Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/540/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Z., so sídlom v B.,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou A., s.r.o. so sídlom v B., IČO: X., proti žalovanému E.,

s.r.o., so sídlom v H., IČO: X., o určenie vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Pezinok

pod sp. zn. , na dovolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 11. júna 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Pezinok rozsudkom zo 4. decembra 2012 č.k. -129

zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalovaný nie je vlastníkom

nehnuteľností zapísaných na LV č. X. v podiele 1/1, Správa katastra S., Katastrálny úrad

Bratislava, okres S., obec H., kat. územie H., a to parc. č. X. - ostatné plochy o výmere X. m2,

parc. č. X. - záhrady o výmere X. m2, parc. č. X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere X.

m2, parc. č. X. - záhrady o výmere X.X., parc. č. X. - záhrady o výmere X. m2, parc. č. X. -

záhrady o výmere X. m2, parc. č. X. - záhrady o výmere X. m2, parc. č. X. - záhrady

o výmere X. m2, parc. č. X.X. - záhrady o výmere X. m2, parc. č. X. - záhrady o výmere X.

m2, parc. č. X. - záhrady o výmere X. m2, parc. č. X. - záhrady o výmere X. m2, parc. č. X. -

záhrady o výmere X. m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“)a určenia, že vlastníkom nehnuteľností

zapísaných na LV č. X. v podiele 1/1, Správa katastra S., Katastrálny úrad Bratislava, okres

S., obec H., kat. územie H., a to parc. č. X. - ostatné plochy o výmere X. m2, parc. č. X. -

záhrady o výmere X. m2, parc. č. X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2, parc. č.

2

X. - záhrady o výmere X.X., parc. č. X. - záhrady o výmere X. m2, parc. č. X. - záhrady o

výmere X. m2, parc. č. X. - záhrady o výmere X. m2, parc. č. X. - záhrady o výmere X. m2,

parc. č. X.X. - záhrady o výmere X. m2, parc. č. X. - záhrady o výmere X. m2, parc. č. X. -

záhrady o výmere X. m2, parc. č. X. - záhrady o výmere X. m2, parc. č. X. - záhrady o

výmere X. m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“) je Slovenská republika v Správe Slovenského

pozemkového fondu. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa bol

toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právnym záujem na požadovaní určení

v zmysle , nakoľko medzi účastníkmi absentuje akýkoľvek vzťah, nie je

medzi nimi sporné vlastnícke právo; podľa žalobkyne je sporné vlastnícke právo medzi

žalovaným a Slovenskou republikou, zastúpenou Slovenským pozemkovým fondom. Mal za

to, že v danom prípade negatívnym určovacím výrokom (t.j. že žalovaný nie je vlastníkom

nehnuteľností) by nemohlo dôjsť k zmene vlastníckeho práva vyznačeného v katastri

nehnuteľností v prospech žalovaného. Za neprípustné považoval tiež rozhodovanie o

vlastníckom práve tretej osoby (Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového

fondu), ktorá nie je účastníkom konania. Z dôvodu nepreukázania naliehavého záujmu

na týchto výrokoch žalobu zamietol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 142 ods. 1

a

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 11. júna 2014

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovanému nepriznal náhradu

trov odvolacieho konania. Zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že žalobkyňa

v konaní nepreukázala naliehavý právny záujem na určovacom návrhu, a to ani v časti

negatívnej žaloby ani v časti návrhu na určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam

v prospech inej osoby, a to Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom uviedla, že

postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ), že konanie

trpí vadou v zmysle a že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom názore ( ). Odňatie možnosti konať pred

súdom videla v tom, že odôvodnenie rozsudkov súdov nižších stupňov je nepreskúmateľné,

nepresvedčivé, nakoľko súdy sa nevyjadrili k zásadným otázkam nevyhnutným pre správne

rozhodnutie vo veci samej, nevysporiadali sa s uvádzanou judikatúrou a ani neodôvodnili,

3

z akého dôvodu sa od tejto odchýlili. Na základe uvedeného žiadala zrušiť rozsudky súdov

oboch nižších stupňov a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu je vecne

správny, námietky žalobkyne uvedené v dovolaní sú nedôvodné. Navrhol dovolanie

žalobkyne zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom (

ods. l ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že

dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,

v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a , nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z , ani

4

z Pre úplnosť treba uviesť, že dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2

). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobkyne nie je podľa

až 3 procesne prípustné.

Dovolanie žalobkyne by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v v znení

účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len „ “). Povinnosť skúmať, či konanie nie

je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z Dovolací súd

sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale

sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle Toto

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné procesné vady

konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú

prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť, že pri posudzovaní

existencie procesnej vady uvedenej v ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť

dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka, ale len zistenie, že v konaní došlo

k takejto vade.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal

dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho

súdu nebola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom. Z obsahu dovolania možno

vyvodiť, že k odňatiu možnosti konať pred súdom malo podľa jej názoru dôjsť tým, že

odvolací súd v rozpore s rozhodnutie dostatočne neodôvodnil.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších

stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalobcovi realizáciu jeho

procesných práv.

Pokiaľ žalobkyňa namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu (nepreskúmateľnost), treba uviesť, že nie každá

procesná nesprávnosť, ku ktorej dôjde v priebehu občianskeho súdneho konania, je relevantná

z hľadiska procesnej prípustnosti dovolania. S niektorými najzávažnejšími, taxatívne

vymenovanými procesnými vadami, ktoré zakladajú zmätočnosť, spája Občiansky súdny

poriadok priamo prípustnosť dovolania (viď ); vady tejto povahy sú zároveň

aj prípustným dovolacím dôvodom ( ). Niektorým vadám inej

procesnej povahy majúcim za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (s tzv. iným vadám

konania) pripisuje význam v tom zmysle, že ich považuje

za relevantný dovolací dôvod (viď ustanovenie ), ktorý možno

uplatniť v dovolaní, ale len pokiaľ je procesne prípustné. Uznesením občianskoprávneho

kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo odporučené uverejniť v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. , v ktorom tento súd

dospel k právnemu názoru, že „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj

právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Tento

rozsudok bol v uvedenej zbierke publikovaný ako R 111/1998. Podľa právneho názoru

dovolacieho súdu je názor zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej

veci a nie je dôvod odkloniť sa od tohto názoru. Senát najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje

v tejto veci, pri doterajšom rozhodovaní dosiaľ nikdy (v žiadnej ním prejednávanej veci)

6

nepovažoval uvedený judikát za „prekonaný“ a vždy dôsledne a bezvýnimočne zastával

názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladá (len) tzv. inú vadu konania v zmysle

, nie však procesnú vadu konania v zmysle

(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , ,

, , , , ,

).

Správnosť takéhoto nazerania vec preskúmavajúceho senátu najvyššieho súdu

na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tiež

rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré

zotrvávali na právnych záveroch súladných s R 111/1998, napr. rozhodnutia sp. zn.

, , , , ,

, , .

Dovolací súd osobitne poukazuje na to, že ústavný súd v náleze z 30. januára 2013

sp. zn. (posudzujúc ústavnosť uznesenia najvyššieho súdu zo 7. augusta

2012 sp. zn. ) uviedol, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil

k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia

rozsudku nezakladá vadu konania podľa , ale len tzv. inú vadu konania

podľa Na doloženie aktuálnosti tohto právneho náhľadu na danú

problematiku dovolací súd uvádza, že ústavný súd v uznesení z 27. marca 2014 sp. zn.

opätovne zaujal stanovisko k tomu, či prípadný nedostatok riadneho

odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia (ne)zakladá vadu konania podľa § 237

písm. f/ , pričom zotrval „na opakovane vyslovenom závere (napr. ,

, ) o ústavnej udržateľnosti názoru najvyššieho súdu, podľa

ktorého prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia,

nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu

konania podľa “. Súladnosť tohto názoru najvyššieho súdu s

Slovenskej republiky vyplýva aj z uznesenia ústavného súdu zo 4. júna 2014 sp. zn.

.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie

je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

7

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Vada tejto povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno

uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale

prípustnosť dovolania nezakladá. Či už teda konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, bolo alebo nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

(pozn.: dovolací súd napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde

o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania.

Žalobkyňa v dovolaní vyslovila aj nespokojnosť s právnym posúdením veci odvolacím

súdom ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový

stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci, v rámci

ktorého súd na zistený skutkový stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis,

sa nezakladá procesná vada konania v zmysle Nesprávne právne posúdenie veci

súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne

prípustné dovolanie (viď ), samo (prípadne) nesprávne právne

posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237

Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v konaní na súdoch

nižšieho stupňa nebola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/

keďže prípustnosť jej dovolania nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia

, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho v zmysle

v spojení s odmietol.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( ,

a ). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho

konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. marca 2015

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková