Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/104/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu R. V., bývajúceho v T.,

zastúpeného JUDr. J. G., advokátom so sídlom v T., proti žalovanému R. K., bývajúcemu

v K., o zaplatenie 11 000 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp.

zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 31. októbra

2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Komárno rozsudkom z 22. júna 2012 č.k. -87 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 11 000 €

s príslušenstvom, ktorú si podľa tvrdenia žalobcu žalovaný požičal v zmysle zmluvy

o pôžičke z 26. mája 2009. Na odôvodnenie zamietnutia žaloby súd prvého stupňa uviedol, že

žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenie, že na základe

uvedenej zmluvy došlo z jeho strany aj k reálnemu plneniu – poskytnutiu predmetnej sumy.

V rozhodnutí súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. a a so zreteľom na výsledky vykonaného

dokazovania a skutočnosť, že žalovaný prevzatie sumy poprel a jediným dôkazom

nasvedčujúcim v prospech žalobcovho tvrdenia bol iba samotný text písomne vyhotovenej

zmluvy o pôžičke, uzavrel, že žalobca neposkytol žalovanému reálne plnenie (nezaplatil

mu 11 000 €), preto nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke (§ 657 Občianskeho

zákonníka) a žalobe teda nebolo možné vyhovieť. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

v zmysle

2

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave rozsudkom z 31. októbra 2013

sp. zn. napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny ( ).

V odôvodnení poukázal na a podal interpretáciu tohto

ustanovenia, charakteristiku zmluvy o pôžičke a tiež výklad niektorých procesných pojmov

(napríklad o dokazovaní, bremene tvrdenia a dôkaznom bremene). Podľa názoru odvolacieho

súdu zistil súd prvého stupňa v postačujúcom rozsahu relevantné skutkové okolnosti, vykonal

náležité dokazovanie a dôkazy primerane vyhodnotil. Výsledky vykonaného dokazovania

adekvátne právne posúdil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo v konaní preukázané, že

účastníci 26. mája 2009 uzavreli zmluvu o pôžičke, podpis žalovaného na ktorej bol aj úradne

overený, potom sa však vzdialili do reštaurácie, kde mal žalobca vyplatiť peniaze

žalovanému, k tomu už ale (po ich hádke) nedošlo. Za danej situácie bolo na žalobcovi, aby

preukázal vyplatenie 11 000 € žalovanému. To však žalobca nepreukázal. Na tomto základe

dospel odvolací súd k záveru zhodnému so záverom súdu prvého stupňa, že žaloba nebola

podaná dôvodne.

Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, v ktorom uviedol, že

súdy vec nesprávne právne posúdili ( ) a tým mu odňali možnosť

pred súdom konať ( ). Súdy tiež nesprávne vyhodnotili výsledky

vykonaného dokazovania, predovšetkým v tom, že napriek uzavretiu zmluvy o pôžičke

s textom potvrdzujúcim prevzatie požičanej sumy a tiež napriek úradnému overeniu podpisu

žalovaného na tejto zmluve vychádzali z toho, že žalobca nepreukázal vyplatenie sumy

11 000 €. Na druhej strane akceptovali ničím neoverené tvrdenia žalovaného. Z týchto

dôvodov žiadal napadnutý rozsudok a tiež ním potvrdený rozsudok zrušiť a vec vrátiť

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu poprel opodstatnenosť tohto opravnému

prostriedku žalobcu.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podal včas

účastník konania ( ) zastúpený advokátom ( ), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

3

1. V zmysle možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie žalobcu smeruje proti rozsudku. Dovolanie proti rozsudku je prípustné,

ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého

stupňa vo veci samej ( ). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Prípustnosť dovolania žalobcu z uvedených ustanovení nevyplýva – napadnutý nie

je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu ( ), dovolací súd v tejto veci

dosiaľ nezaujal záväzný právny názor ( ) a dovolanie smeruje

proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudku

uvedeného v

2. So zreteľom na vyššie uvedené by dovolanie žalobcu mohlo byť procesne prípustné,

len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované

v ustanovení O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Vady konania v zmysle až e/ a neboli v dovolaní namietané

a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania žalobcu preto

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Žalobca v dovolaní uviedol, že jeho dovolanie je prípustné preto, lebo mu v konaní

bola odňatá možnosť pred súdom konať. Pod odňatím možnosti konať pred súdom

sa v zmysle rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu

alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie

realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania (napríklad práva

zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať sa k veci a k vykonanému dokazovaniu, podávať

návrhy).

Dovolateľ v danej veci namietal odňatie jeho možnosti pred súdom konať postupom

súdov v procese vykonávania dokazovania, hodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania,

uplatnenia dôkazného bremena a dôsledkov jeho neunesenia. K tomu dovolací súd uvádza

nasledovné:

Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú

v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu ( ), a nie účastníkov

konania (viď tiež uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. , ,

, , , a ).

Nevykonanie určitého dôkazu (nevyhovenie návrhu účastníka, aby súd vykonal

ten – ktorý dôkaz) môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení vedúcu prípadne

k vydaniu nesprávneho rozhodnutia, nie však procesnú vadu v zmysle

(viď R 37/1993). Zo samej skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal všetky

navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno

vyvodiť, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa

prípustné (viď R 125/1999, R 6/2000).

Ak súdy v niektorom smere prípadne aj založili svoje rozhodnutia na nesprávnom

posúdení dôkazného bremena, vytýkaná okolnosť v zmysle rozhodovacej praxe najvyššieho

súdu nezakladá procesnú vadu konania uvedenú v (porovnaj napríklad

uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. , a ).

V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde teda o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť

dovolania podľa (viď R 42/1993, ale aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu,

5

napríklad sp. zn. , , , ,

, , ).

Žalobcom namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

ku ktorým (údajne) dospeli v procese dokazovania, môže zakladať (nanajvýš) tzv. inú vadu

konania; v prípade neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov

nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod

zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle f/ (viď viaceré rozhodnutia

najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , ,

a ). Ak k tejto nesprávnosti v súdnom konaní dôjde, nie je ňou

znemožnená realizácia procesných oprávnení účastníka konania. Pre úplnosť treba dodať, že

dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len

z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel

od prvostupňového a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať

dokazovanie – viď , in fine („dokazovanie však nevykonáva“). Dovolaním

sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého

a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

3. Pokiaľ žalobca tvrdí, že rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnom právnom

posúdení veci, dovolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne

právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť

v procesne prípustnom dovolaní (viď ), samo nesprávne právne

posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a tiež napríklad

rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , ,

, , a ). Nejde totiž o vadu konania

uvedenú v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený

v ako zakladajúci prípustnosť dovolania. Keďže žalobca uvedený dovolací dôvod

uplatnil v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť

napadnuté uznesenie posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.

4. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobcu z a 237 nemožno

vyvodiť, dospel najvyšší súd k záveru, že jeho opravný prostriedok je procesne neprípustný.

Dovolací súd preto dovolanie žalobcu odmietol podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalobcovi, ktorý úspech v dovolacom konaní nemal ( v spojení

s ustanoveniami a ). Dovolací súd nepriznal

žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na jej

priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. marca 2014

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková