Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/57/2017

Identifikačné číslo spisu: 2209206667 Dátum vydania rozhodnutia: 23.05.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Helena Haukvitzová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:2209206667.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a členov senátu JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcov 1/ N. I., bývajúceho vo D., zastúpeného advokátskou kanceláriou HUDEC s.r.o., so sídlom v Bratislave, Lazaretská 23, IČO: 36 855 260, 2/ V. I. bývajúcej v D., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, o náhradu škody, vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 22. júna 2015 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

l. Okresný súd Dunajská Streda uznesením z 19. decembra 2013 č.k. -156 prerušil konanie podľa do právoplatného rozhodnutia vo veci určenia vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. . Rozhodnutie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci si žalobcovia proti žalovanej uplatňujú nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede pri vybavovaní podnetu na prešetrenie prevodu vlastníckeho práva zo štátneho podniku na žalobcov, ktorý prokuratúra viedla pod Pd 4012/96, v občianskom súdnom konaní bol vedený na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. a na Krajskom súde v Trnave pod sp.zn. . Škoda má byť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom, podaním žaloby na určenie neplatnosti prevodu majetku štátu dňa 4. decembra 1996, má predstavovať ušlý zisk za objekt na Y. (nehnuteľnosť vedená na LV č. XXXX, kat. územie D.), za obdobie od 1. decembra 1996 do 11. júna 2003. Vzhľadom k tomu, že v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp.zn. sa Slovenská republika zastúpená Ministerstvom hospodárstva SR domáha proti žalovaným (žalobcom) určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, v kat. území D., súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci je potrebné riešiť aktívnu legitimáciu žalobcov ako predbežnú otázku. Zároveň konštatoval, že by bolo nehospodárne vedenie ďalšieho konania na preukázanie vlastníckeho práva žalobcov, keď návrh vo veci

určenia vlastníckeho práva v konaní sp.zn. bol podaný v marci 2011, v ktorom súd doposiaľ právoplatne nerozhodol.

2. Krajský súd v Trnave uznesením z 22. júna 2015 sp.zn. uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Nakoľko súd prvej inštancie zistil, že sporné nehnuteľnosti sú predmetom konania o určenie vlastníckeho práva, vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. , odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že otázka vlastníckeho práva k veciam, na ktorých mala vzniknúť škoda a ktorej náhrady sa žalobcovia domáhajú v prejednávanej veci, má význam pre rozhodnutie v tejto veci súdu, pretože ide o otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov. Mal za to, že v situácii, keď je vlastníctvo žalobcov k nehnuteľnosti spochybnené a vedie sa spor o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je potrebné vyčkať do právoplatného skončenia tohto sporu, lebo len v prípade, ak spor bude skončený v prospech žalobcov, čo bude znamenať, že sú vlastníkmi sporných nehnuteľností, bude následne v konaní o náhradu škody možné konštatovať, že žalobcom vznikla na ich majetku škoda (bude preukázaná aktívna legitimácia žalobcov v tomto konaní).

3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca 1/ (ďalej aj „dovolateľ“). Prípustnosť dovolania odôvodňoval ustanovením , pretože v konaní došlo k vade podľa vzhľadom na to, že mu ako účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a ustanovením Navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odňatie možnosti konať pred súdom žalobca videl najmä v tom, že odvolací súd napadnutým rozhodnutím považoval existenciu sporu Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. za dôvod prerušenia konania o náhradu škody, nakoľko je sporné vecné (vlastnícke) právo k nehnuteľnostiam, ktorého existenciu hodnotí ako predpoklad pre vznik škody - ušlého zisku, náhrady, ktorej sa žalobcovia domáhajú. Ten istý senát Krajského súdu v Trnave pritom v roku 2013 uznesením zo dňa 29. mája 2013 sp.zn. nepovažoval existenciu sporu na Okresnom súde Dunajská Streda sp.zn. za dôvod prerušenia konania o vydanie bezdôvodného obohatenia vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda sp.zn. dôvodiac, že žalobcov považuje za prinajmenšom dobromyseľných držiteľov predmetných nehnuteľností v D., v dôsledku čoho im po dobu dobromyseľnej držby prináleží právo na úžitky z veci, a teda i na vydanie žalovaného bezdôvodného obohatenia. Podľa žalobcu v oboch prípadoch ide v skutočnosti o posúdenie ich práva na úžitky z veci - spornej nehnuteľnosti, pričom ten istý senát odvolacieho súdu v roku 2013 právo priznal a v roku 2015 to isté právo upiera, pričom svoj názorový posun nijako bližšie neodôvodnil. Ak všeobecný súd rozhodol v zásade v identických veciach na základe analogických skutkových zistení s diametrálne odlišným výsledkom a svoj názorový posun primeraným spôsobom neodôvodnil, je jeho rozhodnutie v rozpore s chráneným princípom právnej istoty a porušuje právo na spravodlivé súdne konanie podľa a dohovoru (nález Ústavného súdu SR z 29. mája 2013, sp.zn. , rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 17. októbra 2011, sp.zn. ). Ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že otázku ich aktívnej vecnej legitimácie v spore môže a má riešiť súd v konaní ako prejudiciálnu otázku (napr. ak s ohľadom na možné vydržanie, resp. dobromyseľnú držbu). Za osobitne dôležitú skutočnosť pritom považoval fakt, že Okresný súd Dunajská Streda vo veci sp.zn. nekoná riadne a včas a jeho konanie vykazuje znaky prieťahov v konaní, v dôsledku čoho boli žalobcovia nútení podať ústavnú sťažnosť vedenú pod RVP 6550/2015.

4. Žalovaná v podanom vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie zamietnuť, nakoľko v danom prípade nie je naplnený ani jeden z dovolacích dôvodov, vymedzených v ustanovení Zároveň poukázala na ustanovenie , v zmysle ktorého dovolanie proti uzneseniu o prerušení alebo neprerušení konania nie je prípustné.

5. Dovolanie žalobcu 1/ bolo podané 5. októbra 2015, t.j. pred 1. júlom 2016, za účinnosti v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia (ďalej len „“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti. Podľa veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Pokiaľ bolo dovolanie v čase jeho podania prípustným prostriedkom nápravy umožňujúcim dovolací prieskum, potom tieto účinky (a následky) sa uznávajú i v budúcnosti. Prežarovanie princípov právneho štátu do ústavného poriadku nachádza svoje normatívne vyjadrenie v ustanovení vete prvej . Fundamentom je právna istota, ktorá v sebe nesie znaky ochrany nadobudnutých práv a s tým spojenej dôvery v právo.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací ( ), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, zastúpená v súlade so zákonom ( ), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu 1/ je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné ( ).

7. Dovolanie žalobcu 1/ smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o prerušení konania. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, boli uvedené v až 2 Aplikácia ustanovení a neprichádza do úvahy, ak ide ( medziiným) o uznesenie o prerušení konania (viď ). Dovolanie žalobcu 1/ je v zmysle vyššie uvedeného neprípustné.

8. Predmetné dovolanie by bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v až g/ Dovolateľ procesné vady konania v zmysle až e/ a nenamietal a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.

9. Dovolateľ tvrdí, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumel procesne nesprávny postup súdu znemožňujúci účastníkovi konania realizáciu jeho procesných oprávnení [v zmysle mali účastníci rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

10. K námietke dovolateľa o porušení jeho práv v zmysle a dohovoru v spojení s (práva na riadne odôvodenie rozhodnutia) dovolací súd uvádza, že právo na spravodlivý súdny proces (i právo na súdnu ochranu) je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , , , ).

11. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa .“. Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Rozhodnutie odvolacieho súdu umožňuje preskúmať ako, na základe čoho a z akých dôvodov súd rozhodol. Odvolací súd v danom prípade výslovne odkázal na zákonné ustanovenie ohľadne prerušenia konania dôvodiac vyporiadaním sa s otázkou vlastníckeho práva, ktorá by mala byť vyriešená skôr, než spor o náhradu škody, nakoľko v situácii, keď je spochybnené vlastnícke právo v spojení s konaním o náhradu škody, je potrebné počkať do právoplatného skončenia sporu o určenie vlastníckeho práva, na základe ktorého výsledku bude možné skonštatovať, či žalobcom vznikla škoda alebo nie, resp. či sú oprávnenými na jej priznanie (vecne legitimovaní).

12. Dovolateľom uplatnená argumentácia s poukazom na odlišnú rozhodovaciu činnosť toho istého senátu krajského súdu v roku 2013 odvolávajúc sa na uznesenie sp.zn. zo dňa 29. mája 2013, ktorý nepovažoval za dôvod prerušenia konania o vydanie bezdôvodného obohatenia existenciu sporu vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. , je v danom konaní bezpredmetná, nakoľko sa jedná o iný predmet konania, iné podmienky a predpoklady a odlišné právne posúdenie, ktoré sa aplikuje v konaní o určenie vlastníckeho práva v porovnaní v konaní o náhradu škody. Okrem iného dané nenapĺňa podstatu dovolacieho dôvodu mieneného podľa § 237 ods. 1 písm. f/.

13. Do 30. júna 2016 prípustnosť dovolania pre vadu zmätočnosti ( ) nezakladalo, ak napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch (viď najmä judikát R 54/2012, ale aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. , , , , , , a ).

14. Prípustnosť dovolania v zmysle nezakladalo ani nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp.zn. , , , , , , , . Pre úplnosť poznamenáva, že do obsahu základného práva podľa nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj ).

15. Dovolaním napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu práv žalobcu 1/ a týmto rozhodnutím mu nebolo odňaté žiadne procesné právo ako účastníkovi konania. Ustanovenie dávalo odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti s faktickou procesnou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Z ustanovenia je zrejmé, že je plne v kompetencii súdu, aby zvážil možnosť uvedeného postupu a jeho záver treba považovať za prejav nezávislého súdneho rozhodnutia. Z hľadiska námietky dovolateľa ohľadne vecnej nesprávnosti rozhodnutia o prerušení konania treba uviesť, že dovolací súd mohol preskúmavať správnosť právneho posúdenia veci súdmi nižších stupňov až vtedy, ak je dovolanie z určitého zákonného dôvodu procesne prípustné; o takýto prípad však v danej veci nejde. Odňatie možnosti konať pred súdom nebolo možné vidieť v právnych záveroch, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie. Právne posúdenie veci je realizáciou rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa , pretože právnym posudzovaním súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona, ani žiadne procesné právo účastníka. Ohľadne namietaných prieťahov v konaní dovolací súd uvádza, že právnym prostriedkom ochrany v prípade ich vzniku je právo účastníka obracať sa so sťažnosťou na orgány súdnej správy a právo podať sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky. I keď neodôvodnená nečinnosť súdu môže komplikovať účastníkom výkon ich procesných

práv, nápravu možno dosiahnuť iba vyššie uvedenými prostriedkami ochrany. Prieťahy v súdnom konaní nie sú judikatúrou najvyššieho súdu považované za dôvod, ktorý by bez ďalšieho zakladal procesnú vadu konania v zmysle (viď napríklad rozhodnutie najvyššieho súdu , ktoré bolo uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 4/2005, , ). Preto námietka dovolateľa, že v konaní dochádza k prieťahom [i keby prípadne bola opodstatnená (pozn.: dovolací súd sa nezaoberal otázkou, či sa v konaní vyskytli prieťahy)], sa v zmysle vyššie uvedeného netýka okolnosti spôsobilej založiť prípustnosť dovolania v zmysle

16. Dovolací súd vyššie uvedené doplňuje poukázaním na záver ústavného súdu, podľa ktorého „prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa “ (viď ).

17. Neprípustnosť dovolania v takom prípade znamená, že sa v podstatnej miere zužuje právna možnosť využitia zákonom prezumovaných dovolacích dôvodov, a teda možnosť dovolateľa domáhať sa reparácie prípadných nesprávnosti v súdnom konaní, ktoré sa spájali s tzv. inou vadou v konaní majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a nesprávnym právnym posúdením veci ( ). Dovolateľ zastúpený kvalifikovaným zástupcom v dovolaní výslovne odvolaciemu súdu vyčíta, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení. V súvislosti s týmto argumentom dovolací súd odkazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej k dovolaciemu dôvodu v zmysle bolo možné prihliadať len v prípade procesne prípustného dovolania, čo však nie je tento prípad (viď napr. R 54/2012 a niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , , , , , , , , a iné). Z uvedeného plynie, že na dovolateľom uplatnený dovolací dôvod v zmysle (i keby bol prípadne opodstatnený) dovolací súd nemôže v tomto konaní prihliadať.

18. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalobcu 1/ proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je podľa a ani z ustanovenia prípustné. Preto najvyšší súd dovolanie žalobcu 1/ proti uzneseniu krajského súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o prerušení konania, ako dovolanie smerujúce proti uzneseniu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol ( ).

19. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje ( veta druhá ).

20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.