neosvedčil, žeby predmetný email mal predstavovať právny úkon žalovaného, pri ktorom bolo vôľou žalovaného uzavrieť zmluvu v ústnej forme a byť ňou viazaný. Zároveň súd prvej inštancie poukázal i na skutočnosť, že žalobca neosvedčil, žeby právny úkon, ktorým podľa neho mala byť oferta, bol urobený oprávnenou osobou. Podľa výpisu z obchodného registra žalovaného vyplýva, že spoločnosť koná prostredníctvom ktoréhokoľvek obyčajného člena predstavenstva (t.j. člena, ktorý nie je predsedom alebo podpredsedom predstavenstva) konajúceho spoločne s predsedom predstavenstva, s ktorýmkoľvek podpredsedom predstavenstva alebo s druhým bežným členom predstavenstva, pričom v mene spoločnosti sa každý člen predstavenstva podpisuje pripojením svojho vlastnoručného podpisu. Vzhľadom k uvedenému dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca neosvedčil nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením, preto nebola osvedčená potreba bezodkladného zásahu do právnych vzťahov. Súd prvej inštancie sa v dôsledku uvedeného ďalej nezaoberal posúdením naplnenia a osvedčenia ďalších zákonných predpokladov. Ohľadom rozhodnutia, na ktoré poukazoval žalobca (3Cob/149/2006) súd uviedol, že sa zakladá na iných skutkových okolnostiach.
4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP. Mal za to, že uznesenie je arbitrárne, svojvoľné a vecne nesprávne, keď navonok pôsobí, že obsahuje rozsiahle vysporiadanie sa s argumentáciou a dôkazmi, avšak neobsahuje žiadne vlastné poznatky súdu, na základe ktorých dospel k právnemu posúdeniu veci. Žalobcovi bolo popreté právo na dôkladné, vyčerpávajúce a presvedčivé odôvodnenie. Žalobca podrobne rozobral, čo v ktorom ustanovení súd prvej inštancie uviedol, pričom mal za to, že odôvodnenie tým, že je obsiahnuté len v bodoch 14, 15, 19, 22, 23, 24, je stručné a nedostatočné. Súd sa podľa žalobcu nevysporiadal s hlavnými argumentami žalobcu, ktoré sú uvedené v ods. 33 až 37 odvolania (t.j. zaevidovanie žiadosti žalovaného o pridelenie distribučných kapacít titulom zmeny dodávateľa plynu u spoločnosti SPP - distribúcia, a.s. a konanie žalovaného v rozpore s poctivým
obchodným stykom). Žalobca považoval za potrebné sa vyjadriť k vyjadreniam žalovaného ohľadom spoločnosti Smart Energy Contractor SEC, a.s. so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 50 613 065 (ďalej len „spoločnosť SEC“), ktoré boli obsiahnuté v podaní doručenom súdu dňa 31.12.2021. Uviedol, že žalovaný a spoločnosť SEC uzatvorili dňa 17.02.2021 Rámcovú zmluvu o dodávke zemného plynu č. GSC2021001 (ďalej ako „Rámcová zmluva“), predmetom ktorej bol predaj a dodávka dohodnutých množstiev plynu dodávateľom (žalovaným) počas obdobia dvoch rokov 2022 a 2023 spoločnosti SEC za účelom jeho ďalšieho predaja zo strany spoločnosti SEC v zmysle článku VII. ods. 7 Rámcovej zmluvy svojim dvom koncovým odberateľom plynu, a to (1) žalobcovi a (2) bytovému podniku - spoločnosti BYP, s. r. o. so sídlom Hviezdoslavova 141, Liptovský Hrádok 033 01, IČO: 36 437 263 (ďalej ako „spoločnosť BYP“) za dohodnutú zmluvnú cenu, a to všetko v súlade s podmienkami tam stanovenými. Spoločnosť SEC si teda ako odberateľ prostredníctvom Rámcovej zmluvy plyn nakúpila od žalovaného za účelom jeho ďalšieho predaja žalobcovi a spoločnosti BYP, ako koncovým odberateľom plynu. V zmysle článku VII. ods. 7 Rámcovej zmluvy sa žalovaný a spoločnosť SEC dohodli, že zmluvy o združených dodávkach plynu, ktoré po podpise Rámcovej zmluvy uzatvorí spoločnosť SEC so svojimi koncovými odberateľmi plynu (žalobca a spoločnosť BYP), musia obsahovať ustanovenie, že každý z koncových odberateľov plynu súhlasí s možným postúpením práv a povinností z tejto Rámcovej zmluvy zo spoločnosti SEC na žalovaného. Čo znamená, že v prípade takého postúpenia by žalovaný dodával plyn priamo žalobcovi a spoločnosti BYP ako koncovým odberateľom plynu. Dôvodom, pre ktorý začal žalobca viesť rokovania so žalovaným (ako aj so spoločnosťou BYP) o uzatvorení zmluvy o dodávke zemného plynu bol článok VII. ods. 7 Rámcovej zmluvy a nepriaznivá ekonomická situácia spoločnosti SEC vedúca k jej konkurzu a s tým spojená neschopnosť spoločnosti SEC dodávať plyn svojim dvom koncovým odberateľom. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalovaného, že podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti SEC a jej nespôsobilosť dodávať plyn bol hlavným dôvodom, pre ktorý sa žalovaný nakoniec rozhodol neuzatvoriť zmluvu so žalobcom. Potom, ako spoločnosť SEC podala na seba návrh na vyhlásenie konkurzu a žalovanému bola preukázaná jej neschopnosť dodávať plyn svojim koncovým odberateľom, mal žalovaný v zmysle Rámcovej zmluvy vstúpiť do práv a povinnosti spoločnosti SEC a ním nakúpený plyn sám ďalej priamo dodávať koncovým odberateľom (žalobcovi a spoločnosti BYP). Žalovaný dokonca zaslal spoločnosti BYP návrh zmluvy ohľadne vstupu do práv a povinností spoločnosti SEC ako odberateľa v zmysle v článku VII. ods. 7 Rámcovej zmluvy. Žalovaný ale nakoniec svojvoľne odmietol uzatvoriť so spoločnosťou BYP dohodu o zmene zmluvnej strany a vyzval spoločnosť BYP na uzatvorenie novej zmluvy o združenej dodávke plynu. Nakoľko žalovaný odignoroval postup predvídaný v článku VII. ods. 7 Rámcovej zmluvy, žalobca musel začať priamo rokovať so žalovaným ohľadom uzavretia novej zmluvy. Žalovaný tak vedel o ekonomických problémoch spoločnosti SEC. Tvrdenia o rizikovosti žalobcu považoval za účelové, pretože žalovaný mienil dodávať žalobcovi rovnaký objem plynu ako dodával a nakúpil pre koncových spotrebiteľov spoločnosti SEC. Dôvodom uzavretia novej zmluvy za nových podmienok nevýhodnejších pre odberateľa je len skutočnosť, že došlo k náhlemu nárastu cien plynu na trhu. Ako už žalobca uviedol v návrhu, prvé spoločné rokovanie povereného zástupcu žalobcu so zástupcom žalovaného prebehlo dňa 25.10.2021, na ktorom sa strany sporu ústne dohodli na podmienkach dodávky zemného plynu do odberného miesta žalobcu evidovaného pod číslom SKSPPDIS000830010687 a rovnako na zabezpečení prepravy zemného plynu a jeho distribúcii na toto odberné miesto za dohodnutú cenu (ďalej aj ako „Obchodná dohoda“). Dňa 10.11.2021 obdržal žalobca od žalovaného prostredníctvom e- mailovej komunikácie návrh zmluvy, ktorý upravoval všetky podmienky Obchodnej dohody, ako aj ďalšie náležitosti vyžadované príslušnými právnymi predpismi (Návrh zmluvy). Dňa 25.11.2021 o 15:19 hod. obdržal žalobca prostredníctvom e-mailovej komunikácie zaslanej p. L. Y., zástupcom žalovaného, pani W. M., zástupkyni žalobcu, finálny návrh zmluvy, ktorý upravoval všetky podmienky Obchodnej dohody, vrátane zábezpeky, ako aj ďalšie náležitosti vyžadované príslušnými právnymi predpismi (ďalej ako „Finálny návrh zmluvy“). V ten istý deň, 25.11.2021 o 15:26 hod. bol Finálny návrh zmluvy akceptovaný zo strany žalobcu v celom rozsahu, a to prostredníctvom e-mailovej komunikácie zaslanej pani W. M. pánovi L. Y., zástupcovi žalovaného. Zmluva tak bola podľa žalobcu s poukazom na § 43c, 44 Občianskeho zákonníka platne uzavretá dňa 25.11.2021, keď žalobca prijal Finálny návrh zmluvy a vyjadrenie jeho súhlasu s obsahom došlo žalovanému. Skutočnosť, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy preukazuje aj faktické konanie strán, kedy spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. pre odberné miesto žalobcu zaevidovala žiadosť žalovaného o pridelenie do distribučných kapacít procesom zmeny dodávateľa. Sám žalovaný tak rezervoval distribučné kapacity práve pre odberné miesto žalobcu a oznámil SPP - distribúcia, a.s., že bude dodávať na dané miesto plyn. Tvrdenia, že žalovaný od začiatku rokovaní zachovával vysokú mieru opatrnosti, považoval žalobca za účelové, nakoľko žalovaný najprv uzavrel Obchodnú dohodu o dodávke plynu, neskôr reflektovanú v Zmluve o dodávke zemného
plynu a následne požiadal i SPP - distribúcia, a.s. o pridelenie distribučných kapacít. Z praktického hľadiska je podľa žalobcu nereálne, aby žalovaný predmetnú žiadosť podával bez platne uzavretej zmluvy. Uvedené preukazuje skutočnú vôľu byť zmluvou viazaný. Skutočnosť, že žalovaný po úplnej akceptácii zmluvy prerušil komunikáciu so žalobcom a náhle zmenil svoje správanie (pravdepodobne pre dramatický nárast cien zemného plynu), je konaním v rozpore s poctivým obchodným stykom, ale taktiež s kódexom správania žalovaného zverejneného na jeho internetovej stránke, v zmysle ktorého deklaruje o.i. morálne zásady: - „Spravodlivosť, čestnosť, vzájomný rešpekt, profesionálny prístup a transparentnosť sú základnými princípmi obchodného správania skupiny MET. Tieto zásady určujú naše správanie vo vzťahu k našich spolupracovníkom, obchodným partnerom, zákazníkom, orgánom a verejnosti.“ Skutočnosť, že žalovaný nekonal v súlade s poctivým obchodným stykom, osvedčuje podľa žalobcu konanie žalovaného, ktorý rokoval so spoločnosťou BYP o podmienkach novej zmluvy, odoslal jej emailom finálnu verziu zmluvy podpísanú žalovaným, avšak následne začal tvrdiť, že písomná verzia bola podpísaná neoprávnenou osobou, preto musí byť uzavretá nová zmluva s novou „maržou“ za distribúciu plynu. Taktiež žalovaný bez upovedomenia žalobcu stornoval u spoločnosti SPP
- distribúcia, a.s. podanú žiadosť o pridelenie distribučných kapacít procesom zmeny dodávateľa. S uvedenou argumentáciou a dôkazom o zaevidovaní žiadosti žalovaného v spoločnosti SPP - distribúcia, a.s. sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal so skutočnosťou, či bol právny úkon vykonaný oprávnenou osobou. Emailovú komunikáciu je možné zaslať od žalovaného iba z jednej adresy, t.j. jedným členom štatutárneho orgánu. Táto bola zaslaná z oficiálnej adresy žalovaného (L..Y..H.), teda právny úkon bol urobený členom štatutárneho orgánu žalovaného a nie fyzickou osobou L. Y.N.. V rámci prílohy č. 4 Zmluvy sa strany výslovne dohodli, že kontaktnou osobou pre prípad elektronickej komunikácie bude za žalovaného L. Y. a za žalobcu pani W. M.. Odoslanie a schválenie oferty tak bolo vykonané oprávnenými osobami. Preto je podľa žalobcu nedôvodný zaver súdu prvej inštancie, že platnosť zmluvy môže byť spojená výlučne iba s faktickými podpismi zmluvných strán. Podľa žalobcu nemožno zo samotného zaslania zmluvy o združených dodávkach plynu zo strany žalovaného prostredníctvom emailu odvodzovať vôľu žalovaného uzatvoriť zmluvu v písomnej podobe. V priebehu rokovaní, ktoré predchádzali uzatvoreniu zmluvy, sa žalobca a žalovaný nedohodli a ani žiadna zo zmluvných strán nikdy nenavrhla, že zmluva sa musí uzatvoriť písomne. Tvrdenia žalovaného, že písomné uzatváranie zmlúv vychádza z interných pravidiel žalovaného, považoval žalobca za účelové a irelevantné. Žalobca namietal i nesprávne vyhodnotene osvedčenia potreby bezodkladného zásahu do právnych vzťahov, nakoľko nedodanie plynu môže mať negatívne následky nielen na samotnú prevádzku žalobcu, ale aj na jeho zmluvných partnerov. Hlavným odberateľom a kľúčovým zmluvným partnerom žalobcu je spoločnosť MECOM GROUP s.r.o., Poľná 4, Humenné, IČO: 31 735 151, ktorá zamestnáva 600 zamestnancov. Odber tepla si spoločnosť MECOM GROUP s.r.o. nemôže zabezpečiť iným spôsobom ako pomocou technológie žalobcu. Žalobca žiadal zaviazať žalovaného iba počas trvania zmluvy, t.j. do 31.12.2023 v rozsahu a medziach zmluvy, čo žalovaného neprimerane neobmedzí.
5. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie síce v odôvodnení uviedol, že rozhodnutie, na ktoré sa odvolával žalobca (sp. zn. 3Cob/149/2006) sa zakladá na iných skutkových okolnostiach, avšak nie je zrejmé, prečo by to tak malo byť a čo je oproti posudzovanej veci rozdielne. Absentuje jasné, zrozumiteľné a určité odôvodnenie, čo porušuje princíp právnej istoty, ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva, kedy sa na rovnakú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. V ďalšom sa žalobca vyjadroval k námietkam žalovaného, ktoré boli uvedené v doplňujúcom vyjadrení žalovaného zo dňa 07.01.2022, nakoľko mu neboli doručené, dozvedel sa o nich až nahliadnutím do spisu. Uviedol, že žalovaný síce vo vyjadrení poukazuje na vyhlášku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z.z. obsahujúcu taxatívny výpočet podstatných náležitostí, ktoré musia spravidla obsahovať zmluvy uzatvorené v energetickom priemysle, avšak zámerne neuvádza, ktorá absentuje v ústne uzatvorenej zmluve. Taktiež inštitút „dodávateľa poslednej inštancie“ v zmysle zákona o energetike trvá iba tri mesiace, preto potom musí koncový odberateľ uzavrieť zmluvu o združených dodávkach plynu s niektorým z odberateľov pôsobiacich na trhu s energetikou. Žalobca však má platne uzavretú ústnu zmluvu so žalovaným, preto nie je legitímny dôvod, prečo by musel uzatvárať ďalšiu s iným dodávateľom. V dôsledku nesprávneho vyhodnotenia dôkazov súdom mal žalobca za to, že súd dospel k nesprávnemu zisteniu (ustáleniu) skutkového stavu, zároveň že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom a rovnako tak aj riadnym neodôvodnením rozsudku znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, vec aj nesprávne právne posúdil a súčasne zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené osobitne s ohľadom na nové tvrdenia žalovaného uvedené v jeho predchádzajúcich podaniach doručených súdu.
6. Písomným podaním zo dňa 15.03.2022 sa k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a mal za to, že súd správne vec právne posúdil, keď uzavrel, že medzi stranami nevznikol záväzkový vzťah. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na svoje vyjadrenia vo veci. K námietke nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že odôvodnenie zaberá celkovo 8 strán a obsahuje všetky náležitosti ako: čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, vyjadrenie žalovaného a prostriedky procesnej obrany, posúdenie čiastkových skutkových tvrdení strán a ich vyhodnotenie, vyhodnotenie dôkaznej situácie, právne posúdenie. Sú citované všetky relevantné právne ustanovenia, ktoré súd aplikoval a nechýba zreteľné odôvodnenie právneho posúdenia. Súd prvej inštancie odôvodnil uznesenie 3 rozhodujúcimi dôvodmi: 1./ zmluva o združenej dodávke zemného plynu medzi stranami vyžadovala písomnú formu (bod 19 uznesenia), 2./ odlíšenie rokovania o uzatvorení zmluvy od uzatvorenia zmluvy, resp. od oferty a jej akceptácie (bod 19 uznesenia), (3) podpisovanie písomnosti zo strany žalovaného sa realizuje v súlade so zápisom v Obchodnom registri, a to dvoma členmi predstavenstva žalovaného (bod 20 uznesenia). Vo vzťahu k odôvodneniu žalobcových skutkových tvrdení žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 464/2014-11 zo dňa 13.08.2014, ako i jeho judikatúru (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. IV. ÚS 112/05, sp. zn. I. ÚS 380/08, sp. zn. III. ÚS 172/2010 a sp. zn. II. ÚS 537/2010), judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B) pričom mal za to, že nie je úlohou súdu, aby na každý argument strany bola daná odpoveď. Uznesenie neobsahuje všetky písomné vyjadrenia strán sporu (vrátane emailu od SPP-Distribúcia, a.s.) z toho dôvodu, že ich vyhodnotenie by bolo vzhľadom na všetky skutočnosti uvedené v uznesení nadbytočné, neefektívne a v rámci odôvodnenia aj nepodstatné. Súčasne žalovaný poukázal na jednu zo základných zásad konania o neodkladnom opatrení, v zmysle ktorej nie je daný priestor na plnohodnotné dokazovanie, čo potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6M Cdo 5/2012 zo dňa 28.11.2012. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil uznesenie podľa predstáv žalobcu. Ako žalovaný uviedol už v 1. vyjadrení, vzhľadom na obsahovú rozsiahlosť povinných náležitostí stanovenými vyhláškou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom (ďalej len „Pravidlá trhu“) (a samozrejme aj vzhľadom na posilnenie právnej istoty, nakoľko odber plynu/elektrinu zo strany priemyselných odberateľov je v rádovo v stotisícových/miliónových čiastkach) sa v slovenskej energetickej praxi uplatňuje písomná forma zmlúv o združenej dodávke plynu, ktorú prax v energetike uplatňuje aj žalovaný, pričom zmluva o združenej dodávke plynu ako dvojstranný právny akt je zavŕšený podpisom oboch strán, pričom v prípade žalovaného v súlade s príslušným zápisom v obchodnom registri podpisom dvoch členov predstavenstva. Takzvaná Obchodná dohoda, na ktorú odkazuje žalobca, podľa žalovaného predstavuje prvotné obchodné rokovanie za účelom zistenia podmienok možnej budúcej spolupráce. Dňa 10.11.2021 toto rokovanie pokračovalo zo strany žalovaného zaslaním vzorovej a NEPODPÍSANEJ zmluvy o združenej dodávke plynu žalobcovi. Aj keď síce legislatíva nepredpisuje pre zmluvu o združenej dodávke plynu písomnú formu, žalovaný využíva výlučne len túto formu so svojimi obchodnými partnermi, pričom dané je jednoznačne rozpoznateľné aj z predloženej pracovnej verzie zmluvy o združenej dodávke plynu, viď body 3.3 a 3.4 predmetnej zmluvy, ktoré uvádzajú, že na jej platnosť je potrebný podpis oboch zmluvných strán, na čo nadväzujú strany 4 a 5, ktoré obsahujú nielen riadky pre podpisy štatutárneho orgánu žalobcu, ale aj pre dvoch zástupcov (členov predstavenstva) žalovaného. Nakoľko legislatíva neukladá písomnú formu platí druhá podmienka podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, na ktorú správne poukázal súd v bode 13. a 15. uznesenia, v ktorých konštatuje, že „minimálne žalovaný uviedol požiadavku písomnej formy uzatváranej zmluvy“. Zaslaním predmetnej zmluvy dňa 10.11.2021 zo strany žalovaného, žalovaný dal bez najmenších pochybností najavo svoj úmysel byť viazaný písomnou formou zmluvy, a teda daným úkonom založil písomnú formu zmluvy o združenej dodávke plynu medzi žalobcom a žalovaným. Táto zmluva bola následne predmetnom intenzívneho pripomienkovania z oboch strán (vrátane ich právnych zástupcov), to znamená, že aj žalobca svojím konaním celkom zjavne súhlasil s písomnou formou, o.i. ako je možné vidieť z priloženej spripomienkovanej zmluvy, predmetné body 3.3 a 3.4 žalobca vôbec nerozporoval, a teda celkom zjavne s nimi súhlasil. Žalovaný opätovne uviedol, že posledná verzia tejto rozpracovanej zmluvy, na ktorú sa odvoláva žalobca ako na
údajne „finálnu“, je v režime sledovania zmien, teda plná pripomienkujúcich subjektov z oboch strán, obsahuje viacero nevyplnených častí, farebných polí a komentárov, preto v tejto súvislosti zvláštne vyznievajú tvrdenia žalobcu, že táto verzia neobsahovala „žiadne ďalšie návrhy, doplnenia a pripomienky zmluvných strán“. Absurdnosť celej argumentačnej línie žalobcu ohľadom ústnej formy zmluvy žalovaný videl v skutočnosti, že rozpracovanú zmluvu následne žalobca svojvoľne (prijal všetky zmeny, odstránil komentáre, odstránil farebné polia) vytlačil a jednostranne podpísal (teda absolútne negujúc to, čo teraz tvrdí) a doručil žalovanému dňa 15.12.2021 vyzývajúc ho na jej podpis, ktorú žalovaný nepodpísanú vrátil späť žalobcovi listom zo dňa 17.12.2021. Záujem o uzavretie zmluvy v písomnej forme teda vyplýval z konania oboch strán. Keďže zmluva o združenej dodávke plynu mala mať písomnú formu, potom v zmysle § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj návrh/oferta na uzavretie zmluvy o združenej dodávke plynu musí byť písomná, inak nemá právne účinky. Žalovaný mal za to, že nakoľko zaslaná zmluva nebola podpísaná zo strany žalovaného, ako správne poukázal súd v bode 16., takýto právny úkon je neplatný podľa § 40 ods. 1 OZ a až žalobcom zaslaná a podpísaná zmluva o združenej dodávke plynu, ktorá bola doručená žalovanému dňa 15.12.2021, predstavovala návrh/ofertu podľa § 43a ods. 1 OZ, ktorú však žalovaný neprijal a 17.12.2021 zmluvu (návrh) zaslal späť nepodpísanú. Žalobcove poukazovanie na § 43c ods. 1 a 2 OZ ohľadom včasnosti prijatia návrhu by teda platili, pokiaľ by žalovaný prijal návrh žalobcu, čo sa však nestalo. Za tendenčné považoval žalovaný vyjadrenia žalobcu ohľadom dohodnutej elektronickej komunikácie medzi stranami. Mal za to, že uvedené neguje samotná podpisová strana zmluvy, pričom príloha č. 4 zmluvy s názvom „Kontakty zmluvných strán“ nie je a nemôže byť myslená za účelom podpisu uzatvorenia zmluvy, keďže i samotná príloha v záhlaví odkazuje na platnosť zmluvy, pričom je zjavné, že platnosti zmluvy predchádza jej uzatvorenie, rovnako ako plneniu.
7. K odvolaciemu dôvodu žalobcu ohľadom nesprávnych skutkových zistení, žalovaný uviedol, že na základe vyhodnotenia dôkaznej situácie, súd prvej inštancie prisvedčil argumentom žalovaného, ktoré priamo negujú argumenty žalobcu. Dôkaz žalobcu v podobe akceptujúceho emailu zo dňa 25.11.2021 bol „prebitý“ dôkazom žalovaného v podobe pracovnej verzie zmluvy o združenej dodávke plynu, ktorá jasne v bode 3.3 a 3.4 vyžadovala písomnú formu a podpisy štatutárnych zástupcov oboch strán. Z toho dôvodu sa rozhodnutie bližšie nevyjadrovalo k ostatným dôkazom či už žalovaného alebo žalobcu, nakoľko dané dôkazy hodnoverne objasnili skutkové okolnosti sporu pred súdom. K právnemu posúdeniu namietanému zo strany žalobcu v odvolaní, žalovaný uviedol, že uznesenie bolo vydané v procese aplikácie práva, a to opretím o konkrétnu právnu normu. Udialo sa tak podradením subsumpciou) reálneho skutkového stavu pod právnu normu - § 272 Obchodného zákonníka v spojitosti s § 40 ods. 1 a 3 OZ, ktorú súd doslovne odcitoval. Nesprávnym právnym posúdením veci by bol pritom omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, čo nie je prípad konania na tunajšom súde. Argumenty žalobcu týkajúce sa vzťahu žalovaného so spoločnosťou SEC a BYP považoval žalovaný jednak za irelevantné a jednak za v rozpore s § 366 CSP, keďže neboli uplatnené a tvrdené v priebehu prvoinštančného konania, pričom je zjavné, že ich žalobca mohol použiť už pri návrhu neodkladného opatrenia. Odvolací dôvod týkajúci sa nedostatočne zisteného skutkového stavu preto nemožno podľa žalovaného dávať za vinu súdu, ktorý postupoval v intenciách návrhu žalobcu. Napriek uvedenému sa žalovaný vyjadril aj k novotám, nakoľko ich považoval za mylné a zavádzajúce. V súvislosti s Rámcovou zmluvou o dodávke zemného plynu č. GSC2021001 uzavretou medzi žalovaným a spoločnosťou SEC uviedol, že tá síce obsahovala čl. VII bod 7 ohľadom postúpenia práv a povinností, avšak žalobca opomenul uviesť, že dané predstavovalo právo a nie povinnosť žalovaného tak spraviť. Taktiež za nepravdivé označil tvrdenie žalobcu, že by si spoločnosť SEC nakúpila plyn u žalovaného, nakoľko žalobca nevystavil žiadnu faktúru spoločnosti SEC, ani neeviduje žiadnu úhradu zo strany spoločnosti SEC. Ohľadom znalosti žalovaného o problémoch spoločnosti SEC uviedol, že žalobca ako i spoločnosť SEC zjavne o ekonomických ťažkostiach vedeli, avšak túto skutočnosť pred žalovaným tajili. Akonáhle sa o konkurznom konaní žalovaný dozvedel, ukončil rokovanie so žalobcom. V súvislosti s tvrdeným zámerom žalovaného uzavrieť so žalobcom menej výhodnú cenu, žalovaný namietol jej nelogickosť s poukazom na snahu samotného žalobcu nevýhodnú zmluvu uzavrieť. K vzťahu so spoločnosťou BYP sa žalovaný odmietol vyjadriť, nakoľko si ctí zásadu dôverností informácii/obchodného tajomstva, pričom uvedené nemá podľa neho žiaden súvis s prejednávanou vecou. Žalovaný poukázal na vyjadrenie žalobcu v bode 58 jeho odvolania, v zmysle ktorého sa nepriamo priznal, že mu žiadna škoda nevzniká, nakoľko má zjavne zabezpečený plyn od iného dodávateľa, a to v režime dodávateľa poslednej inštancie. Žiadne obmedzenia nikto z potencionálne poškodených nehlásil, spoločnosť MECOM GROUP s.r.o. riadne vyrába a dodáva svoje výrobky, ktorému žalobca riadne a včas dodáva teplo a elektrinu, pričom od žalovaného šikanózne žiada dodávku plynu. Od 01.01.2022 má teda žalobca zabezpečenú dodávku plynu v režime poslednej inštancie od dodávateľa poslednej inštancie spoločnosti SPP, a.s.,
pričom ako sám žalobca uviedol po uplynutí troj-mesačnej dodávky, ak táto bude trvať, „konkludentne uzatvoril zmluvu o združených dodávkach plynu s odberateľom (poznámka žalovaného: správne má byť dodávateľom), ktorý mu zabezpečoval dodávateľa poslednej inštancie“. To znamená, že aj po uplynutí troch mesiacov naďalej bude mať zabezpečenú dodávku plynu, bez nutnosti zaväzovať žalovaného k takýmto dodávkam. Možno teda zhrnúť, že práva a oprávnené záujmy žalobcu sú adekvátne a účinne chránené a vylučuje sa preto potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Ochrana žalobcu v zmysle § 18 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o energetike“) vzhľadom na princíp subsidiarity neodkladného opatrenia vylučuje aplikáciu/nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko absentuje prvok naliehavosti a nevyhnutnosti neodkladného opatrenia.
8. Žalovaný taktiež namietal neprimeranosť navrhovaného neodkladného opatrenia, vzhľadom ku skutočnosti, že 1./ žalovaný nedisponuje s voľným/k dispozícií plynom, 2./ celý majetok žalobcu (obchodné podiely, hnuteľný majetok a pohľadávky) je predmetom záložného práva v prospech financujúcej banky žalobcu, 3./ dochádza k rastu cenovej hladiny zemného plynu na európskych burzách, a 4./ žalobca je finančne nespôsobilý (viď vyjadrenie 1 žalovaného ohľadom finančného skóre žalobcu), kedy reálna vymožiteľnosť náhrady škody/bezdôvodného obohatenia zo strany žalobcu by sa blížila k nule. Toto riziko sa o to viac zvýšilo po invázií Ruskej federácie na Ukrajinu, po ktorej nastal ešte strmší rast cenovej hladiny plynu a aktuálne (ku dňu 08.03.2022) sa obchoduje na najväčšej európskej plynárenskej burze/uzle TTF cena plynu vo výške 188,395 EUR/MWh10 (ako aritmeticky priemerná cena kvartálu Q2, Q3 a Q4 roku 2022), to znamená, že pri ročnej spotrebe žalobcu vo výške 43 800 MWh (viď bod 2 prílohy č. 1 pracovnej verzie zmluvy o združenej dodávke plynu) predstavuje potencionálna náhrada škody len pre rok 2022 minimálne vo výške 8.383.101 EUR. Nariadenie neodkladného opatrenia by preto malo na žalovaného nie negatívny dopad, ale nezvratný/ likvidačný, kedy nebude mať plyn nielen žalobca ale ani žiaden z existujúcich odberateľov žalovaného. Zásah by bol preto väčší, ako ujma, ktorá hrozí žalobcovi. Žalobcovi žiadna nevznikne, nakoľko bude zachovaný aktuálny zákonný stav, kedy žalovaný nemá uzatvorený záväzkový vzťah so žalobcom.
9. Na základe uvedených skutočností mal žalovaný za to, že nebol ani len osvedčený základný predpoklad v podobe existencie právneho vzťahu medzi stranami, vrátane faktu, že (1) prípadné neodkladné opatrenie by bolo nevykonateľné vzhľadom na dikciu energetickej legislatívy, keď k vykonateľnosti by nebolo možné ani technicky, ani právne začať dodávať plyn (viď čl. II bod C) druhého vyjadrenia žalovaného + viď bod 3.4 druhý odsek pracovnej verzie zmluvy o združenej dodávke plynu), (2) účinnosť zmluvy o združenej dodávky plynu bola podmienená (odkladacia podmienka) v zmysle bodu 3.4 prvý odsek predložením dodatočného zabezpečenia (viď príloha č. 9 a č. 10 predmetnej zmluvy), ktoré nikdy neboli zo strany žalobcu splnené/predložené a finančné prostriedky nikdy na bankový účet žalovaného pripísané a (3) žalobca má a bude mať riadne zabezpečenú dodávku plynu od iného dodávateľa, tým pádom je mu poskytnutá ochrana prostredníctvom Zákona o energetike, ktorá vzhľadom na subsidiaritu vylučuje možnosť dodatočného/duplicitného poskytnutia ochrany prostredníctvom CSP, preto navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu odvolacieho konania.
10. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.
11. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.12.2021 elektronicky s autorizáciou podľa osobitného predpisu sa žalobca proti žalovanému domáha, aby súd nariadil neodkladné opatrenie spočívajúce v uložení povinnosti žalovanému dodávať žalobcovi plyn v období odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia súdu o nariadení neodkladného opatrenia do 31.12.2023 do odberného miesta žalobcu č. SKSPPDIS000830010687 v rozsahu stanovenom Zmluvou o združených dodávkach zemného plynu SC2021/917, ktorej znenie bude tvoriť prílohu tohto rozhodnutia a súčasne aby súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. Svoj návrh žalobca založil na tvrdení o uzavretí Zmluvy o dodávke zemného plynu s účinnosťou od 01.01.2022 do 31.12.2023 so žalovaným dňa 25.11.2021 v ústnej forme, ktorej obsah bol totožný s obsahom finálneho návrhu zmluvy o združených dodávkach zemného plynu SC2021/917, v dôsledku čoho žalobca legitímne očakával
plnenie si záväzku zo strany žalovaného, ktorý však po uzavretí zmluvy začal so žalobcom komunikovať vyhýbavo, zmenil svoje správanie a stornoval žiadosť o pridelenie distribučných kapacít prenosom zmeny dodávateľa pre odberné miesto bez vedomia žalobcu u spoločnosti SPP - distribúcia, a.s. Konanie preto považoval žalobca za konanie nielen v rozpore s uzavretou zmluvou, ale i v rozpore s poctivým obchodným stykom. Žalobca ako prevádzkovateľ kogeneračnej elektrárne, ktorá vyrába teplo a elektrinu zo zemného plynu a túto ďalej dodáva svojím zmluvným partnerom, v prípade výpadku dodávky plynu bude nútený zastaviť výrobu tepla a elektriny a nebude schopný plniť si svoje zmluvné záväzky. Výpadok dodávky plynu podľa zmluvy bude mať podľa žalobcu pre neho likvidačný dopad, pričom škodu odhadoval za roky 2022-2023 na 6.500.000 EUR (rozdiel burzovej ceny za plyn k 22.12.2021 a ceny plynu podľa zmluvy na obdobie rokov 2022-2023 + marža obchodníka s plynom a náklady na prepravu plynu, v dôsledku čoho by bola škoda ešte vyššia). Zastavenie dodávok má okrem iného likvidačný dopad aj na zmluvných partnerov žalobcu, ako napr. spoločnosť MECOM GROUP s.r.o., IČO: 31 735 151, ktorá zamestnáva 600 zamestnancov a má so žalobcom uzavretú zmluvu na dodávku elektriny a tepla do 31.12.2035, ktorú si nemôže zabezpečiť iným spôsobom ako pomocou technológie žalobcu. Bez týchto dodávok by musela daná spoločnosť výrobu zastaviť, čo bude mať dopad na zásobovanie spotrebiteľov s potravinami. Škodu možno vyčísliť na 5-7 miliónov EUR pri krátkodobej mesačnej odstávke, čo za zmluvné obdobie predstavuje 120-168 miliónov EUR.
12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
16. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
17. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
18. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
19. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
21. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a s odvolaním žalobcu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí riadne a presvedčivo vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami významnými vo vzťahu k návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
22. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v danom prípade žalobca odôvodňoval svoj návrh potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. V každom prípade však žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a súčasne je jeho povinnosťou v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť žalobcu pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá žalobcovi povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.
23. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.4.2012 pod sp. zn. 1Cdo/147/2011 vo vzťahu k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle CSP, uviedol, že „Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“
24. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia hodnoverným spôsobom neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorého ochrany sa domáhal, t.j. v danom prípade nároku na dodávku zemného plynu podľa podmienok a v rozsahu stanovenom Zmluvou o združených dodávkach zemného plynu SC2021/917. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na proces uzatvárania ústnej zmluvy o dodávke zemného plynu, avšak neosvedčil, že by zmluva bola uzavretá osobami, ktoré sú v tomto prípade oprávnené konať za žalobcu, resp. žalovaného. Žalobca neosvedčil, žeby právny úkon - oferta bola urobená oprávnenou osobou, t.j. osobou oprávnenou konať za podnikateľa
- spoločnosť MET Slovakia a.s., ktorej konanie sa v zmysle § 13 ods. 2 v spojení s § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka považuje za konanie podnikateľa. Z výpisu z obchodného registra je zjavné, že v čase vykonania právneho úkonu - oferty zo strany žalovaného, ktorá bola doručovaná emailom zo dňa 25.11.2021 žalobcovi, bol spôsob konania predstavenstva žalovaného zapísaný tak, že spoločnosť koná prostredníctvom ktoréhokoľvek obyčajného člena predstavenstva (t.j. člena, ktorý nie je predsedom alebo podpredsedom predstavenstva) konajúceho spoločne s predsedom predstavenstva, s ktorýmkoľvek podpredsedom predstavenstva alebo s druhým bežným členom predstavenstva, pričom v mene spoločnosti sa každý člen predstavenstva podpisuje pripojením svojho vlastnoručného podpisu. Žalobca neosvedčil, že by ústny návrh zmluvy (email zo dňa 25.11.2021) bol právnym úkonom predstavenstva žalovaného a vyjadroval jeho vôľu zaviazať sa k navrhovanému obsahu zmluvy v ústnej forme. Samotný email zaslaný z oficiálnej stránky žalovaného jedným z členov predstavenstva L. Y. nie je úkonom spoločnosti a preto nie je spôsobilý vyvolať právny následok a priamo zaväzovať spoločnosť žalovaného. V nadväznosti na uvedené je potom irelevantné, či žalobca takýto návrh na uzavretie zmluvy akceptoval alebo nie, pričom v tejto súvislosti nemožno opomenúť, že ani konanie zástupcu žalobcu - pani W. M. nie je konaním štatutárneho orgánu žalobcu, ktorého súhlas s uzavretím zmluvy (akceptácie návrhu zmluvy) žalobca neosvedčil. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie správne uzavrel, že v tomto prípade išlo iba o proces rokovania o uzavretí zmluvy, pričom nemožno opomenúť ani obsah zmluvy, na ktorú poukazuje žalobca a ktorou mieni byť i zaviazaný. Z verzie návrhu Zmluvy zaslanej zo strany žalovaného emailom zo dňa 25.11.2021, ktorú žalobca považoval za ofertu/návrh na uzavretie Zmluvy o dodávke zemného plynu jednoznačne vyplýva, že v nej žalovaný v súlade s § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka na viacerých miestach prejavil vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie uvedené vyplýva z čl. 3.3
predmetnej finálnej verzie zmluvy, kde je uvedené, že „Táto zmluva sa vyhotovuje v dvoch rovnopisoch s platnosťou originálu, pre každú zmluvnú stranu po jednom vyhotovení.“ ako i z čl. 3.4 Zmluvy, kde je uvedené: „Táto zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpisu obomi zmluvnými stranami a účinnosť dňom začatia dodávok podľa prílohy...“, ktoré články (na rozdiel od iných) žalobca nerozporoval. S poukazom na uvedené Zmluva vyžadovala pre svoju platnosť písomnú formu (§ 272 ods. 1 Obchodného zákonníka), ktorú však žalobca nielen neosvedčil, ale v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani netvrdil. Následné faktické konanie žalovaného (podanie žiadosti spoločnosti SPP- distribúcia, a.s. žalovaným o pridelenie distribučných kapacít procesom zmeny dodávateľa, ktorú i tak následne odvolal) nemožno považovať za prejav vôle uzavrieť zmluvu v ústnej forme s obsahom predpokladajúcim písomnú formu zmluvy, ani ako konanie spoločnosti žalovaného, ktoré má za následok uzavretie zmluvy a uvedené konanie žalovaného nemá žiaden vplyv na proces uzatvárania zmlúv. Podľa § 72 ods. 3 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom musí byť žiadosť nového dodávateľa plynu doručená v časovom predstihu 21 dní pred dňom požadovanej účinnosti zmeny dodávateľa plynu, preto samotné doručenie žiadosti za účelom splnenia lehôt má len evidenčný/ administratívny charakter bez právnej relevancie k uzavretiu zmluvy so žalobcom. I v prípade, ak žalobca bol na základe žiadosti zaradený do bilančnej skupiny žalovaného, tak mohol byť/a aj bol následne vyradený. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutkových okolností vyplývajúcich zo spisu podľa stavu v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, keďže ani odvolacia argumentácia žalobcu hodnoverným a aspoň vysoko pravdepodobným spôsobom neosvedčuje opodstatnenosť tvrdenia žalobcu o ústne uzatvorenej zmluve o dodávke zemného plynu dňa 25.11.2021 obsahovo totožnej s písomným návrhom Zmluvy o združených dodávkach zemného plynu SC2021/917, z ktorej by vyplývala povinnosť žalovaného dodávať žalobcovi zemný plyn v rozsahu a za stanovených podmienok tak, ako je uvedené v návrhu zmluvy.
25. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že samotná rozsiahlosť odôvodnenia a podľa strany sporu malý počet odsekov odôvodnenia nie je dôvodom osvedčujúcim nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia. Odvolací súd totožne s tvrdeniami uvádzanými žalovaným vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu má za to, že súd prvej inštancie sa v zmysle § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP riadne, jasne a výstižne vysporiadal s podstatnými skutkovými a právnymi argumentami strán, uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, resp. i ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (či už prvoinštančného alebo odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritériá pre dostatočné odôvodnenie napadnuté uznesenie splnilo, keď dalo odpoveď na podstatné skutkové a právne argumenty žalobcu, pričom pre záver odôvodňujúci zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje nesplnenie čo i len jednej z podmienok, v tomto prípade neosvedčenie pravdepodobnosti nároku žalobcu. Nie je následne potrebné, ako správne uviedol i súd prvej inštancie, ďalej sa vysporiadavať i s ostatnými podmienkami, ako je napr. osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.
26. Súd prvej inštancie následne správne uzavrel i skutočnosť, že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/149/2006, na ktoré sa v návrhu odvolával žalobca, sa zakladá na iných skutkových okolnostiach. Z obsahu predmetného rozhodnutia je zrejmé, že krajský súd pri rozhodovaní vychádzal z platne uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu uzavretej medzi stranami sporu, pričom vyhodnotil, že žalobca osvedčil nárok, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana, ako i bezprostredné ohrozenie nároku žalobcu, keď žalovaný prerušil dodávku zemného plynu žalobcovi. V
tomto konaní žalobca jednak neosvedčil pravdepodobnosť svojho nároku a jednak žalovaný ani priamo nedodával plyn žalobcovi, resp. svoju dodávku vo vzťahu k žalobcovi neprerušil. Súd prvej inštancie síce v odôvodnení podrobnejšie neuviedol odlišnosť skutkových okolností, avšak uvedené nemalo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia.
27. Vo vzťahu k novo predloženým dôkazom (Rámcová zmluva o dodávke zemného plynu č. GSC2021001 zo dňa 17.02.202, potvrdenia o nákupe plynu č. 2021/01, 2021/02, 2021/03 a 2021/04, Dohoda o zmene zmluvnej strany z 03.01.2021) a námietkam žalobcu týkajúcich sa spolupráce žalovaného so spoločnosťami SEC a BYP, kedy podľa žalobcu žalovaný v zmysle Rámcovej zmluvy mal vstúpiť do práv a povinností spoločnosti SEC ako odberateľa a ňou zakúpený plyn sám ďalej dodávať koncovým odberateľom spoločnosti SEC (t.j. žalobcovi a spoločnosti BYP) odvolací súd uvádza, že ide o prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca dôvodil ich uplatnenie odkazom na § 365 ods. 1 písm. g) CSP s ohľadom na nové tvrdenia žalovaného uvedené v jeho vyjadreniach k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré mu neboli zo strany súdu prvej inštancie doručené, dozvedel sa o nich až nahliadnutím do spisu dňa 05.01.2022. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu namietal ich použitie ako novôt s poukazom na ustanovenie § 366 písm. d) CSP, keď mal za to, že nové argumenty mohol žalobca použiť už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
28. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
29. Odvolací súd s poukazom na § 366 písm. d) v spojení s čl. 6 a čl. 9 základných princípov CSP odvolacie námietky žalobcu pripustil, nakoľko mal za to, že zásadu rovnosti zbraní je potrebné vnímať ako rovnakú mieru možností participovať na procesných úkonoch ako vlastných (prostriedky procesného útoku v procesných úkonoch) tak i v procesných úkonoch protistrany v tom zmysle, aby ku každej relevantnej námietke, tvrdeniu či dôkazu mala objektívnu možnosť vyjadriť sa protistrana. Každá procesná strana má právo oboznámiť sa a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany a keďže súd prvej inštancie nedoručil na vedomie žalobcovi vyjadrenie žalovaného k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, žalobca mal možnosť prvýkrát reagovať a vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného až v odvolaní. Na základe uvedeného nebol dôvod, aby ich žalobca použil už v samotnom návrhu, keď oprel svoje skutkové tvrdenia o iné skutočnosti. Napriek pripusteniu novôt v odvolacom konaní, odvolací súd musí konštatovať nedôvodnosť aj týchto námietok žalobcu. Žalobca v odvolaní tvrdil, že žalovaný v zmysle čl. VII ods. 7 Rámcovej zmluvy zo dňa 17.12.2021 uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou SEC bol povinný vstúpiť do práv a povinností spoločnosti SEC ako odberateľa plynu od žalovaného a ňou zakúpený plyn sám ďalej dodávať koncovým odberateľom spoločnosti SEC (t.j. žalobcovi a spoločnosti BYP). Podľa článku VII ods. 7 Rámcovej zmluvy: „Zmluvné strany potvrdzujú, že odberateľ nakupuje plyn v súlade s podmienkami tejto zmluvy za účelom jej ďalšieho predaja príslušným koncovým odberateľom plynu, ktorí sú oprávnenými subjektami k odberným miestam v zmysle legislatívy v oblasti energetiky a záväzných predpisov. Zmluva o združenej dodávke plynu, ktorá bude uzavretá medzi odberateľom a dodávateľom plynu a príslušnými koncovými odberateľmi plynu bude obsahovať všetky náležitosti stanovené v legislatíve v oblasti energetiky, vrátane pravidiel trhu s plynom a takisto všetky náležitosti stanovené v legislatíve v oblasti energetiky, vrátane pravidiel trhu s plynom a takisto ustanovenia obsahujúce súhlas koncového odberateľa plynu s tým, že pokiaľ mu bude doručené oznámenie o postúpení práv a povinností zo strany dodávateľa, dodávateľ tým vstúpi do práv a povinností odberateľa ako dodávateľa plynu, čím jeho novým dodávateľom plynu v zmysle príslušnej zmluvy o združenej dodávke plynu bude dodávateľ. Za účelom kontroly dodržiavania predchádzajúcej vety, dodávateľ je oprávnený od odberateľa požadovať celé znenie príslušnej zmluvy (vrátane príloh) medzi odberateľom ako dodávateľom plynu a koncovým odberateľom plynu, pričom takéto sprístupnenie nie je považované za porušenie obchodného tajomstva/dôverných informácii zo strany dodávateľa...“ Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobca netvrdil a ani neosvedčil, že by jednak ustanovenia zmluvy, ktorú uzavrel so svojím predchádzajúcim dodávateľom zemného plynu - spoločnosťou SEC takúto podmienku obsahovali a jednak neosvedčil ani skutočnosť, že by žalovaný v súlade s uvedeným
článkom doručil žalobcovi oznámenie o postúpení práv a povinnosti zo spoločnosti SEC na žalovaného, prípadne došlo k uzavretiu akejkoľvek dohody o zmene zmluvnej strany. Zo sporného článku zároveň vyplýva, že nešlo o povinnosť žalovaného, ale o jeho právo, ktoré nemusel využiť. V tomto smere predložený dôkaz - nepodpísaná Dohoda o zmene zmluvnej strany, kde sú ako účastníci označené spoločnosti SEC, BYP a žalovaný (t.j. osoby odlišné od žalobcu), nie je relevantným dôkazom pre posúdenie vzťahov medzi stranami sporu v tomto konaní a nemá žiaden vplyv na údajnú povinnosť žalovaného dodávať zemný plyn priamo žalobcovi.
30. Okrem vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že navrhované neodkladné opatrenie nespĺňa ani podmienky proporcionality vo vzťahu k žalovanému. Návrhom žalobca sleduje uloženie povinnosti žalovanému dodávať plyn v hodnote niekoľkých miliónov EUR, bez zjavnej reciprocity vo vzťahu k právam žalovaného, t.j. bez zjavného protiplnenia vo forme uloženej povinnosti žalobcovi zaplatiť za takúto dodávku, keď návrhu zjavne nepredchádzalo plnenie zo strany žalobcu. V tejto súvislosti sa odvolaciemu súdu javí návrh žalobcu ako zjavne zneužívajúci právo.
31. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.
33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).