Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 234/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej

advokátom JUDr. Igorom Ribárom, Námestie sv. Michala 11, Hlohovec, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 13. januára 2017

na okresnom súde návrh na začatie konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony

svojho manžela. Následne ďalším podaním zo 6. februára 2017 navrhla nariadenie

neodkladného opatrenia, ktoré okresný súd zamietol. V merite veci však ku dňu podania

ústavnej sťažnosti okresný súd nerozhodol ani nebolo nariadené žiadne pojednávanie.

3. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Dňa 06.11.2017 bolo vykonané nazretie do spisu za účelom zistenia dôvodov

nekonania vo veci. Zo spisu vyplynulo, že súd disponuje podaním zo dňa 13.01.2017

a 06.02.2017 s prílohami. Napriek tomu súd vyzýval listom zo dňa 18.01.2017 doručeného

dňa 10.04.2017 na opätovne oznámenie osoby vhodnej na opatrovníka (napriek tomu, že

predmetne oznámenie bolo súdu zasielane dňa 06.02.2017). Následne súd vyzýval výzvou

zo dňa 12.06.2017 na doplnenie zdravotnej dokumentácie nakoľko z dôvodu uplynutia času

(z dôvodu nekonania súdu bolo potrebne doložiť aktuálnu zdravotnú dokumentáciu).

Pri nazeraní do spisu dňa 06.11.2017 bolo zistené, že pojednávanie vo veci nebolo stále

vytýčene aj napriek mnohým urgenciam aj zo strany Okresnej prokuratúry Piešťany.

V rámci spisu sa nachádzala listina, ktorou súd zasiela spis vyššiemu súdnemu úradníkovi

za účelom odstránenia vád podania (plnomocenstvo). Pracovníčka informačného centra

nám potvrdila, že zastupovanie ma vykázané, pričom plnomocentvo nepožadovala predložiť.

Súd účastníkov konania a právneho zástupcu neinformoval o existencií prípadnej vady

podania. Otáznejšie je ako je možné, že súd doposiaľ nenamietal, že nemá vykázané

doručenie plnomocentva, aj napriek tomu, že vykonal úkony s právnym zástupcom

od začatia konania ako aj konania . Upozorňujeme, že

v predmetnej veci sa vydávali už aj súdne rozhodnutia a to aj zo strany Krajského súdu,

pričom dané súdy mali naše zastupovanie preukázané. Ak je dôvodom nekonania veci vada

podania, bolo povinnosťou súdu účastníka konania upozorniť. Plnomocentvo bolo súdu

doručované spolu s podaním zo dňa 13.1.2017 a opätovne aj dňa 06.11.2017.

Podaním zo dňa 07.11.2017 sťažovateľka, vo vlastnom mene podala sťažnosť

na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. , pričom žiadala o urýchlenie konania

a o vytýčenie termínu pojednávania.

Predsedníčka Okresného súdu Piešťany v upovedomení o spôsobe vybavenia

sťažnosti zo dňa 30.11.2017 uviedla, že sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní

vedenom pod sp. zn. , je opodstatnená. Z upovedomenia taktiež vyplýva, že prvý

termín pojednávania je vytýčený na 13.02.2018 (t. j. 1 rok a 1 mesiac od podania návrhu

vo veci samej).

... Sťažovateľka je toho názoru, že v konaní došlo k zbytočným prieťahom zo strany

Okresného súdu Piešťany, čím bolo porušené jej základne právo na verejné prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov uvedené v dohovoru a v .

Sťažovateľka až pri nazretí do spisu, dňa 06.11.2017, za účelom zistenia dôvodov

nekonania vo veci, zistila, že vyššia súdna úradníčka dostala pokyn od sudkyne na

odstránenie vád konania - doplnenie plnomocenstva právneho zástupcu. Sťažovateľka

považuje postup Okresného súdu Piešťany za neefektívny, keď za takmer 11 mesiacov súd

nedokázal vyzvať sťažovateľku na prípadne odstránenie vád podania (doplnenie

plnomocenstva). Na margo sťažovateľka uvádza, že plnomocenstvo bolo súdu doručované v

listinnej podobe spolu s podaním vo veci samej dňa 13.01.2017, s právnym zástupcom bolo

riadne vo veci konané (prebiehalo doručovanie), bolo mu umožnené aj nazretie do spisu,

kde bol informovaný, že zastupovanie je vykázané a preto nerozumie ako je možné, že v

spise nie je zažurnalizovaná plná moc.

Konaniu o spôsobilosti na právne úkony, by súd mal venovať osobitnú pozornosť

vzhľadom k povahe konania. Sťažovateľka popísala dôležitosť vydania rozhodnutia o zmene

obmedzenia spôsobilosti na právne úkony svojho manžela priamo v návrhu podanom

na Okresný súd Piešťany dňa 13.01.2017, pričom svoju argumentáciu podložila aj

viacerými lekárskymi správami, z ktorých vyplýva, že zdravotný stav manžela sťažovateľky

je nemenný a trvalý, preto sťažovateľka na základe odporúčania lekárov, iniciovala konanie

o jeho obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Manžel sťažovateľky je ľahko

manipulovateľný a ovplyvniteľný, pričom v dôsledku výrazného zhoršenia jeho zdravotného

stavu je ľahkou obeťou prípadného podvodného konania. Z lekárskych správ vyplýva, že

existuje odôvodnená obava, že pred rozhodnutím o vyslovení obmedzenia spôsobilosti

na právne úkony, hrozí manželovi sťažovateľky nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej

ujmy, preto si za tým účelom požiadala aj o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému

nebolo vyhovené. V dôsledku postupu, resp. nekonania vo veci, Okresný súd Piešťany

vytvára stav právnej neistoty ako pre sťažovateľku, tak aj pre jej manžela.“

4. Sťažovateľka na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základne práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

porušene boli.

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3000 € (slovom tritisíc

eur), ktoré je Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany je p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume 318,88 €

(slovom tristoosemnásť eur a osemdesiatosem centov na účet jej právneho zástupcu

JUDr. Igora Ribára... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí senátu

bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu uvedené

v .

7. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci

nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , , ,

).

9. Predmetom ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

11. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty

(napr. ). Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , ).

12. Z prehľadu procesných úkonov uvedených v sťažnosti, ako aj skutočností

zistených ústavným súdom vlastným šetrením vyplýva, že po začatí konania o spôsobilosti

na právne úkony na základe návrhu sťažovateľky z 13. januára 2017 okresný súd vyzval

18. januára 2017 sťažovateľku na doplnenie návrhu o osobu vhodnú na opatrovníka.

Dňa 9. februára 2017 sťažovateľka podala na okresnom súde návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby ju okresný súd ustanovil za opatrovníka

svojmu manželovi, teda osobe, o ktorej spôsobilosti v napadnutom konaní ide. Okresný súd

uznesením sp. zn. z 13. marca 2017 zamietol návrh sťažovateľky

na nariadenie neodkladného opatrenia.

Dňa 12. júna 2017 okresný súd vyzval sťažovateľku na doplnenie návrhu o zdravotnú

dokumentáciu jej manžela.

Dňa 19. októbra 2017 predsedníčka okresného súdu podaním sp. zn. Spr. 609/17

reagovala na sťažnosť podanú právnym zástupcom sťažovateľky na prieťahy v napadnutom

konaní, ktorým upovedomila o odložení sťažnosti.

Na ďalšiu sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní reagovala predsedníčka

okresného súdu podaním sp. zn. Spr. 755/17 z 30. novembra 2017, ktorým informovala

sťažovateľku, že spis týkajúci sa napadnutého konania bol zákonnej sudkyni predložený

ako pripravený na nariadenie termínu pojednávania prvýkrát 10. augusta 2017, ale

pre nedostatky bol vrátený vyššiemu súdnemu úradníkovi z dôvodu ich odstránenia.

Predsedníčka okresného súdu považovala sťažnosť za opodstatnenú, ale z dôvodu

nariadenia termínu pojednávania na 12. február 2018 už nevykonala iné opatrenia.

13. Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd vlastným šetrením zistil, že

okresný súd v napadnutom konaní nariadil pojednávanie na 28. február 2018, na ktorom

bolo vykonávané znalecké dokazovanie a ďalší termín pojednávania bol nariadený

na 29. máj 2018.

14. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (, ,

, ). Pojem „zbytočné prieťahy“ je pojem autonómny, ktorý

možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti

veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

(napr. , ).

15. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho,

že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch (). Dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne

neopodstatnenej je aj zistenie, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy

(, , ).

16. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad

a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. , ).

17. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky posúdil ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu,

že namietaný postup okresného súdu nemožno považovať za porušenie práva garantovaného

v citovanom článku . Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu sa otázka, či

v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov v zmysle , skúma vždy s ohľadom na

konkrétne okolnosti každého prípadu najmä podľa týchto troch kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ).

18. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

o návrhoch na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony tvorí bežnú súčasť rozhodovacej

agendy všeobecných súdov a nemožno ho po právnej stránke hodnotiť ako zložité.

Vzhľadom na obligatórnu nutnosť vypočutia znalca, resp. nariadenie inej formy znaleckého

dokazovania, berúc do úvahy zodpovednosť za dôsledky rozhodnutia pre status manžela

sťažovateľky, je potrebné pripustiť určitú mieru skutkovej zložitosti prerokúvanej veci

(napr. ). Rovnako nezanedbateľný je fakt, že ide o práva statusové

a rozhodnutie súdu je priamym zásahom do integrity osoby, preto nevyhnutnosť zásahu

do spôsobilosti musí byť odôvodnená primárne ochranou záujmu osoby, o ktorej

spôsobilosti sa rozhoduje v konfrontácii, a až sekundárne ochranou záujmu iných osôb či

verejného záujmu (m. m. ).

19. Správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania je druhým kritériom

pri rozhodovaní, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu v sťažnosti označených práv. Ústavný súd nezistil skutočnosti, ktoré by

v súvislosti s doterajšou dĺžkou preskúmavaného konania bolo treba pripísať na ťarchu

sťažovateľky.

20. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v napadnutom konaní. Z už uvedeného je zrejmé, že aj keď postup

okresného súdu nebol bez prieťahov, v napadnutom konaní sa nevyznačuje takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle a dohovoru.

21. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že

ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí

zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (napr. , , ) a že nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. , , ). Na kratšie obdobia nečinnosti

všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane

a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania

(rovnaké závery ústavný súd vyslovil taktiež napr. v rozhodnutiach sp. zn. ,

sp. zn. alebo sp. zn. ).

22. Ústavný súd považuje za dôležité upozorniť, že zjednanie nápravy všeobecným

súdom nie je možné okamžite a vyžaduje si primeraný procesný postup v čo najkratšom,

ale predsa nevyhnutnom časovom horizonte. Z časového sledu vyplýva, že sťažovateľkou

namietaná nečinnosť súdu pre jednotlivé úkony v konaní vedenom pod sp. zn.

prima facie nespĺňa ústavnoprávnu dimenziu prieťahov v prebiehajúcom súdnom konaní.

23. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu

v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať

ako porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v , preto

ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa odmietol ako

zjavne neopodstatnenú.

24. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky.

25. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že predmetné rozhodnutie

neznamená prekážku rozhodnutej veci v zmysle § 24 písm. a) v spojení s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, takže nebráni sťažovateľke obrátiť sa opätovne so sťažnosťou na ústavný

súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní na okresnom súde dochádzalo k zbytočným

prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2018