Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/35/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.

Lenky Praţenkovej, členiek senátu JUDr. Anny Markovej a JUDr. Dariny Ličkovej, v právnej

veci ţalobcu: D.., so sídlom S., zastúpeného advokátskou kanceláriou V. & P., s. r. o., so

sídlom S., IČO: X., proti ţalovaným: 1/ D. K., nar. X., bytom K., zastúpený JUDr. V. K.,

advokátkou, so sídlom U., 2/ E. K., nar. X., bytom P., o zaplatenie 5 906,13 eur s

príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. , o dovolaní

ţalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 12. marca 2015, č. k.

-388, v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Prešove z 22. júna

2015, č. k. -423, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného 1/ proti napadnutej časti

rozsudku Krajského súdu v Prešove z 12. marca 2015, č. k. -388, v spojení

s opravným uznesením Krajského súdu v Prešove z 22. júna 2015, č. k. -423,

z a m i e t a .

Ţalobca má voči ţalovanému 1/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

2

1. Okresný súd Bardejov (ďalej tieţ „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 11. februára

2013, č. k. -302, ţalobu zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť

ţalovanému 1/ náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške

2.467,71 eura k rukám jeho právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, ţe rozsudkom z 29. septembra

2009, č. k. -306 zamietol ţalobu proti ţalovanej 2/. Z vykonaného dokazovania

mal za preukázané, ţe právny predchodca ţalobcu (V., a. s., B., pobočka B.) poskytol

ţalovanému 1/ peňaţné prostriedky vo výške 336 900,-- Kčs za účelom zaplatenia vydraţenej

prevádzkovej jednotky S. B. pri úrokovej sadzbe 17% ročne, ktoré mali byť splatené do 30.

septembra 1991 (správne do 30. septembra 1995). Návratnosť pôţičky bola zabezpečená

záloţným právom v prospech právneho predchodcu ţalobcu podľa záloţnej zmluvy č. 116.

Keď ţalovaný 1/ splnil svoj záväzok zo zmluvy o pôţičke č. 137, tak zanikol záväzok

zabezpečený záloţným právom. Tým aj zanikla viazanosť ţalovanej 2/ zo záväzku

ţalovaného 1/ proti právnemu predchodcovi ţalobcu. Ak ţalovaná 2/ stratila svoju pasívnu

legitimitu k pohľadávke ţalobcu zo zmluvy č. 137 a ţalobca nepreukázal, ţe má proti nej

pohľadávku z iného právneho titulu, súd ţalobu proti ţalovanej 2/ zamietol. Zvyšok nároku

ţalobcu proti ţalovanému 1/ potom vylúčil na samostatné konanie, s tým, ţe o trovách celého

konania bude rozhodnuté vo vylúčenej veci. V konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov

pod spisovou značkou sa pôvodný ţalobca (V., a. s.) domáhal zaplatenia istiny

245 308,-- Sk, sumy 89 398,17,-- Sk titulom úrokov a poplatkov, beţného úroku vo výške

16% ročne z nezaplatenej istiny 245 308,-- Sk od 31. decembra 1995 do zaplatenia

a zvýšených úrokov vo výške 14% ročne zo sumy 80 960,-- Sk od 1. decembra 1994 do

zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, ţe ţalobca uzavrel zmluvu o pôţičke č. 137 dňa

7. novembra 1991 a poskytol ţalovanému 1/ pôţičku 336 900,-- Kčs na zaplatenie vydraţenej

prevádzkovej jednotky Slovenskej knihy s dohodnutou úrokovou sadzbou 14,5% ročne.

Ďalšou zmluvou o pôţičke č. 150 zo 4. decembra 1991 poskytol pôvodný ţalobca pôţičku

vo výške 363 718,-- Kčs na zaplatenie zásob sprivatizovanej prevádzkovej jednotky

s dohodnutou úrokovou sadzbou 14,5% ročne. K 30. septembru 1995 ţalovaný 1/ dlhoval

na pôţičke č. 137 sumu 67 380,-- Sk a na pôţičke č. 150 sumu 130 928,-- Sk, pričom

k 30. decembru 1995 ţalovaný 1/ dlhoval ďalších 89 398,17 Sk na beţných úrokoch

a poplatkoch. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal odpor ţalovaný 1/

s tým, ţe súhlasí s dlţnou sumou 67 380,-- Sk ako zostatok splatnej pôţičky č. 137, ako aj

s výškou úrokov pribliţne vo výške 24 495,-- Sk prislúchajúcich k tejto pôţičke. Súhlasil aj

3

so zostatkom dlţnej istiny pri pôţičke č. 150 vo výške 147 928,-- Sk, ale nesúhlasil s výškou

úrokov 64 903,-- Sk.

3. Súd prvej inštancie ako predbeţnú otázku riešil otázku platnosti Zmluvy o pôţičke č.

150, uzatvorenej medzi právnym predchodcom ţalobcu a ţalovaným 1/. V zmluve č. 150 ako

poskytovateľ pôţičky je uvedená V., pobočka v B., zastúpená riaditeľom Ing. A. K.. Ako

vyplýva z výpisu obchodného registra (podnikového registra), do 31. marca 1992 V., štátny

peňaţný ústav, mala zapísaný v registri odštepný závod pod názvom: V., pobočka B., sídlo

K., vedúci: Ing. A. K. Súd v tejto veci vychádzal z § 18 Hospodárskeho zákonníka č.

účinného v čase podpísania zmluvy o pôţičke č. 150. Súd skonštatoval, ţe

odštepný závod ako organizačná zloţka podniku, zapísaná do obchodného registra, nemá

právnu subjektivitu, pritom pri prevádzkovaní činnosti v rámci odštepného závodu musí

pouţívať obchodné meno podnikateľa s označením, ţe ide o odštepný závod. Hospodársky

zákonník určuje, ţe vedúci odštepného závodu je oprávnený urobiť všetky právne úkony len v

mene podniku. V zmluve o pôţičke č. 150, ale ako poskytovateľ pôţičky nie je uvedený

podnik V., štátny peňaţný ústav, ale ako poskytovateľ pôţičky je uvedený odštepný závod V.,

pobočka B. Zmluvu o úvere uzavrel nespôsobilý právny subjekt, ktorý urobil neplatný právny

úkon podľa .

4. Na odvolanie ţalobcu, Krajský súd v Prešove rozsudkom z 12. marca 2015, sp. zn.

, zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, ţe ţalovanému 1/ uloţil povinnosť

zaplatiť ţalobcovi istinu vo výške 5 906,13 eur, úroky z poskytnutého úveru do 31. decembra

2003 vo výške 2 142,50 eur, úroky 16% ročne z istiny 5 906,13 eur od 1. januára 2004

do zaplatenia, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti

rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí ţaloby potvrdil a vo výroku o trovách konania

tento rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ţe pri hodnotení

spôsobilosti subjektu uzatvárať zmluvný vzťah za banku prostredníctvom pobočky vychádzal

z iného právneho posúdenia spôsobilosti na právne úkony. Bol toho názoru, ţe zmluva

o pôţičke č. 150 bola uzavretá V., štátnym peňaţným v B., pričom v tejto zmluve sa

jedná len o neúplné označenie veriteľa. Nebolo úmyslom pobočky V., B., uzatvárať túto

zmluvu vo vlastnom mene, nie v mene V., štátneho peňaţného ústavu. Neúplné označenie

organizácie ešte neznamená neplatný právny úkon, pretoţe pri výklade právneho úkonu je

4

potrebné vychádzať z § 20 ods. 1 a 2 Hospodárskeho zákonníka, ţe právnym úkonom je

kaţdé konanie alebo iné správanie (opomenutie), z ktorého vyplýva vôľa zaloţiť, zmeniť,

zrušiť alebo zachovať práva alebo povinnosti, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom

spájajú. Ďalej, s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, uviedol, ţe nepresné, resp.

neúplné označenie účastníka zmluvného vzťahu neznamená absolútnu neplatnosť zmluvy.

Z uzavretej zmluvy o pôţičke navyše jednoznačne vyplýva, ţe túto zmluvu uzatvára V.,

zastúpená pobočkou v B.. Chýbajúce označenie právnej formy V. ako štátneho peňaţného

ústavu nemôţe robiť zmluvu o pôţičke č. 150 absolútne neplatnou zmluvou pre nespôsobilosť

právneho subjektu a ţe subjektom, ktorý uzatváral zmluvu, je pobočka, bez právnej

subjektivity. Zmluvu o pôţičke uzavrela V. ako subjekt práva, pričom bola zastúpená

riaditeľom pobočky, ktorý bol oprávnený za túto pobočku uzatvárať zmluvy v mene V.,

štátneho peňaţného ústavu. Preto odvolací súd povaţoval túto zmluvu za platne uzavretú.

6. Zmluvu o pôţičke č. 150 vyhodnotil odvolací súd ako úverovú zmluvu podľa § 382a

Hospodárskeho zákonníka. Uviedol, ţe v danom prípade Zmluva o pôţičke č. 150 pojednáva

o poskytnutí úveru 363 718,-- Kčs s úrokovou sadzbou 17% basic rate s odchýlkou - 2,5%.

V danom prípade je úverový vzťah úročený sadzbou 14,5% ročne. Podľa bodu I. bod 2.

podnikateľ sa zaväzuje poskytnutú pôţičku splatiť do 30. septembra 1995 a dodrţiavať

podmienky dohodnuté s pobočkou. V časti III. bodu 1 sú uvedené splátky s tým, ţe výška

štvrťročnej splátky je 24 250,-- Kčs a výška poslednej splátky je 24 218,-- Kčs ako 15. splátka

k 30. septembru 1995. Podľa ţalobcu sa ţalovaný 1/ dostal do omeškania so splácaním dlhu

v poslednom štvrťroku roku 1993, kedy nezaplatil splátku v celej výške, ale len jej časť

a neskôr splatné splátky uţ vôbec nezaplatil. Podľa podania ţalobcu zo 16. februára 2011,

ôsma splátka splatná 27. decembra 1993 bola 24 500,-- Kčs, pričom bola zaplatená len

v rozsahu 16 040,-- Sk a nezaplatených zostalo 8 210,-- Sk. Ďalej nebola zaplatená deviata aţ

štrnásta splátka, t. j. 6 x 24 250,-- Sk a posledná pätnásta splátka splatná 30. septembra 1995

v čiastke 24 218,-- Sk. Podľa ţalobcu dlh na istine pri tejto zmluve je 177 928,-- Sk, t. j.

5 906,13 eur. V dobe podania ţaloby dňa 29. novembra 1996 právny predchodca ţalobcu

pri zmluve č. 137 evidoval dlh na istine 37 380,-- Sk a pri zmluve č. 150 bol dlh na istine

177 928,-- Sk. K 30. decembru 1995 z obidvoch týchto pôţičiek – úverov ţalobca evidoval

úroky a poplatky v rozsahu 89 398,17 Sk. Keď bol vydaný platobný rozkaz, ţalovaný podal

odpor proti platobnému rozkazu dňa 22. januára 1996, kde uviedol, ţe súhlasí s dlţnou

čiastkou 67 380,-- Sk ako zostatok splatnej pôţičky č. 137, ako aj s výškou úrokov pribliţne

vo výške 24 495,-- Sk prislúchajúcich pôţičke č. 137. Ďalej súhlasil s dlţnou čiastkou

5

177 928,-- Sk ako zostatok splatnej pôţičky č. 150, ale nesúhlasil s výškou prislúchajúcich

úrokov pribliţne 64 903,-- Sk. Z hľadiska doby urobenia odporu (22. januára 1996), došlého

súdu 23. januára 1997, takýto odpor je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu povaţovať

za uznanie záväzku v časti istiny pri pôţičke č. 150 na sumu 177 928,-- Sk. Uznanie je

potrebné posudzovať podľa všeobecných ustanovení platného v dobe

podania odporu. V čase urobenia odporu v roku 1996 uţ nebol platný Hospodársky zákonník,

preto právny úkon bolo potrebné posúdiť podľa ustanovení . Na tento

platný právny predpis, aj keď sa jedná o uznanie podnikateľa, resp. bývalého podnikateľa,

nebolo moţné pouţiť všeobecné ustanovenie , pretoţe zmluvný vzťah

nevznikol za účinnosti , ktorý nadobudol platnosť a účinnosť

1. januára 1992, t. j. po podpise zmluvy o pôţičke č. 50 zo dňa 4. decembra 1991. Odvolací

súd poukázal na obsah zápisnice z pojednávania dňa 7. mája 2003 (vedenej pod sp. zn.

), kde ţalovaný 1/ na pojednávaní do zápisnice uviedol, ţe robí prejav uznania

(č. l. 21 spisu). Na pojednávaní 7. mája 2003 zástupkyňa ţalobcu JUDr. L. M. predniesla

návrh, tak je nesporné, ţe ţalobca ţiadal zaplatiť zostatok dlhu 177 928,-- Sk, vrátane úrokov

62 518,23 Sk za obdobie do 31. decembra 1995, ako aj úroky vo výške 16% ročne

z nezaplatenej istiny od 1. januára 1996 do zaplatenia a zvýšené úroky vo výške 14% ročne zo

sumy 105 210,-- Sk z nezaplatených splátok pôţičky č. 150 od 1. januára 1995

do zaplatenia. Ţalovanému 1/ bolo prednesom ţaloby zadefinované, čo je predmetom nároku

ţalobcu, ţalovaný do zápisnice uznal tento záväzok a na č. l. 22 spisu je podpis uznávacieho

prejavu. Odvolací súd bol toho názoru, ţe bola splnená podmienka § 558 Občianskeho

zákonníka na uznanie dlhu. Preto je moţné vychádzať z toho, ţe ako v odpore, tak

na pojednávaní 7. mája 2003 ţalovaný 1/ uznal nárok ţalobcu, čo sa týka istiny, tak aj úroku

a poplatku za obdobie do 31. decembra 1995, t. j. sumu 177 928,-- Sk istiny a úrokov

a poplatkov 62 518,23 Sk.

7. Čo sa týka platenia úroku 16% ročne, poukázal na bod I. bod 1 Zmluvy o pôţičke č.

150, ţe predmetom zmluvy je poskytnutie pôţičky 363 718,-- Kčs pri úrokovej sadbe basic

rate zvýšenej o odchýlku - 2,5 %. Basic rate ku dňu podpisu zmluvy bol 17%. V danom

prípade, v čase uzavretia zmluvy úročná sadzba bola 14,5% (odpočítaných 2,5% od basic rate

17%), ale podľa bodu VIII. bodu 2, zmluvu moţno meniť len písomnými dodatkami

podpísanými podnikateľom. Pri zmene basic rate vyhlásenej V. v priebehu trvania záväzku

môţe pobočka zmeniť úrokovú sadzbu aj bez dodatku k tejto zmluve. Týmto článkom VIII. sa

dáva právo veriteľovi meniť základnú úročnú sadzbu aj bez dodatku zmluvy, teda dohodnuté

6

úročenie závisí od zmeny sadzby basic rate. V danom prípade od 1. januára 2004 je to 16%

ročne.

8. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania odvolací súd uviedol, ţe nakoľko

hospodárska zmluva o poskytnutí úveru vyţadovala dohodu o celom jej obsahu (§ 382a ods. 4

Hospodárskeho zákonníka) a platenie úrokov z omeškania nebolo dohodnuté, potom nie je

moţné hovoriť o tom, aby došlo k dohode o povinnosti platiť úroky z omeškania.

Hospodársky zákonník nedefinuje úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky

pri úverových zmluvách, resp. podľa § 378a Hospodárskeho zákonníka, ak je organizácia

v omeškaní s platením peňaţného záväzku, môţe oprávnená organizácia v prípadoch, na ktoré

sa nevzťahujú ustanovenia § 378 ods. 1 a 2 poţadovať zaplatenie úroku z omeškania vo výške

5% ročne. To sa vzťahuje ale na prípady tzv. bezzmluvných plnení. Úrok z omeškania nemá

pôvod majetkovej sankcie podľa § 141 Hospodárskeho zákonníka (t. j. myslené penále,

poplatky z omeškania, pokuty, zádrţné a podobne), a keďţe platenie úrokov z omeškania si

účastníci nedohodli pri tomto hospodárskom záväzku, potom u ţalobcu nevzniká právo

na zaplatenie úrokov z omeškania podľa Hospodárskeho zákonníka. Ak ţalobca poţadoval

zvýšenie platenia úrokov z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 5 906,13 eur, tak ţalobca

vychádzal zo zmluvy o pôţičke č. 137, ktorá v Dodatku č. 3 zo 4. marca 1994 menila časť III.

bod 2ba zmluvy, kde ak podnikateľ neuhradil splátku v plánovom alebo prolongovanom

termíne, banka z nezaplatenej splátky zvýši úrokovú sadzbu na 30%, a to za obdobie

od plánovaného (prolongovaného) do skutočného termínu vykonávania splátky. Keďţe

Dodatok č. 3 sa týka výlučne zmluvy o pôţičke č. 137, a netýka sa Zmluvy č. 150, potom

neprichádza v úvahu navyšovanie úrokovej sadzby podľa Dodatku k zmluve č. 137 aţ

na 30%, resp. poţadovanie úrokov z omeškania vo výške 14% ročne. Preto odvolací súd

potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí ţaloby v časti úrokov z omeškania.

9. K námietke premlčania uviedol, ţe podľa § 384 Hospodárskeho zákonníka,

pri právach banky s poskytovaním úverov a pri právach proti ručiteľovi neplynie premlčacia

lehota, pokiaľ na účte, z ktorého sa majú tieto pohľadávky uhradiť, nie je dostatok

prostriedkov na ich úhradu, pričom sám ţalovaný 1/ nenamietal, ţe mal dostatok finančných

prostriedkov na zaplatenie úveru, teda prezentoval skôr svoju nesolventnosť na zaplatenie

úveru. Potom ani premlčacia lehota podľa § 384 Hospodárskeho zákonníka, pri splátkach

úveru, neplynula. Naviac ţalovaný bol v omeškaní s platením ôsmej aţ pätnástej splátky

úveru, pričom ôsma splátka bola splatná 27. decembra 1993 a ostatné splátky po tomto

7

dátume. Ţaloba bola podaná 29. novembra 1993, potom nárok na tieto splátky nebol

premlčaný s poukazom na § 131a Hospodárskeho zákonníka, ţe pokiaľ zákon neustanoví

inak, je premlčacia lehota trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo uplatniť právo po prvý

raz.

10. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zrušil,

nakoľko súd prvej inštancie nerozhodol o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu

k ţalovanej 2/.

11. Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný 1/ dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil

ust. Navrhol napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu

vrátiť na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

12. Poukázal na nesprávne označenie účastníkov na strane ţalovaných, keď odvolací

súd uviedol ako účastnícku aj ţalovanú 2/. Konanie bolo voči nej zastavené (správne ţaloba

bola zamietnutá, pozn. dovolacieho súdu) rozsudkom súdu prvej inštancie. Pokiaľ mala byť

účastníkom aj ţalovaná 2/, postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať

pred súdom v zmysle

13. Dovolateľ nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu, ţe v danom prípade sa jedná len

o neúplné označenie účastníka zmluvného vzťahu a v tomto smere sa podľa jeho názoru súd

priklonil k tvrdeniam ţalobcu. Mal za to, ţe práve neúplným označením zmluvnej strany

došlo k porušeniu ustanovení Hospodárskeho zákonníka a predpisov, týkajúcich sa zápisu

v obchodnom registri. Organizačný útvar, ktorým nepochybne odštepný závod je, nemôţe

mať právnu subjektivitu. Pokiaľ odvolací súd vo svojom rozhodnutí tvrdí, ţe prejav vôle,

ktorý obsahuje výraz, ktorý pripúšťa rôzny výklad, treba v pochybnostiach vykladať

na ťarchu toho, kto takýto výraz pouţil, potom je potrebné takto hodnotiť aj prejav pobočky

B., ktorá pochybila pri označení zmluvnej strany. Hoci odvolací súd uvádza, ţe

za organizáciu musí urobiť právny úkon subjekt, ktorý má právnu subjektivitu, čo sa však

podľa názoru dovolateľa nestalo, napriek tomu nepovaţuje nesprávne a neúplné označenie

zmluvnej strany za taký dôvod, ktorý by zakladal neplatnosť právneho úkonu. V tejto

súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. augusta 2010, sp. zn.

, z ktorého vyplýva, ţe právnická osoba, ktorá má organizačnú zloţku zapísanú

ako odštepný závod v obchodnom registri, sa i v spore, ktorý sa týka tohto odštepného

8

závodu, označuje ako účastník konania uvedením obchodného mena. Odštepný závod musí

v obchodnom styku pouţívať obchodné meno podnikateľa a dodatok, ţe sa jedná o odštepný

závod, pretoţe napriek zápisu do registra odštepný závod právnu subjektivitu nezíska.

Odvolací súd na uvedené rozhodnutie vôbec neprihliadol.

14. Odvolací súd rozhodol len na základe jednostranných tvrdení ţalobcu bez toho, aby

vyhodnotil celkovú dôkaznú situáciu. Ţalovaný 1/ v rámci konania ţiadal ţalobcu

predloţiť podrobnú špecifikáciu dlhu, špecifikáciu úrokov, dôkaz o zmene úrokovej sadzby

zo 14,5% na 16% p. a. Ţalobca nikdy takýto dôkaz nepredloţil a odvolací súd ţalovaného 1/

bez akéhokoľvek dôkazu zaviazal na úhradu 16% p. a. od 1. januára 2004

do zaplatenia. Ţalovaný 1/ bol síce povinný rešpektovať čl. VIII, bod 2 zmluvy, ale podľa

jeho názoru sa musí rešpektovať, kedy došlo k zmene basic rate a musí sa rešpektovať

zmluvne dohodnutá odchýlka od tejto sadzby, čo v tomto prípade bolo - 2,5% pod basic rate.

15. Odvolací súd napriek tomu, ţe nemal ničím preukázané kedy sa ţalovaný 1/ dostal

do omeškania uzavrel, ţe sa dostal do omeškania nezaplatením ôsmej splátky, čo však nie je

pravda, nakoľko počas konania predloţil súdu dôkaz o tom, ţe sa do omeškania dostal uţ

nezaplatením šiestej splátky. Ako vyplýva z výpisu z účtu, posledné účtovanie bolo dňa

6. mája 1993, kedy po realizácii záloţného práva bankou bola účtovaná suma 64 540,-- Sk.

Po tomto termíne uţ neboli realizované ţiadne úhrady. Odvolací súd bez overenia uveril

ţalobcovi, ţe sa ţalovaný 1/ dostal do omeškania aţ koncom roka 1993, a teda, ţe neuplynula

premlčacia doba, pretoţe ţaloba bola podaná 29. novembra 1996. Dovolateľ zastáva názor, ţe

k premlčaniu došlo uţ k 1. júlu 1996. Splatnosť šiestej splátky bola k 30. júnu 1993. Teda

od 1. júla 1993 začala plynúť trojročná premlčacia lehota a uplynula k 30. júnu 1996. Ţaloba

bola podaná aţ 29. novembra 1996. V konaní vôbec nebolo zisťované akým spôsobom sa

poskytnutý úver mal splácať. Úver sa splácal vţdy tak, ţe ţalovaný vyplnil príkaz na úhradu

alebo priamo na úverový účet cez pokladňu. Nie je pravdivé tvrdenie, ţe neplynula

premlčacia lehota tak, ako to uviedol ţalobca, pretoţe podľa § 384 ods. Hospodárskeho

zákonníka neplynie lehota, ak na účte nie je dostatok finančných prostriedkov.

16. Pokiaľ odvolací súd oprel svoje rozhodnutie o podaný odpor, ktorý bol súdu

doručený 23. januára 1997, bol toho názoru, ţe takéto vyjadrenie nie je moţné povaţovať

za uznanie dlhu v zmysle , pretoţe súhlas s dlţnou sumou

podmienil realizáciou záloţného práva. Toto vyjadrenie je potrebné posudzovať komplexne

9

so záloţným právom, pričom poukázal na to, ţe uznanie sa týkalo len pôţičky č. 137 a nie

pôţičky č. 150, kde ţalovaný 1/ ţiadal o realizáciu záloţného práva. Dovolateľ nemal

vedomosť o tom, ţe časť dlhu môţe byť premlčaná.

17. Ďalej uviedol, ţe vyjadrenie z pojednávania zo 7. mája 2003 nie je moţné

povaţovať za platné uznanie dlhu, pretoţe pochybil súd prvej inštancie, keď umiestnil podpis

pod toto vyjadrenie. Vo vyjadrení nie je konkretizovaná výška, dôvod vzniku dlhu a takéto

vyjadrenie nie je moţné povaţovať za platné uznanie dlhu. Ţalovaný nikdy jednoznačne

neformuloval a nešpecifikoval právnu skutočnosť, ktorá mala byť dôvodom vzniku dlhu.

Nikdy neuviedol, voči komu má mať dlh a či ho zaplatí. Bol toho názoru, ţe ak súd povaţuje

vyjadrenie za kvalifikované uznanie dlhu, potom nebol dôvod, aby vo veci konal ďalších 10

rokov.

18. Odvolací súd pochybil, ak zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazal

ţalovaného 1/ aj na úhradu úrokov vo výške 2 142,30 eur bez toho, aby bolo preukázané,

kedy došlo k zmene úrokovej sadzby, keďţe ţalobca namiesto pôvodne dohodnutých úrokov

14,5% p. a. účtuje 16% p. a. V konaní nebolo preukázané, kedy došlo k zmene basic rate

a odvolací súd jednoznačne určil, ţe basic rate je 16% od 1. januára 2004. Ak odvolací súd

takto určil basic rate, nerešpektoval dohodnutú odchýlku - 2,5% oproti basic rate.

Poznamenal, ţe k zmene ţaloby došlo 13 rokov po podaní ţaloby, pričom sa odvolací súd

nezaoberal moţnosťou premlčania uplatňovaných a kapitalizovaných úrokov.

19. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť

a ţalovaného 1/ zaviazať k náhrade trov konania. Ţalobca mal za to, ţe označenie ţalovanej 2/

v záhlaví napadnutého rozsudku nie je chybou, pretoţe ţalovaná 2/ je účastníčkou konania

vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania. K otázke, či je Zmluva o pôţičke č. 150 úverová

zmluva alebo zmluva o pôţičke, zaujal jasné stanovisko odvolací súd. Zároveň ţalobca

poukázal na to, ţe bez ohľadu na jej povahu, zo zmluvy vyplýva povinnosť pre ţalovaného 1/

vrátiť finančné prostriedky, preto je tento argument irelevantný. Zastával názor, ţe

poskytovateľ pôţičky bol v zmluve dostatočne špecifikovaný. Zo skutočnosti, ţe v zmluve je

nepresne označený účastník, nemoţno dospieť k záveru, a to aj vzhľadom na následné

správanie sa oboch účastníkov zmluvy, ţe ju uzavrel subjekt, ktorý nemá spôsobilosť na práva

a povinnosti. Označenie zmluvnej strany, pokiaľ ide o pobočku banky, a s ňou spojená

spornosť platnosti ňou vykonaných právnych úkonov, bola judikovaná veľkým mnoţstvom

10

súdnych rozhodnutí. Neexistuje ţiaden dôvod, pre ktorý by mohla byť zmluva vyhlásená

za absolútne neplatnú, a preto ţalobca povaţoval názor odvolacieho súdu v tomto smere

za správny. K tvrdeniu ţalovaného l/, ţe sa súd nevysporiadal s otázkou, kedy sa ţalovaný l/

dostal do omeškania uviedol, ţe zo Záznamu z rokovania s D. K. zo 4. októbra 1994, ktorý

ţalovaný l/ potvrdil svojím podpisom, do dňa rokovania z pôţičky č. 150 neboli zaplatené 3

štvrťročné splátky v roku 1994 a nedoplatok z roku 1993 predstavuje 8 210,-- Sk.

Vychádzajúc zo záznamu, ktorý je doloţený v súdnom spise, je zrejmé, ţe dlţník sa dostal

do omeškania aţ nezaplatením splátky a nie, ako to tvrdí ţalovaný l/, nezaplatením 6.

splátky. Nárok ţalobcu nie je premlčaný, nakoľko ţaloba bola podaná 29. novembra 1996,

a teda od začiatku omeškania ţalovaného l/ neuplynula 3-ročná premlčacia lehota. Zároveň

poukázal na to, ţe aj keď by sa dlh ţalovaného stal splatným uţ 30. júna 1993, neobstojí

tvrdenie ţalovaného l/, ţe ţalobca svoj nárok uplatnil na súde po uplynutí trojročnej

premlčacej doby. Ţalovaný od začiatku roka 1994 nedisponoval ţiadnymi peňaţnými

prostriedkami na splácanie poskytnutej pôţičky. V opačnom prípade, ak by nejaké

peňaţné prostriedky mal, banka by tieto pouţila a započítala na poskytnutú pôţičku, čo však

neurobila v súlade s § 384 Hospodárskeho zákonníka od začiatku roka 1994 ani premlčacia

doba na uplatnenie práv banky z poskytnutej pôţičky, a teda na uplatnenie nároku banky

na zaplatenie dlţnej sumy, neplynula. Aj ak by sa teda dlh ţalovaného l/ zo zmluvy stal

splatným uţ 30. júna 1993, najneskôr od začiatku roka 1994 by premlčacia doba na uplatnenie

práva banky zo zmluvy prestala plynúť, takţe by neuplynula skôr ako 29. novembra

1996. Nárok ţalobcu ţalovaný l/ písomne uznal uţ vo svojom odpore proti platobnému

rozkazu, ako aj na pojednávaní dňa 7. mája 2003. Mal za to, ţe ţalovaný 1/ svoj dlh voči

ţalobcovi vo výške 5 906,13 eur s príslušenstvom, vyplývajúci z predmetnej zmluvy

jednoznačne uznal v súlade s príslušnými ustanoveniami ,

upravujúcimi podmienky vydania rozhodnutia pre uznanie, pričom takéto uznanie dlhu voči

ţalobcovi spĺňa náleţitosti uznania podľa . Ţalobca ďalej uviedol, ţe

v súlade so zmluvou, banka poskytla ţalovanému l/ pôţičku pri úrokovej sadzbe basic rate,

zvýšenej o odchýlku - 2,5%, pričom ku dňu podpisu zmluvy bol basic rate vo výške 17%.

Z uvedeného vyplýva, ţe banka poskytla ţalovanému pôţičku pri úrokovej sadzbe 14,5%.

K zmene úrokovej sadzby došlo na základe rozhodnutia banky o zmene basic rate tak, ţe

celková výška úrokovej sadzby zvýšenej o odchýlku - 2,5% predstavovala úrokovú sadzbu

vo výške 16%, čo odvodzoval najmä z výpisov z účtu, monitoringu rizikovej pohľadávky

a dokladov podania ţalobcu z 8. septembra 2009. Z uvedeného dôvodu sa ţalobca domáha

voči ţalovanému zaplatenia úroku z poskytnutého úveru pri úrokovej sadzbe 16%.

11

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací

[podľa Z, z. (ďalej aj „“)],

po zistení, ţe dovolanie podala včas strana sporu ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ), a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je dovolanie prípustné, preskúmal tento

rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného

1/ nie je dôvodné.

21. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový

poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným

sporovým poriadkom bol zrušený . Podľa čl.

2 ods. 1 základných princípov , ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom

chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej

istoty. Podľa základných princípov , právna istota je stav, v ktorom kaţdý

môţe legitímne očakávať, ţe jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou

praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,

v ktorom kaţdý môţe legitímne očakávať, ţe jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Podľa

, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ustanovenie zakotvuje okamţitú

aplikabilitu procesnoprávnych noriem, ktorá znamená, ţe nová procesná úprava sa pouţije

na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona.

22. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti , zostávajú zachované. V zmysle

uvedeného zákonného ustanovenia ako aj čl. 2 ods. 1 a 2 základných princípov, na ktorých je

postavený, dovolací súd posudzoval prípustnosť podaného

dovolania ţalovaného 1/, ako aj v ňom uvedené dovolacie dôvody podľa zákona účinného

v čase podania dovolania (ustanovenia a nasl. ).

23. Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno – v prípadoch

výslovne stanovených – napadnúť rozhodnutie odvolacieho

súdu, ktoré uţ nadobudlo právoplatnosť. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť

dovolania často vysvetľuje konštatovaním, ţe dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací

súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie

12

z akýchkoľvek hľadísk (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. ,

, , , ,

a ). Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti, ktorá spolu s interpretačnou praxou dovolacieho súdu (tieţ ústavného súdu i

Európskeho súdu pre ľudské práva) sleduje zachovanie jedného zo základných princípov

právneho štátu – princípu právnej istoty.

24. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty

a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4

v spojení s ). Právo na súdnu ochranu sa

v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné

podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môţe konať a rozhodnúť o veci samej.

Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho

konania. V dovolacom konaní procesné podmienky upravujú ustanovenia § 236 a nasl.

( ).

25. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

26. pripúšťal dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ak

je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ), ďalej proti rozsudku

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), a napokon proti rozsudku, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak: a) odvolací súd vo výroku vyslovil, ţe dovolanie

je prípustné, lebo po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného právneho významu, alebo

b) ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a (

).

27. Dovolaním ţalovaného 1/ je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, preto

prípustnosť podaného dovolania vyplýva z ustanovenia

28. V zmysle mohlo byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe: a)

v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie je postihnuté inou

13

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania,

ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje podľa toho,

ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

29. Ţalovaný 1/ v dovolaní namietol existenciu vady uvedenej v § 237 ods. 1 písm. f/

namietol, ţe konanie je postihnuté mnoţstvom vád, ktoré mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia nemá oporu v zistenom skutkovom stave a odvolací súd vo veci

rozhodol bez toho, aby pre svoje závery vykonal zodpovedajúce dokazovanie.

30. K námietke ţalovaného 1/, ţe odvolací súd chybne v záhlaví napadnutého rozsudku

uviedol aj ţalovanú 2/, hoci voči nej bolo konanie právoplatne zastavené, pričom ak ju

povaţoval za stranu v spore, nekonal s ňou a odňal jej tak právo konať pred súdom, dovolací

súd uvádza, ţe z obsahu spisu vyplýva právoplatné zamietnutie ţaloby v časti proti ţalovanej

2/, a to rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. -306 zo dňa 29. 09. 2009,

pričom súd ţalobu v časti proti ţalovanému 1/ vylúčil na samostatné konanie. Rozhodol však

zároveň, ţe o trovách celého konania bude rozhodnuté v konaní o vylúčenej veci. Odvolací

súd preto uviedol ţalovanú 2/ v záhlaví svojho rozhodnutia, nakoľko sa jej týkal výrok

o náhrade trov konania. Keďţe súd prvej inštancie nerozhodol o jej nároku na náhradu trov

konania, odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie. V konaní o veci samej však ţalovaná 2/ uţ nie je stranou sporu, a preto, ak

ju odvolací súd na pojednávanie o odvolaní vo veci samej nepredvolal, a ani ju

neupovedomoval o úkonoch vykonaných v tomto odvolacom konaní, neodňal je moţnosť

konať pred súdom. Dovolací súd uvedené uvádza len na vysvetlenie, nakoľko táto námietka

o odňatí moţnosti konať pred súdom ţalovanej 2/, ţalovanému 1/ nepatrí. Patrila by len

ţalovanej 2/, ktorej by sa týkala, ale tá opravný prostriedok nepodala a vo veci samej ani nie

je uţ stranou sporu.

31. Ţalovaný 1/ ďalej v dovolaní uviedol dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/ a c/ (aj keď ich týmto ustanovením neoznačil, ale z obsahu dovolania

vyplývajú), a to, ţe v konaní došlo k takzvanej inej vade majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení.

14

32. Za „inú vadu“ (v ustanovení neuvedenú) sa povaţuje najmä

porušenie ustanovení o dokazovaní, a to tým, ţe súd vôbec nezisťoval skutočnosti

rozhodujúce pre posúdenie veci aj napriek tomu, ţe boli tvrdené a na ich preukázanie boli

navrhnuté dôkazy, porušenie ustanovení o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov

(napr. osoba, ktorá mala byť vypočutá ako svedok, bola vypočutá ako strana sporu, svedok

nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, dôkaz listinou bol vykonaný v rozpore s § 129

a podobne), nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou sporu na preukázanie

rozhodujúcej skutočnosti, hoci súd následne dospel k záveru, ţe strana sporu neuniesla

dôkazné bremeno, odklon odvolacieho súdu od skutkových záverov súdu prvej inštancie

bez zopakovania dôkazov alebo doplnenia dokazovania, nesplnenie poučovacej povinnosti,

zohľadnenie skutočností, ktoré z dokazovania nevyplynuli, opomenutie rozhodných

skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ako aj porušenie pravidiel logického myslenia

pri vyvodzovaní skutkových zistení z vykonaných dôkazov.

33. Z obsahu dovolania moţno vyvodiť namietanie inej vady (§ 241 ods. 2 písm. b/

) vo vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozsudku, nakoľko

neobsahuje vyhodnotenie dôkazov, vykonaných v rámci súdneho konania a nezaoberá sa tieţ

námietkou premlčania a v jej súvislosti sa nezaoberal otázkou, ako sa mal predmetný úver

splácať.

34. Judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998, R 2/2016) povaţuje nepreskúmateľnosť

rozhodnutia (jeho nedostatočné odôvodnenie) za „inú vadu konania“. Dovolací súd uvádza, ţe

preskúmavané rozhodnutie odvolacieho súdu má náleţitosti rozhodnutia uvedené

v ustanovení účinného ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu. Odvolací

súd sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup bol

v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na výsledky vykonaného

dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté závery.

Dostatočne vysvetlil, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých

dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Podľa názoru najvyššieho súdu dal odvolací súd

odpoveď na všetky rozhodujúce argumenty pre rozhodnutie vo veci samej. Nie je úlohou

súdu, aby sa zaoberal všetkými námietkami, ktoré v priebehu konania sporové strany uplatnia

a dával na ne vo svojom rozhodnutí odpoveď, ale súd sa má vo svojom rozhodnutí zaoberať

len skutočnosťami, ktoré sú kľúčové pre rozhodnutie vo veci (rozhodnutie Európskeho súdu

pre ľudské práva Kraska proti Švajčiarsku z 29. apríla 1993, rozhodnutie ústavného súdu sp.

15

zn. ). Ktoré skutočnosti sú kľúčové pre rozhodnutie vo veci určuje súd a nie

sporová strana, pričom tieto skutočnosti musí v odôvodnení svojho rozhodnutia jasným

spôsobom vysvetliť.

35. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé ako súd posúdil

zmluvný vzťah medzi stranami sporu , resp. ako posúdil platnosť predmetnej úverovej zmluvy

(a to veľmi podrobne), rovnako sa zaoberal otázkou posúdenia prejavov ţalovaného 1/

v konaní pred súdom prvej inštancie na č. l. 22 a na pojednávaní dňa 07. 05. 2003, ktoré

posúdil (a toto zrozumiteľne odôvodnil) ako uznanie dlhu. Vyčerpávajúco odôvodnil aj

právne posúdenie veci tak v časti týkajúcej sa istiny, ako aj úrokov a úrokov z omeškania

a v neposlednom rade vysvetlil aj svoje stanovisko k vznesenej námietke premlčania. Moţno

preto konštatovať, ţe k inej vade spočívajúcej v nedostatočnom odôvodnení rozsudku

odvolacieho súdu, v danom prípade nedošlo.

36. Ďalej z obsahu dovolania moţno vyvodiť namietanie inej vady (§ 241 ods. 2 písm.

b/ ) spočívajúcej v tom, ţe odvolací súd nevykonal dokazovanie, ani ho nedoplnil,

pričom rozhodol opačne ako súd prvej inštancie. Existenciu tejto vady však dovolací súd

nezistil. Zo zápisnice z pojednávania pred odvolacím súdom zo dňa 27. 01. 2015 na č. l.

371-373 vyplýva, ţe odvolací súd podrobne oboznámil obsah spisu a prečítal i listinné

dôkazy, ktoré zobral do úvahy. Následne bol daný stranám sporu priestor na vyjadrenie

svojich stanovísk a pojednávanie bolo odročené na vyhlásenie rozhodnutia na termín

19. 02. 2015. Toto pojednávanie bolo odročené a rozhodnutie bolo vyhlásené dňa

12. 03. 2015.

37. Podľa ust. listinný dôkaz sa vykoná tak, ţe predseda senátu

alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oboznámi jej obsah; to

neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.

38. Z postupu odvolacieho súdu na pojednávaní dňa 27. 01. 2015 vyplýva, ţe odvolací

súd vykonal dôkaz listinami predloţenými sporovými stranami v zmysle vyššie uvedeného

Namietaná iná vada spočívajúca v nevykonaní dokazovania, preto dovolacím

súdom nebola zistená.

39. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcich bodoch moţno uzavrieť, ţe dovolateľom

16

tvrdený dovolací dôvod podľa ustanovenia nie je daný.

40. Z obsahu dovolania ďalej moţno zistiť, ţe ţalovaný 1/ namietol nesprávne právne

posúdenie veci ( ), keď odvolací súd nesprávne uzavrel platnosť

predmetnej úverovej zmluvy, existenciu uznania dlhu a výšku priznaných úrokov.

41. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce pouţil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

42. Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa ustanovenia rozsah

dovolacieho prieskumu je vymedzený konkrétnou argumentáciou dovolateľa, v čom podľa

jeho názoru odvolací súd spornú otázku nesprávne právne posúdil a akým spôsobom ju

posúdiť mal. Pri vymedzení tohto dovolacieho dôvodu nepostačuje citovanie jednotlivých

zákonných ustanovení, prípadne súdnych rozhodnutí (často aj nesúvisiacich s predmetom

sporu), ale je povinnosťou dovolateľa zo zákonných ustanovení, prípadne z judikatúry určiť

právny záver, ktorého správnosť (nesprávnosť) v súvislosti s právnymi závermi odvolacieho

súdu má preskúmať dovolací súd.

43. Základom argumentácie dovolateľa v dovolaní je nesúhlas s posúdením platnosti

Zmluvy o pôţičke č. 150 uzavretej podľa § 382a Hospodárskeho zákonníka, § 341 a nasl.

Obč. zákonníka odvolacím súdom. Dovolateľ zastáva názor, ţe v uvedenej zmluve je

nesprávne označená zmluvná strana – V., pobočka v B., zastúpená riaditeľom Ing. A. K., resp.

ţe ňou je organizačný útvar - odštepný závod, ktorý nemá právnu subjektivitu. Ak teda

odvolací súd vyhodnotil zmluvu uzavretú s týmto subjektom ako platnú, vec nesprávne

právne posúdil. Podľa dovolateľa nejde o neúplné označenie zmluvnej strany, ale nesprávne

označenie zmluvnej strany, keď pobočka B. neuviedla správne označenie odštepného závodu

(neuviedla obchodné meno podnikateľa s dodatkom, ţe ide o odštepný závod).

44. K tejto námietke dovolací súd uvádza, ţe moţno súhlasiť s tvrdením, ţe odštepný

závod nemá právnu subjektivitu, aj keď je zapísaný v obchodnom registri (rozhodnutie

17

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Podľa uvedeného rozhodnutia

najvyššieho súdu právnická osoba, ktorá má organizačnú zloţku zapísanú ako odštepný závod

v obchodnom registri, sa i v spore, ktorý sa týka tohto odštepného závodu, označuje ako

účastník konania uvedením obchodného mena. Právnym dôsledkom zriadenia organizačnej

zloţky a jej zápisu do obchodného registra je vznik oprávnenia konať v mene podnikateľa

voči tretím osobám. Odštepný závod musí v obchodnom styku pouţívať obchodné meno

podnikateľa a dodatok, ţe sa jedná o odštepný závod, pretoţe napriek zápisu do obchodného

registra nezískava právnu subjektivitu. K uvedenému dovolací súd uvádza, ţe zo zápisu

v obchodnom registri vyplýva oprávnenie vedúceho organizačnej zloţky robiť právne úkony,

ktoré sa tejto organizačnej zloţky týkajú. Nerobí ich však v mene organizačnej zloţky, ale

v mene subjektu, ktorého je organizačnou jednotkou ( ).

45. Predmetná Zmluva o pôţičke č. 150 bola uzavretá dňa 04. 12. 1991 medzi

účastníkmi tohto vzťahu označenými ako : V., pobočka v B., zastúpená riaditeľom Ing. A. K.

a p. D. K., D., r. č. X., P.. Bola uzavretá za účinnosti a podľa § 382a Hospodárskeho

zákonníka a a nasl. , a preto pri posudzovaní je platnosti je

potrebné vychádzať z týchto v čase uzavretia zmluvy účinných právnych predpisov.

46. Podľa § 382a ods. 1 – 5 Hospodárskeho zákonníka banka poskytuje úver spravidla

na základe úverovej zmluvy. Úverovou zmluvou sa banka zaväzuje poskytnúť organizácii

úver na dohodnutý účel a v dohodnutom čase. Organizácia sa zaväzuje pouţiť poskytnutý

úver na dohodnutý účel, zaplatiť úrok a úver v dohodnutom čase splatiť. V úverovej zmluve

sa dohodnú podmienky úverovania, najmä rozsah poskytnutého úveru, spôsob a časový plán

jeho čerpania a splácania a spravidla spôsob a formy predkladania vzájomných informácií

a podkladov, zabezpečenie úveru, pravidlá úrokovania a postup pri neplnení úverovej zmluvy.

Úverová zmluva vznikne dohodou o jej celom obsahu. Podrobnejší obsah zmluvy, ako aj

druhy úverových zmlúv môţe upraviť vykonávací predpis.

47. Podľa § 18 Hospodárskeho zákonníka organizácia je oprávnená určiť, ktoré

vnútorné organizačné jednotky sa zapíšu do podnikového registra ako odštepné závody;

vedúci odštepného závodu je oprávnený robiť v mene organizácie všetky právne úkony

týkajúce sa odštepného závodu.

18

48. Podľa § 107 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka do podnikového registra sa zapisujú

štátne podniky, druţstevné organizácie, spoločné podniky, hospodárske zariadenia

občianskych zdruţení, drobné prevádzkarne národných výborov s právnou subjektivitou,

národné výbory, ktoré prevádzkujú podnikateľskú činnosť v drobných prevádzkárňach

bez právnej subjektivity, Česko-slovenské štátne dráhy, podniky zahraničného obchodu,

obchodné spoločnosti a ďalšie subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. Do podnikového

registra sa zapisujú aj odštepné závody a ďalšie organizačné jednotky organizácie, o ktorých

to ustanovuje osobitný predpis.

49. Podľa § 107 ods. 4 Hospodárskeho zákonníka organizácie, ktoré sa zapisujú

do podnikového registra, môţu nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa zápisu

do podnikového registra. To neplatí pre organizácie zriadené zákonom a pre podnikateľov.

50. Podľa § 5 ods. 1, 2 Hospodárskeho zákonníka organizácie prevádzkujú svoju

podnikateľskú činnosť pod svojím obchodným názvom (firmou), ktorý sa musí zreteľne líšiť

od iných obchodných názvov (firiem). Do podnikového registra sa nesmie zapísať názov,

ktorý by mohol uvádzať do omylu svojou zameniteľnosťou. Ak organizácia zanikne, zaniká aj

právo k jej obchodnému názvu (firme). Obchodný názov (firma) musí obsahovať údaj, o akú

organizačno-právnu formu, prípadne druh organizácie ide.

51. Podľa § 24f ods. 1, 2 Hospodárskeho zákonníka organizácie konajú prostredníctvom

svojich štatutárnych orgánov alebo prostredníctvom svojich zástupcov. Zástupcom môţe byť

iná organizácia alebo fyzická osoba. Štatutárnym orgánom organizácie je pracovník alebo

člen, ktorý je podľa zákona alebo podľa príslušných organizačných predpisov (napr. štatútu,

stanov, organizačného poriadku) oprávnený konať v mene organizácie vo všetkých veciach.

Ak je štatutárny orgán kolektívny, určujú organizačné predpisy, akým spôsobom koná

navonok.

52. V čase uzavretia zmluvy bola V. ako štátny peňaţný ústav zapísaná v podnikovom

registri vo vloţke 364/B (verejne dostupný zoznam zapisovaných subjektov) a V., pobočka B.

bola zapísaná ako jej odštepný závod v podnikovom registri od 19. 02. 1990 do 31. 12. 1992.

Ako jej vedúci bol zapísaný Ing. A. K. V., pobočka B. bola v zmysle § 18 Hospodárskeho

zákonníka, prostredníctvom svojho vedúceho oprávnená robiť v mene V., štátneho peňaţného

ústavu všetky právne úkony týkajúce sa odštepného závodu. Zo skutočnosti, ţe v predmetnej

19

zmluve o pôţičke (č. 150) je ako účastník zmluvy označená organizačná zloţka - odštepný

závod - pobočka v tom čase existujúcej organizácie – V., štátneho peňaţného ústavu, v ktorej

mene konal jej vedúci Ing. K., nemoţno dospieť k záveru, ţe ju uzavrela organizačná zloţka

vo svojom mene a nie v mene organizácie, ktorej je zloţkou. Dovolací súd v tejto súvislosti

poukazuje na ZSR 13/2003 - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 01. 12.

2000, sp. zn. , od ktorého záverov (týkajúcich sa odštepného závodu a jeho

označenia v zmluve) nie je dôvod sa odkloniť. Preto moţno konštatovať, ţe odvolací súd

posúdil platnosť uzavretia zmluvy o pôţičke správne.

53. K námietke týkajúcej sa priznaných úrokov dovolací súd poukazuje na čl. I bod 1

zmluvy o pôţičke, podľa ktorej bola dohodnutá úroková sadzba basic rate 17% zvýšenej

o odchýlku - 2,5%. Odvolací súd priznal ţalobcovi úrok vo výške 16% , pričom dovolací súd

konštatuje, ţe tento úrok je v súlade s čl. I bod 1 Zmluvy o pôţičke č. 150, čl. VIII bod 2

Zmluvy o pôţičke a v súlade s úpravou úrokových sadzieb pre poskytnuté úvery odvodených

od basic rate zo dňa 18. 04. 1995, a to z úrokovej sadzby 17% na úrokovú sadzbu 16% (č. l.

48 sp. zn. Okresného súdu Bardejov). Povinnosť platiť úrok vyplýva z ust. § 382a

ods. 1, 2 Hospodárskeho zákonníka a Zmluvy o pôţičke č. 150. Odvolací súd preto aj v tejto

časti vec správne právne posúdil. Úrok z omeškania odvolací súd ţalobcovi nepriznal

a v tejto časti zamietavé rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

54. Dovolací súd konštatuje, ţe odvolací súd dospel k správnemu záveru, ţe Zmluva

o pôţičke č. 150 bola uzavretá platne, správne vychádzal aj z uznávacieho prejavu ţalovaného

1/ vykonaného pred súdom prvej inštancie v rozsahu uplatnenej istiny a správne posúdil aj

dôvodnosť úrokov (§ 382 a ods. 1, 2 Hospodárskeho zákonníka). Z dôvodov vyššie

uvedených dovolací súd uzatvára, ţe ţalovaným 1/ namietnutá vada nesprávneho právneho

posúdenia veci sa v konaní nevyskytla.

55. Vzhľadom na to, ţe v danom prípade nevyšla najavo existencia uplatnených

dovolacích dôvodov ( a ), najvyšší súd podľa ustanovenia

dovolanie ţalovaného 1/ ako nedôvodné zamietol.

56. O trovách dovolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade g ustanovením§ 453 ods. 1

v spojení s tak, ţe úspešnému ţalobcovi dovolací súd priznal

nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O výške náhrady trov dovolacieho konania

20

ţalobcu rozhodne súd prvej inštancie ( ).

57. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. februára 2017

JUDr. Lenka Praženková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová