Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 234/2018
PDF · 193.29 KB
No categories available
II. ÚS 234/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej
advokátom JUDr. Igorom Ribárom, Námestie sv. Michala 11, Hlohovec, vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Ps 1/2017
a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára
2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Ps 1/2017 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 13. januára 2017
na okresnom súde návrh na začatie konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
svojho manžela. Následne ďalším podaním zo 6. februára 2017 navrhla nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré okresný súd zamietol. V merite veci však ku dňu podania
ústavnej sťažnosti okresný súd nerozhodol ani nebolo nariadené žiadne pojednávanie.
3. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:
„Dňa 06.11.2017 bolo vykonané nazretie do spisu za účelom zistenia dôvodov
nekonania vo veci. Zo spisu vyplynulo, že súd disponuje podaním zo dňa 13.01.2017
a 06.02.2017 s prílohami. Napriek tomu súd vyzýval listom zo dňa 18.01.2017 doručeného
dňa 10.04.2017 na opätovne oznámenie osoby vhodnej na opatrovníka (napriek tomu, že
predmetne oznámenie bolo súdu zasielane dňa 06.02.2017). Následne súd vyzýval výzvou
zo dňa 12.06.2017 na doplnenie zdravotnej dokumentácie nakoľko z dôvodu uplynutia času
(z dôvodu nekonania súdu bolo potrebne doložiť aktuálnu zdravotnú dokumentáciu).
Pri nazeraní do spisu dňa 06.11.2017 bolo zistené, že pojednávanie vo veci nebolo stále
vytýčene aj napriek mnohým urgenciam aj zo strany Okresnej prokuratúry Piešťany.
V rámci spisu sa nachádzala listina, ktorou súd zasiela spis vyššiemu súdnemu úradníkovi
za účelom odstránenia vád podania (plnomocenstvo). Pracovníčka informačného centra
nám potvrdila, že zastupovanie ma vykázané, pričom plnomocentvo nepožadovala predložiť.
Súd účastníkov konania a právneho zástupcu neinformoval o existencií prípadnej vady
podania. Otáznejšie je ako je možné, že súd doposiaľ nenamietal, že nemá vykázané
doručenie plnomocentva, aj napriek tomu, že vykonal úkony s právnym zástupcom
od začatia konania 9Ps/1/2017 ako aj konania 14 C/16/2017. Upozorňujeme, že
v predmetnej veci sa vydávali už aj súdne rozhodnutia a to aj zo strany Krajského súdu,
pričom dané súdy mali naše zastupovanie preukázané. Ak je dôvodom nekonania veci vada
podania, bolo povinnosťou súdu účastníka konania upozorniť. Plnomocentvo bolo súdu
doručované spolu s podaním zo dňa 13.1.2017 a opätovne aj dňa 06.11.2017.
Podaním zo dňa 07.11.2017 sťažovateľka, vo vlastnom mene podala sťažnosť
na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 9Ps/1/2017, pričom žiadala o urýchlenie konania
a o vytýčenie termínu pojednávania.
Predsedníčka Okresného súdu Piešťany v upovedomení o spôsobe vybavenia
sťažnosti zo dňa 30.11.2017 uviedla, že sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní
vedenom pod sp. zn. 9Ps/1/2017, je opodstatnená. Z upovedomenia taktiež vyplýva, že prvý
termín pojednávania je vytýčený na 13.02.2018 (t. j. 1 rok a 1 mesiac od podania návrhu
vo veci samej).
... Sťažovateľka je toho názoru, že v konaní došlo k zbytočným prieťahom zo strany
Okresného súdu Piešťany, čím bolo porušené jej základne právo na verejné prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov uvedené v čl. 6 ods. 1 dohovoru a v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Sťažovateľka až pri nazretí do spisu, dňa 06.11.2017, za účelom zistenia dôvodov
nekonania vo veci, zistila, že vyššia súdna úradníčka dostala pokyn od sudkyne na
odstránenie vád konania - doplnenie plnomocenstva právneho zástupcu. Sťažovateľka
považuje postup Okresného súdu Piešťany za neefektívny, keď za takmer 11 mesiacov súd
nedokázal vyzvať sťažovateľku na prípadne odstránenie vád podania (doplnenie
plnomocenstva). Na margo sťažovateľka uvádza, že plnomocenstvo bolo súdu doručované v
listinnej podobe spolu s podaním vo veci samej dňa 13.01.2017, s právnym zástupcom bolo
riadne vo veci konané (prebiehalo doručovanie), bolo mu umožnené aj nazretie do spisu,
kde bol informovaný, že zastupovanie je vykázané a preto nerozumie ako je možné, že v
spise nie je zažurnalizovaná plná moc.
Konaniu o spôsobilosti na právne úkony, by súd mal venovať osobitnú pozornosť
vzhľadom k povahe konania. Sťažovateľka popísala dôležitosť vydania rozhodnutia o zmene
obmedzenia spôsobilosti na právne úkony svojho manžela priamo v návrhu podanom
na Okresný súd Piešťany dňa 13.01.2017, pričom svoju argumentáciu podložila aj
viacerými lekárskymi správami, z ktorých vyplýva, že zdravotný stav manžela sťažovateľky
je nemenný a trvalý, preto sťažovateľka na základe odporúčania lekárov, iniciovala konanie
o jeho obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Manžel sťažovateľky je ľahko
manipulovateľný a ovplyvniteľný, pričom v dôsledku výrazného zhoršenia jeho zdravotného
stavu je ľahkou obeťou prípadného podvodného konania. Z lekárskych správ vyplýva, že
existuje odôvodnená obava, že pred rozhodnutím o vyslovení obmedzenia spôsobilosti
na právne úkony, hrozí manželovi sťažovateľky nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy, preto si za tým účelom požiadala aj o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému
nebolo vyhovené. V dôsledku postupu, resp. nekonania vo veci, Okresný súd Piešťany
vytvára stav právnej neistoty ako pre sťažovateľku, tak aj pre jej manžela.“
4. Sťažovateľka na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd
po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základne práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 9Ps/1/2017
porušene boli.
2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 9Ps/1/2017 p r i k a z u j e
konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3000 € (slovom tritisíc
eur), ktoré je Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Piešťany je p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume 318,88 €
(slovom tristoosemnásť eur a osemdesiatosem centov na účet jej právneho zástupcu
JUDr. Igora Ribára... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí senátu
bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
7. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,
ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, ak namietaným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci
nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,
a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. IV. ÚS 35/02, I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011,
9. Predmetom ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Ps 1/2017 došlo k porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
11. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty
(napr. I. ÚS 41/02). Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08, II. ÚS 186/2010).
12. Z prehľadu procesných úkonov uvedených v sťažnosti, ako aj skutočností
zistených ústavným súdom vlastným šetrením vyplýva, že po začatí konania o spôsobilosti
na právne úkony na základe návrhu sťažovateľky z 13. januára 2017 okresný súd vyzval
18. januára 2017 sťažovateľku na doplnenie návrhu o osobu vhodnú na opatrovníka.
Dňa 9. februára 2017 sťažovateľka podala na okresnom súde návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby ju okresný súd ustanovil za opatrovníka
svojmu manželovi, teda osobe, o ktorej spôsobilosti v napadnutom konaní ide. Okresný súd
uznesením sp. zn. 14 C 16/2017 z 13. marca 2017 zamietol návrh sťažovateľky
na nariadenie neodkladného opatrenia.
Dňa 12. júna 2017 okresný súd vyzval sťažovateľku na doplnenie návrhu o zdravotnú
dokumentáciu jej manžela.
Dňa 19. októbra 2017 predsedníčka okresného súdu podaním sp. zn. Spr. 609/17
reagovala na sťažnosť podanú právnym zástupcom sťažovateľky na prieťahy v napadnutom
konaní, ktorým upovedomila o odložení sťažnosti.
Na ďalšiu sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní reagovala predsedníčka
okresného súdu podaním sp. zn. Spr. 755/17 z 30. novembra 2017, ktorým informovala
sťažovateľku, že spis týkajúci sa napadnutého konania bol zákonnej sudkyni predložený
ako pripravený na nariadenie termínu pojednávania prvýkrát 10. augusta 2017, ale
pre nedostatky bol vrátený vyššiemu súdnemu úradníkovi z dôvodu ich odstránenia.
Predsedníčka okresného súdu považovala sťažnosť za opodstatnenú, ale z dôvodu
nariadenia termínu pojednávania na 12. február 2018 už nevykonala iné opatrenia.
13. Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd vlastným šetrením zistil, že
okresný súd v napadnutom konaní nariadil pojednávanie na 28. február 2018, na ktorom
bolo vykonávané znalecké dokazovanie a ďalší termín pojednávania bol nariadený
na 29. máj 2018.
14. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02, II. ÚS 240/2010). Pojem „zbytočné prieťahy“ je pojem autonómny, ktorý
možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti
veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,
ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy
(napr. I. ÚS 63/00, II. ÚS 292/2013).
15. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho,
že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať
o zbytočných prieťahoch (II. ÚS 92/05). Dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne
neopodstatnenej je aj zistenie, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy
(I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04).
16. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný
súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad
a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02, I. ÚS 264/05).
17. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky posúdil ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu,
že namietaný postup okresného súdu nemožno považovať za porušenie práva garantovaného
v citovanom článku ústavy. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu sa otázka, či
v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma vždy s ohľadom na
konkrétne okolnosti každého prípadu najmä podľa týchto troch kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka konania a postup súdu (napr. II. ÚS 26/95).
18. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie
o návrhoch na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony tvorí bežnú súčasť rozhodovacej
agendy všeobecných súdov a nemožno ho po právnej stránke hodnotiť ako zložité.
Vzhľadom na obligatórnu nutnosť vypočutia znalca, resp. nariadenie inej formy znaleckého
dokazovania, berúc do úvahy zodpovednosť za dôsledky rozhodnutia pre status manžela
sťažovateľky, je potrebné pripustiť určitú mieru skutkovej zložitosti prerokúvanej veci
(napr. IV. ÚS 373/08). Rovnako nezanedbateľný je fakt, že ide o práva statusové
a rozhodnutie súdu je priamym zásahom do integrity osoby, preto nevyhnutnosť zásahu
do spôsobilosti musí byť odôvodnená primárne ochranou záujmu osoby, o ktorej
spôsobilosti sa rozhoduje v konfrontácii, a až sekundárne ochranou záujmu iných osôb či
verejného záujmu (m. m. I. ÚS 313/2012).
19. Správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania je druhým kritériom
pri rozhodovaní, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu v sťažnosti označených práv. Ústavný súd nezistil skutočnosti, ktoré by
v súvislosti s doterajšou dĺžkou preskúmavaného konania bolo treba pripísať na ťarchu
sťažovateľky.
20. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov v napadnutom konaní. Z už uvedeného je zrejmé, že aj keď postup
okresného súdu nebol bez prieťahov, v napadnutom konaní sa nevyznačuje takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
21. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že
ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí
zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04, II. ÚS 129/06) a že nie každý
zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(napr. I. ÚS 149/02, III. ÚS 92/03, II. ÚS 118/2014). Na kratšie obdobia nečinnosti
všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane
a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania
(rovnaké závery ústavný súd vyslovil taktiež napr. v rozhodnutiach sp. zn. I. ÚS 19/00,
sp. zn. I. ÚS 57/01 alebo sp. zn. III. ÚS 199/02).
22. Ústavný súd považuje za dôležité upozorniť, že zjednanie nápravy všeobecným
súdom nie je možné okamžite a vyžaduje si primeraný procesný postup v čo najkratšom,
ale predsa nevyhnutnom časovom horizonte. Z časového sledu vyplýva, že sťažovateľkou
namietaná nečinnosť súdu pre jednotlivé úkony v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Ps 1/2017
prima facie nespĺňa ústavnoprávnu dimenziu prieťahov v prebiehajúcom súdnom konaní.
23. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou
činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu
v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať
ako porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, preto
ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako
zjavne neopodstatnenú.
24. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími návrhmi sťažovateľky.
25. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že predmetné rozhodnutie
neznamená prekážku rozhodnutej veci v zmysle § 24 písm. a) v spojení s § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde, takže nebráni sťažovateľke obrátiť sa opätovne so sťažnosťou na ústavný
súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní na okresnom súde dochádzalo k zbytočným
prieťahom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. mája 2018