Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/560/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Ing. J. R., bývajúceho

v B., 2/ Ing. P. Š., bývajúceho v B., oboch zastúpených J. P., advokátkou so sídlom v B., proti

žalovanému Z., D.D., o zaplatenie 1 960,33 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Bratislava IV pod sp. zn. , o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 24. apríla 2014 sp. zn. v spojení s opravným uznesením

z 24. júla 2012 č.k. -280, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo 17. apríla 2012 č.k. -268

v spojení s opravným uznesením z 24. júla 2012 č.k. -280 zamietol žalobu,

ktorou sa žalobcovia domáhali na žalovanom zaplatenia 1 960,33 € s príslušenstvom titulom

nájomného za užívanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., zapísanej na

liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – roľa o výmere X. m2 za obdobie od 24. júna 1991

do 24. júna 1994 a od 6. marca 1995 do 26. marca 1997. Zároveň vyslovil, že o trovách

konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa bol toho

názoru, že žalovaný nie je v spore pasívne legitimovaný. Poukázal na to, že § 22 ods. 2

o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu

majetku (ďalej len „“) nedáva jednoznačnú odpoveď na otázku, koho je

možné v danom prípade považovať za nájomcu (užívateľa) záhradkárskej osady, či konkrétnu

záhradkársku organizáciu, ktorej členmi sú jednotliví záhradkári alebo či každého

jednotlivého člena takejto záhradkárskej osady, ktorí aj fakticky pozemok užívajú. Preto

vychádzal z o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových

2

osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim (ďalej len „zákon č. 64/4997 Zb.“), ktorý ako

užívateľa pozemku definuje člena záhradkárskej organizácie. Keďže v danom prípade sú

užívateľmi pozemku, za užívanie ktorého si žalobcovia uplatňujú nárok na nájomné,

jednotliví členovia záhradkárskej osady, títo sú nositeľmi povinnosti práva žalobcami

uplatneného a nie žalovaný.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcov rozsudkom z 24. apríla 2014

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením potvrdil.

Zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný nie v spore vecne legitimovaný.

K námietke žalobcov ohľadne určenia subjektu, ktorý je užívateľom sporného pozemku, keď

súd prvého stupňa vychádzal z , ktorý sa stal účinným až po období,

za ktoré si uplatňujú nárok na nájomné, uviedol, že prijatím tohto zákona došlo k odstráneniu

nejednoznačnej odpovedi na otázku, koho je možné v danom prípade považovať za nájomcu

(užívateľa) záhradkárskej osady. Táto právna úprava vzišla z potreby reálneho života

a prispôsobila k nej právny poriadok v súlade s verejným záujmom tak, ako to konštatoval

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. z 30. mája 2001. Odvolací

súd ďalej uviedol, že z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalobcovia mali vedomosť

u ktorých jednotlivých užívateľov – fyzických osôb je pozemok im vlastnícky patriaci

v dočasnom užívaní, preto záver prvostupňového súdu o nedostatku pasívnej vecnej

legitimácie žalovaného je správny.

Rozsudok odvolacieho súdu napadli žalobcovia dovolaním, v ktorom namietali

nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, keď na daný prípad aplikoval § 2 zákona

č. 64/1997 Z. Ďalej uviedli, že odvolací súd rozsudok aj nedostatočne odôvodnil, keďže

sa nevyporiadal so všetkými námietkami, ktoré uviedli v odvolaní, v dôsledku čoho

je konanie postihnuté vadou v zmysle Na základe uvedeného žiadali

zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobcov písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

3

poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podali včas účastníci

konania ( ), zastúpení advokátom ( ods. l ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že

dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,

v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a , nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z , ani

z Pre úplnosť treba uviesť, že dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2

). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcov nie je podľa

až 3 procesne prípustné.

Dovolanie žalobcov by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1

Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade

v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska sú právne

významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom

vymenovaných; iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim

v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť,

že pri posudzovaní existencie procesnej vady uvedenej v ako dôvodu, ktorý

zakladá prípustnosť dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka, ale len zistenie,

že v konaní došlo k takejto vade.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal

dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho

súdu nebola žalobcom odňatá možnosť konať pred súdom. Z obsahu dovolania možno

vyvodiť, že k odňatiu možnosti konať pred súdom malo podľa ich názoru dôjsť tým, že

odvolací súd v rozpore s rozhodnutie dostatočne neodôvodnil.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších

stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalobcovi realizáciu jeho

procesných práv.

Pokiaľ žalobcovia namietajú nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu (nepreskúmateľnost), treba uviesť, že nie každá

procesná nesprávnosť, ku ktorej dôjde v priebehu občianskeho súdneho konania, je relevantná

z hľadiska procesnej prípustnosti dovolania. S niektorými najzávažnejšími, taxatívne

vymenovanými procesnými vadami, ktoré zakladajú zmätočnosť, spája Občiansky súdny

poriadok priamo prípustnosť dovolania (viď ); vady tejto povahy sú zároveň

aj prípustným dovolacím dôvodom ( ). Niektorým vadám inej

procesnej povahy majúcim za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (s tzv. iným vadám

konania) pripisuje význam v tom zmysle, že ich považuje

za relevantný dovolací dôvod (viď ustanovenie ), ktorý možno

uplatniť v dovolaní, ale len pokiaľ je procesne prípustné. Uznesením občianskoprávneho

kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo odporučené uverejniť v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. , v ktorom tento súd dospel

k právnemu názoru, že „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver

riadne neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Tento rozsudok bol

v uvedenej zbierke publikovaný ako R 111/1998. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu

je názor zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a nie

je dôvod odkloniť sa od tohto názoru. Senát najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje v tejto veci,

pri doterajšom rozhodovaní dosiaľ nikdy (v žiadnej ním prejednávanej veci) nepovažoval

uvedený judikát za „prekonaný“ a vždy dôsledne a bezvýnimočne zastával názor, že

nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladá (len) tzv. inú vadu konania v zmysle § 241

6

ods. 2 písm. b/ , nie však procesnú vadu konania v zmysle (viď

napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , ,

, , , , ,

).

Správnosť takéhoto nazerania vec preskúmavajúceho senátu najvyššieho súdu

na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tiež

rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré

zotrvávali na právnych záveroch súladných s R 111/1998, napr. rozhodnutia sp. zn.

, , , I. ÚS 141/2011,,

, , .

Dovolací súd osobitne poukazuje na to, že ústavný súd v náleze z 30. januára 2013

sp. zn. (posudzujúc ústavnosť uznesenia najvyššieho súdu zo 7. augusta

2012 sp. zn. ) uviedol, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil

k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia

rozsudku nezakladá vadu konania podľa , ale len tzv. inú vadu konania

podľa Na doloženie aktuálnosti tohto právneho náhľadu na danú

problematiku dovolací súd uvádza, že ústavný súd v uznesení z 27. marca 2014 sp. zn.

opätovne zaujal stanovisko k tomu, či prípadný nedostatok riadneho

odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia (ne)zakladá vadu konania podľa § 237

písm. f/ , pričom zotrval „na opakovane vyslovenom závere (napr. ,

, ) o ústavnej udržateľnosti názoru najvyššieho súdu, podľa

ktorého prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia,

nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu

konania podľa “. Súladnosť tohto názoru najvyššieho súdu s

Slovenskej republiky vyplýva aj z uznesenia ústavného súdu zo 4. júna 2014 sp. zn.

a z 28. októbra 2014 sp. zn. .

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie

je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Vada tejto povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno

uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale

prípustnosť dovolania nezakladá. Či už teda konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, bolo alebo nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

(pozn.: dovolací súd napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde

o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania.

Žalobcovia v dovolaní vyslovili aj nespokojnosť s právnym posúdením veci

odvolacím súdom ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený

skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo

ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením

veci, v rámci ktorého súd na zistený skutkový stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný

predpis, sa nezakladá procesná vada konania v zmysle Nesprávne právne

posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno

odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď ), samo (prípadne)

nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania

v zmysle

Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v konaní na súdoch

nižšieho stupňa nebola žalobcom odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/

keďže prípustnosť ich dovolania nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia

, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho v zmysle

v spojení s odmietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Najvyšší súd o trovách

dovolacieho konania nerozhodol z týchto dôvodov:

8

V zmysle v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu

účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže

rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že

lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Ustanovenia má na zreteli primárny záujem účastníka konania, aby

bolo čím skôr rozhodnuté vo veci samej. V niektorých prípadoch, taxatívny výpočet ktorých

zákon nepodáva (takže toto ustanovenie možno aplikovať aj v iných, než výslovne uvedených

prípadoch), má súd možnosť rozhodnúť o trovách konania až po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej. Treba dodať, že právna úprava daná neznamená, že

sa o trovách nerozhodne, ale že sa rozhodnutie o trovách konania, ktoré má spravidla

pre účastníka konania v porovnaní s rozhodnutím vo veci samej druhoradý význam, len

oddiali.

Na obsah a účel ustanovenia nadväzuje , podľa

ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo

rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho

konania rozhodne súd prvého stupňa ( ).

V danej veci Okresný súd Bratislava IV vo výrokovej časti rozsudku z 24. apríla 2014

sp. zn. v spojení s opravným uznesením z 24. júla 2012 č.k. -280

vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151

ods. 3 ). Krajský súd v Bratislave v závere odôvodnenia svojho rozsudku z 24. apríla

2014 sp. zn. uviedol, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého

stupňa, ktorý si vyhradil rozhodovanie o trovách konania na samostatné rozhodnutie (§ 224

ods. 4 ).

O trovách prvostupňového a odvolacieho konania nebolo teda dosiaľ rozhodnuté.

9

Dovolací súd vychádzal z názoru, že ak právny predpis výslovne neupravuje určitú

skutkovú podstatu alebo ju upravuje len čiastočne, neznamená to, že takúto situáciu nemožno

vyriešiť. Právna teória aj súdna prax v obdobných prípadoch pripúšťajú, že na skutkovú

podstatu zákonom neriešenú (alebo riešenú len čiastočne) sa analogicky aplikuje také

ustanovenie zákona, ktoré upravuje podobnú skutkovú podstatu. Použitie analógie môže

aj v procesnom práve predstavovať také riešenie procesnej situácie, ktoré zodpovedá účelu

zákona. Možnosť analógie pri aplikácii procesných noriem upravujúcich rozhodovanie súdu

o trovách konania nevylučuje ani judikatúra ústavného súdu (viď uznesenie ústavného súdu

z 1. marca 2012 sp. zn. ).

Tak, ako je pre účastníka konania na súde prvého a druhého stupňa dôležité, aby bolo

čo najskôr rozhodnuté vo veci samej, je pre neho rovnako dôležité, aby v dovolacom konaní

bolo čo najskôr rozhodnuté o dovolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

vo veci samej; rozhodnutie o trovách dovolacieho konania má aj tu pre účastníka konania

spravidla až druhoradý význam.

V danom prípade treba pri rozhodovaní o trovách dovolacieho konania posúdiť

viacero otázok, ktoré na súdoch nižších stupňov neboli dosiaľ riešené a posúdené

právoplatným rozhodnutím súdu o trovách konania. Najvyšší súd, ktorý v dovolacom konaní

nevykonáva dokazovanie (viď veta druhá ), nemá procesné nástroje

na to, aby si pre účely svojho rozhodovania obstaral potrebné skutkové podklady. Navyše,

ak by v takomto prípade o trovách dovolacieho konania predsa len rozhodol, bolo by jeho

rozhodovanie spojené s posudzovaním otázky významnej aj pre rozhodovanie súdov nižších

stupňov o trovách prvostupňového a odvolacieho konania, ktorá ale má byť vyriešená

a právoplatne rozhodnutá najskôr týmito súdmi.

So zreteľom na vyššie uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že ak dovolací rozhoduje

o dovolaní proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté

o trovách konania z dôvodu postupu podľa a , o trovách

dovolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

10

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. novembra 2015

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková