Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 300/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman BLAŽEK, s. r. o.,

Pohraničná 4, Komárno, v mene ktorej koná advokát JUDr. Roman Blažek, vo veci

namietaného porušenia základného práva na ochranu vlastníctva podľa

Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.

z 28. októbra 2011, rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo 4. októbra

2012 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 13. mája 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. septembra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na ochranu vlastníctva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 28. októbra 2011, rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. zo 4. októbra 2012 a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 13. mája 2014.

Týmito rozhodnutiami bolo určené, že sťažovateľ (ako žalovaný pred všeobecnými súdmi)

nie je vlastníkom rodinného domu, ktorý pôvodne vlastnil z titulu dedenia po svojom

otcovi.

2. Podstatou sťažnosti je ústavnosť zásahu do základného práva na ochranu

vlastníctva sťažovateľa napadnutými rozhodnutiami, ktorými sťažovateľ prišiel

o vlastníctvo rodinného domu, ktorý zdedil po otcovi, pretože na základe určovacej žaloby

brat sťažovateľovho otca a jeho manželka presvedčili všeobecné súdy, že dom otca bol

zbúraný a oni postavili nový dom, ktorý tak nemal byť predmetom dedičstva. Sťažovateľ

má pochybnosti o nezaujatosti sudcu okresného súdu.

Vzhľadom na dátum prijatia dovolacieho rozhodnutia najvyšším súdom ústavný súd

musel v prvom rade zistiť, či je sťažnosť včas podaná.

3. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ zdedil v roku 1998 ako jediný dedič

rodinný dom po svojom otcovi. V roku 2008 brat otca s manželkou podali proti

sťažovateľovi žalobu o určenie vlastníctva k uvedenému domu s argumentom, že dom otca

bol zbúraný ešte pred dedením a oni postavili nový dom. Okresný súd rozsudkom sp. zn.

z 28. októbra 2011 určil, že vlastníkmi domu sú v bezpodielovom

spoluvlastníctve otcov brat s manželkou. Na odvolanie sťažovateľa krajský súd rozhodnutie

okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd však opätovne rozhodol

tak ako v prvom rozsudku. Odvolací súd druhý rozsudok okresného súdu v neprospech

sťažovateľa rozsudkom sp. zn. zo 4. októbra 2012 potvrdil. Odvolací súd

súčasne rozhodol, že sudca okresného súdu Mgr. Peter Garaj nie je vylúčený z prerokúvania

a rozhodovania veci. Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie. Najvyšší

súd v časti týkajúcej sa nestrannosti sudcu, o ktorej rozhodoval krajský súd ako nadriadený

súd, konanie zastavil. Najvyšší súd v „meritórnej“ časti nestrannosti sudcu dovolanie

odmietol a v časti vecnej správnosti dovolanie odmietol, pretože v režime zmätočného

dovolania sa právnym posúdením veci zaoberať nemožno.

4. Sťažovateľ v čase rozhodovania o dovolaní zmenil právneho zástupcu a tvrdí, že

rozhodnutie bolo doručené pôvodnému zástupcovi, aj keď zmenu najvyššiemu súdu

oznámil, a pôvodný zástupca mu dal rozhodnutie na vedomie s odstupom času. Sťažovateľ

taktiež využil podnet na mimoriadne dovolanie, ako aj opakovaný podnet, ale prokuratúra si

ich neosvojila.

5. V záverečnej časti sťažnosti sťažovateľ navrhuje prijať sťažnosť na ďalšie konanie

a vydať tento nález:

„1. Ústavnej sťažnosti vyhovuje.

2. Základné právo sťažovateľa upravené v čl. 20 ods. 1 prvej

a poslednej vete bolo porušené právoplatným rozsudkom

Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. zo dňa 28.10.2011, právoplatným

rozsudkom Krajského súdu Nitra, sp. zn. zo dňa 04.10.2012 a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 13.05.2014.

3. Právoplatný rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. zo dňa

28.10.2011, právoplatný rozsudok Krajského súdu Nitra, sp. zn. zo dňa

04.10.2012 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo

dňa 13.05.2014 zrušuje.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je oneskorený.

7. Podľa zistenia ústavného súdu napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 28. októbra 2011 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn.

zo 4. októbra 2012 nadobudol právoplatnosť 13. novembra 2012.

Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 13. mája 2014

nadobudlo právoplatnosť 18. júna 2014, pričom sťažovateľ prevzal napadnuté uznesenie

najvyššieho súdu najneskôr 16. apríla 2015, čo vyplýva aj z jeho podnetu „na podanie

mimoriadneho dovolania na Najvyšší súd SR“, ktorý adresoval práve 16. apríla 2015

Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“).

Z uvedeného podnetu (ktorého kópiu sťažovateľ pripojil k svojej ústavnej sťažnosti) totiž

vyplýva, že fotokópia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu tvorila prílohu tohto

podnetu sťažovateľa adresovanej generálnej prokuratúre.

Podľa sťažnosť podľa možno

podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť, pričom zákon

o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr.

, ).

V prípade riadne podaného dovolania ústavný súd odvíja túto lehotu od doručenia,

resp. právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní, a to tak voči rozhodnutiu o dovolaní, ako aj

voči právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu v spojení s rozhodnutím okresného súdu

(napr. ).

Predmetná sťažnosť z 19. augusta 2015 bola odovzdaná na poštovú prepravu

31. augusta 2015, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento

druh konania pred ústavným súdom, preto musel ústavný súd sťažnosť odmietnuť ako

oneskorene podanú.

8. Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,

v zmysle ktorej dvojmesačnú lehotu podľa na podanie

sťažnosti ústavnému súdu proti označeným rozhodnutiam okresného súdu a krajského súdu

nemožno počítať od doručenia posledného oznámenia generálnej prokuratúry o vybavení

podnetu sťažovateľa na podanie mimoriadneho dovolania proti týmto rozhodnutiam

okresného súdu a krajského súdu, pretože podanie mimoriadneho dovolania je výhradným

právom generálneho prokurátora Slovenskej republiky, a teda nie je pre účastníka súdneho

konania právne nárokovateľným opravným prostriedkom, a teda ani účinným a istým

prostriedkom, ktorým by sa sťažovateľ mohol domáhať ochrany svojich práv pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu (napr. ).

9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. apríla 2016