Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 592/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo, s. r. o., Mlynské Nivy 61/A, Bratislava,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou Valko Marián & partners, s. r. o., Porubského 2,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľ Mgr. Michal Volný, LL.M., vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky, základného práva zaručeného v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,

ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 30. apríla 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo,

s. r. o., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta

2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti STRABAG Pozemné a inžinierske

staviteľstvo, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného

práva na súdnu ochranu zaručeného v (ďalej len

„ústava“), základného práva zaručeného v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,

ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 30. apríla 2015 (ďalej aj „namietané uznesenie“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že krajský súd uznesením č. k. 87 z

30. apríla 2015 potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 71 z

10. februára 2014 o zastavení konania vo veci sťažovateľky ako navrhovateľky z dôvodu

nezaplatenia súdneho poplatku proti odporcovi , .

Sťažovateľka 15. júla 2015 podala proti uzneseniu krajského súdu dovolanie. Vec je

na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vedená pod sp. zn.

. Ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu o dovolaní rozhodnuté nebolo.

Sťažovateľka uviedla, že sťažnosť ústavnému súdu podáva „z opatrnosti“. Poukázala

na to, že «Napadnuté uznesenie má však svoj základ v nezaplatení súdneho poplatku

Sťažovateľom za podaný návrh v lehote stanovenej súdom (súdny poplatok však zaplatený

bol, viac nižšie). Nie je preto možné vylúčiť, že Najvyšší súd Dovolanie odmietne

s poukazom na znenie účinné od 01.01.2015.

Ak by Najvyšší súd Dovolanie s poukazom na odmietol, právomoc

Ústavného súdu na prerokovanie tejto sťažnosti by bola daná na základe skutočnosti, že

Napadnutým uznesením došlo k porušeniu základných práv Sťažovateľa a zároveň

k porušeniu ústavných princípov a pre Sťažovateľa neexistuje zákonná možnosť nápravy

takéhoto porušenia pred všeobecným súdom, nakoľko voči Napadnutému uzneseniu nie je

prípustné podanie opravného prostriedku alebo iného právneho prostriedku, ktorým by sa

Sťažovateľ mohol domáhať ochrany jeho základných práv alebo slobôd. Neprípustnosť

podania opravného prostriedku proti Napadnutému uzneseniu vyplýva taktiež z poučenia

o opravnom prostriedku uvedeného v Napadnutom uznesení. ...

Návrhom zo dňa 30.05.2015 sa Sťažovateľ proti Odporcovi domáhal zaplatenia sumy

vo výške 128.773,16 EUR spolu s príslušenstvom... Výzvou zo dňa 09.08.2013 OS BA V

uložil Sťažovateľovi, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok za

podaný Návrh vo výške 7.726,00 EUR...

Nakoľko Sťažovateľ Súdny poplatok v stanovenej lehote neuhradil, OS BA V Prvé

konanie Prvostupňovým uznesením zastavil. Posledný deň lehoty na podanie odvolania

proti Prvostupňovému uzneseniu pripadol na deň 18.03.2014. Dňa 18.03.2014 Sťažovateľ

podal proti Prvostupňovému uzneseniu odvolanie... a zároveň v posledný deň lehoty

na podanie odvolania poukázal na účet Štátnej pokladnice Súdny poplatok.

Krajský súd, po viac ako roku od podania Odvolania a uhradenia Súdneho poplatku,

Prvostupňové uznesenie Napadnutým uznesením potvrdil. Krajský súd vychádzal z

právneho názoru, že aj keď bol Súdny poplatok poukázaný na účet súdu posledný deň lehoty

na podanie odvolania (18.03.2014), Súdny poplatok bol na účet súdu pripísaný až

nasledujúci deň, 19.03.2014, teda po uplynutí lehoty...

Sťažovateľ podal proti Odporcovi na OS BA V celkovo tri návrhy, pričom všetky tieto

návrhy boli doručené súdu dňa 10.06.2013; ide o:

(i) konanie vedené pod sp. zn. (Prvé konanie);

(ii) konanie vedené pod sp. zn. a následne vedené pod

(ďalej aj „Druhé konanie“) a

(iii) konanie vedené pod sp. zn. .

Prvé konanie a Druhé konanie boli OS BA V zastavené pre nezaplatenie súdneho

poplatku. Sťažovateľ podal proti Prvostupňovému uzneseniu a proti uzneseniu OS BA V č. k.

zo dňa 10.02.2013 (ďalej aj „Druhé uznesenie“) odvolanie.

Obidve odvolania Sťažovateľ podal v ten istý deň a zároveň v obidvoch prípadoch

Sťažovateľ v posledný deň lehoty na podanie odvolania (18.03.2013) poukázal na účet

Štátnej pokladnice aj súdny poplatok; v jednom prípade 7.726,00 EUR (Prvé konanie)

a v druhom prípade 13.224,50 EUR (Druhé konanie)...

Senát Krajského súdu 2Cob (ďalej aj „Senát 2Cob“), uznesením č. k.

92 zo dňa 11.06.2014 Druhé uznesenie zrušil a vec vrátil OS BA V na ďalšie konanie.

Senát 2Cob mal za to, že: „Pre rozhodnutie odvolacieho súdu, rovnako ako pre

rozhodnutie súdu prvého stupňa, je v zmysle v spojení s

a rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Keďže žalobca ako poplatník

do tohto času poplatkovú povinnosť splnil, uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie

súdneho poplatku nemožno potvrdiť…

Senát Krajského súdu 1Cob (ďalej aj „Senát 1Cob“) na totožnom skutkovom

a právnom základe, ako v prípade Druhého konania, Napadnutým uznesením Prvostupňové

uznesenie potvrdil, a to z dôvodu, že:

(i) Senát 1Cob nepokladal za účelom uhradenia Súdneho poplatku za postačuje,

aby bol Súdny poplatok odpísaný z účtu poplatníka, ale mal za to, že Súdny poplatok musí

byť v lehote na podanie odvolania už pripísaný na účet Štátnej pokladnice;

(ii) Senát 1Cob v čase vyhlásenia Napadnutého uznesenia nepovažoval

za rozhodujúci stav v čase vyhlásenia Napadnutého uznesenia.

Vyššie uvedené závery Senátu 1Cob nie sú správne. Nielenže je postačujúce, ak je

Súdny poplatok odpísaný najneskôr v posledný deň lehoty na podanie odvolania z účtu

poplatníka v prospech Štátnej pokladnice (bližšie viď str. 5tejto sťažnosti), ale tým, že

Sťažovateľ podal proti Prvostupňovému uzneseniu v zákonnej lehote Odvolanie, toto

Prvostupňové uznesenie nenadobudlo právoplatnosť. Nakoľko Prvostupňové uznesenie

nenadobudlo právoplatnosť, rozhodujúcim pre rozhodnutie Krajského súdu bol stav v čase

rozhodnutia o Odvolaní, t.j. stav v čase vyhlásenia Napadnutého uznesenia.

Nesporným je, že v čase vyhlásenia Napadnutého uznesenia (30.04.2015) bol už

Súdny poplatok uhradený (Súdny poplatok bol odpísaný z účtu Sťažovateľa dňa 18.03.2014

a pripísaný na účet Štátnej pokladnice dňa 19.03.2014); Senát 1Cob túto skutočnosť nevzal

do úvahy a postupoval v rozpore s v spojení s ustanovením ,

podľa ktorého je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia...

K imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty,

ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri

opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď... Diametrálne odlišná

rozhodovacia činnosť súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej

skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne

neudržateľná...

Ak sú rozhodnutia súdov (v danom prípade dokonca dvoch senátov toho istého

Krajského súdu), posudzujúce tú istú právnu otázku zásadne odlišné, potom sú v priamom

rozpore s požiadavkou právnej istoty a zároveň je takáto rozhodovacia prax

nepredvídateľná. V dôsledku uvedeného nemôžu mať účastníci konania dôveru v to, že

rovnaké veci budú prejednané a rozhodnuté rovnakým spôsobom. Predvídateľné bude preto

len také súdne rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní

a rozhodovaní o totožnej právnej otázke.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Napadnutým uznesením bolo porušené základné

právo Sťažovateľa na súdnu ochranu podľa SR a článku 6. ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

V dôsledku vyššie popísané nesprávneho právneho posúdenia veci Senátom 1Cob

bola preto znemožnená realizácia garantovaného práva Sťažovateľa domáhať sa

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Krajský súd svojim postupom znemožnil

Sťažovateľovi realizáciu tých procesných práv, ktoré mu priznávajú predpisy upravujúce

občianske súdne konanie (právo uplatniť svoj nárok a právo, aby tento nárok bol meritórne

posúdený, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod).».

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1 Základné právo Sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.04.2015 č. k.

porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.04.2015 č. k.

87 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť Sťažovateľovi všetky trovy konania tak,

ako budú vyčíslené, a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd môže

konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd. Zmyslom a účelom uvedeného

princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť

výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im

zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré v občianskom súdnom konaní sú povinné

vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa , sú primárne zodpovedné

aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva

dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by

znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa už citovaného

znenia in fine („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

Podstatou námietok sťažovateľky je právne posúdenie uznesenia krajského súdu

z hľadiska rešpektovania ňou označených základných práv a slobôd, v dôsledku porušenia

ktorých sa domáhala zrušenia uznesenia krajského súdu, o ktorom bude na základe

dovolania podaného sťažovateľkou 15. júla 2015 rozhodovať najvyšší súd. Vec je

na najvyššom súde vedená pod sp. zn. .

Ak sa za tejto situácie sťažovateľka domáhala svojho práva na ústavnom súde

a zároveň bude (môže) namietané uznesenie krajského súdu posudzovať aj najvyšší súd ako

súd dovolací, musela byť sťažnosť odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože o ochrane

označených práv, ktorých porušenie namieta, bude (môže) vo vzťahu k rozhodnutiu

krajského súdu rozhodovať najvyšší súd.

Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. ), že v prípade podania

opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je ústavná sťažnosť

považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie takejto

sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému

rozhodnutiu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002

vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, a jeho body 51, 53,

54). Ústavný súd k uvedenému už iba dodáva, že v súvislosti s už uvedeným nie je

podstatné, ktorá strana súdneho sporu dovolanie podala, ale to, čo bude (vo význame slova

aj môže) najvyšší súd v rámci dovolacieho konania posudzovať. Inými slovami, ak jednou

z možností rozhodovania najvyššieho súdu v rámci dovolacieho konania je/môže byť zmena

alebo zrušenie namietaného uznesenia krajského súdu, potom v okolnostiach danej veci je

sťažnosť predčasná.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou, ako aj ďalšími

návrhmi sťažovateľky meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako

neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2015