Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/106/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ I. T. a 2/ M. T.,

bývajúcich v P.P., proti odporcovi T. S., bývajúcemu v I., zastúpenému JUDr. Š. B.,

advokátom so sídlom v B., o určenie vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky

pod sp. zn. , o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre

zo 4. októbra 2012 sp. zn. , , takto

rozhodol:

Dovolacie konanie v časti, týkajúcej sa dovolania proti výroku rozsudku Krajského

súdu v Nitre zo 4. októbra 2012 sp. zn. , , ktorým bolo rozhodnuté,

že Mgr. P. G. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci, z a s t a v u j e.

Dovolanie vo zvyšnej časti o d m i e t a.

Navrhovateľom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Zámky rozsudkom z 28. októbra 2011 č.k. -159:

a/ určil, že nehnuteľnosť v katastrálnom území P., ktorá je v katastri nehnuteľností vedená na

liste vlastníctva č. X. ako dom súpisné číslo X. (ďalej len „dom“) patrí do bezpodielového

spoluvlastníctva navrhovateľov 1/ a 2/, b/ rozhodol o trovách konania, c/ odporcovi uložil

povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Vychádzal z toho, že odporca je v katastri nehnuteľností

vedený ako vlastník domu s tým, že ho nadobudol právnym titulom dedenia po svojom otcovi

(konanie o dedičstve po poručiteľovi V. T. bolo vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod

sp. zn. D 40/1999). Výsledkami dokazovania, ktoré bolo vykonané výpoveďami svedkov (E.

K., J. B., H. T., G. T., G. K.) a listinnými dôkazmi (výpisom z katastra nehnuteľností,

osvedčením o dedičstve, rozhodnutím o pridelení súpisného čísla, potvrdením obce P.), mal

súd prvého stupňa preukázané, že stavba, pôvodným vlastníkom ktorej bol odporcov otec,

2

bola zbúraná a na jej mieste postavili navrhovatelia dom. Výstavbou domu bola vytvorená

nová vec v právnom zmysle, ktorá sa stala predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva

manželov (R 65/1958, R 16/1983). Odporcov otec teda v čase svojej smrti dom nevlastnil,

preto dom ani nemal byť považovaný za predmet konania o dedičstve po ňom. Z týchto

dôvodov dospel súd prvého stupňa k záveru, že návrh bol podaný opodstatnene. O trovách

konania rozhodol podľa a o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok

za návrh na začatie konania podľa ustanovenia o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a položky č. 1a Sadzobníka, ktorý tvorí

prílohu tohto zákona.

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 4. októbra 2012

sp. zn. , : I. rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil

a v časti týkajúcej sa povinnosti odporcu zaplatiť náhradu trov konania a súdny poplatok

zrušil, II. rozhodol, že sudca Okresného súdu Nové Zámky Mgr. P. G. nie je vylúčený

z prejednávania a rozhodovania tejto veci. V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal

na priebeh a výsledky konania na okresnom súde a konštatoval, že súd prvého stupňa zistil

v postačujúcom rozsahu rozhodujúce skutkové okolnosti a svoje zistenia aj správne právne

posúdil. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozsudku

( ). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukázal

na výsledky dokazovania vykonaného výpoveďami svedkov, ktorí potvrdili, že dom postavili

navrhovatelia; podľa jeho názoru výpoveď jedinej svedkyne tvrdiacej opak (G. K.) nemá takú

dôkaznú silu, aby poprela ich jednoznačné tvrdenia. V časti o trovách konania a o súdnom

poplatku súd napadnuté rozhodnutie zrušil vzhľadom na jeho nepreskúmateľnosť (§ 221 ods.

1 písm. f/ ). Pokiaľ odporca v odvolaní vzniesol voči sudcovi Mgr. P. G. námietku

zaujatosti a tvrdil, že otec namietaného sudcu je priateľom právnej zástupkyne navrhovateľov,

krajský súd ako súd nadriadený ( ) poukázal jednak na ustanovenia

a , jednak na vyjadrenie samotného sudcu (ktorý poprel, že by mal vzťah

k veci alebo účastníkom konania) a uviedol, že predmetné, iba subjektívne tvrdenie odporcu,

nie je spôsobilé vyvolať pochybnosti o nezaujatosti vec prejednávajúceho sudcu.

Proti tomuto rozsudku Krajského súdu v Nitre podal odporca dovolanie, v ktorom

namietol, že v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v , napadnuté „rozhodnutie

vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 241

ods. 2 písm. c/ ) a spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (

3

písm. d/ )“. Tvrdenie navrhovateľov, že postavili dom, označil za nepravdivé, podvodné

a účelové. Súd prvého stupňa ho „nepripustil na pojednávaní ani k slovu, aby sa mohol

vyjadrovať a neustále umožňoval vyjadrovať sa iba navrhovateľom a ich rodine“. Dodal, že

„iba jednu svedkyňu súd úmyselne nebral do úvahy, že ona má vedomosť o tom, že môj otec

svoj vlastnícky podiel bratovi, teda navrhovateľovi v skutočnosti finančne aj vyrovnal. Takéto

pravdivé tvrdenia svedkyne a skutočný stav teda nebral súd do úvahy (čo už nehrá do scenára

konania vedeného sudcu a samozrejme ani navrhovateľom v snahe zmocniť sa môjho

majetku)“. Doslovne tiež uviedol, že „medzičasom som bol informovaný o tom, aby som

vedel, že konajúci sudca je osobne zaujatý voči mojej osobe a presne ma aj oboznámili

aj o tom, z akého dôvodu je v skutočnosti predpojatý“. Súd prvého stupňa v konaní, ktoré

nasledovalo po zrušení jeho v poradí prvého rozsudku, úmyselne nerešpektoval právny názor

odvolacieho súdu a opätovne rozhodol svojvoľne, pričom akceptoval klamstvá navrhovateľov

a krivé výpovede svedkov. Na tomto základe dovolateľ vyslovil počudovanie nad „povážlivo

unáhlene vydaným“ rozhodnutím odvolacieho súdu. Odporca nepoprel, že navrhovatelia

sú vlastníkmi stavby, ktorú postavili (podľa názoru odporcu na úplne inom pozemku),

nesúhlasil ale s tým, že ich stavba je totožná s domom, ktorý bol predmetom tohto konania.

Aj v dovolaní uviedol, že konajúci sudca je proti nemu osobne zaujatý. Napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu a tiež ním potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa žiadal zrušiť a vec vrátiť

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Navrhovatelia sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods.1 ) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( )

zastúpený advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) skúmal najskôr, či dovolanie v celom rozsahu smeruje proti rozhodnutiu,

preskúmanie ktorého patrí do funkčnej príslušnosti najvyššieho súdu.

1. V zmysle možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V zmysle tohto ustanovenia môže účastník

konania napadnúť dovolaním iba právoplatné rozhodnutia „odvolacieho“ súdu. Odvolacím

súdom je krajský súd, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu (§ 10

ods. 1 ) a najvyšší súd, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako

súdu prvého stupňa ( ).

Pokiaľ ide o tú časť dovolania odporcu, ktorou napadol výrok II. rozsudku Krajského

súdu v Nitre (o nevylúčení sudcu), je ňou napadnuté rozhodnutie, ktorým tento krajský súd

rozhodoval nie ako súd odvolací (nekonal v zmysle a nasl. ), ale ako súd

nadriadený Okresnému súdu Nové Zámky (konal v zmysle a nasl. ). Touto časťou

dovolania je teda napadnuté rozhodnutie iného než odvolacieho súdu; takéto rozhodnutie nie

je spôsobilým predmetom dovolania.

Keďže dovolanie môže byť podané len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolania

smerujúceho proti rozhodnutiu iného než odvolacieho súdu. Nedostatok funkčnej príslušnosti

súdu na prejednanie veci patriacej do právomoci súdov je neodstrániteľný nedostatok

podmienky konania, so zreteľom na ktorý súd konanie zastaví ( v spojení

s ). Najvyšší súd preto konanie o tejto časti dovolania odporcu zastavil.

2. V ďalšom najvyšší súd skúmal, či dovolanie odporcu vo zvyšnej časti smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné.

Dovolanie odporcu v tejto časti smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu. Dovolanie

proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ). Dovolanie je prípustné

aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ). Dovolanie je prípustné tiež

proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa,

ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ).

Prípustnosť tejto časti dovolania odporcu z uvedených ustanovení nevyplýva.

2.1. So zreteľom na vyššie uvedené by táto časť dovolania odporcu mohlo byť

procesne prípustná, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne

vymenované v ustanovení O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

2.2. Vady konania v zmysle až e/ neboli v dovolaní namietané

a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť tejto časti dovolania odporcu

preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

2.3. Odporca v dovolaní uviedol, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom

konať. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle rozumie

procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému

právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení

účastníka občianskeho súdneho konania (napríklad práva zúčastniť sa pojednávania,

vyjadrovať sa k veci a k vykonanému dokazovaniu, podávať návrhy).

Dovolateľ procesnú vadu v zmysle videl v tom, že „súd prvého

stupňa ho nepripustil na pojednávaní ani k slovu, aby sa mohol vyjadrovať a neustále

umožňoval vyjadrovať sa iba navrhovateľom a ich rodine“. Obsah spisu však nedáva podklad

pre toto konštatovanie. Odporcovi (jeho právnemu zástupcovi) bol vytvorený primeraný

priestor na jeho vyjadrenie tak na pojednávaní uskutočnenom na súde prvého stupňa

15. marca 2010 (viď zápisnicu založenú v spise na č.l. 54 až 56), ako aj na pojednávaní

1. decembra 2012 (viď zápisnicu na č.l. 79 a 80 spisu) a napokon aj na pojednávaní

17. januára 2011 (viď zápisnicu na č.l. 89 až 92 spisu).

Dovolanie v uvedenej časti nasvedčuje tomu, že odporca namieta odňatie jeho

možnosti pred súdom konať tiež postupom súdov v procese vykonávania dokazovania,

hodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania, uplatnenia dôkazného bremena a dôsledkov

jeho neunesenia. K tomu dovolací súd uvádza nasledovné:

6

Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú

v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu ( ), a nie účastníkov

konania (viď tiež uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. , ,

, , , a ).

Nevykonanie určitého dôkazu (nevyhovenie návrhu účastníka, aby súd vykonal

ten – ktorý dôkaz) môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení vedúcu prípadne

k vydaniu nesprávneho rozhodnutia, nie však procesnú vadu v zmysle

(viď R 37/1993). Zo samej skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal všetky

navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno

vyvodiť, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa

prípustné (viď R 125/1999, R 6/2000).

Ak súdy v niektorom smere prípadne aj založili svoje rozhodnutia na nesprávnom

posúdení dôkazného bremena, vytýkaná okolnosť v zmysle rozhodovacej praxe najvyššieho

súdu nezakladá procesnú vadu konania uvedenú v (porovnaj napríklad

uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. , a ).

V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde teda o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť

dovolania podľa (viď R 42/1993, ale aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu,

napríklad sp. zn. , , , ,

, , ).

Odporcom uvádzaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

ku ktorým dospeli v procese dokazovania, môže zakladať (nanajvýš) tzv. inú vadu konania;

v prípade neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov nejde

o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod

zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle f/ (viď viaceré rozhodnutia

najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , ,

a ). Ak k tejto nesprávnosti v súdnom konaní dôjde, nie je ňou

znemožnená realizácia procesných oprávnení účastníka konania. Pre úplnosť treba dodať, že

dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len

z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel

od prvostupňového a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať

dokazovanie – viď , in fine („dokazovanie však nevykonáva“). Dovolaním

sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého

a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

2.4. Odporca aj v dovolaní zotrval na tom, že v prípade Mgr. P. Garaja, sudcu

Okresného súdu Nové Zámky, boli dané dôvody vylučujúce sudcu z prejednávania

a rozhodovania veci ( ).

Dovolací súd v konaní o uvedenej časti dovolania odporcu preto skúmal, či na súdoch

nižších stupňov nedošlo k procesnej vade uvedenej v

Najvyšší súd už v rozhodnutí, ktoré bolo v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky publikované pod R 59/1997, uviedol, že

neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného

súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni

dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237

písm. g/ , posúdiť túto otázku samostatne.

Dovolací súd pri skúmaní opodstatnenosti tejto námietky odporcu vzal na zreteľ, že

sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer

k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (§ 14

ods. 1 ). Účelom ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu

veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť

možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením

zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná

za právne relevantnú. Je ňou určitý právne významný vzťah sudcu, a to buď k veci (o takýto

vzťah ide vtedy, ak sudca má svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania

a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (o taký vzťah ide napríklad vtedy, ak sudca

má určitý osobný, priateľský alebo iný vzťah so zreteľom na ktorý možno mať pochybnosti

o jeho nezaujatosti) a napokon k zástupcom účastníkov konania. Sudcu možno vylúčiť

z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne

závažných dôvodov ( ), ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade

so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo.

V danom prípade obsah spisu nenasvedčuje o existencii žiadnej skutočnosti, ktorá

by mohla viesť k záveru o opodstatnenosti navrhovateľovej námietky zaujatosti vznesenej

voči sudcovi súdu prvého stupňa.

V prejednávanej veci odporca nenamietol existenciu vzťahu sudcu k prejednávanej

veci, ale ani k účastníkom konania. Zo spôsobu odôvodnenia námietky zaujatosti vyplýva, že

za základ možnej neobjektívnosti sudcu považoval nanajvýš vzťah jeho otca k právnej

zástupkyni navrhovateľov. Ním namietaný vzťah má byť teda podľa jeho názoru (len)

sprostredkovaný ďalším vzťahom. Takýto (len) „údajný“ a (len) „sprostredkovaný“ vzťah

nezakladá pochybnosti o zaujatosti namietaného sudcu, a preto ani nemôže byť

považovaný za dôvod pre vylúčenie sudcu v zmysle

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru o neopodstatnenosti tvrdenia

dovolateľa, že v preskúmavanej veci rozhodoval vylúčený sudca ( ).

3. Pokiaľ odporca v tej časti dovolania, ktorá smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, tvrdí, že rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci, dovolací

súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne

prípustnom dovolaní (viď ), samo nesprávne právne posúdenie

veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a tiež napríklad rozhodnutia

najvyššieho súdu sp. zn. , , , ,

, a ). Nejde totiž o vadu konania uvedenú

v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v

ako zakladajúci prípustnosť dovolania. Keďže odporca uvedený dovolací dôvod uplatnil

v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnuté

rozhodnutie posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.

4. Vzhľadom na to, že prípustnosť tej časti dovolania, ktorá smeruje proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, z ustanovení a nemožno vyvodiť, dospel najvyšší súd

9

k záveru, že jeho opravný prostriedok je v tejto časti procesne neprípustný. Dovolací súd

preto dovolanie odporcu v tejto časti odmietol podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/

Dovolateľ z procesného hľadiska zavinil, že sa dovolacie konanie muselo zastaviť

v časti, ktorou napadol rozhodnutie nadriadeného súdu ( ) a vznikla

mu povinnosť nahradiť navrhovateľom trovy tohto konania. V konaní o dovolaní (v jeho

zvyšnej časti) vzniklo procesne úspešným navrhovateľom právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti odporcovi, ktorý úspech v dovolacom konaní nemal (

v spojení s ustanoveniami a ). Dovolací súd nepriznal

navrhovateľom náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh

na jej priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. mája 2014

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková