Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/65/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej C., naposledy so sídlom

v K., proti povinnej D. Ď., bytom K., o vymoženie 41,49 Eur s prísl., vedenej na Okresnom

súde Košice – okolie pod sp. zn. , o dovolaní spoločnosti E., so sídlom vo V.,

zastúpeného A.A., Advokátskou kanceláriou vo V., v mene a na účet ktorej koná JUDr. Z. A.

T., advokátka a konateľka, proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 26. júla 2012, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach uznesením z 26. júla 2012, sp. zn. potvrdil

uznesenie Okresného súdu Košice – okolie z 21. decembra 2011, č. k. -20,

(ktorým tento súd nepovolil zmenu oprávneného, exekúciu zastavil a rozhodol aj o trovách

exekučného konania) a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V celom

rozsahu sa stotožnil s odôvodnením uznesenia súdu prvého stupňa v tom, že návrh na zámenu

účastníkov konania možno účinne urobiť len dovtedy, kým má pôvodný účastník spôsobilosť

byť účastníkom konania. So zreteľom na skutočnosť, že oprávnená zanikla 27. októbra 2010

a návrh na zmenu oprávnenej podala spoločnosť E. (na ktorú bola pohľadávka postúpená

spoločnosťou I., ktorá ju získala na základe postúpenia od oprávnenej) podala 16. novembra

2011 (č. l. 8), urobila tak po zániku oprávnenej. Keďže oprávnená zanikla, nemôže byť ďalej

účastníkom konania, pričom ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno

odstrániť. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že podľa § 238

ods. 1, 2 Exekučného poriadku a podľa v exekučných konaniach začatých

pred 1. septembrom 2005, postup pri podaní návrhu na rozhodnutie o pripustení zmeny

2

účastníka, ako aj postup súdu pri rozhodnutí o tejto zmene treba posudzovať podľa

ustanovenia a , ktoré pri zmene účastníkov predpokladá, že pôvodný

účastník konania, ako aj ten, ktorý má na jeho miesto vstúpiť, majú spôsobilosť mať

práva a povinnosti a tým aj procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania. Rozhodnutie

o zmene účastníkov prichádza do úvahy v prípade singulárnej sukcesie, t. j. postúpenia

pohľadávky vtedy, ak subjekty (účastníci konania), ktorých sa má zmena týkať, existujú.

Spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania zaniká,

pokiaľ ide o právnické osoby zapísané v obchodnom registri, dňom výmazu z tohto

registra. Keďže návrh na zmenu účastníka na strane oprávnenej bol spoločnosťou E. podaný

potom, čo pôvodná oprávnená stratila spôsobilosť byť účastníkom konania, teda ako účastník

exekučného konania prestala existovať, nemohla nastať zmena účastníka na jej strane. Ak

teda exekučný súd nepovolením zmeny oprávnenej nepripustil vstup spoločnosti E.

do konania, postupoval vecne správne.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie spoločnosť E., v ktorom

navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací zrušil uznesenie odvolacieho

aj exekučného súdu a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie, alebo aby napadnuté

uznesenie zmenil tak, že povolí zmenu účastníka konania na strane oprávnenej. Prípustnosť

dovolania dovolateľka odôvodnila podľa Namietala, že odvolací súd jej

svojím rozhodnutím vydaným v rozpore s odňal

prístup k súdu a tým aj právo na spravodlivý proces. Odňatie možnosti konať pred súdom

videla v tom, že súdy nepovolili zmenu účastníka konania na strane oprávnenej napriek tomu,

že boli splnené všetky zákonné predpoklady pre jej vstup do konania na strane oprávnenej.

Mala za to, že podľa § 37 Exekučného poriadku účinného do 31. augusta 2005, postačovalo

k zmene oprávnenej preukázať súdnemu exekútorovi listiny o prevode práva z exekučného

titulu na novú osobu. Keďže v prejednávanej veci sa tak stalo ešte v roku 2006 (listom

z 15. marca 2006 oznámila spoločnosť I. súdnemu exekútorovi postúpenie vymáhanej

pohľadávky a pripojila aj zmluvu o postúpení pohľadávky z 22. decembra 2005), mal súd ako

s novou oprávnenou konať so spoločnosťou I., keďže táto spoločnosť sa stala účastníkom

konania ex lege. Súd nemal preto rozhodovať o zmene účastníka z pôvodne oprávnenej na

dovolateľku, ale z oprávnenej I. na dovolateľku. Namietala tiež nepreskúmateľnosť

odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

Povinná sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) skúmal najprv

prípustnosť podaného dovolania a dospel k záveru, že v danej veci nie je prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania podľa v predmetnej veci neprichádza do úvahy.

Nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/ ) na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce

uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je

však významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej

v tomto ustanovení; rozhodujúcim je záver (zistenie) dovolacieho súdu, že k takejto procesnej

vade skutočne došlo.

Dovolateľka existenciu procesných vád konania podľa až e/ a

netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo

nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať

dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti

prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo

na rešpektovanie účinkov právoplatnosti rozhodnutia a pod.).

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej

podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces,

ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov

aj a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ).

Podľa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa

osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis

neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa ak po začatí

konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod

práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto

práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto

doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo

na koho prešli. Podľa ods. 3 citovaného §-u súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí

konania nastala právna skutočnosť uvádzaná v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má

vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa

nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú

zachované.

Podľa prechodných a záverečných ustanovení

o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) účinných od 1. septembra 2005,

konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta

2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného §-u ustanovenia § 34 ods. 1

až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145

ods. 1, sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku do účinnosti novely vykonanej

, t. j. do 31. augusta 2005, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí

označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako

oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo

právo z exekučného titulu (§ 41). Podľa ods. 4 citovaného §-u prechod povinnosti alebo práva

možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva

priamo z právneho predpisu. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku od účinnosti novely

vykonanej , proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako

povinný alebo v prospech iného, než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno

vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného

titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo

prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní

bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť

doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh

na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní

odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia

návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú

označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

Podľa ods. 4 citovaného §-u, ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností

z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor

vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál alebo

osvedčenú fotokópiu listiny preukazujúcej prevod alebo prechod práv a povinností.

Podľa súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť

mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.

6

Podľa právnická osoba zapísaná v obchodnom registri zaniká

dňom výmazu z tohto registra.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd

vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Z dovolania vyplýva, že súdy zúčastnené na rozhodovaní mali dovolateľke odňať

možnosť konať pred súdom tým, že nepovolili zmenu účastníka konania na strane oprávnenej

napriek tomu, že dovolateľka a jej právna predchodkyňa splnili všetky zákonné predpoklady

pre vstup dovolateľky do konania na strane oprávnenej.

Dovolací súd v predmetnej veci dospel k záveru, že exekučný súd a tiež aj súd odvolací

správne aplikovali ustanovenie a na zistený skutkový stav. Ako je

zrejmé z obsahu spisu, exekučné konanie sa začalo v roku 1998 a podľa prechodného

ustanovenia § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa

dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Ustanovenie § 37 ods. 3 a 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. augusta 2005

otázku procesného nástupníctva v exekučnom konaní riešilo len čiastočne. Ustanovovalo, že

exekúciu možno vykonať aj proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný,

alebo v prospech iného, než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, ak sa

preukázalo, že na takú osobu prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu. Prevod alebo

prechod práv alebo povinností pokiaľ nevyplýval priamo z právneho predpisu, bolo potrebné

preukázať listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom. Citované ustanovenie však

neupravovalo konkrétny postup účastníkov exekučného konania, súdneho exekútora

a exekučného súdu pre prípad, že k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností

z exekučného titulu po začatí exekučného konania aj došlo. Z ustanovenia

vyplýva, že na exekučné konanie sa použijú ustanovenia v prvej až piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. V praxi to znamená, že pokiaľ

Exekučný poriadok určitú procesnú situáciu nerieši, tak sa na jej riešenie použijú príslušné

ustanovenia . V danom prípade to znamenalo potrebu

aplikovať ustanovenia a o zmene účastníka konania. S účinnosťou

od 1. septembra 2005 bolo zavedené nové znenie § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, ktorým sa

účastníkom exekučného konania uložila oznamovacia povinnosť ohľadom existencie právnych

skutočností zakladajúcich prevod alebo prechod práv a povinností vyplývajúcich

z exekučného titulu a exekútorovi povinnosť na základe takéhoto oznámenia podať na súd

návrh na pripustenie zmeny účastníctva. V zmysle prechodných ustanovení § 238 ods. 1 a 2

Exekučného poriadku však toto ustanovenie nie je možné aplikovať na exekučné konania

začaté pred 1. septembrom 2005, čo je aj posudzovaný exekučný prípad.

Dovolateľka správnosť svojho výkladu ustanovenia § 37 ods. 3 a ods. 4 Exekučného

poriadku v znení účinnom do 31. augusta 2005 odôvodňovala okrem iného i ustálenou praxou

súdnych exekútorov v tom čase, t. j. zrejme do nadobudnutia účinnosti novely Exekučného

poriadku, uskutočnenej Tvrdila pritom, že na zmenu oprávneného alebo

povinného stačilo oznámiť súdnemu exekútorovi, že došlo k prevodu alebo prechodu práv

alebo povinností z exekučného titulu na inú osobu a predložiť listinu, ktorá túto skutočnosť

preukazovala.

Okolnosti prejednávanej veci však priamo potvrdzujú problematickosť takéhoto

výkladu zákonných ustanovení. Tvrdený prevod alebo prechod práv z exekučného titulu sa

môže stať predmetom sporu tak, ako tomu bolo aj v danom prípade, keď exekútor pokračoval

v konaní s pôvodnou oprávnenou, pretože usúdil, že zmluva o postúpení pohľadávok a ani jej

neoverená príloha neobsahovali dostatočnú špecifikáciu postupovanej pohľadávky. Túto

otázku však exekútor nebol oprávnený sám riešiť. Len súd môže posúdiť, či okolnosti

uvádzané v oznámení, sú spôsobilé privodiť prevod alebo prechod práv alebo povinností

z exekučného titulu a či predložené listiny sukcesiu do práv a povinností oprávneného alebo

povinného aj preukazujú. Správnosť záverov exekučného súdu, ako súdu rozhodujúceho

v prvom stupni, môže byť následne preskúmavaná v rámci odvolacieho konania (keďže nejde

o uznesenia podľa osobitného zákona – Exekučného poriadku; viď

a judikát R 6/2003) a za istých okolností aj konania dovolacieho. Je však neakceptovateľné,

aby bol súd viazaný tým, ako otázku procesného nástupníctva v exekučnom konaní posúdil

súdny exekútor. Pokiaľ teda aj prax účastníkov exekučného konania a súdnych exekútorov

pred nadobudnutím účinnosti bola taká, ako uvádza dovolateľka, nebola

správna a ani v súlade so zákonom a už vôbec nie záväzná pre súd rozhodujúci o návrhu

na zmenu účastníka konania, keďže aj v exekučnom konaní platí, že právne záväzný výklad

zákona podáva výlučne súd.

Dovolateľka ďalej namietala, že aj keby bol správny názor, podľa ktorého je na zmenu

účastníka konania potrebné osobitné rozhodnutie exekučného súdu, súdy zúčastnené

na rozhodovaní neprípustne skúmali trvanie podmienok konania u pôvodnej oprávnenej

po tom, čo im bola oznámená a preukázaná hmotnoprávna sukcesia do práva pôvodnej

oprávnenej a doručený návrh na zmenu oprávnenej spolu so súhlasom novej oprávnenej

so vstupom do konania. Odvolávala sa pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky vo veci sp. zn. , ktorý skutkovo a právne v obdobnej veci

konštatoval existenciu vady podľa spočívajúcu v tom, že súd nepripustil

zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa z dôvodu výmazu pôvodného navrhovateľa

z obchodného registra pred rozhodnutím súdu o zmene účastníka konania. Podľa jej názoru

najvyšší súd týmto rozhodnutím potvrdil názor o prípustnosti zmeny účastníka konania potom,

čo pôvodný účastník zanikol, avšak návrh na zmenu bol podaný ešte pred zánikom účastníka.

K tomuto dovolací súd uvádza, že medzi predmetným prípadom a prípadom, ktorý riešil

najvyšší súd v konaní pod sp. zn. je jeden podstatný rozdiel, ktorý spočíva

v tom, že v preskúmavanej veci návrh na zmenu účastníka konania nepodal doterajší účastník

konania, ale osoba, ktorá o sebe tvrdí, že na ňu prešlo právo z exekučného titulu. Podľa § 92

ods. 2 je aj taká osoba oprávnená navrhnúť zmenu účastníka, pričom v návrhu je

inkorponovaný aj jej súhlas so vstupom do konania na strane oprávnenej. Súhlas povinného

sa nevyžaduje bez ohľadu na to, či sa navrhuje zmena oprávneného alebo povinného. Preto

súd ani nezisťuje stanovisko tejto osoby k navrhovanej zmene účastníka. Iná je však situácia

v prípade oprávneného ako osoby, ktorá svojím návrhom na vykonanie exekúcie iniciovala

začatie exekučného konania. V súlade s dispozičnou zásadou, ktorá ovláda aj exekučné

konanie platí, že oprávnený musí s navrhovanou zmenou účastníka súhlasiť. Nie je mysliteľné,

aby súd pripustil zmenu oprávneného účastníka konania bez jeho vedomia alebo dokonca

proti jeho vôli. Preto je potrebné, aby v prípade, keď zmenu navrhuje osoba, ktorá mala

vstúpiť na miesto oprávneného, si súd vyžiadal stanovisko oprávneného, teda toho, kto má

z konania vystúpiť. V prejednávanej veci takéto stanovisko nebolo možné zabezpečiť

vzhľadom k tomu, že pôvodne oprávnená zanikla bez právneho nástupcu.

V predmetnej veci v čase, keď pôvodne oprávnená ešte existovala, táto sama nepodala

návrh na zmenu oprávneného, ktorý by spĺňal kritériá podľa a a ako

vyplýva z vyššie uvedeného výkladu, oznámenie spoločnosti I. z 15. marca 2006, adresované

súdnemu exekútorovi, nebolo spôsobilé privodiť zmenu účastníka exekučného konania na

strane oprávnenej. Kvalifikovaný návrh na zmenu oprávnenej bol súdu doručený až v čase,

keď pôvodne oprávnená už neexistovala.

Dovolací súd však považuje za potrebné dodať, že nevyhnutnou podmienkou

pre pripustenie zmeny účastníka konania, na miesto ktorého má do konania vstúpiť iný

subjekt, je existencia tohto účastníka ako subjektu práva nielen v čase podania návrhu

9

na zmenu účastníka, ale aj v čase rozhodovania o tejto zmene (dovolací senát sa v tejto otázke

nestotožňuje s iným názorom vyjadrením v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. ). Rešpektujúc základnú zásadu procesného práva, podľa ktorej pre

súd je rozhodujúci stav v čase rozhodovania, ak v tomto čase už doterajší účastník konania

neexistuje (stratil spôsobilosť byť účastníkom konania v dôsledku svojho zániku, či smrti),

neprichádza do úvahy pripustenie jeho zmeny. Zmena účastníka konania totiž vyžaduje

existenciu aspoň dvoch subjektov – doterajšieho účastníka konania a toho, kto má vstúpiť

na jeho miesto. Stratou spôsobilosti byť účastníkom konania už o účastníkovi konania ako

o právnom subjekte nemožno hovoriť. Nastáva prekážka konania, ktorá sa nedá odstrániť

zmenou neexistujúceho účastníka, keď aj z povahy zmeny vyplýva, že nemožno zmeniť

niekoho, kto už nie je, resp. nemožno nastúpiť na miesto niekoho, kto už žiadne miesto nemá

a mať nemôže.

Preto ak exekučný súd návrh na zmenu nejestvujúcej oprávnenej zamietol a odvolací

súd jeho rozhodnutie potvrdil, neodňali súdy svojím postupom dovolateľke možnosť konať

pred súdom ani právo na spravodlivý súdny proces a prístup k súdu.

Dovolací súd sa nestotožnil ani s námietkami dovolateľky o údajnej

nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade ustanovením ,

keď skonštatoval správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa doplnením

ďalších dôvodov, pre ktoré toto rozhodnutie potvrdil. Odôvodnenie dovolaním napadnutého

uznesenia dalo odpoveď na relevantné otázky, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo

nemohlo byť vyhovené návrhu na zmenu oprávnenej. Okolnosť, že táto odpoveď neúspešnú

dovolateľku neuspokojila, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa náležitosti zákonného

rozhodnutia podľa Za odňatím možnosti konať pred súdom nemožno

považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek

dovolateľky.

Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. potvrdil,

že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá dať odpoveď na každú

námietku alebo argument uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom

konaní. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť

10

a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá

by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa názoru dovolacieho súdu, skutkové

a právne závery odvolacieho súdu nie sú v posudzovanom prípade zjavne neodôvodnené

a nezlučiteľné s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a článkom 46 ods. 1 , pretože odôvodnenie dovolaním

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok spĺňa požiadavky zákona

na odôvodnenie rozhodnutia.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie spoločnosti E. podľa § 243b ods. 5 O.

s. p. v spojení s odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je prípustné.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože povinnej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy

nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. februára 2014

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

11