Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-29-2021.pdf
PDF · 78.21 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/29/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, ul. 29. Augusta 8 a 10, Bratislava, pobočka Žiar nad Hronom, Sládkovičova 17, Žiar nad Hronom, IČO: 33 327 807, proti povinnému: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/X, Y. J., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Milan Somík, Exekútorský úrad so sídlom Československej armády 1, 036 01 Martin, pod sp. zn. EX 2396/2002, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 179,98 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10Er/1063/2002 - 27 zo dňa 21. septembra 2020, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného odmieta.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) odvolaním napadnutým uznesením v I. výroku zastavil exekúciu a v II. výroku uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 70,74 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že poverením č. 5613 014273* zo dňa 28.11.2002 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie voči povinnému. Dňa 12.04.2019 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Súd prvej inštancie mal preukázané, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2OdK/272/2019 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 29.03.2019 pod č. K026796 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Súd prvej inštancie preto exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v spojení s § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“). Zároveň rozhodol o trovách exekúcie tak, že oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 70,74 Eur.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený odvolanie, v ktorom uviedol, že Okresný úrad práce Banská Štiavnica podal súdnemu exekútorovi dňa 06.11.2002 návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie pohľadávky v sume 179,98 Eur. Súdny exekútor oznámil súdu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Oprávnený poukazuje na to, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. Y. zo dňa 10.02.2015 uzatvorenej medzi Sociálnou poisťovňou ako postupcom a spol. Slovenská konsolidačná, a.s. ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávok evidovaných aj voči povinnému v tomto konaní. Sociálna poisťovňa túto skutočnosť oznámila súdnemu exekútorovi. Hmotnoprávne legitimovaní sú účastníci v prípade, že sú držiteľmi práv a povinností z exekučného titulu. Hmotnoprávne legitimovaný je každý nadobúdateľ práva z exekučného titulu, bez ohľadu na to, či právo nadobudol právnym úkonom, alebo na základe inej právnej skutočnosti napr. zmluvou o postúpení pohľadávky. Sociálna poisťovňa postúpila pohľadávky spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s., a preto
nie je nositeľom hmotného práva z exekučného titulu. Na základe uvedeného navrhol, aby súd po preskúmaní vyššie uvedených dôvodov zrušil odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že zmena účastníka sa v danom prípade riadila ustanovením § 37 ods. 3 a 4 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, teda v čase od 01.07.1998 do 31. 12.1998, podľa ktorého nie je rozhodovanie o zmene účastníka konania v pôsobnosti exekučného súdu. Zmena bola zavedená zákonom č. 341/2005 Z. z., ktorým sa doplnil Exekučný poriadok, a podľa ktorého „ak dôjde k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál alebo osvedčenú fotokópiu listiny preukazujúcej prevod alebo prechod práv a povinností“. Z prechodných ustanovení, konkrétne z § 238 ods. 1 zákona č. 341/2005 Z. z., účinných od 01.09.2005, sa konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005. Podmienka schvaľovania pripustenia zmeny účastníka exekučným súdom bola zavedená až zákonom č. 585/2006 Z. z. účinným od 01.12.2006. Z § 240 ods. 1 tohto zákona vyplýva, že konania začaté pred 01.12.2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak ods. 2 až 4 prípadne osobitný predpis neustanovuje inak. Ako vyplýva, že právnej konštrukcie súdny exekútor vedie exekučné konanie podľa Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z. tak, že k povereniu na vykonanie exekúcie priloží originál resp. osvedčenú kópiu listiny preukazujúcej prevod alebo prechod práva a povinností, bez potreby intervecie exekučného súdu do procesu zmeny účastníka exekučného konania. Na základe uvedeného má exekútor za to, že mal súdny aktívne legitimovaného účastníka konania a z procesnoprávneho hľadiska sa vyporiadal so zmenou účastníka zákonným spôsobom.
5. S účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, použije aj v neskončených exekučných konaniach.
6. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
7. Podľa § 355 ods. 2 CSP; proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
8. Podľa § 386 písm. c) CSP; odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
9. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013); exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
10. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013); proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) je prípustné odvolanie.
11. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013); ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odvolací súd odvolanie odmietol podľa § 386 písm. c) CSP.
13. Odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 08.11.2002 (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017). Dňa 22.11.2002 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd dňa 28.11.2002 vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5613 014273*, ktoré bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 29.11.2002.
Exekučným titulom je rozhodnutie Národného úradu práce, Okresný úrad práce Banská Štiavnica č. 1263/2002/S-EO zo dňa 16.08.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.09.2002. Dňa 12.04.2019 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Súd prvej inštancie I. výrokom napadnutého rozhodnutia zastavil exekúciu z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Odk/271/2019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 63/2019 dňa 29.03.2019 pod č. K026796, bol na majetok povinného vyhlásený konkurz podľa štvrtej časti ZoKR. Výrokom II. napadnutého rozhodnutia exekučný súd uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 70,74 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Oprávnený podal voči tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
14. Z dikcie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. V ustanovení § 355 ods. 2 CSP je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení súdu prvej inštancie, voči ktorým CSP pripúšťa odvolanie, je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že uznesenia typické pre exekučné konanie nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP bude, či odvolanie proti uzneseniu pripúšťa Exekučný poriadok.
15. Žiadne ustanovenie Exekučného poriadku výslovne nezakladá prípustnosť odvolania proti uzneseniu exekučného súdu o zastavení exekúcie podľa osobitného predpisu z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Odvolanie pripúšťa len proti uzneseniam o zastavení exekúcie z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 58 ods. 5 Exekučného poriadku. Uznesenie exekučného súdu o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) v spojení s § 167f ods. 2 ZoKR zjavne takýmto rozhodnutím nie je, z čoho možno vyvodiť len taký záver, že proti nemu odvolanie nie je prípustné.
16. Z ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd pri zastavení exekúcie rozhodne aj o trovách exekúcie. Exekučný poriadok však proti tomuto rozhodnutiu odvolanie výslovne nepripúšťa. Preto v zmysle § 355 ods. 2 CSP platí, že odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o trovách exekúcie, nie je prípustné.
17. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že v predmetnej exekučnej veci nebolo možné prihliadnuť na ustanovenie § 2 ods. 1 písm. d) ZoUNEK, v zmysle ktorého sa stará exekúcia týmto zákonom zastavuje, ak dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie, keďže ho nemožno na vec aplikovať z dôvodu, že k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného došlo pred nadobudnutím účinnosti ZoUNEK (tzv. zákaz retroaktivity právnych predpisov).
18. Navyše ešte odvolací súd považuje za potrebné, napriek záveru o neprípustnosti odvolania, uviesť, že podľa ustálenej súdnej praxe aj v konaniach začatých pred 1.septembrom 2005 je potrebné, aby o zmene účastníka exekučného konania rozhodol exekučný súd (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 65/2013 zo dňa 03. 04. 2014, sp. zn. 4 ECdo 3/2014 zo dňa 20. 01. 2015, sp. zn. 4 Cdo 251/2012 zo dňa 05. 12. 2012). V danej veci bolo súdnemu exekútorovi oznámené postúpenie vymáhanej pohľadávky dňa 24.08.2015, teda v čase, kedy bola otázka nevyhnutnosti rozhodnutia súdu o zmene účastníka exekučného konania na podklade kvalifikovaného návrhu na zmenu účastníka exekučného konania už v súdnej praxi jednoznačne vyriešená.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti odvolaním napadnutému uzneseniu exekučného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia neposudzoval.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom v čase vydania tohto rozhodnutia (v znení zákona č. 2/2017 Z. z., účinného od 1. 4. 2017) dovolanie, ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.