Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 56/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. januára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť Nitrianskeho samosprávneho kraja, Štefánikova trieda 69,

Nitra, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Majling, s. r. o.,

Palárikova 14, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ján Majling, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a Slovenskej

republiky a čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami

Krajského súdu v Bratislave č. k. -171 z 30. marca 2012 a č. k.

-258 z 26. marca 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Nitrianskeho samosprávneho kraja o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. septembra 2016 doručená sťažnosť Nitrianskeho samosprávneho kraja (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a a Listiny

základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) č. k.

-171 z 30. marca 2012 a č. k. -258 z 26. marca 2015

(ďalej aj „napadnuté uznesenia“), ktorými bolo z dôvodu nesprávneho označenia povinného

zastavené exekučné konanie, v ktorom bol sťažovateľ oprávneným.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva takýto stav veci: Sťažovateľ tvrdí, že je

veriteľom a v exekučnom konaní oprávneným proti zdravotnej poisťovni Dôvera.

Presnejšie, sťažovateľom zriadená a neskôr zrušená rozpočtová organizácia Správa

záväzkov a pohľadávok Nitra bola oprávnenou vo vzťahu k poisťovni Sideria. Okresný súd

Bratislava II ako exekučný súd uznesením č. k. -140 z 13. decembra 2010

zastavil exekučné konanie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože exekučný titul –

rozsudok Okresného súdu Košice II č. k. -72 z 10. decembra 2001 nebol

vykonateľný z toho dôvodu, že povinný nebol riadne označený – v záhlaví uvedeného

rozsudku je žalovaný označený ako „Sideria“ bez uvedenia mesta a identifikačného čísla

organizácie, z čoho nie je možné posúdiť, či takto označený subjekt je totožný s povinným,

resp. či povinný je právny nástupca takto označeného žalovaného.

3. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -171 z 30. marca 2012

potvrdil uznesenie o zastavení konania. Sťažovateľ ako oprávnený podal proti tomuto

rozhodnutiu súbežne dovolanie a ústavnú sťažnosť. Ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako

neprípustná uznesením sp. zn. , pretože sa paralelne rozhodovalo

o dovolaní. V dovolaní sťažovateľ namietal odňatie možnosti konať pre arbitrárnosť

rozhodnutia, avšak Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zrušil

uznesenie krajského súdu ex lege z dôvodu podľa v tom čase platného a účinného § 237

písm. b) [ďalej aj „OSP“ (Ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania)], pretože krajský súd nemal konať

so Správou záväzkov a pohľadávok Nitra. V obiter dicte však najvyšší súd uviedol, že

v jeho inej právnej veci (v uznesení sp. zn. z 28. júna 2012) vyslovil

nesúhlas so záverom odvolacieho súdu, ktorý potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa o zastavení exekúcie z dôvodu absencie identifikačného čísla účastníkov konania

v exekučnom titule; v tomto rozhodnutí tiež konštatoval, že ak súd v rozhodnutí prípadne

označí účastníkov konania spôsobom, ktorý celkom nezodpovedá tomu, ako sa účastníci

občianskeho súdneho konania majú presne označovať ( druhá veta ), nie je

to bez ďalšieho na ujmu vykonateľnosti takého rozhodnutia, ak je možné z neho bez

pochybností vyvodiť, komu bola uložená povinnosť.

4. Po tomto kasačnom rozhodnutí najvyššieho súdu krajský súd uznesením č. k.

-258 z 26. marca 2015 opäť potvrdil zastavenie konania držiac sa

právneho názoru o nedokonalom označení povinného, a preto ho sťažovateľ opäť napadol

dovolaním, ale vtedy ešte nie ústavnou sťažnosťou.

5. Najvyšší súd uznesením sp. zn. z 22. júna 2016 druhé dovolanie

sťažovateľa odmietol, pretože od 1. januára 2016 ustanovenie zakázalo

prípustnosť zmätočného dovolania v exekučných konaniach (Dovolanie podľa odseku 1 nie

je prípustné proti rozhodnutiu v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu.).

6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie základných práv na súdnu

ochranu a ochranu majetku zastavením exekučného konania, a to proti obidvom uzneseniam

krajského súdu, ktorými bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k. -140

z 13. decembra 2010.

7. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha toho, aby

ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1

, článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -171

zo dňa 30.3.2012 a Uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k.: -258,

zo dňa 26.3.2015 porušené bolo.

Základné právo sťažovateľa vlastniť a právo užívať majetok (vlastnícke právo)

v zmysle ustanovenia článku 20 ods. 1 SR, článku 11 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd a článku 1 ods. 1 Prvého dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru

o ľudských právach, Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -171

zo dňa 30.3.2012 Uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k.: -258, zo

dňa 26.3.2015 porušené bolo.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k.: -258, zo dňa

26.3.2015 Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje a vec vracia Krajskému súdu

v Bratislave na ďalšie konanie.“

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

11. Podstatou sťažnosti je ústavná námietka sťažovateľa, podľa ktorej krajský súd

napadnutými uzneseniami porušil jeho základné právo na súdnu ochranu a základné právo

na ochranu majetku tým, že potvrdil zastavenie exekučného konania z dôvodu nepresného

označenia povinného.

12. Podľa jednou z podmienok prijatia sťažnosti

fyzickej osoby na ďalšie konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu.

13. Sťažovateľ odvíja lehotu na podanie ústavnej sťažnosti proti uzneseniu krajského

súdu č. k. -258 z 26. marca 2015 odo dňa doručenia uznesenia najvyššieho

súdu, ktorým najvyšší súd odmietol sťažovateľovo dovolanie proti tomuto uzneseniu

krajského súdu. Zmyslom lehoty na podanie ústavnej sťažnosti je fixácia právnej istoty, a to

voči všetkým účastníkom pôvodného konania.

14. Zložitý vzťah dovolania podľa (dôvody zmätočnosti) a ústavnej

sťažnosti je daný tiež tým, že (i) dovolanie aj ústavná sťažnosť smerujú proti právoplatným

rozhodnutiam, (ii) dovolaním podľa možno kasáciou zahojiť niektoré procesné

záťaže s ústavným rozmerom, ale nie akékoľvek ústavné záťaže (iii) a napokon pri dovolaní

podľa splýva prípustnosť s dôvodnosťou. V záujme umožnenia riadneho

využitia dovolania aj ústavnej sťažnosti ústavný súd konštantne akceptuje podanie ústavnej

sťažnosti po rozhodnutí súdu dovolacieho, a to proti rozhodnutiu druhostupňového súdu,

ako aj proti rozhodnutiu dovolacieho súdu (, , III. ÚS

166/2014, ). S týmto poňatím súvisí, že ústavný súd považuje podané

dovolanie za účinný prostriedok nápravy, a tak ústavné sťažnosti proti rozhodnutiam, proti

ktorým bolo zároveň podané dovolanie, odmieta pre nedostatok právomoci alebo pre

neprípustnosť (, bod 11).

15. Ústavný súd nemôže akceptovať včasnosť lehoty proti uzneseniu krajského súdu,

ak neexistuje ani teoretická zákonná možnosť prípustnosti dovolania, ktoré bolo proti

uzneseniu krajského súdu podané. V predmetnej veci bola prípustnosť dovolania ex lege

vylúčená . Opravným prostriedkom neprípustným priamo na základe

jasného textu zákona sa tak prerušuje väzba medzi rozhodnutím krajského súdu a ústavnou

sťažnosťou (Je to v podstate rovnaká situácia, akoby sťažovateľ podal dovolanie

oneskorene. Takto nemožno zachovať lehotu proti skoršiemu rozhodnutiu.). Prirodzene iná

by bola situácia, ak by túto ústavnú sťažnosť podal sťažovateľ paralelne s druhým

dovolaním.

16. Z uvedeného vyplýva, že v predmetnej veci bolo takpovediac prerušené spojenie

medzi napadnutým rozhodnutím krajského súdu a ústavnou sťažnosťou, lehotu už nemožno

odvíjať od právoplatnosti dovolacieho rozhodnutia, ale od právoplatnosti uznesenia

krajského súdu č. k. -258 z 26. marca 2015, a tak je sťažnosť oneskorená.

Sťažovateľ si pravdepodobne neuvedomil zmenu v podobe ,

ktorým sa mení a dopĺňa v znení

neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších

predpisov, ktorý vniesol do ustanovenie . Táto

zmena ešte neplatila, keď podal prvé dovolanie.

17. V právnej vete nálezu sp. zn. (rozhodnutie č. 61/2014, Zbierka

nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky) ústavný súd uviedol:

„V prípadoch uplatnenia dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku spôsobilého

zabezpečiť ochranu práv sťažovateľa, následne však odmietnutého dovolacím súdom pre

neprípustnosť je lehota pre podanie sťažnosti ustanovená § 53 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v zásade

zachovaná aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu všeobecného

súdu.

To však neplatí v prípadoch, v ktorých je neprípustnosť dovolania daná ex lege (napr.

správne súdnictvo), kde dovolanie nemožno považovať za účinný prostriedok nápravy.“

18. V uznesení sp. zn. ústavný súd rozhodoval o takmer zhodnej

veci, v ktorej bolo dovolanie tiež ex lege neprípustné na základe . Ústavný

súd konštatoval, že „v čase podania dovolania sťažovateľom bola účinná zákonná právna

úprava, ktorá prostredníctvom ustanovovala, že dovolanie podľa odseku 1

nie je prípustné proti rozhodnutiu v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu. Keďže

v prípade sťažovateľa právny poriadok explicitne vylučoval podanie tohto mimoriadneho

opravného prostriedku, sťažovateľ, ktorý sám má právnické vzdelanie a aj v odvolacom

a dovolacom konaní bol zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, mohol a mal

vedieť, že ním podané dovolanie, v ktorom uplatnil dovolací dôvod podľa § 237 ods. 1

písm. f) , je v exekučnom konaní ex lege neprípustné a ako také ho najvyšší súd aj

odmietne. Dovolanie sťažovateľa teda v žiadnom prípade nebolo možné považovať za

účinný opravný prostriedok alebo iný právny prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu jeho

základných práv alebo slobôd poskytoval a na ktorých použitie bol oprávnený podľa

osobitných predpisov (pozri napr. , , ,

). Sťažovateľ bol oprávnený domáhať sa ochrany svojich základných práv

a slobôd proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu priamo sťažnosťou adresovanou

ústavnému súdu, čo však v dvojmesačnej lehote vyplývajúcej z § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde neurobil.“

19. Sťažovateľ namieta tiež protiústavnosť uznesenia krajského súdu č. k.

-171 z 30. marca 2012, avšak nežiada jeho zrušenie. Ústavná sťažnosť

proti tomuto uzneseniu je z už vysvetlených dôvodov tiež oneskorená.

20. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd posúdil sťažnosť

sťažovateľa ako podanú oneskorene a z uvedeného dôvodu ju v zmysle § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. januára 2018