Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/64/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného CASSOVIA

METAL investičný fond akciová spoločnosť, Košice, posledne so sídlom v Košiciach,

Hlavná 108, IČO: 31 693 857 proti povinnej D. Ž., bývajúcej v K., o vymoženie 41,49 € s

príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice- okolie pod sp.zn. ,

o dovolaní spoločnosti EUROINVESTOR s.r.o., so sídlom vo Vranove nad Topľou,

Hronského 1811, IČO: 36 703 591, zastúpenej AK NOVIKMEC s.r.o., Advokátska

kancelária, so sídlom vo Vranove nad Topľou, Rázusova 125,

IČO: 36 868 701, zastúpená JUDr. Zuzanou Adamovou Tomkovou, advokátkou

a konateľkou, proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 28. júna 2012, sp.zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Dňa 13. apríla 1999 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného

CASSOVIA METAL investičný fond akciová spoločnosť, Košice na vykonanie exekúcie

proti povinnej D. Ţ. na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného

súdu Košice-okolie z 11. júna 1997, sp.zn. Ro 4132/97. Okresný súd Košice- okolie ako súd

exekučný dňa 4. mája 1999 poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Vargu, so sídlom

Exekútorského úradu v Trebišove, vykonaním exekúcie na vymoţenie uloţenej povinnosti

zaplatiť 1250 Sk s príslušenstvom.

Podaním z 16. septembra 2011 sa spoločnosť EUROINVESTOR s.r.o., so sídlom

vo Vranove nad Topľou, Hronského 1811, IČO: 36 703 591 domáhala, aby súd pripustil

2

zmenu oprávneného a zmenu súdneho exekútora. V zmysle navrhovaných zmien mala

do konania namiesto pôvodne oprávneného CASSOVIA METAL investičný fond akciová

spoločnosť, Košice vstúpiť spoločnosť EUROINVESTOR s.r.o. a namiesto

JUDr. Ing. Štefana Vargu mal súd poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora

JUDr. Štefana Šviderského, so sídlom vo Vranove nad Topľou, Hronského 1811. Návrh

na zmenu oprávneného bol odôvodnený tým, ţe pôvodne oprávnený CASSOVIA METAL

investičný fond akciová spoločnosť, Košice v likvidácii ako postupca postúpil na základe

zmluvy o postúpení pohľadávok z 22. decembra 2005 spoločnosti INKASO Pohľadávok,

spol. s r.o. ako postupníkovi súbor pohľadávok, medzi ktorými bola aj pohľadávka vymáhaná

v predmetnom exekučnom konaní. Spoločnosť INKASO Pohľadávok, spol. s r.o. následne

pohľadávku postúpila novému veriteľovi EUROINVESTOR s.r.o. zmluvou o postúpení

pohľadávok z 28. júla 2008. Fotokópie predmetných zmlúv aj s prílohami boli pripojené

k návrhu. Súčasťou návrhu bolo tieţ vyhlásenie spoločnosti EUROINVESTOR s.r.o., ţe

súhlasí so vstupom do exekučného konania.

Okresný súd Košice-okolie uznesením z 5. decembra 2011, č.k. -34

rozhodol tak, ţe zmenu oprávneného nepovolil, exekúciu zastavil a povinnému uloţil

povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 72,70 € do troch dní

od právoplatnosti uznesenia. Mal za to, ţe oprávnený CASSOVIA METAL investičný fond

akciová spoločnosť Košice, v likvidácii, posledne so sídlom v Košiciach, Hlavná 108,

IČO: 31 693 857 bol dňa 27. októbra 2010 z obchodného registra vymazaný na základe

ukončenia likvidácie ku dňu 31. augusta 2010, čím zanikol, a preto nemôţe byť ďalej

účastníkom konania, pričom ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno

odstrániť. Ak spoločnosť EUROINVESTOR s.r.o., so sídlom vo Vranove nad Topľou,

Hronského 1811, IČO: 36 703 591 (na ktorú bola pohľadávka postúpená spoločnosťou

INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom v Lučenci, Jiráskova 12, IČO: 36 039 039, ktorá

ju získala na základe postúpenia od pôvodného oprávneného) návrh na zmenu oprávneného

podala 16. novembra 2011, urobila tak po dni, keď došlo k zániku oprávneného. Preto podľa

, , , , , (ďalej len

„“), , , a podľa

písm. g/, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) nepripustil zmenu na strane oprávneného, exekúciu ako neprípustnú

zastavil, keď o trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 197 a § 203 Exekučného poriadku.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie spoločnosti EUROINVESTOR s.r.o.,

uznesením z 28. júla 2012, sp.zn. podľa , uznesenie súdu

prvého stupňa, vo výroku, v ktorej nepripustil zmenu na strane oprávneného ako vecne

správne potvrdil. V prevyšujúcej časti zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej rozhodol, ţe EUROINVESTOR s.r.o. nemá právo

na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení k podanému odvolaniu uviedol, ţe podľa

, Exekučného poriadku a podľa v exekučných konaniach

začatých pred 1. septembrom 2005, postup pri podaní návrhu na rozhodnutie o pripustení

zmeny účastníka, ako aj postup súdu pri rozhodnutí o tejto zmene sa nemôţe spravovať teraz

platným ustanovením § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, ale treba postupovať podľa

ustanovenia a , ktoré pri zmene účastníkov predpokladá, ţe pôvodný

účastník konania, ako aj ten, ktorý má na jeho miesto vstúpiť, majú spôsobilosť mať práva

a povinnosti a tým aj procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania. Z obsahu spisu mal

za preukázané, ţe návrh na zmenu účastníka na strane oprávneného bol spoločnosťou

EUROINVESTOR podaný potom, čo pôvodný oprávnený stratil spôsobilosť byť účastníkom

konania, teda ako účastník prestal existovať, a preto uţ nemohla nastať zmena účastníka

na jeho strane. Ak potom súd prvého stupňa nepripustil vstup spoločnosti EUROINVESTOR

s.r.o. do konania, postupoval vecne správne v otázke návrhu na zmenu účastníka konania

podľa a Procesného pochybenia sa podľa názoru odvolacieho súdu však

súd prvého stupňa dopustil, ak po zistení, ţe oprávnený stratil spôsobilosť byť účastníkom

konania, ktorá skutočnosť je prekáţkou pre ďalšie pokračovanie v exekúcii, túto zastavil

bez toho, aby ju vyhlásil za neprípustnú. Poukázal na to, ţe v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/

Exekučného poriadku v znení účinnom do 1. februára 2002 exekúciu súd zastaví, ak exekúciu

vyhlásil za neprípustnú, pretoţe je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemoţno vykonať.

Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, ţe predpokladom pre zastavenie

exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ je jej vyhlásenie za neprípustnú z dôvodu existencie

skutočností, pre ktoré exekúciu nemoţno vykonať a medzi takéto skutočnosti, patrí aj strata

spôsobilosti oprávneného byť účastníkom konania. O vyhlásení exekúcie za neprípustnú

a zastavení exekúcie pritom v zmysle ustálenej súdnej praxe súd rozhoduje jedným výrokom.

Rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú však nemoţno pominúť. Z vyššie

uvedených dôvodov odvolací súd podľa zrušil uznesenie súdu

prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie a v súvisiacom výroku o trovách exekúcie

a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie spoločnosť

EUROINVESTOR s.r.o., v ktorom navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

dovolací zrušil uznesenie odvolacieho aj prvostupňového súdu a vec vrátil prvostupňovému

súdu na ďalšie konanie alebo aby napadnuté uznesenie zmenil tak, ţe povolí zmenu účastníka

konania na strane oprávneného. Prípustnosť dovolania dovolateľ odôvodnil podľa § 237

písm. f/ , podľa ktorého je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Podľa

názoru dovolateľa mu odvolací súd svojim rozhodnutím vydaným v rozpore s čl. 46

ods. 1 odňal prístup k súdu a tým aj právo na spravodlivý

proces. Odňatie moţnosti konať pred súdom videl dovolateľ v tom, ţe súdy nepovolili zmenu

účastníka konania na strane oprávneného a exekúciu zastavili napriek tomu, ţe dovolateľ

a jeho právny predchodca splnili všetky zákonné predpoklady pre vstup dovolateľa

do konania na strane oprávneného. Mal za to, ţe podľa § 37 Exekučného poriadku účinného

do 31. augusta 2005 postačovalo k zmene oprávneného preukázať súdnemu exekútorovi

listiny o prevode práva z exekučného titulu na novú osobu. Keďţe v prejednávanej veci sa tak

stalo ešte v roku 2006 (listom z 15. marca 2006 oznámila spoločnosť INKASO Pohľadávok,

spol. s r.o. súdnemu exekútorovi postúpenie vymáhanej pohľadávky a pripojila aj zmluvu

o postúpení pohľadávky z 22. decembra 2005), mal súd ako s novým oprávneným konať

so spoločnosťou INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., keďţe táto spoločnosť sa stala účastníkom

konania ex lege. Súd nemal preto rozhodovať o zmene účastníka z pôvodne oprávneného

na dovolateľa, ale z oprávneného INKASO Pohľadávok, spol. s r.o. na dovolateľa. Ďalej mal

za to, ţe ak by sa vychádzalo aj z druhej alternatívy prezentovanej prvostupňovým

a odvolacím súdom v danej veci, podľa ktorej na zmenu účastníka konania je potrebné

osobitné rozhodnutie exekučného súdu, bol ich postup neprípustný. Svedčí o tom rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. , ktorým najvyšší

súd vyhovel dovolaniu podanému novým navrhovateľom. Najvyšší súd v predmetnom

rozhodnutí potvrdil názor o prípustnosti zmeny účastníka konania po tom, čo pôvodný

účastník zanikol, avšak návrh na zmenu bol podaný ešte pred zánikom účastníka.

V prejednávanej veci spoločnosť INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., ako aj pôvodný

oprávnený ešte v roku 2006 oznámili súdnemu exekútorovi postúpenie pohľadávky a navrhli

zmenu oprávneného. V prípade aplikácie Exekučného poriadku platného po 1. septembri 2005

podáva návrh na zmenu účastníka konania súdny exekútor, ktorý má na to stanovenú

subjektívnu lehotu 14 dní. Exekútor je touto lehotou viazaný aj v prípadoch, keď

sa o skutočnosti zakladajúcej procesné nástupníctvo dozvedel inak, ako oznámením zo strany

účastníka konania. Podľa tejto zákonnej úpravy exekútor bol povinný doručiť exekučnému

súdu návrh na zmenu oprávneného. Exekútor však nekonal od roku 2006 a túto svoju

nečinnosť zdôvodnil údajnou nemoţnosťou identifikácie pohľadávok z predloţených zmlúv

a ich príloh. Spoločnosť INKASO Pohľadávok, spol. s r.o. však exekútorovi predloţila

overenú kópiu zmluvy o postúpení pohľadávok spolu s prílohou, z ktorej bolo moţné

jednoznačne identifikovať príslušnú pohľadávku, keďţe kaţdá pohľadávka bola označená

dlţnou sumou a menom povinného. Otázkou zámeny účastníkov konania v prípade výmazu

pôvodného účastníka konania z obchodného registra sa najvyšší súd zaoberal tieţ

v rozhodnutí R 65/1996. Konštatoval v ňom, ţe v prípadoch, kedy účastník konania zanikol

výmazom z obchodného registra pred začatím konania, neprichádza do úvahy zámena

účastníkov alebo pristúpenie do konania podľa , pretoţe takýto postup je moţný

len za predpokladu, ţe účastník, ku ktorému alebo na miesto ktorého mal vstúpiť niekto iný,

mal spôsobilosť byť účastníkom konania v čase jeho začatia. Z citovaného rozhodnutia je

zrejmé, ţe najvyšší súd síce odmietol zámenu účastníka konania, ktorý zanikol výmazom

z obchodného registra pred začatím konania, ale zároveň priamo potvrdil takýto procesný

postup v prípade, ţe k zániku účastníka výmazom z obchodného registra došlo aţ po začatí

konania.

Povinný sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.

Súdny exekútor poukázal na písomné vyjadrenie k odvolaniu z 24. februára 2012

a uviedol, ţe na skutočnostiach tam uvedených trvá v celom rozsahu aj v dovolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací podľa ustanovenia § 10a ods. 1

, po zistení, ţe dovolanie podala na to oprávnená osoba, zastúpená právnickou osobou

zaloţenou na účel výkonu advokácie ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr to, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolateľom napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky uvedené

v a , a preto nemoţno vyvodiť prípustnosť dovolania z týchto ustanovení.

Prípustnosť dovolania podaného dovolateľom by v preskúmavanej veci prichádzala

do úvahy, len ak by v konaní, v ktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných

vád taxatívne vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania podľa § 237 písm. a/ aţ e/ a písm. g/

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada podľa § 237

písm. f/ , t.j. ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie procesne nesprávny postup súdu

priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý

má za následok znemoţnenie realizácie procesných práv účastníkov občianskeho súdneho

konania. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojim procesným

postupom v rozpore so zákonom, spravidla účastníkovi konania odnímajú moţnosť konať

pred súdom, pretoţe mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny

poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore.

Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, preto

je vţdy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska garantovaného práva

na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.

Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom

zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (porovnaj napr. , , ).

Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky tieţ vyplýva, ţe ak súd koná vo veci

uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu a spôsobom

predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu ().

Preskúmaním veci dospel dovolací súd k záveru, ţe konanie a rozhodnutie

odvolacieho súdu nie je postihnuté vadou majúcou za následok odňatie moţnosti konať pred

súdom v zmysle ustanovenia

Podľa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa

osobitného predpisu sa pouţijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis

neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vţdy uznesením. Podľa ak po začatí

konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod

práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môţe navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto

práva alebo povinností prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto

doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo

na koho prešli. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia súd vyhovie návrhu, ak sa preukáţe, ţe

po začatí konania nastala právna skutočnosť uvádzaná v odseku 2, a ak s tým súhlasí

ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho

miesto, sa nevyţaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú

zachované.

Podľa prechodných a záverečných ustanovení

o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) účinných od 1. septembra 2005,

konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta

2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia § 34

ods. 1 aţ 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4,

§ 145 ods. 1, sa pouţijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku do účinnosti novely vykonanej

, t.j. do 31. augusta 2005, proti inému neţ tomu, kto je v rozhodnutí

označený ako povinný, alebo v prospech iného neţ toho, kto je v rozhodnutí označený ako

oprávnený, moţno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, ţe naňho prešla povinnosť alebo

právo z exekučného titulu (§ 41). Podľa ods. 4 tohto ustanovenia prechod povinnosti alebo

práva moţno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak

nevyplýva priamo z právneho predpisu. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku od účinnosti

novely vykonanej proti inému, neţ tomu, kto je v rozhodnutí

označený ako povinný, alebo v prospech iného neţ toho, kto je v rozhodnutí označený ako

oprávnený, moţno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, ţe naňho prešla povinnosť alebo

právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza

k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci

konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi.

Oznámenie musí byť doloţené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo

povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť

v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní

od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému

a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo

alebo povinnosť prešla. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, ak k prevodu alebo prechodu

práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie,

pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému

priloţí originál alebo osvedčenú fotokópiu listiny preukazujúcej prevod alebo prechod práv

a povinností.

Podľa súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).

Podľa spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť

mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa právnická osoba zapísaná v obchodnom registri zaniká

dňom výmazu z tohto registra.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu

súd vyhlásil za neprípustnú, pretoţe je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemoţno vykonať.

Z dovolania vyplýva, ţe súdy zúčastnené na rozhodovaní mali dovolateľovi odňať

moţnosť konať pred súdom tým, ţe nepovolili zmenu účastníka konania na strane

oprávneného a exekúciu ako neprípustnú zastavili napriek tomu, ţe dovolateľ a jeho právny

predchodca splnili všetky zákonné predpoklady pre vstup dovolateľa do konania na strane

oprávneného.

S vyššie uvedeným názorom dovolateľa sa dovolací súd nestotoţnil.

Dovolací súd uvádza, ţe prvostupňový, ako aj odvolací súd na zistený skutkový

stav správne aplikovali ustanovenia a Exekučné konanie v predmetnej

veci sa totiţ začalo ešte v roku 1998 a podľa prechodného ustanovenia § 238 ods. 1

Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva

platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Ustanovenie § 37 ods. 3 a 4

Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. augusta 2005 otázku procesného nástupníctva

v exekučnom konaní riešilo len čiastočne. Ustanovovalo, ţe exekúciu moţno vykonať aj proti

inému, neţ tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného, neţ

toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, ak sa preukázalo, ţe na takú osobu prešla

10

povinnosť alebo právo z exekučného titulu. Prevod alebo prechod práv alebo povinnosti,

pokiaľ nevyplýval priamo z právneho predpisu, bolo potrebné preukázať listinou vydanou

alebo overenou oprávneným orgánom. Citované ustanovenie však neupravovalo konkrétny

postup účastníkov exekučného konania, súdneho exekútora a exekučného súdu pre prípad, ţe

k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti z exekučného titulu po začatí exekučného

konania aj došlo. Z ustanovenia vyplýva, ţe na exekučné konanie sa

pouţijú ustanovenia prvej aţ piatej časti , ak Exekučný

poriadok neustanovuje inak. V praxi to znamená, ţe pokiaľ Exekučný poriadok určitú

procesnú situáciu nerieši, tak sa na jej riešenie pouţijú príslušné ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku. V danom prípade to znamenalo potrebu aplikovať ustanovenia § 92 ods. 2

a 3 o zmene účastníka konania. S účinnosťou od 1. septembra 2005 bolo zavedené nové

znenie § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, ktorým sa účastníkom exekučného konania uloţila

povinnosť ohľadom existencie právnych skutočností zakladajúcich prevod alebo prechod práv

a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu a exekútorovi povinnosť na základe takéhoto

oznámenia podať na súd návrh na pripustenie zmeny účastníctva. V zmysle prechodných

ustanovení § 238 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku však toto ustanovenie nie je moţné

aplikovať na exekučné konania začaté pred 1. septembrom 2005, čo je aj posudzovaný

exekučný prípad.

Dovolateľ správnosť svojho výkladu ustanovenia § 37 ods. 3 a 4 Exekučného poriadku

v znení účinnom do 31. augusta 2005 odôvodňuje okrem iného ustálenou praxou súdnych

exekútorov v tom čase, t.j. zrejme do nadobudnutia účinnosti novely Exekučného poriadku,

uskutočnenej Tvrdí pritom, ţe na zmenu oprávneného alebo

povinného stačilo oznámiť súdnemu exekútorovi, ţe došlo k prevodu alebo prechodu práva

alebo povinnosti z exekučného titulu na inú osobu a predloţiť listinu, ktorá túto skutočnosť

preukazovala. Okolnosti prejednávanej veci však priamo potvrdzujú problematickosť

takéhoto výkladu zákonných ustanovení. Tvrdený prevod alebo prechod práva z exekučného

titulu sa môţe stať predmetom sporu tak, ako tomu bolo aj v danom prípade, keď exekútor

pokračoval v konaní s pôvodnou oprávnenou, pretoţe usúdil, ţe zmluva o postúpení

pohľadávok a ani jej príloha neobsahovali dostatočnú špecifikáciu postupovanej pohľadávky.

Túto otázku však exekútor nebol oprávnený sám riešiť. Len súd môţe posúdiť, či okolnosti

uvádzané v oznámení, sú spôsobilé privodiť prevod alebo prechod práva alebo povinnosti

z exekučného titulu a či predloţené listiny sukcesiu do práv a povinností oprávnenej alebo

povinnej aj preukazujú. Správnosť záverov exekučného súdu, ako súdu rozhodujúceho

11

v prvom stupni, môţe byť následne preskúmavaná v rámci odvolacieho konania (keďţe nejde

o uznesenie podľa osobitného zákona – Exekučného poriadku, viď

a judikát R 6/2003) a za istých okolností aj konania dovolacieho. Je však neakceptovateľné,

aby bol súd viazaný tým, ako otázku procesného nástupníctva v exekučnom konaní posúdil

súdny exekútor. Pokiaľ teda aj prax účastníkov exekučného konania a súdnych exekútorov

pred nadobudnutím účinnosti bola taká ako uvádza dovolateľ, nebola

správna a ani v súlade so zákonom a uţ vôbec nie záväzná pre súd rozhodujúci o návrhu na

zmenu účastníka konania, keďţe aj v exekučnom konaní platí, ţe právne záväzný výklad

zákona podáva výlučne súd.

Dovolateľ ďalej namietal, ţe aj keby bol správny názor, podľa ktorého je na zmenu

účastníka konania potrebné osobitné rozhodnutie exekučného súdu, súdy zúčastnené

na rozhodovaní neprípustné skúmali trvanie podmienok konania u pôvodného oprávneného

po tom, čo im bola oznámená a preukázaná hmotnoprávna sukcesia do práva pôvodného

oprávneného a doručený návrh na zmenu oprávneného spolu so súhlasom nového

oprávneného so vstupom do konania. Odvolával sa pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky vo veci sp.zn. , ktorý v skutkovo a právne obdobnej

veci konštatoval existenciu vady v zmysle , spočívajúcu v tom, ţe súd

nepripustil zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa z dôvodu výmazu pôvodného

navrhovateľa z obchodného registra pred rozhodnutím súdu o zmene účastníka konania.

Podľa jeho názoru najvyšší súd s týmto rozhodnutím potvrdil názor o prípustnosti zmeny

účastníka konania potom, čo pôvodný účastník zanikol, avšak návrh na zmenu bol podaný

ešte pred zánikom účastníka. K tomuto dovolací súd uvádza, ţe medzi predmetným prípadom

a prípadom, ktorý riešil najvyšší súd v konaní pod sp.zn. je jeden

podstatný rozdiel, ktorý spočíva v tom, ţe v predmetnej veci návrh na zmenu účastníka

konania nepodal doterajší účastník konania, ale osoba, ktorá o sebe tvrdí, ţe na ňu prešlo

právo z exekučného titulu. Podľa je aj taká osoba oprávnená navrhnúť

zmenu účastníka, pričom v návrhu je inkorporovaný aj jej súhlas so vstupom do konania

na strane oprávneného. Súhlas povinného sa nevyţaduje bez ohľadu na to, či sa navrhuje

zmena oprávneného alebo povinného. Preto súd ani nezisťuje stanovisko tejto osoby

k navrhovanej zmene účastníka. Iná je však situácia v prípade oprávneného ako osoby, ktorá

svojim návrhom na vykonanie exekúcie iniciovala začatie exekučného konania. V súlade

s dispozičnou zásadou, ktorá ovláda aj exekučné konanie platí, ţe oprávnený musí

s navrhovanou zmenou súhlasiť. Nie je mysliteľné, aby súd pripustil zmenu oprávneného

účastníka konania bez jeho vedomia alebo dokonca proti jeho vôli. Preto je potrebné, aby

v prípade, keď zmenu navrhuje osoba, ktorá mala vstúpiť na miesto oprávneného, si súd

vyţiadal stanovisko oprávneného, teda toho, kto má z konania vystúpiť. V prejednávanej veci

takéto stanovisko nebolo moţné zabezpečiť vzhľadom k tomu, ţe pôvodne oprávnený zanikol

bez právneho nástupcu. V prípade, ktorý najvyšší súd prejednával pod sp.zn.

1 Obdo V 45/2007 podal návrh na zmenu navrhovateľa sám navrhovateľ skôr, ako bol

vymazaný z obchodného registra. Prejavil tým vôľu vystúpiť z konania a ďalej nebyť

účastníkom konania. Preto dovolací súd mohol konštatovať: „ak miesto doterajšieho

navrhovateľa sa uvoľnilo pred skončením konania, dôvodne na jeho miesto môţe vstúpiť

dovolateľ, ktorý túto vôľu prejavil ešte v čase, keď navrhovateľ existoval“.

V predmetnej veci v čase, keď pôvodne oprávnený ešte existoval, tento sám nepodal

návrh na zmenu oprávneného, ktorý by spĺňal kritériá v zmysle a a ako

vyplýva z vyššie uvedeného výkladu, oznámenie spoločnosti INKASO Pohľadávok, spol.

s r.o. z 15. marca 2006, adresované súdnemu exekútorovi, nebolo spôsobilé privodiť zmenu

účastníka exekučného konania na strane oprávneného. Kvalifikovaný návrh na zmenu

oprávneného bol súdu doručený aţ v čase, keď pôvodne oprávnený uţ neexistoval. Preto ak

prvostupňový súd takýto návrh zamietol a odvolací súd jeho rozhodnutie v tejto časti potvrdil,

neodňali súdy svojim postupom účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom ani právo

na spravodlivý súdny proces a prístup k súdu.

Pokiaľ obsah podaného mimoriadneho prostriedku naznačuje, ţe dovolateľ sa domáha

prieskumu celého napadnutého uznesenia odvolacieho súdu, t.j. i tej časti, v ktorej vo výroku

odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol, ţe exekúciu zastavuje

a trovách exekúcie, a vrátil vec súdu prvého stupňa, dovolací súd poukazuje na to, ţe

dovolanie proti tomuto výroku je podľa , a neprípustné. Jeho prípustnosť

by zakladala len niektorá z vád uvedených v (uvedené vyššie). Takúto vadu,

pokiaľ sa týkala výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým zrušil uznesenie súdu prvého

stupňa a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, však v dovolaní ani dovolateľ

netvrdil, a dovolací súd zo svojej úradnej povinnosti nezistil.

Keďţe ustanovenia , a dovolanie proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. júla 2012 sp.zn. nepripúšťajú, bolo

13

potrebné tento opravný prostriedok odmietnuť podľa v spojení

s

V dovolacom konaní vzniklo povinnému právo na náhradu trov dovolacieho konania

proti dovolateľke, ktorá úspešná nebola ( , ,

ods. 1 ). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe

v dovolacom konaní návrh na ich priznanie nepodala ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. novembra 2013

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

14