Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/204/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. P., bývajúceho v Ž.,

zastúpeného J. M., advokátkou so sídlom v Ž., proti odporcom 1/ J. H., bývajúcemu v L.,

zastúpenému F., s.r.o., so sídlom v L., IČO: X., 2/ Okresnému súdu Žilina, so sídlom

v Žiline, Hviezdoslavova č. 28, IČO: 00165859, o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom

súde Trenčín pod sp. zn. , o dovolaní odporcu 1/ proti rozsudku Krajského

súdu v Prešove z 15. marca 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporca 1/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní náhradu trov dovolacieho

konania 98,69 € na účet J. M., advokátky so sídlom v Ž., ktorý je vedený vo V., a.s. Žilina

pod č. X..

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľ sa v konaní domáhal ochrany osobnosti, do ktorej mu, ako uvádzal,

odporca 1/ zasiahol 7. mája 2002 v prítomnosti všetkých sudcov a justičných čakateľov

Okresného súdu Žilina verbálnym útokom, pri ktorom navrhovateľa označil za „chrapúňa“.

V rámci ochrany osobnosti sa navrhovateľ domáhal ospravedlnenia a tiež náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Okresný súd Trenčín rozsudkom zo 14. mája 2010 č.k. -307 uložil

odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi do 15 dní 1 500 € a vo zvyšnej časti návrh

smerujúci proti odporcovi 1/ zamietol. Návrh voči odporcovi 2/ zamietol v celom rozsahu.

Rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej. Vychádzal z toho, že verejné označenie navrhovateľa za „chrapúňa“ bolo spôsobilé

zasiahnuť do jeho osobnostných práv. Morálna satisfakcia – ospravedlnenie sa odporcu 1/

pred kolektívom, pred ktorým toto urážlivé slovo v minulosti odznelo, už nie je v súčasnosti

možné vzhľadom na podstatnú zmenu okolností. Zostala možnosť nahradiť navrhovateľovi

jemu spôsobenú ujmu vo forme materiálnej satisfakcie. So zreteľom na podstatu útoku,

okolnosti, za ktorých k nemu došlo, ako aj s prihliadnutím na jeho dôsledky považoval

za primeranú náhradu 1 500 €. Náhradu vo výške presahujúcej túto sumu považoval

za neprimeranú, a preto návrh, pokiaľ smeroval proti odporcovi 1/, vo zvyšnej časti zamietol.

Zamietnutie návrhu voči odporcovi 2/ odôvodnil nedostatkom pasívnej legitimácie tohto

subjektu – odporca 1/ totiž predmetné urážlivé označenie nepoužil ako štatutárny zástupca

odporcu 2/. V odôvodnení vysvetlil tiež, na základe čoho dospel k záveru, že navrhovateľom

a odporcom 1/ uzavretá dohoda o urovnaní z 25. marca 2008 (ďalej len „dohoda o urovnaní“)

sa netýkala (nemohla týkať) práv a povinností, ktoré sú predmetom tohto sporu.

Proti výroku uvedeného rozsudku, ktorým bolo návrhu sčasti vyhovené, podal

odporca 1/ odvolanie. Krajský súd v Prešove (príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle

) rozsudkom z 15. marca 2011 sp. zn. rozsudok súdu prvého

stupňa v odvolaním napadnutej časti – vo výroku o povinnosti odporcu 1/ zaplatiť

navrhovateľovi v lehote 15 dní sumu 1 500 € – potvrdil. V odôvodnení poukázal na právnu

úpravu ochrany osobnosti obsiahnutú v až 13 a uviedol, že súd

prvého stupňa v potrebnej miere zistil skutkový stav a svoje skutkové zistenia primerane

a v súlade so zákonom právne posúdil. Z dôvodov, ktoré vysvetlil už prvostupňový súd,

dospel aj odvolací súd k záveru, že návrh je opodstatnený v časti, v ktorej sa navrhovateľ voči

odporcovi 1/ domáhal zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 1 500 €.

Pri určovaní výšky primeranej náhrady tejto ujmy súd prvého stupňa správne vychádzal

z okolností, za ktorých došlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, zohľadnil povahu

verbálneho útoku, jeho intenzitu a tiež negatívne dôsledky ním vyvolané. Pokiaľ odporca 1/

namietal, že vo všeobecnosti je prioritnou morálna satisfakcia (ospravedlnenie) a že

materiálnu satisfakciu nie je prípustné priznať, ak nie je požadovaná alebo možná morálna

satisfakcia, odvolací súd konštatoval, že navrhovateľ vzal späť návrh v časti, ktorou sa

pôvodne voči odporcovi 1/ domáhal ospravedlnenia, a že skutočne nastala podstatná zmena

okolností, za ktorých by bolo možné priznať navrhovateľovi ním pôvodne požadovanú

morálnu satisfakciu. K otázke právnych účinkov dohody o urovnaní dospel odvolací súd

k záveru, že navrhovateľ sa ňou nemohol platne vzdať svojich osobnostných práv, a že

odporca 1/ neopodstatnene namieta, že nárok navrhovateľa touto dohodou zanikol. Pokiaľ

odporca 1/ v odvolaní namietal, že neboli vypočutí všetci sudcovia Okresného súdu Žilina,

ktorí boli prítomní pri označí navrhovateľa za „chrapúňa“, odvolací súd poukázal na to, že už

súdom prvého stupňa boli v dostatočnej miere zistené skutkové okolnosti, za ktorých k tomu

došlo. Pritom sudkyňa J. U., osoby ktorej sa mal odporca 1/ na predmetnom zhromaždení

„zastať“ a v súvislosti s tým použiť toto označenie navrhovateľa, sama uviedla, že vulgárny

prednes odporcu 1/ ju pohoršil; výraz „chrapúň“ bol použitý s plným vedomím, so zámerom

uraziť a pred celým kolektívom znevážiť navrhovateľa, ktorý pre také správanie odporcu 1/

nedal žiadnu príčinu. V závere odôvodnenia odvolací súd uviedol, že o trovách odvolacieho

konania rozhodne súd prvého stupňa.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol odporca 1/ dovolaním, ktoré odôvodnil tým, že

odvolací súd mu odňal možnosť pred súdom konať ( ) a napadnutý

rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Odvolaciemu súdu vytkol, že sa vôbec nezaoberal meritom odvolania, nevysporiadal sa

s odvolacími námietkami (týkajúcimi sa najmä právnych účinkov dohody o urovnaní

a nedostatočného zistenia skutkových podkladov pre určenie primeranej výšky náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch), že postupoval v rozpore s princípom rovnosti účastníkov

a princípom dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania. Pri vyhodnocovaní výsledkov

dokazovania sa navyše dopustil zrejmého omylu – odporca 1/ sa na verejnom zhromaždení

zastal osoby J. U.; o pobúrení jeho vystúpením sa však vyjadrila odlišná sudkyňa – J. U..

Nesprávne sú právne závery, ku ktorým dospel odvolací súd pri posudzovaní účinkov dohody

o urovnaní. Nerozlišoval totiž dôsledne medzi pojmami „právo“ a „nárok“, v dôsledku čoho aj

prehliadol, že dohodou o urovnaní sa navrhovateľ vzdal iba nároku na ochranu osobnosti, nie

však práva na súdnu ochranu. Touto dohodou, ktorú navrhovateľ uzavrel celkom slobodne,

zároveň vyjadril, že slovo „chrapúň“ nepovažuje za také, ktoré by v značnej miere znížilo

jeho dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti. Z týchto dôvodov odporca 1/ žiadal, aby

dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu buď zmenil tak, že návrh zamietne, alebo

zrušil spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že mimoriadny opravný prostriedok

odporcu 1/ je procesne neprípustný. Žiadal, aby ho dovolací súd odmietol a navrhovateľovi

priznal náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( )

zastúpený v súlade s , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním

možno napadnúť.

1. Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť

právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací

súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie.

V zmysle možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, (pozn.: výlučne iba vtedy) pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie odporcu 1/ smeruje proti rozsudku. Dovolanie proti rozsudku je prípustné,

ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého

stupňa vo veci samej ( ). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Prípustnosť dovolania odporcu 1/ z uvedených ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku nevyplýva – napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1

), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor ( )

a napadnutým je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudku

uvedeného v

2. So zreteľom na to by dovolanie, ktoré podal odporca 1/, mohlo byť procesne

prípustné, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované

v O vadu v zmysle tohto ustanovenia ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania odporcu 1/ preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov

nižších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či odporcovi 1/ bola v konaní

odňatá možnosť pred súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/

) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému

všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie

procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania. Dovolací súd z obsahu spisu

nezistil, že by v konaní pred súdmi nižších stupňov došlo k takej procesnej vade, ktorá by

odporcovi 1/ znemožnila realizáciu jeho procesných oprávnení.

Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené, preto je

nepreskúmateľné a arbitrárne. V dovolacom konaní bolo preto potrebné zaujať právne závery

o tom, či (prípadné) nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia zakladá procesnú vadu

konania v zmysle alebo či má za následok procesnú vadu konania

v zmysle

Vada konania uvedená v znamená vždy porušenie

aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“). To však neznačí, že by zároveň nevyhnutne platil aj opak, teda to, že každé

porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje intenzitu (až) vady konania v zmysle

Rovnako ústavný súd v uznesení z 10. novembra 2011 sp. zn.

konštatoval, že „vada konania podľa znamená porušenie

, ako aj dohovoru (). To však, ako už ústavný súd spresnil

(), neznamená, že by vždy zároveň platil aj opak“.

neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým

v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady ich možnej nápravy

v opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje

, ktorý vo svojich ustanoveniach predpokladá aj možnosť vzniku

určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom konaní. V nadväznosti

na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje Občiansky súdny

poriadok aj predpoklady a podmienky, za ktorých možno v dovolacom konaní napraviť

procesné nesprávnosti konania na súdoch nižších stupňov. Najzávažnejším procesným vadám

konania, ktoré sú taxatívne vymenované v , pripisuje

osobitný význam – vady tejto povahy považuje za okolnosť zakladajúcu prípustnosť

dovolania (viď ) a zároveň tiež za prípustný dovolací dôvod (viď

písm. a/ ). Aj niektorým ďalším procesným vadám konania nedosahujúcim stupeň

závažnosti procesných vád v zmysle pripisuje

význam. Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (tzv. „iné vady“)

považuje – na rozdiel od procesných vád vymenovaných v – (len) za relevantný

dovolací dôvod (viď ), pričom ale vady tejto povahy prípustnosť

dovolania nezakladajú. Treba dodať, že je vždy vecou individuálneho posúdenia v každom

jednotlivom prípade, aké dôsledky majú tie procesné nedostatky, ku ktorým došlo

v občianskom súdnom konaní v postupe súdov.

Na posúdenie prípustnosti dovolania – aj z aspektov – je zásadne

príslušný dovolací súd (viď ). Na základe uznesenia občianskoprávneho

kolégia najvyššieho súdu bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka“) ako judikát R 111/1998 uverejnený rozsudok

najvyššieho súdu z 28. augusta 1997 sp. zn. , z ktorého vyplýva, že „konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho

rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je názor zaujatý

v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a dovolací súd ani v danom

prípade nemá dôvod odkloniť sa od tohto názoru. Senát najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje

v tejto veci, pri doterajšom rozhodovaní vždy zastával názor, že nepreskúmateľnosť

rozhodnutia súdu zakladá (len) tzv. inú vadu konania v zmysle ,

nie však procesnú vadu konania v zmysle (viď napríklad rozhodnutia

najvyššieho súdu sp. zn. , , , ).

Zdôrazňuje, že právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu nižšieho stupňa ako

dôvodu zakladajúceho (len) tzv. inú vadu konania pritom vyplýva aj z rozhodnutí ďalších

senátov najvyššieho súdu (viď napríklad sp. zn. , ,

, a ).

Pokiaľ súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodní, neznemožňuje tým účastníkovi

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných

riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. O dôvodoch rozhodnutia sa účastník

dozvedá (má dozvedieť) z rozhodnutia súdu. Pokiaľ nemá odôvodnenie rozsudku súdu prvého

stupňa podklad v zistení skutkového stavu, môže účastník pred tým, ako rozsudok nadobudne

právoplatnosť, navrhnúť, aby odôvodnenie bolo doplnené ( ). Účastník

prvostupňového konania, ktorý nie je spokojný s rozhodnutím súdu prvého stupňa,

nestotožňuje sa s jeho skutkovými zisteniami a ich právnym posúdením alebo v odôvodnení

rozhodnutia nenachádza odpovede na tie otázky, posúdenie a vyriešenie ktorých považoval

zo svojho pohľadu za rozhodujúce, má pri splnení ďalších predpokladov uvedených v zákone

zachované procesné oprávnenie napadnúť prvostupňové rozhodnutie odvolaním; v odvolaní

môže namietať napríklad to, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k inej vade, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), alebo že

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu alebo

z nesprávnych (vrátane neúplných) skutkových zistení ( a ),

alebo že toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho (aj neúplného alebo právnu problematiku

celkom nevystihujúceho alebo nevyčerpávajúceho) právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

písm. f/ ). Aj účastník odvolacieho konania má v prípade, že rozhodnutie odvolacieho

súdu považuje za nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné alebo arbitrárne, zachované

procesné oprávnenie poukazovať na tieto nedostatky rozhodnutia a domáhať sa nápravy.

Každý účastník konania môže za podmienok stanovených v zákone podať dovolanie (§ 240

ods. 1 ). nebráni účastníkovi konania v dovolaní namietať

všetky nesprávnosti postupu, rozhodovania a rozhodnutia odvolacieho súdu; ničím

neobmedzuje jeho možnosť argumentovať aj tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je

náležite odôvodnené, dôvody rozhodnutia nie sú dostatočne vysvetlené alebo sú vyjadrené

nezrozumiteľne, prípadne sú neúplné, nepresvedčivé, arbitrárne alebo nepodložené priebehom

a výsledkami konania – účastník konania môže teda v dovolaní namietať, že ním napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné. Na druhej strane právnou

úpravou dovolania a dovolacieho konania nezaručuje, že každé podané dovolanie bude vždy

prípustné a že dovolateľ bude v konaní pred najvyšším súdom úspešný. V dovolacom konaní

totiž argumentácia dovolateľa takéhoto obsahu a takejto povahy naráža na zákonom

stanovené obmedzenia práva na súdnu ochranu, ktoré vyplývajú z právnej úpravy prípustnosti

dovolania.

Z týchto dôvodov dovolací súd aj v danom prípade vychádzal zo záveru, že

dovolateľom vytýkaná nesprávnosť (údajná nepreskúmateľnosť) nezakladá vadu konania

v zmysle , a preto ani prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Dovolateľ v súvislosti s tvrdením, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom

konať, argumentuje údajným porušením princípu rovnosti a dvojinštančnosti občianskeho

súdneho konania. K porušeniu týchto pricncípov malo údajne dôjsť tým, že odvolací súd

prehliadol a v podstate ani neposúdil dôvody, ktoré uplatnil vo svojom odvolaní proti

prvostupňovému rozsudku. Vo vzťahu k tejto časti argumentácie dovolateľa najvyšší súd

na základe obsahu spisu konštatuje, že odvolací súd

a) sa zaoberal odvolaním; posúdenie, ako dôsledne sa odvolací súd vysporiadal

s odvolacími námietkami, by v dovolacom konaní prichádzalo do úvahy, len ak by

dovolanie bolo procesne prípustné (o tento prípad ale v danej veci nejde),

b) neprehliadol problematiku právnych účinkov dohody o urovnaní; neplatnosť tohto

právneho úkonu účastníkov konania vyvodil zo záverov vyjadrených v náleze

ústavného súdu zo 14. októbra 2008 sp. zn. (v dovolacom konaní by

správnosť právnych záverov odvolacieho súdu bolo možné posúdiť, len ak by

dovolanie bolo procesne prípustné – o tento prípad ale v danej veci nejde).

Obsah dovolania svedčí o námietke odporcu 1/, že súdy nevykonali všetky navrhované

dôkazy. Dovolací súd preto uvádza, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie

dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu

na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je

vždy vecou súdu (viď ), a nie účastníkov konania. Postup súdu, ktorý

v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy alebo vykonal iné

dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu podľa , lebo týmto postupom sa účastníkovi neodňala

možnosť pred súdom konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).

Argumentácia odporcu 1/ zvolená v dovolaní naznačuje, že súdom vytýka aj

nedostatky skutkovej povahy. Spochybňuje správnosť a úplnosť skutkových zistení súdov

a z nich vyvodených skutkových záverov. V prípade neúplnosti alebo nesprávnosti

skutkových zistení a skutkových záverov ale nejde o nedostatok, ktorý by v rozhodovacej

praxi dovolacieho súdu bol považovaný za dôvod, ktorý zakladá procesnú vadu konania

v zmysle f/ Ak k tejto nesprávnosti v súdnom konaní dôjde, nie je ňou

znemožnená realizácia procesných oprávnení účastníka konania. Dovolateľom tvrdená

neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení (zapríčinená medziiným aj údajnou zámenou

vyjadrení dvoch sudkýň) môže prípadne zakladať tzv. inú vadu konania majúcu za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Vadu takej povahy ale možno

úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní (o tento prípad v danej veci nejde); táto

vada sama o sebe prípustnosť dovolania nezakladá.

Z obsahu dovolania možno vyvodiť aj názor odporcu 1/, že súdy v danej veci

nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného dokazovania. Pre tento prípad dovolací súd

uvádza, že v zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie

dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý

z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť

ale sama o sebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle (viď aj uznesenia

najvyššieho súdu z 28. februára 2011 sp. zn. a z 31. marca 2011 sp. zn.

). Pre úplnosť k problematike hodnotenia dôkazov treba uviesť, že do obsahu

základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa

dohovoru nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov (). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde

o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa (viď R 42/1993).

3. K námietke odporcu 1/, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ), dovolací súd uvádza, že právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový

stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,

ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom

zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/

), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Nejde

totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by

bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť dovolania. Keďže odporcom 1/ bol

tento dovolací dôvod uplatnený v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné, nemohol dovolací

súd podrobiť napadnutý rozsudok posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych

záverov. Názor, že nesprávne právne posúdenie veci nie je procesnou vadou v zmysle § 237

písm. f/ , je zhodne zastávaný všetkými senátmi občianskoprávneho kolégia najvyššieho

súdu (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. ).

4. Z uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že v prejednávanej veci je

dovolanie navrhovateľa procesne neprípustné. Vzhľadom na to dovolanie odmietol podľa

v spojení s

5. V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti odporcovi 1/, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu požiadal

o priznanie náhrady trov dovolacieho konania a požadovanú náhradu vyčíslil. Najvyšší súd

mu v súlade so svojou zaužívanou praxou priznal náhradu trov dovolacieho konania vo výške

zodpovedajúcej odmene advokáta za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k dovolaniu

zo 4. júla 2011 vypracované advokátkou, ktorá ho zastupovala už na súdoch nižších stupňov).

S prihliadnutím na , ods. 1 písm. b/ a vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb priznal navrhovateľovi

náhradu trov dovolacieho konania v celkovej výške 98,69 €.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. januára 2012

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková