Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
6dc/391402.1fcf68.pdf
PDF · 103.87 KB
No categories available
3Cdo/104/2013
Najvyšší súd 3 Cdo 104/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu R. V., bývajúceho v T.,
zastúpeného JUDr. J. G., advokátom so sídlom v T., proti žalovanému R. K., bývajúcemu
v K., o zaplatenie 11 000 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp.
zn. 13 C 345/2011, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 31. októbra
2012 sp. zn. 25 Co 289/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Komárno rozsudkom z 22. júna 2012 č.k. 13 C 345/2011-87 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 11 000 €
s príslušenstvom, ktorú si podľa tvrdenia žalobcu žalovaný požičal v zmysle zmluvy
o pôžičke z 26. mája 2009. Na odôvodnenie zamietnutia žaloby súd prvého stupňa uviedol, že
žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenie, že na základe
uvedenej zmluvy došlo z jeho strany aj k reálnemu plneniu – poskytnutiu predmetnej sumy.
V rozhodnutí súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 Cdo 138/2009 a 2 Cdo 293/2008 a so zreteľom na výsledky vykonaného
dokazovania a skutočnosť, že žalovaný prevzatie sumy poprel a jediným dôkazom
nasvedčujúcim v prospech žalobcovho tvrdenia bol iba samotný text písomne vyhotovenej
zmluvy o pôžičke, uzavrel, že žalobca neposkytol žalovanému reálne plnenie (nezaplatil
mu 11 000 €), preto nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke (§ 657 Občianskeho
zákonníka) a žalobe teda nebolo možné vyhovieť. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil
v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave rozsudkom z 31. októbra 2013
sp. zn. 25 Co 289/2012 napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny (§ 219 O.s.p.).
V odôvodnení poukázal na § 657 Občianskeho zákonníka a podal interpretáciu tohto
ustanovenia, charakteristiku zmluvy o pôžičke a tiež výklad niektorých procesných pojmov
(napríklad o dokazovaní, bremene tvrdenia a dôkaznom bremene). Podľa názoru odvolacieho
súdu zistil súd prvého stupňa v postačujúcom rozsahu relevantné skutkové okolnosti, vykonal
náležité dokazovanie a dôkazy primerane vyhodnotil. Výsledky vykonaného dokazovania
adekvátne právne posúdil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo v konaní preukázané, že
účastníci 26. mája 2009 uzavreli zmluvu o pôžičke, podpis žalovaného na ktorej bol aj úradne
overený, potom sa však vzdialili do reštaurácie, kde mal žalobca vyplatiť peniaze
žalovanému, k tomu už ale (po ich hádke) nedošlo. Za danej situácie bolo na žalobcovi, aby
preukázal vyplatenie 11 000 € žalovanému. To však žalobca nepreukázal. Na tomto základe
dospel odvolací súd k záveru zhodnému so záverom súdu prvého stupňa, že žaloba nebola
podaná dôvodne.
Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, v ktorom uviedol, že
súdy vec nesprávne právne posúdili (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a tým mu odňali možnosť
pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Súdy tiež nesprávne vyhodnotili výsledky
vykonaného dokazovania, predovšetkým v tom, že napriek uzavretiu zmluvy o pôžičke
s textom potvrdzujúcim prevzatie požičanej sumy a tiež napriek úradnému overeniu podpisu
žalovaného na tejto zmluve vychádzali z toho, že žalobca nepreukázal vyplatenie sumy
11 000 €. Na druhej strane akceptovali ničím neoverené tvrdenia žalovaného. Z týchto
dôvodov žiadal napadnutý rozsudok a tiež ním potvrdený rozsudok zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu poprel opodstatnenosť tohto opravnému
prostriedku žalobcu.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas
účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
1. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie žalobcu smeruje proti rozsudku. Dovolanie proti rozsudku je prípustné,
ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého
stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku
odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd
vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Prípustnosť dovolania žalobcu z uvedených ustanovení nevyplýva – napadnutý nie
je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd v tejto veci
dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.) a dovolanie smeruje
proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudku
uvedeného v § 238 ods. 3 O.s.p.
2. So zreteľom na vyššie uvedené by dovolanie žalobcu mohlo byť procesne prípustné,
len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované
v ustanovení § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní namietané
a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania žalobcu preto
z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Žalobca v dovolaní uviedol, že jeho dovolanie je prípustné preto, lebo mu v konaní
bola odňatá možnosť pred súdom konať. Pod odňatím možnosti konať pred súdom
sa v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu
alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie
realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania (napríklad práva
zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať sa k veci a k vykonanému dokazovaniu, podávať
návrhy).
Dovolateľ v danej veci namietal odňatie jeho možnosti pred súdom konať postupom
súdov v procese vykonávania dokazovania, hodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania,
uplatnenia dôkazného bremena a dôsledkov jeho neunesenia. K tomu dovolací súd uvádza
nasledovné:
Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú
v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov
konania (viď tiež uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 99/2011, 2 Cdo 141/2012,
3 Cdo 2012/2012, 4 Cdo 125/2012, 5 Cdo 251/2012, 6 Cdo 36/2011 a 7 Cdo 34/2011).
Nevykonanie určitého dôkazu (nevyhovenie návrhu účastníka, aby súd vykonal
ten – ktorý dôkaz) môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení vedúcu prípadne
k vydaniu nesprávneho rozhodnutia, nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p.
(viď R 37/1993). Zo samej skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal všetky
navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno
vyvodiť, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
prípustné (viď R 125/1999, R 6/2000).
Ak súdy v niektorom smere prípadne aj založili svoje rozhodnutia na nesprávnom
posúdení dôkazného bremena, vytýkaná okolnosť v zmysle rozhodovacej praxe najvyššieho
súdu nezakladá procesnú vadu konania uvedenú v § 237 písm. f/ O.s.p. (porovnaj napríklad
uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011 a 5 Cdo 24/2012).
V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde teda o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť
dovolania podľa § 237 O.s.p. (viď R 42/1993, ale aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu,
napríklad sp. zn. 1 Cdo 18/2011, 2 Cdo 39/2011, 3 Cdo 268/2012, 4 Cdo 314/2012,
5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 104/2010, 7 Cdo 248/2012).
Žalobcom namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,
ku ktorým (údajne) dospeli v procese dokazovania, môže zakladať (nanajvýš) tzv. inú vadu
konania; v prípade neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov
nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod
zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle § 237 f/ O.s.p. (viď viaceré rozhodnutia
najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011,
6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012). Ak k tejto nesprávnosti v súdnom konaní dôjde, nie je ňou
znemožnená realizácia procesných oprávnení účastníka konania. Pre úplnosť treba dodať, že
dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len
z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel
od prvostupňového a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať
dokazovanie – viď § 243a ods. 2, in fine O.s.p. („dokazovanie však nevykonáva“). Dovolaním
sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého
a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.
3. Pokiaľ žalobca tvrdí, že rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnom právnom
posúdení veci, dovolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne
právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť
v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne
posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a tiež napríklad
rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011,
4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011 a 7 Cdo 26/2010). Nejde totiž o vadu konania
uvedenú v § 237 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený
v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania. Keďže žalobca uvedený dovolací dôvod
uplatnil v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť
napadnuté uznesenie posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.
4. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobcu z § 238 a 237 O.s.p. nemožno
vyvodiť, dospel najvyšší súd k záveru, že jeho opravný prostriedok je procesne neprípustný.
Dovolací súd preto dovolanie žalobcu odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p.
V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania
proti žalobcovi, ktorý úspech v dovolacom konaní nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s ustanoveniami § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal
žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na jej
priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. marca 2014
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková