Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/65/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného C., so sídlom v K.,

IČO: X., proti povinnému J. J., bývajúcemu vo V., o vymoženie 41,49 Eur s

príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. ,

o dovolaní spoločnosti E. s.r.o., so sídlom vo V., IČO: X., zastúpenej advokátskou

kanceláriou A., s.r.o., so sídlom vo VR., IČO: X., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

z 22. augusta 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice – okolie uznesením z 1. februára 2012 č.k. -19

nepovolil zmenu v osobe oprávneného. Vychádzal z toho, že oprávnený C. bol 27. októbra

2010 vymazaný z obchodného registra, právne zanikol a stratil spôsobilosť byť účastníkom

exekučného konania. Pokiaľ E., s.r.o. (subjekt, na ktorý mala byť pohľadávka postúpená

spoločnosťou I., s.r.o., ktorej bola postúpená oprávneným C.) podal 16. novembra 2011 návrh

na zmenu oprávneného, išlo o návrh podaný po zániku C.. Súd prvého stupňa vzhľadom na to

a s prihliadnutím na , , , , , a ,

, navrhovanú zmenu nepripustil.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie E., s.r.o. uznesením z 22. augusta 2012 sp. zn.

napadnuté uznesenie potvrdil; spoločnosti E., s.r.o. nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. Potvrdzujúci výrok odôvodnil vecnou správnosťou napadnutého

2

rozhodnutia. Uviedol, že podľa o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Exekučný poriadok“) sa postup pri podaní návrhu na pripustenie zmeny účastníka,

ako aj postup súdu pri rozhodnutí o tejto zmene v exekučných konaniach začatých pred

1. septembrom 2005 neriadi § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom po tomto dni,

ale podľa a Z obsahu spisu mal preukázané, že návrh na zmenu účastníka

na strane oprávneného bol spoločnosťou E., s.r.o. podaný v čase po zániku oprávneného, keď

už nemal spôsobilosť byť účastníkom konania a nemohol v exekučnom konaní procesne

pôsobiť, teda ani sám podať návrh na zmenu v osobe oprávneného, alebo súhlasiť s takýmto

návrhom podaným niektorým iným subjektom ( a ). V čase, keď oprávnený

C. ešte mal spôsobilosť byť účastníkom konania, nebol podaný návrh na zmenu účastníka

podľa a Vzhľadom na to prvého stupňa rozhodol správne, pokiaľ

nepripustil zmenu na strane oprávneného.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie obchodná spoločnosť E.,

s.r.o. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zrušil

uznesenie odvolacieho aj prvostupňového súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie alebo aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že povolí zmenu účastníka konania na

strane oprávneného. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z tvrdiac, že

v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať. Podľa jej názoru súdy v danom prípade

nerešpektovali zákon a zmenu účastníka konania na strane oprávneného nepovolili napriek

tomu, že boli splnené všetky predpoklady pre vstup dovolateľky do konania na strane

oprávneného. Mala za to, že z § 37 Exekučného poriadku účinného do 31. augusta 2005

vyplýva, že k zmene osoby oprávneného postačovalo oznámiť súdnemu exekútorovi, že došlo

k prevodu práv z exekučného titulu na iného a preukázať mu listiny o prevode práva. Keďže

v prejednávanej veci sa tak stalo už v roku 2006 (I., s.r.o. listom z 15. marca 2006 oznámila

súdnemu exekútorovi postúpenie vymáhanej pohľadávky a k oznámeniu pripojila aj zmluvu

o postúpení pohľadávky z 22. decembra 2005), mal súd ako s novým oprávneným konať so

spoločnosťou I., s.r.o. Súd prvého stupňa nemal potom rozhodovať o zmene účastníka z C. na

dovolateľa, ale z oprávneného I., s.r.o. na dovolateľa. V ďalšom poukázala na rozhodnutie

najvyššieho súdu vo veci sp. zn. , ktorým bolo vyhovené dovolaniu

podanému novým subjektom vstupujúcim do konania po tom, čo pôvodný subjekt zanikol.

Otázkou zámeny účastníkov konania v prípade výmazu pôvodného účastníka konania

z obchodného registra sa najvyšší súd zaoberal tiež v rozhodnutí R 65/1996, v ktorom

3

konštatoval, ak účastník konania zanikol výmazom z obchodného registra pred začatím

konania, neprichádza do úvahy zámena účastníkov alebo pristúpenie do konania podľa

, pretože takýto postup je možný len za predpokladu, že účastník, ku ktorému alebo

na miesto ktorého mal vstúpiť niekto iný, mal spôsobilosť byť účastníkom konania v čase

jeho začatia. Z citovaného rozhodnutia je zrejmé, že najvyšší súd síce odmietol zámenu

účastníka konania, ktorý zanikol výmazom z obchodného registra pred začatím konania, ale

zároveň pripustil takýto procesný postup vtedy, keď účastník zanikol až po začatí konania.

Podľa názoru dovolateľky je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, lebo odvolací súd

neodpovedal na všetky podstatné a právne významné dôvody odvolania a obmedzil sa iba

na strohé konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Účastníci konania sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ), po zistení, že dovolanie podal

včas na tento procesný úkon oprávnený subjekt zastúpený v súlade s ,

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal, či dovolanie

je procesne prípustné.

1. Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V danom prípade smeruje dovolanie

proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a Dovolanie E., s.r.o. smeruje proti uzneseniu,

ktoré v a uvedené nie je; prípustnosť tohto dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

Vzhľadom na to by prípustnosť podaného dovolania bola spôsobilá založiť iba

niektoré z vád uvedených v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba uviesť, že nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný, preto ak v konaní došlo

k niektorej z procesných vád uvedených v , možno dovolaním napadnúť

aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999

a R 34/1995). Prípustnosť dovolania v zmysle ale nezakladá samo tvrdenie

účastníka (resp. jeho subjektívny názor) o existencii niektorej z predmetných procesných vád;

rozhodujúcim je výlučne iba záver (zistenie) dovolacieho súdu, že k vade tejto povahy

skutočne došlo.

Procesné vady konania v zmysle až e/ a dovolateľka

nenamietala a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania

preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

2. Dovolateľka tvrdí, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať. Odňatím

možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný postup súdu,

ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných oprávnení účastníka konania,

ktoré mu poskytuje . Preskúmaním veci dospel dovolací súd

k záveru, že v predmetnom konaní nedošlo k procesnej vade uvedenej v

Najvyšší súd už v skutkovo a právne obdobných veciach tej istej dovolateľky

(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu z 30. septembra 2013 sp. zn. ,

21. októbra 2013 sp. zn. , zo 7. novembra 2013 sp. zn. ,

, z 28. novembra 2013 sp. zn. , a ,

z 30. januára 2014 sp. zn. a z 19. februára 2014 sp. zn. )

konštatoval, že súdy nižších stupňov na zistený skutkový stav správne aplikovali ustanovenie

a Exekučné konanie začalo v roku 1998 a podľa prechodného ustanovenia

§ 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia

podľa práva platného do 31. augusta 2005 (ak odsek 2 neustanovuje inak). Ustanovenie § 37

ods. 3 a 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. augusta 2005 otázku procesného

nástupníctva v exekučnom konaní riešilo len čiastočne. Ustanovovalo, že exekúciu možno

vykonať aj proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo

v prospech iného, než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, ak sa preukázalo, že

na takú osobu prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu. Prevod alebo prechod práv

alebo povinností pokiaľ nevyplýval priamo z právneho predpisu, bolo potrebné preukázať

listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom. Uvedené ustanovenie však

neupravovalo konkrétny postup účastníkov exekučného konania, súdneho exekútora

a exekučného súdu pre prípad, že k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností

z exekučného titulu po začatí exekučného konania aj došlo. Z ustanovenia

vyplýva, že na exekučné konanie sa použijú ustanovenia v prvej až piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. V praxi to znamená, že pokiaľ

Exekučný poriadok určitú procesnú situáciu nerieši, tak sa na jej riešenie použijú príslušné

ustanovenia . V danom prípade to znamenalo potrebu

aplikovať ustanovenia a o zmene účastníka konania. S účinnosťou

od 1. septembra 2005 bolo zavedené nové znenie § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, ktorým

sa účastníkom exekučného konania uložila oznamovacia povinnosť ohľadom existencie

právnych skutočností zakladajúcich prevod alebo prechod práv a povinností vyplývajúcich

z exekučného titulu a exekútorovi povinnosť na základe takéhoto oznámenia podať na súd

návrh na pripustenie zmeny účastníctva. V zmysle prechodných ustanovení § 238 ods. 1 a 2

Exekučného poriadku však toto ustanovenie nie je možné aplikovať na exekučné konania

začaté pred 1. septembrom 2005.

Dovolateľka tvrdí, že na zmenu oprávneného stačilo oznámiť súdnemu exekútorovi, že

došlo k prevodu alebo prechodu práv z exekučného titulu na inú osobu a predložiť listinu,

ktorá to preukazovala. Okolnosti prejednávanej veci však priamo potvrdzujú problematickosť

takého výkladu. Tvrdený prevod alebo prechod práv z exekučného titulu môže byť sporný

(tak, ako aj v danom prípade, keď exekútor pokračoval v konaní s C., pretože usúdil, že

zmluva o postúpení pohľadávok a ani jej neoverená príloha neobsahovali dostatočnú

špecifikáciu postupovanej pohľadávky). Len súd môže posúdiť, či okolnosti uvádzané

v oznámení majú za následok prevod alebo prechod práv z exekučného titulu a či predložené

listiny skutočne preukazujú sukcesiu do práv a povinnosti oprávneného. Správnosť záverov

exekučného súdu, ako súdu rozhodujúceho v prvom stupni, môže byť následne preskúmavaná

v rámci odvolacieho, prípadne dovolacieho konania. Súd nie je viazaný tým, ako otázku

procesného nástupníctva posúdil súdny exekútor. Pokiaľ teda aj prax účastníkov exekučného

konania a súdnych exekútorov pred nadobudnutím účinnosti bola iná,

nešlo o prax zodpovedajúcu zákonu.

Dovolateľka ďalej namietala, že i v danej veci neprípustne skúmali trvanie podmienok

konania na strane C. po tom, čo im bola oznámená a preukázaná hmotnoprávna sukcesia do

práv tohto subjektu spoločnosťou I., s.r.o. a doručený návrh na zmenu oprávneného spolu

so súhlasom nového oprávneného so vstupom do konania. V súvislosti s tým poukazovala

na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. , v ktorom sa v skutkovo a právne

v obdobnej veci konštatovala existencia vady podľa spočívajúca v tom,

že súd nepripustil zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa z dôvodu jeho výmazu

z obchodného registra pred rozhodnutím súdu o zmene účastníka konania. Podľa názoru

dovolateľky najvyšší súd týmto rozhodnutím pripustil možnosť zmeny účastníka konania

po zániku pôvodného účastníka, ak návrh na zmenu bol podaný pred zánikom účastníka.

K tejto argumentácii dovolateľky najvyšší súd uvádza, že medzi preskúmavanou vecou

a vecou vedenou na najvyššom súde pod sp. zn. je podstatný rozdiel

spočívajúci v tom, že v predmetnej veci návrh na zmenu účastníka konania nepodal doterajší

účastník konania, ale osoba, ktorá o sebe tvrdí, že na ňu prešlo právo z exekučného titulu.

I keď podľa je aj taká osoba oprávnená navrhnúť zmenu účastníka, pričom

sa má za to, že jej návrh obsahuje zároveň aj jej súhlas so vstupom do konania na strane

oprávneného (pozn.: že súhlas povinného sa nevyžaduje), v súlade s dispozičnou zásadou

ovládajúcou aj exekučné konanie ale platí, že oprávnený musí s takto navrhovanou zmenou

účastníka súhlasiť. Je nemysliteľné, aby súd pripustil zmenu oprávneného účastníka konania

bez jeho vedomia alebo dokonca proti jeho vôli. Pokiaľ zmenu v osobe oprávneného navrhuje

osoba, ktorá by mala vstúpiť do konania na jeho miesto, súd musí mať k dispozícii stanovisko

oprávneného, teda toho, kto má z konania vystúpiť. Vo veci, ktorá bola na najvyššom súde

vedená pod sp. zn. , podal návrh na zmenu sám navrhovateľ skôr, ako bol

vymazaný z obchodného registra. V preskúmavanej veci takéto stanovisko už nebolo možné

zabezpečiť, lebo oprávnený zanikol bez právneho nástupcu. V čase, keď oprávnený ešte

právne existoval, nebol podaný návrh na zmenu oprávneného, ktorý by spĺňal kritéria

vyplývajúce z a Oznámenie spoločnosti I., s.r.o. z 15. marca 2006, ktoré

bolo adresované súdnemu exekútorovi, nebolo spôsobilé privodiť zmenu účastníka

exekučného konania na strane oprávneného. Kvalifikovaný návrh na zmenu oprávneného bol

súdu doručený až v čase, keď už oprávnený neexistoval.

Pokiaľ teda prvostupňový súd v danej procesnej situácii predmetný návrh zamietol

a odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil, nedošlo postupom súdov k odňatiu možnosti

dovolateľky konať pred súdom ( ).

3. Dovolateľka tiež namieta, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. Dovolací

súd k tomu uvádza, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu nižšieho stupňa je judikatúrou

najvyššieho súdu považovaná za tzv. inú vadu konania (teda nie za vadu konania v zmysle

ú ), ktorá prípustnosť dovolania nezakladá. Identická právna kvalifikácia

nepreskúmateľnosti vyplýva tiež z ďalších rozhodnutí najvyššieho súdu (porovnaj napríklad

sp. zn. , , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

a ). Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze

z 30. januára 2013 sp. zn. uviedol, že „sa väčšinovým názorom svojich

senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho

odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa , ale len tzv. inú

vadu konania podľa “. Pre úplnosť – na doloženie pretrvávajúcej

aktuálnosti právnych záverov najvyššieho súdu zaujatých v preskúmavanej veci – dovolací

súd uvádza, že ústavný súd uznesením z 22. januára 2014 sp. zn. odmietol

sťažnosť proti rozhodnutiu najvyššieho súdu z 10. januára 2013 sp. zn. (ktoré

bolo založené aj na závere, že nepreskúmateľnosť nezakladá procesnú vadu v zmysle § 237

písm. f/ ) s tým, že „nezistil žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné toto

rozhodnutie označiť za nezlučiteľné s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

ustanovenými princípmi súdneho rozhodovania“. Z podobných dôvodov odmietol ústavný

súd sťažnosť proti uzneseniu najvyššieho súdu z 30. apríla 2013 sp. zn.

(vychádzajúcemu tiež z judikátu R 111/1998); ústavný súd vo svojom odmietajúcom uznesení

z 23. januára 2014 sp. zn. uviedol, že „právny názor, na ktorom je založené

namietané uznesenie najvyššieho súdu, je z ústavného hľadiska akceptovateľný,

a v okolnostiach danej veci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa

“.

V nadväznosti na uvedené dovolací súd uzatvára, že i keby prípadne bola námietka

o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia opodstatnená (pozn.: dovolací súd neskúmal,

či je napadnuté rozhodnutie preskúmateľné alebo nepreskúmateľné), netýkala by sa okolnosti

spôsobilej založiť prípustnosť dovolania v zmysle

4. Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že v dovolacom konaní

sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani

iné vady uvedené v a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z

Najvyšší súd preto procesne neprípustné dovolanie odmietol ( v spojení

s ).

V dovolacom konaní vzniklo povinnému právo na náhradu trov dovolacieho konania

proti dovolateľke, ktorá úspešná nebola ( , ,

ods. 1 ). Dovolací súd mu náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože

v dovolacom konaní nepodal návrh na jej priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. apríla 2014

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková