Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 65/2010

Legal thesis Official

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-49

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. októbra 2010

v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa

Mészárosa o sťažnosti Mesta Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, zastúpeného advokátom

JUDr. D. A., V., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v a a 2 , ako aj práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29. októbra 2008 a

takto

rozhodol:

1. Základné právo Mesta Košice na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 1 a 2 , ako aj právo zaručené v Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 29. októbra 2008 p o r u š e n é b o l o .

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 29. októbra 2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Mestu Košice p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 373,14 €

(slovom tristosedemdesiattri eur a štrnásť centov), ktorú j e Najvyšší súd Slovenskej

republiky p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. D. A., V., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-20 zo 16. februára 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mesta Košice, Košice (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v a a 2 (ďalej len

„ústava“), ako aj práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 29. októbra 2008.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že podaním doručeným Krajskému súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sa sťažovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia

Katastrálneho úradu v Košiciach (ďalej len „žalovaný“) sp. zn. /d-Bj z 20. júna 2007,

a to na základe opravného prostriedku podľa V. časti (ďalej

len „OSP“). Krajský súd rozsudkom sp. zn. z 22. novembra 2007 žalobou

napadnuté rozhodnutie žalovaného potvrdil. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ

odvolanie, ktoré však bolo uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 29. októbra

2008 odmietnuté ako oneskorene podané.

V súvislosti s napádaným uznesením najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu

sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«... odvolanie v podstate bolo odmietnuté z dôvodu, že pri počítaní lehôt na podanie

odvolania odvolací súd vychádzal nie z lehoty odo dňa skutočného doručenia napadnutého

rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ale z domnienky doručenia podľa

Podľa odvolacieho súdu citujem: „Odvolací súd zistil, že právny zástupca

navrhovateľa prevzal napadnuté rozhodnutie krajského súdu dňa 7. januára 2008, avšak

zásielka bola už predtým dňa 27. decembra 2007 uložená na pošte a adresát šiju do troch

dní od uloženia neprevzal, preto sa považuje za deň jej doručenia / /

posledný deň tejto lehoty, t. j. 31. decembra 2007“, koniec citátu.

Poznamenávame, že vychádzajúc z citovaného ustanovenia a platného právneho

stavu vyplýva, že zásielka súdu doručená účastníkom konania poštou sa považuje za

doručenú uplynutím 3. dňa od jej uloženia pri dodržaní postupu predpokladaného § 47

ods. 2 len vtedy, ak sa adresát zásielky v čase plynutia trojdňovej úložnej lehoty v

mieste doručovania zdržiaval a zároveň mal reálnu možnosť si písomnosť v tejto lehote

vyzdvihnúť.

Musíme žiaľ konštatovať, že odvolací súd vôbec neskúmal, či zákonný postup pri

doručovaní bol dodržaný a či adresát mal v čase výzvy a uloženia zásielky reálnu možnosť

si písomnosť vyzdvihnúť.

Vzhľadom na uvedené nezákonné posúdenie sme k dovolaniu predložili príjmový

pokladničný doklad č. zo dňa 5. januára 2008, z ktorého vyplýva, že v dňoch

20. 12. 2007 až 05. 01. 2008 náš právny zástupca dovolenkoval a bol ubytovaný v zariadení

M. B., ... Z. /okres T./. Ďalej ako podporný dôkaz predkladáme súdu aj Žiadosť o

poskytnutie informácie – odpoveď od Slovenskej pošty a. s. ... zo dňa 6. 11. 2008 a Žiadosť

o doplnenie poskytnutej informácie – odpoveď č. 1795-OPT/2008 zo dňa 11. 11. 2008 z

ktorých jednoznačne vyplýva, že náš právny zástupca v inkriminovanom období t. j. od 20.

12. 2007 do 6. 1. 2008 nepreberal doručované zásielky ale všetky zásielky uložené z tohto

obdobia prevzal až dňa 7. 1. 2008. Poznamenávame ďalej, že nášmu právnemu zástupcovi

okrem oznámení o uložení zásielky, neboli zanechané výzvy na opakované doručenie. (V

poštovej schránke rodinného domu na ul. ... V., v ktorom advokát má sídlo kancelárie, pri

návrate z dovolenky 6. 1. 2008 nenašiel advokát v schránke modrý lístok – Výzvu, ktorá

mala advokáta upozorniť, že bolo náhradné doručenie. A keďže advokát nemá iných

zamestnancov a manželka s advokátom bola na dovolenke, nemal reálnu možnosť si

písomnosť vyzdvihnúť v lehote 3 dní od jej uloženia. Vychádzajúc z uvedeného, advokát

prevzal 7. 1. 08 pri poštovom priečinku na Pošte V. tri doporučené zásielky medzi nimi aj

predmetnú zásielku bez toho, aby sa zamýšľal nad náhradným doručením.)

Najvyšší súd SR ako odvolací súd aj keď z obsahu spisu bolo zrejmé, že rozsudok KS

Košice v tejto veci bol doručený tesne pred Vianočnými sviatkami a že náhradné doručenie

malo byť vykonané cez Vianočné sviatky, nepreskúmal domnienku náhradného doručenia a

ani nedotazoval advokáta na vysvetlenie, prípadne doloženie dôkazov, že domnienka o

náhradnom doručení je nesprávna a či vôbec došlo k účinnému náhradnému doručeniu.

Domnienka náhradného doručenia bola advokátom vyvrátená. Od 15. 10. 2008 je účinná

novela , ktorá vypustila už domnienku náhradného doručenia ( ) s tým,

že zásielka sa považuje za doručenú, až keď sa vráti súdu. Už aj z tohto titulu najvyšší súd

ako odvolací a dovolací nepostupoval citlivo a v súlade už s existujúcimi Nálezmi

Ústavného súdu SR.

Keďže náš právny zástupca prevzal zásielku v riadnej odbernej, či úložnej lehote a

odvolacia lehota začala bežať po prevzatí zásielky, za týchto okolností pri podaní odvolania

sme nemali najmenší dôvod sa bližšie zaoberať s otázkou doručovania zásielky.»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 29. októbra 2008 vo veci navrhovateľa Mesto Košice,

proti odporcovi Katastrálny úrad v Košiciach, Správa katastra Košice - okolie, so sídlom ...,

za účasti obce S. v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu z 20. júna 2007

číslo H-2/97/d-Bj v katastrálnej veci bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu a

inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 1 a 2 Slovenskej

republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

29. októbra 2008 ústavný súd zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia na Ústavnom súde SR na účet jeho právneho zástupcu do 1 mesiaca od

právoplatnosti rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za najvyšší súd predseda dotknutého senátu listom č. k. -46 z 31. mája

2010 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu najvyššieho súdu

listom z 28. júla 2010.

2.1 Predseda dotknutého senátu najvyššieho súdu vo svojom vyjadrení uviedol:

„K námietkam uvádzaným sťažovateľom považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky

za potrebné uviesť, že advokát v občianskom súdnom konaní vystupuje ako profesionálny

zástupca účastníka konania a tomu zodpovedá rozsah jednotlivých úprav v Občianskom

súdnom poriadku. Právny zástupca v ústavnej sťažnosti uvádzané skutočnosti ohľadne

nezdržiavania sa v mieste doručenia počas doručovania rozsudku Krajského súdu v

Košiciach č. k. -29 z 22. novembra 2007 neuviedol a ani nepreukázal v

odvolaní podanom proti citovanému rozsudku, i keď z údajov na doručenke, ktorú

vlastnoručne podpísal, mal vedomosť o dátume neúspešného pokusu o doručenie, ako aj o

následnom uložení zásielky na pošte, mal teda dostatočne preukázané, že sa konštruovala

právna fikcia o doručení písomnosti dňa 31. decembra 2007, bez ohľadu na jej skutočné

prevzatie dňa 7. januára 2008. Pokiaľ sťažovateľ podal odvolanie až dňa 17. januára 2008,

urobil tak po uplynutí zákonnej 15-dňovej odvolacej lehoty.

Vychádzajúc z uvedeného máme za to, že sťažovateľovi nebola odňatá možnosť konať

pred súdom ani porušené jeho právo na súdnu ochranu.

Súhlasíme s tým, aby... ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej

sťažnosti.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu najvyššieho

súdu uviedol:

«K citovanej časti vyjadrenia môžeme uviesť, že sa stotožňujeme iba v tom, že

advokát v občianskom súdnom konaní vystupuje ako profesionálny zástupca účastníka

konania a tomu zodpovedá rozsah jednotlivých úprav v .

Ďalej ale poznamenávame, že dňa 7. januára 2008 došlo ku skutočnému doručeniu

písomnosti a nie iba jej prevzatiu.

Nevieme, čo považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom vyjadrení pod

tým, „že sa konštruovala právna fikcia o doručení písomnosti“, ale právny zástupca

sťažovateľa pri prevzatí doručovaných a uložených písomností dňa 7. januára 2008, medzi

ktorými sa nachádzal aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. -29 z

22. novembra 2007 postupoval v dobrej viere a preto pri odvolaní nemal ani nemohol mať

najmenší dôvod bližšie sa špekulatívne zaoberať s otázkou doručovania zásielky a vôbec s

tým, že za vtedajších okolností, ktoré sa udiali „sa konštruuje právna fikcia o doručení

písomnosti“.

Použité zákonné ustanovenie v znení účinnom do 15. 10. 2008 na

ktoré sa účastník konania odvoláva sa podľa vyjadrenia účastníka konania mala

„konštruovať právna fikcia doručovania písomnosti“ v otázke právnej fikcie doručenia bolo

jednoznačné a ju viazala na kumulatívne splnenie zákonných podmienok.

Podľa citovaného ustanovenia „Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do

vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným

spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v

oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť

na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí Ak si

adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto

lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.“

Z uvedených jednoznačne vyplýva, že upovedomenie o uložení zásielky na pošte „ku

konštruovaniu právnej fikcie doručenia písomnosti“ predchádzajú ďalšie dôležité

skutočnosti a to predovšetkým preukázaná skutočnosť, že adresát písomnosti sa v mieste

doručenia zdržuje, ďalej preukázaná skutočnosť, že v prípade, ak sa adresát v mieste

doručenia zdržiaval bol pri prvom neúspešnom pokuse o doručení zásielky upovedomený

vhodným spôsobom o tom, že zásielka mu bude opakovane doručená v mieste doručenia v

deň a hodinu uvedenom v oznámení. A iba v prípade splnenia týchto skutočností a toho, že i

nový pokus o doručenie bolo bezvýsledným sa uloží zásielka na pošte a o tom má byť

adresát písomnosti tiež vhodným spôsobom upovedomený. Teda samotné uloženie zásielky

na pošte bez splnenia predchádzajúcich predpokladov a skutočností nezakladá právo na

domnienku doručenia. Nehovoriac o tom, že právny zástupca sťažovateľa v období od

20. 12. 2007 do 5. januára 2008 bol na dovolenke a že advokát ako profesionálny zástupca

účastníka konania nemôže a nemá záujem poštové zásielky neprevziať vyplýva to aj z

obsahu odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2008 sp. zn. 1 Cdo

88/2007 (judikát č. 49 JUD34215SK) podľa ktorého zákonná fikcia doručenia podľa § 48

ods. 3 sa neuplatní v prípade doručenia písomnosti advokátovi, ktorý je zástupcom

účastníka konania. Pripomíname to z toho dôvodu, že v danej veci bolo použité ustanovenie

a na základe tohto ustanovenia voči advokátovi nesprávne konštruovaná

právna fikcia doručenia. ...

Žiaľ Najvyšší súd Slovenskej republiky sa neriadil dôsledne týmto ustanovením pred

odmietnutím nášho odvolania a neskúmal vôbec splnenie týchto predpokladov, teda riadne

a predpisom zodpovedajúce doručenie písomnosti a preto nám bola odňatá možnosť konať

pred súdom a porušené naše právo na súdnu ochranu.»

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práv zaručených v ústave

a dohovore.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podstata námietok sťažovateľa proti napádanému uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn.

z 29. októbra 2008 je založená na jeho tvrdení, že najvyšší súd predmetným

uznesením ako oneskorene podané odmietol jeho odvolanie proti rozsudku krajského súdu

sp. zn. z 22. novembra 2007, a to na základe fikcie doručenia tohto rozsudku

krajského súdu právnemu zástupcovi sťažovateľa, pričom najvyšší súd podľa sťažovateľa

vôbec neskúmal splnenie zákonných podmienok na uplatnenie takejto fikcie.

Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým

prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd je v súlade so svojou všeobecnou

právomocou vyjadrenou v súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Táto

právomoc spolu s právomocou podľa mu umožňuje preskúmať aj

napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či sú, alebo nie sú v súlade

s ústavno-procesnými zásadami upravenými v ústave. Ústavný súd nevykladá iné ako

ústavné zákony, a preto musí preskúmavať len to, či sa tieto zákony nevyložili spôsobom,

ktorý je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo

omyly v posudzovaní obsahu takýchto právnych úprav.

Inými slovami, skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, , ).

Najvyšší súd svoje rozhodnutie odôvodnil takto:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal vec

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 214 ods. 2 písm. a/

) a dospel k záveru; že odvolanie navrhovateľa je potrebné odmietnuť.

Odvolací súd zistil, že právny zástupca navrhovateľa prevzal napadnuté rozhodnutie

krajského súdu dňa 7. januára 2008, avšak zásielka bola úž predtým dňa 27. decembra

2007 uložená na pošte a adresát si ju do troch dní od uloženia neprevzal, preto sa považuje

za deň jej doručenia ( ) posledný deň tejto lehoty, t. j., 31. december 2007.

Rozsudok obsahoval správne poučenie o možností podať proti nemu odvolanie

v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky

prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.

Lehota na podanie odvolania stanovená v (účinného od

1. septembra 2005) začala navrhovateľovi plynúť 1. januára 2008 a uplynula 15. januára

2008, ktorý bol jej posledným dňom.

Navrhovateľ odvolanie podal na Krajskom súde v Košiciach osobne dňa 17. januára

2008, teda oneskorene po uplynutí lehoty na podanie odvolania

Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo

podané oneskorene.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ podal odvolanie oneskorene, odvolací súd

postupujúc podľa citovaného zákonného ustanovenia odvolanie

navrhovateľa odmietol. Odvolací súd sa nemohol zaoberať obsahom napadnutého

rozhodnutia, pretože zistil niektorý z dôvodov, ktorý vedie k nemeritórnemu rozhodnutiu, a

preto odvolanie navrhovateľa nebolo možné vecne prejednať a o ňom rozhodnúť.“

Z citovanej časti napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že najvyšší súd

odmietol odvolanie sťažovateľa na základe znenia ustanovenia v jeho znení

účinnom v rozhodnom čase, podľa ktorého „Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má

doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho

vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu

uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží

doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom

upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa

posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.“.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že využitie fikcie doručenia podľa

poslednej vety citovaného prichádza do úvahy iba v prípade splnenia

všetkých týmto ustanovením stanovených zákonných predpokladov, t. j. preukázanie

skutočnosti, že adresát zásielky určenej do vlastných rúk sa v čase jej doručovania v mieste

doručovania aj skutočne zdržoval, a teda mal aj reálnu možnosť dozvedieť sa o pokusoch

poštového doručovateľa predmetnú zásielku mu doručiť (napr. stanovisko uverejnené

v periodiku Zo súdnej praxe č. 4/2001), tiež preukázanie, že poštový doručovateľ dodržal

postup pri doručovaní zásielky adresovanej do vlastných rúk, pretože ak napr. poštový

doručovateľ po prvom neúspešnom doručovaní zásielky určenej do vlastných rúk zásielku

hneď uložil na pošte bez tohto, aby sa pokúsil ju doručovať opakovane potom, ako o tom

adresáta vhodným spôsobom upovedomil, nemôže dôjsť k naplneniu zákonných podmienok

na uplatnenie fikcie doručenia (napr. Výber rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu

1/1971, Zborník stanovísk, správ a rozhodnutí súdov a súdnych rozhodnutí najvyššieho

súdu č. IV, s. 699, Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu č. 52/1996).

Obdobne, ak doručenka zásielky určenej adresátovi do vlastných rúk, ktorá bola uložená na

pošte, obsahuje iba jeden podpis poštového doručovateľa, nemá povahu verejnej listiny,

pretože neobsahuje všetky predpísané náležitosti (C. H. BECK č. RNs C 155/2001).

V prípade náhradného doručovania je uvedeným ustanovením konštruovaná právna

fikcia, že účinky doručenia písomností nastanú ex lege po uplynutí stanovenej doby aj voči

tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Právna fikcia je právno-technický postup,

pomocou ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou

a ktorá dovoľuje, aby z nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli

iba z konštatovania faktu. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia, ako

nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre

naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku

v podmienkach právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie

právnej istoty), musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú

všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať.

V zmysle možno štátnu moc uplatňovať len v prípadoch a stanovených

medziach spôsobom, ktorý ustanoví zákon (m. m. ).

Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je okrem práva domáhať sa svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu) aj právo na určitú kvalitu súdneho

konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho

rozhodnutia. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia síce neznamená, že súd

musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania, avšak z odôvodnenia

rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce

skutkový a právny základ rozhodnutia.

Z citovanej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

z 29. októbra 2008 však nevyplýva, že by sa najvyšší súd bol vôbec zaoberal,

resp. že by skúmal splnenie zákonných predpokladov na uplatnenie fikcie doručenia

predpokladanej citovaným ustanovením . Z tohto hľadiska sa predmetné

rozhodnutie najvyššieho súdu javí ako neodôvodnené, svojvoľné a predčasne vydané,

v dôsledku čoho ním došlo k porušeniu základných práv sťažovateľa na súdnu a inú právnu

ochranu zaručených v označených článkoch , ako aj k porušeniu práva na spravodlivý

súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

rozhodnutia.

III.

4. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd zrušil uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 29. októbra 2008 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ústavný

súd v súvislosti s týmto návrhom sťažovateľa dospel k záveru, že pre dosiahnutie nápravy

vo veci je nevyhnutné, aby využil aj svoju právomoc podľa , a preto

vyhovel návrhu sťažovateľa a zrušil označené uznesenie najvyššieho súdu a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a rozhodnutie, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Najvyšší súd bude v ďalšom konaní vo veci podľa § 56 ods. 6 a 7 zákona o ústavnom

súde viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze.

5. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €. Základná

sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2010 je 120,23 € a hodnota

režijného paušálu je 7,21 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov

konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2009 (prevzatie a príprava

zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 245,70 € vrátane režijného paušálu

a náhrada za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2010 (vyjadrenie k stanovisku

najvyššieho súdu) v sume 127,44 €. Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi úhradu trov

konania v celkovej sume 373,14 € tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2010