Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/51/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Mgr. V. F., nar. X. bytom

B., zastúpený Advokátskou kanceláriou A. H., s. r. o., Ţilina proti ţalovanému M. H., nar. X.,

bytom Š.M., zastúpený advokátom Mgr. Ľ. K., Č.M., o zaplatenie 209 121,69 eur s prísl.,

vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. , na dovolanie ţalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. -270 z 02. 06. 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline

č. k. -270 z 02. júna 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin rozsudkom č. k. -164 z 23. júla 2010 uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť istinu 209 121,69 eur s 13% úrokom z omeškania ročne

od 08. 06. 2006 do zaplatenia a nahradiť ţalobcovi trovy konania 7 267,85 eur na účet jeho

právneho zástupcu. V odôvodnení uviedol, ţe predmetom konania je nárok vyplývajúci

zo zmluvy o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu uzavretej medzi ţalobcom

ako budúcim nadobúdateľom a M. L., J. J. a M. H. ako budúcimi prevodcami obchodných

podielov v spoločnosti S., s. r. o. Bratislava. Súd dospel k záveru, ţe ak predmetom

povinnosti kontrahovať absolútny obchodný záväzkový vzťah, zmluva o uzavretí budúcej

zmluvy sa bude spravovať právnou úpravou . Nestotoţnil sa preto

2

s námietkou ţalovaného, ţe zmluva o budúcej zmluve sa spravuje ustanoveniami

lebo ju uzavreli osoby, ktoré nie sú podnikatelia. V odôvodnení sa

vysporiadal aj s namietanou absolútnou neplatnosťou zmluvy podľa § 37 Občianskeho

zákonníka a uviedol, ţe výška obchodného podielu sa dá presne dovodiť zo zmluvy o budúcej

zmluvy a to tak, ţe kaţdý spoločník ako je zrejmé z rozdelenia podielu, ktoré má nastať po

uzavretí zmluvy o prevode obchodného podielu, neprevádzal rovnakú časť podielov. Ak teda

ţalovaný má podľa spoločenskej zmluvy podiel v 1/3, čo sa rovná 33,333% , po prevode mu

malo zostať 16% a prevádza 17,33%. Podľa predmet zmluvy

musí byť určený aspoň všeobecne, teda tak, aby súd mohol nahradiť vôľu, čo v danom

prípade môţe urobiť. K vytýkanej absencii náleţitosti zmluvy podľa § 115 Obchodného

zákonníka, a to vyhlásenia ţalobcu o pristúpení k spoločenskej zmluve o zaloţení spoločnosti

S., s. r. o. s poukazom na súd konštatoval, ţe nie je

nevyhnutné, aby zmluva o budúcej zmluve svojim obsahom presne kopírovala budúcu

zmluvu. Stačí ak jej obsah je určený aspoň všeobecným spôsobom. Vyhlásenie a pristúpenie

k spoločenskej zmluve podľa nie je nevyhnutné a nie je

vylúčené aby takéto vyhlásenie ak nie je zahrnuté priamo v zmluve bolo riešené formou

dodatku. Zdôraznil, ţe zmluvný nárok ţalobcu nevyplýva zo zmluvy podľa § 115

ale zo zmluvy podľa . V nadväznosti na

ďalšiu námietku ţalovaného týkajúcu sa zániku záväzku uzavrieť budúcu zmluvu súd

konštatoval, ţe povaţuje výzvu na uzavretie budúcej zmluvy zo strany ţalobcu v lehote 22 dní

v kontexte s celou zmluvou za okamţitú a je toho názoru, ţe doba, v ktorej mal ţalovaný

zmluvu uzavrieť bola presne stanovená. V súvislosti so ţalobcom namietaného chýbajúceho

osvedčenia podpisu L. F. súd s poukázaním na ustanovenie § 289 ods. 2 Obchodného

zákonníka, konštatoval, ţe zákon vyţaduje len písomnú forma a neosvedčený podpis

by spôsobil neplatnosť len zmluvy uzavretej podľa nie zmluvy

uzavretej podľa . Za účelovú povaţoval obranu

ţalovaného, ţe výzva L. F. nebola doručená spoločnosti S. s. r. o,

čo nikdy nebolo spochybňované ţalovaným. Súd ďalej konštatoval, ţe má za preukázané,

ţe súhlas valného zhromaţdenia k prevodu obchodného podielu bol daný, čo vyplýva

zo zápisnice o zloţení listín do notárskej úschovy. K námietke nemoţnosti plnenia z dôvodu

navodenia stavu právnej neistoty, ktorý zavinil sám ţalobca súd uviedol, ţe v danej veci

je absolútne irelevantné, či ţalobca zavinil alebo nezavinil ţe spoločnosť S., s. r. o nemohla

plniť L. F. zo zmluvy o budúcej zmluve uzavretej medzi nimi.

Nebolo ani preukázané, ţe by záväzok zanikol podľa

3

a ţe by si v zmysle tohto ustanovenia zaviazaná strana splnila svoju oznamovaciu povinnosť.

Naopak ţalobca sa nikdy netajil tým, ţe jeho snahou bolo získať podiel v spoločnosti L. S. M.

H.. Práve preto došlo k uzavretiu dvoch zmlúv o budúcej zmluve a to jednak medzi

spoločnosťou S. a L. F., ktorá je manţelkou ţalobcu, tak predmetnej zmluvy, ktorá slúţila

vlastne ako poistka a prostriedok k získaniu podielu v L. S. M. H. nepriamo, pretoţe

spoločnosť S. mala podiel v spoločnosti L. S. M. H.. Ţalovaný namietal aj neprimeranú výšku

zmluvnej pokuty, ktorá je v značnom nepomere k hodnote a významu zabezpečovanej

povinnosti, tieţ uviedol, ţe nie je dôvodné aby zmluvnú pokutu poţadoval ţalobca od

ţalovaného ak sa mohol prostredníctvom svojej manţelky domôcť zmluvnej pokuty od

spoločnosti S., s. r. o. Súd uvedené tvrdenia povaţoval za nelogické Súbeţne existovali dve

zmluvy a nie je rozhodujúce, ţe účastníkmi týchto zmlúv boli manţelia F.. Zmluvná pokuta

bola medzi účastníkmi riadne dojednaná. Došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, ktorá bola

zabezpečená zmluvnou pokutou a preto sa ţalobca mal právo jej domáhať. Opodstatnenosť

zmluvne dohodnutej výšky zmluvnej pokuty súd posudzoval z hľadiska, ţe v prípade ak by

nedošlo k porušeniu zmluvnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o budúcej zmluve, ţalobca

by vlastne nepriamo získal súčasne aj obchodný podiel spoločnosti L. S. M. H., pretoţe

spoločnosť S., s. r. o. bola jedným zo spoločníkov spoločnosti L. S. M. H.. Logicky dojedaná

výška zmluvnej pokuty sa odvíjala od hodnoty obchodného podielu spoločnosti L. S. M. H..

Ţalobca preukázal, ţe hodnota obchodného podielu uvedenej spoločnosti predstavovala

50 000 000 Sk, preto sa súdu zmluvná pokuta vo výške 6 000 000 Sk javila primeraná. Súd

ďalej dospel k záveru, ţe ţalobcovi prislúchajú od splatnosti zmluvnej pokuty 13 % zákonné

úroky z omeškania podľa , pretoţe ich výška dohodnutá

v zmluve nebola. O trovách konania rozhodol súd podľa a úspešnému

ţalobcovi priznal náhradu trov spojených so zaplatením súdneho poplatku 12 547 eur a trovy

právneho zastúpenia v celkovej sume 7 267,85 eur.

Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Ţiline rozsudkom

č. k. – 270 z 02. 06. 2011 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil,

ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške

2 385,80 eur na účet právneho zástupcu a súčasne vyslovil, ţe proti tomuto rozhodnutiu

odvolacieho súdu je dovolanie prípustné. V odôvodnení uviedol, ţe sa v celom rozsahu

stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto podľa

rozsudok potvrdil. Na zvýraznenie vecnej správnosti rozhodnutia k jednotlivým odvolacím

4

dôvodom ţalovaného uviedol, ţe ţalobca uplatnil nárok na základe uzavretej zmluvy

o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu preto súd prvého stupňa správne nárok

posúdil podľa . Uviedol, ţe z ustanovenia Obchodného

zákonníka vyplýva záväzok jednej alebo obidvoch zmluvných strán uzavrieť budúcu

zmluvu, a preto obrana ţalovaného, ţe zo zmluvy o budúcej zmluve vyplýva záväzok

len pre ţalovaného nie je právne relevantná. Zhodne so záverom okresného súdu konštatoval,

ţe predmet zmluvy o prevode obchodného podielu uvedený v zmluve o budúcej zmluve

bol vyjadrený určitým spôsobom. Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy je samostatným

zmluvným typom, pre ktorý sa vyţadujú náleţitosti vyplývajúce z uvedeného § 289

ods. 1 a nevzťahujú sa na ňu náleţitosti zmluvy podľa

. Odvolací súd zdôraznil, ţe časový termín „okamţite vyzvať“ pouţitý

zmluvnými stranami je nevyhnutné vykladať vo vzájomnej súvislosti s ohľadom

k okolnostiam tej ktorej právnej veci. Za daného stavu dvoch uzavretých zmlúv o budúcej

zmluve o prevode obchodného podielu, v nich vyjadrených termínových údajov a s ohľadom

na účel, ktorý chceli zmluvné strany dosiahnuť, tak podanie výzvy ţalobcom v okresným

súdom ustálenej lehote 22 dní je lehotou, ktorú moţno kvalifikovať ako okamţitú. Dodal,

ţe ţiadna právna norma neposkytuje kritéria pre časový údaj „okamţite“. Odvolací súd

súhlasil s právnymi závermi súdu prvého stupňa v otázke súhlasu valného zhromaţdenia

podľa na prevod časti obchodného podielu s tým,

ţe jeho neudelenie neznamená nemoţnosť plnenia podľa

tak ako sa domáhal ţalovaný. Súhlasil aj s názorom prvostupňového súdu o dôsledkoch úkonu

odstúpenia ţalobcu od zmluvy o prevode obchodného podielu. Stotoţnil sa aj s jeho záverom

o dôvodnosti zaplatenia zmluvnej pokuty a úroku z omeškania. Pripustenie dovolania proti

svojmu potvrdzujúcemu rozsudku odôvodnil tým, ţe v celom rozsahu ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, pretoţe sa týmto súdnym rozhodnutím jednotlivo

riešili viaceré právne otázky, ktoré môţu mať dopad na obdobné súdne spory. V právnej teórii

nie je do toho času ani riešená otázka okamţitej výzvy a aký časový údaj má zodpovedať

terminologickému vyjadreniu „okamţite vyzvať“, nie sú ani vymedzené kritériá na základe

čoho krajský súd v predmetnom súdnom rozhodnutí vyslovil, ţe je nevyhnutné vychádzať

výslovne len s ohľadom k okolnostiam, za ktorých boli dojednávané zmluvné práva

a povinnosti. Súčasne v predmetnom súdnom rozhodnutí bol hodnotený vzťah zmluvy

o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu a ( budúcej ) zmluvy o prevode obchodného

podielu, náleţitosti týchto právnych úkonov, náleţitosti určitosti pre zmluvu o budúcej

zmluve o prevode obchodného podielu.

5

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie s poukazom na jeho

prípustnosť podľa Dovolanie odôvodnil existenciou dôvodov

podľa to znamená, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa jeho názoru záväzok uzavrieť budúcu

zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase

určenom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy, a preto nesúhlasil s právnym názorom

odvolacieho súdu o včasnosti výzvy ţalobcu. Dovolateľ zotrval na tvrdení, ţe zmluva

o budúcej zmluve je absolútne neplatný právny úkonom podľa § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, keďţe neobsahuje náleţitosti zmluvy o prevode obchodného podielu, najmä

chýba presné určenie výšky obchodného podielu, ktorý má byť predmetom budúceho

prevodu. V zmluve je neurčitosť a nejasnosť medzi výškou obchodného podielu, ktorý mal

byť predmetom prevodu a výškou ktorú mal ţalobca tieţ ţalovaný po prevode nadobudnúť.

Neurčitosť a nejasnosť bola spôsobená prvotným chýbajúcim presným určením výšky

obchodného podielu, ktorý mal byť predmetom prevodu. Oporu vo vykonanom dokazovaní

nemá tvrdenie súdu, ţe prevodcovia podľa zmluvy neprevádzali rovnakú časť podielu,

pričom ţalovaný mal prevádzať 17,33% - ný obchodný podiel. Toto tvrdenie súdu

je v rozpore so zmluvou. Predmetné nedostatky mohli byť konvalidované tým, ţe by ţalobca

zaslal ţalovanému riadnu výzvu na uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu

so všetkými podstatnými náleţitosťami podľa , čo sa nestalo.

Výzva adresovaná ţalovanému neobsahuje bliţšiu špecifikáciu obchodného podielu,

ktorý mal byť predmetom prevodu, preto aj výzva na uzavretie zmluvy ako jednostranný

právny úkon je neplatná pre neurčitosť. Na základe výzvy bez špecifikácie v spojení

s neurčitosťami samotnej zmluvy nemohol ţalovaný pripraviť relevantný návrh zmluvy

čo však nebola jeho povinnosť, lebo nebol oprávnený poţadovať od ţalobcu uzavretie

zmluvy. Ţalovaný sa nemohol dostať do omeškania s plnením záväzkov podľa neplatnej

zmluvy a ţalobcovi nevzniklo právo na zmluvnú pokutu. Ţalovaný tieţ tvrdil, ţe na rozdelení

obchodného podielu bol potrebný súhlas valného zhromaţdenia podľa § 117 ods. 1

, s ktorým ţalovaný nikdy nedisponoval a nemohol svojvoľne rozdeliť

svoj obchodný podiel a tento previesť na ţalobcu. Ţalovaný nemohol splniť záväzok podľa

zmluvy pre nemoţnosť plnenia v zmysle , a tým jeho

povinnosť zo zmluvy zanikla. Navrhol aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil

a ţalobu v celom rozsahu zamietol.

6

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť z dôvodu,

ţe je neopodstatnené a v celom rozsahu sa stotoţnil s názorom odvolacieho súdu v uvedenom

rozhodnutí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa

po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený

advokátom ( ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania v zmysle

preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa

a dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu je treba zrušiť.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu.

Citovaným ustanovením zákon zveruje oprávnenie odvolaciemu súdu zaloţiť výrokom

prípustnosť dovolania proti rozsudku v prípade, ak toto rozhodnutie je zásadného právneho

významu. Úvahu súdu v tomto smere zákon ohraničuje rámcom posúdenia zásadnosti

právneho významu rozhodnutia po právnej stránke a prípustnosť dovolania neznamená

moţnosť vysloviť prípustnosť dovolania ľubovoľne. Procesná moţnosť odvolacieho súdu

zaloţiť prípustnosť dovolania ani v tomto rámci nesmie viesť k prenášaniu ťaţiska

rozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací. Odvolací súd sa musí vysporiadať

so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a svoj myšlienkový postup musí dostatočne

odôvodniť aj s poukazom na všetky právne závery, ktoré zaujal v rámci rozhodovania.

Ak v rámci vymedzenia dovolacej otázky odvolací súd nastolí viaceré právne otázky, ktorých

riešenie podľa jeho názoru prichádza do úvahy, nemôţe odôvodniť pripustenie dovolania tak,

ţe len všeobecne poukáţe na riešenie viacerých právnych otázok, ktoré môţu mať dopad

na obdobné súdne spory. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ktoré konkrétne právne otázky

odvolací súd posudzoval a z hľadiska predmetu konania povaţoval za otázky zásadného

právneho významu. Dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd pripustil proti

7

rozsudku dovolanie má osobitný význam, pretoţe ak je dovolanie prípustné podľa

, dovolateľ je oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu

len z dôvodu, ţe spočíva na nesprávnom právnom posúdení a to len v konkrétne vymedzenej

otázke, pre ktorú bolo dovolanie prípustné.

V predmetnej veci odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia okrem jednej konkrétne

vymedzenej otázky v súvislosti s výkladom pojmu „okamţitá výzva“ ktorú aj sám posúdil

a ktorá podľa jeho názoru v právnej teórii nebola doposiaľ riešená, len všeobecne konštatoval,

ţe v súdnom rozhodnutí boli riešené viaceré právne otázky, ktoré môţu mať dopad

na obdobné spory. Poukázal na hodnotenie vzťahu zmluvy o budúcej zmluvy o prevode

obchodného podielu a zmluvy o prevode obchodného podielu, náleţitostí týchto právnych

úkonov, náleţitosti a určitosť zmluvy o budúcej zmluve vo svojom rozhodnutí bez toho,

aby riadne, jasne a zrozumiteľne uviedol, z akého dôvodu a ktoré konkrétne právne

otázky v súvislosti s posúdením vzťahu zmlúv a ich náleţitostí povaţoval za otázky

zásadného právneho významu, a tým vymedzil rozsah prípustnosti dovolania v zmysle

Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, v časti dôvodov

a vymedzenia právnych otázok, pre ktoré pripustil dovolanie, je nezrozumiteľné a v dôsledku

toho aj nepreskúmateľné.

Podľa dovolací súd je povinný prihliadnuť na inú vadu konania,

ktorá ma za následok nesprávne rozhodnutie vo veci aj vtedy, ak by táto vada nebola

uplatnená v dovolaní ako dovolací dôvod. V dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia

v predmetnej veci je odvolacie konanie zaťaţené inou vadou ,

a preto dovolací súd v zmysle zrušil rozsudok odvolacieho súdu

a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na výskyt procesnej

vady konania dovolací súd neposudzoval či napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách konania pôvodného aj dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

8

V Bratislave 29. februára 2012

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková