Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (27)4a1/383551.e2dc0a.pdf
PDF · 116.09 KB
No categories available
4Obdo/51/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Obdo 51/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Mgr. V. F., nar. X. bytom
B., zastúpený Advokátskou kanceláriou A. H., s. r. o., Ţilina proti ţalovanému M. H., nar. X.,
bytom Š.M., zastúpený advokátom Mgr. Ľ. K., Č.M., o zaplatenie 209 121,69 eur s prísl.,
vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 17 Cb 142/2009, na dovolanie ţalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. 13 Cob 398/2010-270 z 02. 06. 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline
č. k. 13 Cob 398/2010-270 z 02. júna 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 17 Cb 142/2009-164 z 23. júla 2010 uloţil
ţalovanému povinnosť zaplatiť istinu 209 121,69 eur s 13% úrokom z omeškania ročne
od 08. 06. 2006 do zaplatenia a nahradiť ţalobcovi trovy konania 7 267,85 eur na účet jeho
právneho zástupcu. V odôvodnení uviedol, ţe predmetom konania je nárok vyplývajúci
zo zmluvy o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu uzavretej medzi ţalobcom
ako budúcim nadobúdateľom a M. L., J. J. a M. H. ako budúcimi prevodcami obchodných
podielov v spoločnosti S., s. r. o. Bratislava. Súd dospel k záveru, ţe ak predmetom
povinnosti kontrahovať absolútny obchodný záväzkový vzťah, zmluva o uzavretí budúcej
zmluvy sa bude spravovať právnou úpravou Obchodného zákonníka. Nestotoţnil sa preto
s námietkou ţalovaného, ţe zmluva o budúcej zmluve sa spravuje ustanoveniami
Občianskeho zákonníka lebo ju uzavreli osoby, ktoré nie sú podnikatelia. V odôvodnení sa
vysporiadal aj s namietanou absolútnou neplatnosťou zmluvy podľa § 37 Občianskeho
zákonníka a uviedol, ţe výška obchodného podielu sa dá presne dovodiť zo zmluvy o budúcej
zmluvy a to tak, ţe kaţdý spoločník ako je zrejmé z rozdelenia podielu, ktoré má nastať po
uzavretí zmluvy o prevode obchodného podielu, neprevádzal rovnakú časť podielov. Ak teda
ţalovaný má podľa spoločenskej zmluvy podiel v 1/3, čo sa rovná 33,333% , po prevode mu
malo zostať 16% a prevádza 17,33%. Podľa § 289 Obchodného zákonníka predmet zmluvy
musí byť určený aspoň všeobecne, teda tak, aby súd mohol nahradiť vôľu, čo v danom
prípade môţe urobiť. K vytýkanej absencii náleţitosti zmluvy podľa § 115 Obchodného
zákonníka, a to vyhlásenia ţalobcu o pristúpení k spoločenskej zmluve o zaloţení spoločnosti
S., s. r. o. s poukazom na § 292 ods. 1 Obchodného zákonníka súd konštatoval, ţe nie je
nevyhnutné, aby zmluva o budúcej zmluve svojim obsahom presne kopírovala budúcu
zmluvu. Stačí ak jej obsah je určený aspoň všeobecným spôsobom. Vyhlásenie a pristúpenie
k spoločenskej zmluve podľa § 115 Obchodného zákonníka nie je nevyhnutné a nie je
vylúčené aby takéto vyhlásenie ak nie je zahrnuté priamo v zmluve bolo riešené formou
dodatku. Zdôraznil, ţe zmluvný nárok ţalobcu nevyplýva zo zmluvy podľa § 115
Obchodného zákonníka ale zo zmluvy podľa § 289 Obchodného zákonníka. V nadväznosti na
ďalšiu námietku ţalovaného týkajúcu sa zániku záväzku uzavrieť budúcu zmluvu súd
konštatoval, ţe povaţuje výzvu na uzavretie budúcej zmluvy zo strany ţalobcu v lehote 22 dní
v kontexte s celou zmluvou za okamţitú a je toho názoru, ţe doba, v ktorej mal ţalovaný
zmluvu uzavrieť bola presne stanovená. V súvislosti so ţalobcom namietaného chýbajúceho
osvedčenia podpisu L. F. súd s poukázaním na ustanovenie § 289 ods. 2 Obchodného
zákonníka, konštatoval, ţe zákon vyţaduje len písomnú forma a neosvedčený podpis
by spôsobil neplatnosť len zmluvy uzavretej podľa § 115 Obchodného zákonníka nie zmluvy
uzavretej podľa § 289 ods. 2 Obchodného zákonníka. Za účelovú povaţoval obranu
ţalovaného, ţe výzva L. F. nebola doručená spoločnosti S. s. r. o,
čo nikdy nebolo spochybňované ţalovaným. Súd ďalej konštatoval, ţe má za preukázané,
ţe súhlas valného zhromaţdenia k prevodu obchodného podielu bol daný, čo vyplýva
zo zápisnice o zloţení listín do notárskej úschovy. K námietke nemoţnosti plnenia z dôvodu
navodenia stavu právnej neistoty, ktorý zavinil sám ţalobca súd uviedol, ţe v danej veci
je absolútne irelevantné, či ţalobca zavinil alebo nezavinil ţe spoločnosť S., s. r. o nemohla
plniť L. F. zo zmluvy o budúcej zmluve uzavretej medzi nimi.
Nebolo ani preukázané, ţe by záväzok zanikol podľa § 292 ods. 5 Obchodného zákonníka
a ţe by si v zmysle tohto ustanovenia zaviazaná strana splnila svoju oznamovaciu povinnosť.
Naopak ţalobca sa nikdy netajil tým, ţe jeho snahou bolo získať podiel v spoločnosti L. S. M.
H.. Práve preto došlo k uzavretiu dvoch zmlúv o budúcej zmluve a to jednak medzi
spoločnosťou S. a L. F., ktorá je manţelkou ţalobcu, tak predmetnej zmluvy, ktorá slúţila
vlastne ako poistka a prostriedok k získaniu podielu v L. S. M. H. nepriamo, pretoţe
spoločnosť S. mala podiel v spoločnosti L. S. M. H.. Ţalovaný namietal aj neprimeranú výšku
zmluvnej pokuty, ktorá je v značnom nepomere k hodnote a významu zabezpečovanej
povinnosti, tieţ uviedol, ţe nie je dôvodné aby zmluvnú pokutu poţadoval ţalobca od
ţalovaného ak sa mohol prostredníctvom svojej manţelky domôcť zmluvnej pokuty od
spoločnosti S., s. r. o. Súd uvedené tvrdenia povaţoval za nelogické Súbeţne existovali dve
zmluvy a nie je rozhodujúce, ţe účastníkmi týchto zmlúv boli manţelia F.. Zmluvná pokuta
bola medzi účastníkmi riadne dojednaná. Došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, ktorá bola
zabezpečená zmluvnou pokutou a preto sa ţalobca mal právo jej domáhať. Opodstatnenosť
zmluvne dohodnutej výšky zmluvnej pokuty súd posudzoval z hľadiska, ţe v prípade ak by
nedošlo k porušeniu zmluvnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o budúcej zmluve, ţalobca
by vlastne nepriamo získal súčasne aj obchodný podiel spoločnosti L. S. M. H., pretoţe
spoločnosť S., s. r. o. bola jedným zo spoločníkov spoločnosti L. S. M. H.. Logicky dojedaná
výška zmluvnej pokuty sa odvíjala od hodnoty obchodného podielu spoločnosti L. S. M. H..
Ţalobca preukázal, ţe hodnota obchodného podielu uvedenej spoločnosti predstavovala
50 000 000 Sk, preto sa súdu zmluvná pokuta vo výške 6 000 000 Sk javila primeraná. Súd
ďalej dospel k záveru, ţe ţalobcovi prislúchajú od splatnosti zmluvnej pokuty 13 % zákonné
úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretoţe ich výška dohodnutá
v zmluve nebola. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému
ţalobcovi priznal náhradu trov spojených so zaplatením súdneho poplatku 12 547 eur a trovy
právneho zastúpenia v celkovej sume 7 267,85 eur.
Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Ţiline rozsudkom
č. k. 13 Cob 398/2010 – 270 z 02. 06. 2011 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil,
ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške
2 385,80 eur na účet právneho zástupcu a súčasne vyslovil, ţe proti tomuto rozhodnutiu
odvolacieho súdu je dovolanie prípustné. V odôvodnení uviedol, ţe sa v celom rozsahu
stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto podľa § 219 ods. 2 O. s. p.
rozsudok potvrdil. Na zvýraznenie vecnej správnosti rozhodnutia k jednotlivým odvolacím
dôvodom ţalovaného uviedol, ţe ţalobca uplatnil nárok na základe uzavretej zmluvy
o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu preto súd prvého stupňa správne nárok
posúdil podľa Obchodného zákonníka. Uviedol, ţe z ustanovenia § 289 Obchodného
zákonníka vyplýva záväzok jednej alebo obidvoch zmluvných strán uzavrieť budúcu
zmluvu, a preto obrana ţalovaného, ţe zo zmluvy o budúcej zmluve vyplýva záväzok
len pre ţalovaného nie je právne relevantná. Zhodne so záverom okresného súdu konštatoval,
ţe predmet zmluvy o prevode obchodného podielu uvedený v zmluve o budúcej zmluve
bol vyjadrený určitým spôsobom. Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy je samostatným
zmluvným typom, pre ktorý sa vyţadujú náleţitosti vyplývajúce z uvedeného § 289
ods. 1 Obchodného zákonníka a nevzťahujú sa na ňu náleţitosti zmluvy podľa § 115
Obchodného zákonníka. Odvolací súd zdôraznil, ţe časový termín „okamţite vyzvať“ pouţitý
zmluvnými stranami je nevyhnutné vykladať vo vzájomnej súvislosti s ohľadom
k okolnostiam tej ktorej právnej veci. Za daného stavu dvoch uzavretých zmlúv o budúcej
zmluve o prevode obchodného podielu, v nich vyjadrených termínových údajov a s ohľadom
na účel, ktorý chceli zmluvné strany dosiahnuť, tak podanie výzvy ţalobcom v okresným
súdom ustálenej lehote 22 dní je lehotou, ktorú moţno kvalifikovať ako okamţitú. Dodal,
ţe ţiadna právna norma neposkytuje kritéria pre časový údaj „okamţite“. Odvolací súd
súhlasil s právnymi závermi súdu prvého stupňa v otázke súhlasu valného zhromaţdenia
podľa § 117 ods. 1 Obchodného zákonníka na prevod časti obchodného podielu s tým,
ţe jeho neudelenie neznamená nemoţnosť plnenia podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka
tak ako sa domáhal ţalovaný. Súhlasil aj s názorom prvostupňového súdu o dôsledkoch úkonu
odstúpenia ţalobcu od zmluvy o prevode obchodného podielu. Stotoţnil sa aj s jeho záverom
o dôvodnosti zaplatenia zmluvnej pokuty a úroku z omeškania. Pripustenie dovolania proti
svojmu potvrdzujúcemu rozsudku odôvodnil tým, ţe v celom rozsahu ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, pretoţe sa týmto súdnym rozhodnutím jednotlivo
riešili viaceré právne otázky, ktoré môţu mať dopad na obdobné súdne spory. V právnej teórii
nie je do toho času ani riešená otázka okamţitej výzvy a aký časový údaj má zodpovedať
terminologickému vyjadreniu „okamţite vyzvať“, nie sú ani vymedzené kritériá na základe
čoho krajský súd v predmetnom súdnom rozhodnutí vyslovil, ţe je nevyhnutné vychádzať
výslovne len s ohľadom k okolnostiam, za ktorých boli dojednávané zmluvné práva
a povinnosti. Súčasne v predmetnom súdnom rozhodnutí bol hodnotený vzťah zmluvy
o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu a ( budúcej ) zmluvy o prevode obchodného
podielu, náleţitosti týchto právnych úkonov, náleţitosti určitosti pre zmluvu o budúcej
zmluve o prevode obchodného podielu.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie s poukazom na jeho
prípustnosť podľa § 238 ods. 3 O. s. p. Dovolanie odôvodnil existenciou dôvodov
podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. to znamená, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa jeho názoru záväzok uzavrieť budúcu
zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase
určenom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy, a preto nesúhlasil s právnym názorom
odvolacieho súdu o včasnosti výzvy ţalobcu. Dovolateľ zotrval na tvrdení, ţe zmluva
o budúcej zmluve je absolútne neplatný právny úkonom podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keďţe neobsahuje náleţitosti zmluvy o prevode obchodného podielu, najmä
chýba presné určenie výšky obchodného podielu, ktorý má byť predmetom budúceho
prevodu. V zmluve je neurčitosť a nejasnosť medzi výškou obchodného podielu, ktorý mal
byť predmetom prevodu a výškou ktorú mal ţalobca tieţ ţalovaný po prevode nadobudnúť.
Neurčitosť a nejasnosť bola spôsobená prvotným chýbajúcim presným určením výšky
obchodného podielu, ktorý mal byť predmetom prevodu. Oporu vo vykonanom dokazovaní
nemá tvrdenie súdu, ţe prevodcovia podľa zmluvy neprevádzali rovnakú časť podielu,
pričom ţalovaný mal prevádzať 17,33% - ný obchodný podiel. Toto tvrdenie súdu
je v rozpore so zmluvou. Predmetné nedostatky mohli byť konvalidované tým, ţe by ţalobca
zaslal ţalovanému riadnu výzvu na uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu
so všetkými podstatnými náleţitosťami podľa § 115 Obchodného zákonníka, čo sa nestalo.
Výzva adresovaná ţalovanému neobsahuje bliţšiu špecifikáciu obchodného podielu,
ktorý mal byť predmetom prevodu, preto aj výzva na uzavretie zmluvy ako jednostranný
právny úkon je neplatná pre neurčitosť. Na základe výzvy bez špecifikácie v spojení
s neurčitosťami samotnej zmluvy nemohol ţalovaný pripraviť relevantný návrh zmluvy
čo však nebola jeho povinnosť, lebo nebol oprávnený poţadovať od ţalobcu uzavretie
zmluvy. Ţalovaný sa nemohol dostať do omeškania s plnením záväzkov podľa neplatnej
zmluvy a ţalobcovi nevzniklo právo na zmluvnú pokutu. Ţalovaný tieţ tvrdil, ţe na rozdelení
obchodného podielu bol potrebný súhlas valného zhromaţdenia podľa § 117 ods. 1
Obchodného zákonníka, s ktorým ţalovaný nikdy nedisponoval a nemohol svojvoľne rozdeliť
svoj obchodný podiel a tento previesť na ţalobcu. Ţalovaný nemohol splniť záväzok podľa
zmluvy pre nemoţnosť plnenia v zmysle § 5575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a tým jeho
povinnosť zo zmluvy zanikla. Navrhol aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil
a ţalobu v celom rozsahu zamietol.
Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť z dôvodu,
ţe je neopodstatnené a v celom rozsahu sa stotoţnil s názorom odvolacieho súdu v uvedenom
rozhodnutí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa § 10a ods. 1 O. s. p.
po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) zastúpený
advokátom ( § 241 ods. 1 O. s. p. ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom ( § 238 ods. 3 O. s. p. ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania v zmysle
§ 243a ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa
§ 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu je treba zrušiť.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho
súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa ak odvolací súd vyslovil vo výroku
svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu.
Citovaným ustanovením zákon zveruje oprávnenie odvolaciemu súdu zaloţiť výrokom
prípustnosť dovolania proti rozsudku v prípade, ak toto rozhodnutie je zásadného právneho
významu. Úvahu súdu v tomto smere zákon ohraničuje rámcom posúdenia zásadnosti
právneho významu rozhodnutia po právnej stránke a prípustnosť dovolania neznamená
moţnosť vysloviť prípustnosť dovolania ľubovoľne. Procesná moţnosť odvolacieho súdu
zaloţiť prípustnosť dovolania ani v tomto rámci nesmie viesť k prenášaniu ťaţiska
rozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací. Odvolací súd sa musí vysporiadať
so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a svoj myšlienkový postup musí dostatočne
odôvodniť aj s poukazom na všetky právne závery, ktoré zaujal v rámci rozhodovania.
Ak v rámci vymedzenia dovolacej otázky odvolací súd nastolí viaceré právne otázky, ktorých
riešenie podľa jeho názoru prichádza do úvahy, nemôţe odôvodniť pripustenie dovolania tak,
ţe len všeobecne poukáţe na riešenie viacerých právnych otázok, ktoré môţu mať dopad
na obdobné súdne spory. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ktoré konkrétne právne otázky
odvolací súd posudzoval a z hľadiska predmetu konania povaţoval za otázky zásadného
právneho významu. Dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd pripustil proti
rozsudku dovolanie má osobitný význam, pretoţe ak je dovolanie prípustné podľa
§ 238 ods. 3 O.s.p., dovolateľ je oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu
len z dôvodu, ţe spočíva na nesprávnom právnom posúdení a to len v konkrétne vymedzenej
otázke, pre ktorú bolo dovolanie prípustné.
V predmetnej veci odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia okrem jednej konkrétne
vymedzenej otázky v súvislosti s výkladom pojmu „okamţitá výzva“ ktorú aj sám posúdil
a ktorá podľa jeho názoru v právnej teórii nebola doposiaľ riešená, len všeobecne konštatoval,
ţe v súdnom rozhodnutí boli riešené viaceré právne otázky, ktoré môţu mať dopad
na obdobné spory. Poukázal na hodnotenie vzťahu zmluvy o budúcej zmluvy o prevode
obchodného podielu a zmluvy o prevode obchodného podielu, náleţitostí týchto právnych
úkonov, náleţitosti a určitosť zmluvy o budúcej zmluve vo svojom rozhodnutí bez toho,
aby riadne, jasne a zrozumiteľne uviedol, z akého dôvodu a ktoré konkrétne právne
otázky v súvislosti s posúdením vzťahu zmlúv a ich náleţitostí povaţoval za otázky
zásadného právneho významu, a tým vymedzil rozsah prípustnosti dovolania v zmysle
§ 238 ods. 3 O. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, v časti dôvodov
a vymedzenia právnych otázok, pre ktoré pripustil dovolanie, je nezrozumiteľné a v dôsledku
toho aj nepreskúmateľné.
Podľa § 242 ods. 1 O. s. p. dovolací súd je povinný prihliadnuť na inú vadu konania,
ktorá ma za následok nesprávne rozhodnutie vo veci aj vtedy, ak by táto vada nebola
uplatnená v dovolaní ako dovolací dôvod. V dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia
v predmetnej veci je odvolacie konanie zaťaţené inou vadou § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.,
a preto dovolací súd v zmysle § 243b ods. 1 O. s. p. zrušil rozsudok odvolacieho súdu
a podľa § 243b ods. 2 O. s. p. mu vec vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na výskyt procesnej
vady konania dovolací súd neposudzoval či napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách konania pôvodného aj dovolacieho
konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. februára 2012
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková