Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 416/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť a , obaja bytom

, podanú advokátom Mgr. Slavomírom Trnkócym,

Záhradnícka 71, Bratislava, pre namietané porušenie ich základného práva na súdnu

ochranu podľa rozsudkom Okresného súdu

Banská Bystrica č. k. -161 z 5. decembra 2014 a rozsudkom Krajského

súdu v Banskej Bystrici č. k. -243 zo 17. februára 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2016

prostredníctvom elektronickej podateľne doručená sťažnosť a

, obaja bytom (ďalej len „sťažovatelia“),

pre namietané porušenie ich základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica

(ďalej len „okresný súd“) č. k. -161 z 5. decembra 2014 a rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. -243 zo

17. februára 2016.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že „17. 02. 2016 Krajský súd v Banskej Bystrici

vydal Rozsudok, č. k. -243 v právnej veci navrhovateľa ...,

proti odporcovi 1 (sťažovateľovi I v tejto sťažnosti)... a odporcovi 2 (sťažovateľovi II v tejto

sťažnosti) o zaplatenie zmenkovej sumy 35.987,70 € s príslušenstvom o odvolaní odporcu 1

a odporcu 2 proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. -161

zo dňa 05. 12. 2014... Sťažovatelia I a II sa na Krajskom súde domáhali ochrany svojich

práv, keďže Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica -161 zo dňa 05.

12. 2014 im bolo upreté právo na súdnu a inú právnu ochranu. Sťažovatelia I a II sú

presvedčení, že nesprávnou aplikáciou platného právneho poriadku boli ukrátení na svojich

právach“, a v zmysle sťažnosťou napadnutého rozsudku krajského súdu a napadnutého

rozsudku okresného súdu „sú povinní plniť, čo by správnej nie striktne formalistickej

aplikácie právneho poriadku, plniť v žiadnom prípade nemuseli“. Podľa názoru

sťažovateľov okresný súd a krajský súd mali posudzovať „predmetný právny vzťah

z pozície spotrebiteľa, tak ako to v konaní navrhli..., keďže podľa ich právneho názoru išlo

jednoznačne o spotrebiteľský vzťah a vzťahovala sa na nich ochrana tak európskeho práva,

cez Smernicu 93/13/ERHS, ako aj normy občianskeho práva, vzťahujúce sa na ochranu

spotrebiteľa... Ak Krajský súd v Banskej Bystrici považoval námietky sťažovateľov podané

na pojednávaní pred Okresným súdom Banská Bystrica alebo vo svojom odvolaní,

nepostupoval v zmysle platného právneho poriadku a svoje rozhodnutie tak ani riadne

neodôvodnil.“.

Na základe uvedeného sťažovatelia v petite žiadajú, aby ústavný súd nálezom

vyslovil, že rozsudkom okresného súdu č. k. -161 z 5. decembra 2014

a rozsudkom krajského súdu č. k. -243 zo 17. februára 2016 bolo

porušené ich základné právo na súdnu ochranu podľa , aby napadnutý

rozsudok okresného súdu a napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a aby sťažovateľom

priznal náhradu trov právneho zastúpenia. Okrem toho sťažovatelia žiadajú, aby ústavný

súd vydal predbežné opatrenie, ktorým odloží vykonateľnosť napadnutého rozsudku

okresného súdu a napadnutého rozsudku krajského súdu, keďže to podľa ich názoru „nie je

v rozpore s dôležitým verejným záujmom“.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd je

viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na

také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

K námietke porušenia základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 rozsudkom okresného súdu č. k. -161 z 5. decembra 2014

V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého môže

ústavný súd konať o namietanom porušení práv sťažovateľov a vecne sa zaoberať

predloženými sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovatelia nemôžu domáhať ochrany svojich

práv pred všeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo

slobôd teda automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ

ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

zistí, že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta,

sa sťažovatelia môžu domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych

prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom

alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku

svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. , , ,

, , ).

Ústavný súd v tejto súvislosti predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus,

ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré

sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu

subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde (, ). Zásada subsidiarity reflektuje okrem

iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov,

ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané ().

Proti napadnutému rozsudku okresného súdu mohli sťažovatelia podať riadny

opravný prostriedok – odvolanie, ktorý, ako to vyplýva z obsahu sťažnosti, aj využili,

a odvolací súd o ňom rozhodol.

Keďže napadnuté uznesenie okresného súdu bolo predmetom súdneho prieskumu

realizovaného krajským súdom, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25

ods. 2 pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

K námietke porušenia základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

243 zo 17. februára 2016

Uplatnenie právomocí ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa čl. 127

ods. 1 je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na

začatie konania stanovených v a a nasl. . V tejto súvislosti

ústavný súd opakovane judikuje, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh,

a to tak náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu ().

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd konštatuje, že hoci sťažnosť bola koncipovaná kvalifikovaným právnym

zástupcom, jej obsah je neurčitý a nezrozumiteľný, pretože v celom jej odôvodnení sa

nenachádza čo i len jediná dostatočne konkrétna a určitá ústavnoprávne relevantná

námietka, ktorá by mala svedčať v prospech záveru o porušení označeného práva

sťažovateľov krajským súdom, ktorého ako porušovateľa v petite sťažnosti označili. Ďalším

závažným obsahovým nedostatkom sťažnosti je skutočnosť, že sťažovatelia spolu s ňou

nedoručili splnomocnenie na ich zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, napadnutý

rozsudok krajského súdu, ale ani iné dokumenty v sťažnosti označené ako „Dôkazy podľa

textu“.

V súvislosti so zisteným rozsahom nedostatkov ústavný súd pripomína, že takýto

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti, keďže na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd nedostatky zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania posudzuje

(napr. , , , , ,

, , , , ,

, , , ,

, , ).

Ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005 zdôraznil,

že: „Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“

Ústavný súd preto so zreteľom na spísanie sťažnosti kvalifikovaným právnym

zástupcom konštatuje, že sťažnosť sťažovateľov v časti týkajúcej sa námietky porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa napadnutým rozsudkom

krajského súdu v predloženej podobe vykazuje taký nedostatok náležitostí predpísaných

, že nie je možné preskúmať ani len splnenie procesných

podmienok konania pred ústavným súdom, preto ju z uvedeného dôvodu odmietol podľa

už pri predbežnom prerokovaní.

Nad rámec uvedeného ústavný súd pripomína, že do obsahu základného práva na

súdnu ochranu podľa nepatrí právo účastníka dožadovať sa ním

navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy

preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý

predkladá účastník konania (, , , ).

Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže

sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru

a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu svojím

vlastným (obdobne , , ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami

sťažovateľov nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia

základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2016