Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 373/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-50

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. januára 2009 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána

Lubyho v konaní o sťažnosti MUDr. G. B., B., zastúpenej advokátom Mgr. P. L., B.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.

14 Ps 10/2004, za účasti Okresného súdu Bratislava IV, takto

rozhodol:

1. Základné právo MUDr. G. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.

14 Ps 10/2004 p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý uhradiť MUDr. G. B. trovy konania

v sume 223,46 € [slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov (6 732 Sk)] na účet jej

právneho zástupcu Mgr. P. L., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 20. novembra 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. G. B. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 16. septembra 2004 okresnému súdu

návrh na „zbavenie, resp. obmedzenie spôsobilosti na právne úkony jej syna“.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie

vo veci právoplatne skončené.

V sťažnosti sa sťažovateľka okrem toho, aby ústavný súd podľa

rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, domáhala aj toho, aby ústavný

súd prikázal okresnému súdu konať v označenom konaní bez zbytočných prieťahov

a priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 900 000 Sk, ako aj úhradu trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 3430/08 doručeným ústavnému súdu 3. októbra 2008, v ktorom sa okrem iného

uvádza:

„Sťažovateľka ako navrhovateľka podaním zo dňa 16.9.2004 žiadala o pozbavenie

a o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony svojho syna Ing. I. K. Súd navrhovateľku

vypočul na informatívnom výsluchu dňa 28.10.2004 za účelom zistenia aktuálneho pobytu

odporcu - Ing. I. K. vo Š. Výzvou zo dňa 2.11.2004 súd navrhovateľku vyzval na doloženie

aktuálnych lekárskych vyšetrení o duševnom stave jej syna. Nakoľko súdu predložené

aktuálne lekárske vyšetrenie, súd konanie zastavil. Krajský súd v Bratislave na odvolanie

navrhovateľky, zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Súd ďalej vo veci konal v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave.

Nakoľko sa jedná o právny styk s cudzinou, vyžaduje si to špeciálny právny režim

/doručovanie, predvolanie, preklady/. Účastník - odporca sa dlhodobo zdržiava vo Š., kde

žije a pracuje. Odporca sa na predvolania nedostavuje, t.č. už na ne ani nereaguje. Odvolal

sa len proti uzneseniu, ktorým mu tunajší súd ustanovil opatrovníčku na konanie. Krajský

súd v Bratislave uznesenie prvostupňového súdu o ustanovení opatrovníčky potvrdil.

Vzhľadom na neúčasť odporcu na pojednávaniach, zákonná sudkyňa požiadala o vypočutie

odporcu príslušným súdom vo Š. Žiadosť o vykonanie dôkazu bola doručená dňa 9.5.2008

ústrednému orgánu vo Š. Okresnému súdu Bratislava IV bola dňa 27.8.2008 doručená

z Civilného súdu mesta B. odpoveď, ktorou súd oznamuje, že pán Igor K. na predvolanie

neprišiel a nemajú žiadne možnosti ho predviesť.

Z prehľadu vykonaných úkonov súdom v priloženom spise sp. zn. , je

zrejmé, že zákonný sudca vo veci priebežne koná, napriek tomu v konaní sú prieťahy.

Prieťahy sú objektívneho charakteru, spôsobené najmä tým, že súd zabezpečuje dôkazy

cestou dožiadaného súdu vo Š.“

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie okresný súd doplnil svoje vyjadrenie podaním

doručeným ústavnému súdu 8. decembra 2008, v ktorom okrem prehľadu procesných

úkonov uviedol:

„Z horeuvedeného prehľadu vykonaných procesných úkonov Okresným súdom

Bratislava IV v konaní, konštatujem, že vo veci nie sú prieťahy subjektívneho charakteru.

Zákonná sudkyňa vo veci koná priebežne, ale napriek snahe o zabezpečenie dôkazov cestou

dožiadaného súdu vo Š., nie je možné tieto dôkazy zabezpečiť. Navrhovateľkou predložené

dôkazy /lekárske správy/ nie sú aktuálne a lng. I. K. nespolupracuje s tunajším súdom ani

so súdom v B. Na žiadosť Okresného súdu Bratislava IV o právnu pomoc, Z. listom

z 20.8.2008 oznámil, že I. K. sa na ich predvolanie nedostavil a nemajú žiaden právny

základ, aby mohli účastníka nechať predviesť a nevidia žiadnu inú možnosť zistiť jeho

sociálno-ekonomickú situáciu. Z uvedeného dôvodu žiadosť tunajšieho súdu nemohli kladne

vybaviť.

V konaní vznikajú prieťahy objektívneho charakteru, ktoré sú spôsobené hlavne tým,

že účastník konania sa dlhodobo zdržuje v cudzine a nereaguje na doručené predvolania

na pojednávania ani na iné jemu doručené písomnosti.“

Na uvedené doplnenie podania okresného súdu reagovala sťažovateľka vyjadrením

doručeným ústavnému súdu 15. januára 2009, v ktorom okrem iného uviedla:

„S vyjadrením predsedníčky Okresného súdu Bratislava IV, že v občianskom súdnom

konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod spisovou značkou

vznikajú len prieťahy objektívneho, a nie subjektívneho charakteru nesúhlasíme

a považujeme ho za pokus preniesť zodpovednosť za dĺžku súdneho konania na š. súd Z.

a účastníka konania I. K.

Vo vyššie uvedenom súdnom konaní sa nejedná o nečinnosť zákonnej sudkyne,

ale o to, že jej postup a úkony boli neefektívne a rozhodnutia nesprávne, čoho dôsledkom je

to, že ani za štyri roky a tri mesiace súd vo veci nerozhodol. Dôsledkom je tiež neliečenie

choroby I. K. a s tým spojené prehĺbenie sa jeho choroby. Nesprávnymi rozhodnutiami

a neefektívnym postupom zákonnej sudkyne preto dochádza k prieťahom subjektívneho a nie

objektívneho charakteru.

Zákonná sudkyňa najmä nevyužila jej zákonné možnosti na zabezpečenie prítomnosti

I. K. na pojednávaní. Pokiaľ ide tvrdenie, že lekárske správy o zdravotnom stave I. K. nie sú

aktuálne, súdny znalec sa vo svojom znaleckom posudku jednoznačne vyjadril, že podklady

pre jeho závery sú dostatočné, a že sa môže k veci zodpovedne vyjadriť aj bez priameho

vyšetrenia I. K. Iné znalecké dokazovanie uskutočnené nebolo.“

Dňa 16. januára 2009 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľky

označené ako „Doplnenie sťažnosti...“, v ktorom okrem oznámenia, že na pojednávaní

uskutočnenom 13. januára 2009 bol vyhlásený rozsudok, uviedla vlastné hodnotenie

niektorých aspektov doterajšieho priebehu konania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný

súd zistil tento priebeh a stav konania:

- 16. septembra 2004 bol okresnému súdu doručený návrh, ktorým sa sťažovateľka

domáha pozbavenia, eventuálne obmedzenia spôsobilosti na právne úkony svojho syna

v dôsledku duševnej choroby, ktorou je postihnutý,

- 28. októbra 2004 sa na okresnom súde uskutočnil informatívny výsluch

sťažovateľky,

- prípisom z 2. novembra 2004 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby v lehote

15 dní predložila aktuálne výsledky lekárskeho vyšetrenia jej syna,

- 19. novembra 2004 sťažovateľka predložila okresnému súdu „kópiu posledného

lekárskeho vyšetrenia o duševnom stave“ svojho syna,

- okresný súd uznesením z 26. novembra 2004 konanie vo veci zastavil z dôvodu

„nepredloženia aktuálneho lekárskeho vyšetrenia o súčasnom zdravotnom stave“ syna

sťažovateľky,

- v odvolaní doručenom okresnému súdu 15. decembra 2004 sťažovateľka navrhla

Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), aby uznesenie okresného súdu

o zastavení konania z 26. novembra 2004 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,

- 21. decembra 2004 bol spis okresného súdu s odvolaním predložený

na rozhodnutie krajskému súdu,

- krajský súd uznesením sp. zn. z 11. januára 2005 zrušil uznesenie

okresného súdu o zastavení konania z 26. novembra 2004 a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- podaním z 15. februára 2005 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby v lehote 15 dní

„doplnila návrhy na dokazovanie v intenciách uznesenia krajského súdu a aby oznámila

meno a presnú adresu osoby, ktorá má byť ustanovená za opatrovníka“ jej syna,

- podaním doručeným okresnému súdu 2. marca 2005 sťažovateľka oznámila adresu

posledného pobytu svojho syna vo Š. a navrhla ustanoviť za jeho opatrovníka pracovníka

okresného súdu, ďalej navrhla vo veci nariadiť znalecké dokazovanie v súvislosti

s pozbavením, resp. obmedzením spôsobilosti svojho syna na právne úkony,

- uznesením z 26. apríla 2005 okresný súd ustanovil za opatrovníčku syna

sťažovateľky pracovníčku okresného súdu,

- podaním doručeným okresnému súdu 24. mája 2005 sa syn sťažovateľky odvolal

proti uzneseniu okresného súdu z 26. apríla 2005 o ustanovení opatrovníka,

- pojednávanie uskutočnené 31. mája 2005 okresný súd z dôvodu neúčasti syna

sťažovateľky, ktorý mal doručenie predvolania vykázané, odročil na neurčito s tým, že

menovaného vyzve na doplnenie jeho odvolania proti uzneseniu, ktorým mu bola

ustanovená opatrovníčka; toto uznesenie okresný súd vypracoval 6. júna 2005 a syn

sťažovateľky ho prevzal 14. júna 2005,

- 27. júna 2005 bolo okresnému súdu doručené doplnenie odvolania syna

sťažovateľky,

- 30. júna 2005 bol krajskému súdu predložený spis okresného súdu na rozhodnutie

o odvolaní proti uzneseniu o ustanovení opatrovníka,

- krajský súd uznesením z 30. novembra 2005 potvrdil uznesenie okresného súdu

z 26. apríla 2005 o ustanovení opatrovníka pre syna sťažovateľky v konaní o pozbavení jeho

spôsobilosti na právne úkony,

- 27. decembra 2005 okresný súd nariadil termín pojednávania na 7. február 2006,

na tomto pojednávaní bola vypočutá sťažovateľka a pojednávanie bolo odročené

na 16. marec 2006,

- pojednávania nariadené na 16. marec 2006 a následne na 30. marec 2006 sa

neuskutočnili pre ospravedlnenie predvolaného súdneho znalca z odboru psychiatrie,

- 27. marca 2006 okresný súd nariadil termín pojednávania na 27. apríl 2006,

z ktorého sa súdny znalec opätovne písomne vopred ospravedlnil, toto pojednávanie bolo

odročené na neurčito s tým, že ako svedok bude vypočutý MUDr. N. dožiadaným

Okresným súdom Banská Bystrica, pričom okresný súd vyžiada aj posudok z Psychiatrickej

kliniky Fakultnej nemocnice v Bratislave „ohľadom zdravotného stavu syna sťažovateľky“,

- 2. mája 2006 okresný súd požiadal Okresný súd Banská Bystrica, aby vypočul

svedka MUDr. N.,

- 6. júna 2006 bola okresnému súdu doručená zápisnica Okresného súdu Banská

Bystrica o uskutočnenom výsluchu svedka primára psychiatrického oddelenia Fakultnej

nemocnice v Banskej Bystrici MUDr. N.,

- pojednávanie uskutočnené 18. júla 2006 sa konalo bez účasti syna sťažovateľky

a bolo odročené na 28. september 2006 s tým, že okresný súd „bude urgovať správu

z Ružinovskej nemocnice“,

- na pojednávaní uskutočnenom 28. septembra 2006 bez účasti syna sťažovateľky

okresný súd oboznámil s doručeným stanoviskom znalca z odboru neurológie, ako aj

s písomnou lekárskou správou o zdravotnom stave syna sťažovateľky vypracovanou

prednostom Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava...; toto

pojednávanie okresný súd odročil na neurčito s tým, že právnemu zástupcovi sťažovateľky

uložil, aby predložil „v 3 rovnopisoch vyšpecifikovaný petit návrhu v časti obmedzenia

spôsobilosti na právne úkony odporcu (v konaní pred ústavným súdom syn sťažovateľky,

pozn.)“,

- 16. októbra 2006 bola okresnému súdu predložená špecifikácia návrhu

sťažovateľky, v ktorej žiada okresný súd o pozbavenie spôsobilosti svojho syna na právne

úkony v celom rozsahu,

- okresný súd uznesením z 19. októbra 2006 ustanovil súdneho znalca z odvetvia

psychiatrie, aby vypracoval a predložil znalecký posudok v lehote dvoch mesiacov

od doručenia uznesenia,

- 19. októbra 2006 okresný súd vypracoval „žiadosť o vykonanie dôkazu v cudzine

v občianskych a obchodný veciach“, v ktorej požiadal „príslušný súd vo Š.“ o doručenie

pracovného posudku a správy o povesti syna sťažovateľky pôsobiaceho vo Š.,

- okresný súd uznesením z 9. januára 2007 ustanovil tlmočníčku z nemeckého

jazyka, aby preložila „písomné podanie š. súdu z 19. 12. 2006“,

- 11. januára 2007 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok vypracovaný

ustanoveným súdnym znalcom z odvetvia psychiatrie a uznesením zo 17. januára 2007 bola

zaň znalcovi priznaná odmena,

- 18. januára 2007 okresný súd doručoval znalecký posudok účastníkom konania

s výzvou, aby sa k nemu do 15 dní písomne vyjadrili,

- 29. januára 2007 súdna tlmočníčka predložila úradný preklad písomného

vyjadrenia dožiadaného súdu v B., Š. (ďalej aj „dožiadaný súd v B.“), z 19. decembra 2006,

z ktorého vyplynulo, že dožiadaný súd nemá možnosť podľa relevantného práva platného

vo Š. žiadosti okresného súdu vyhovieť,

- 26. februára 2007 okresný súd nariadil pojednávanie na 5. apríl 2007, ktoré sa

uskutočnilo v neprítomnosti syna sťažovateľky a na ktorom okresný súd po vypočutí

súdneho znalca z odvetvia psychiatrie vyhlásil rozsudok, ktorým podaný návrh vo veci

zamietol,

- 14. mája 2007 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky proti

rozsudku okresného súdu z 5. apríla 2007 o zamietnutí jej návrhu; 18. mája 2007 bolo

okresnému súdu právnym zástupcom sťažovateľky doručené podanie, v ktorom boli

uvedené dôvody odvolania podaného už vopred sťažovateľkou,

- 4. júna 2007 okresný súd predložil súdny spis spolu s odvolaním na rozhodnutie

krajskému súdu,

- 20. júna 2007 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie opatrovníčky syna

sťažovateľky, ktorá navrhla, aby rozsudok okresného súdu z 5. apríla 2007 potvrdil,

- 17. júla 2007 bolo krajskému súdu doručené „doplnenie ku odvolaniu“

vypracované sťažovateľkou,

- 8. augusta 2007 krajský súd nariadil pojednávanie na 10. október 2007 s tým, že

synovi sťažovateľky bola spolu s predvolaním na pojednávanie zaslaná aj kópia odvolania

podaného sťažovateľkou s možnosťou písomného vyjadrenia k nemu v lehote 10 dní,

- pojednávanie nariadené krajským súdom na 10. október 2007 sa neuskutočnilo

z dôvodu neúčasti syna sťažovateľky a jeho opatrovníčky, krajský súd pojednávanie odročil

na neurčito,

- krajský súd uznesením sp. zn. z 13. novembra 2007 odvolaním

napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie; predmetné

uznesenie krajského súdu bolo doručené okresnému súdu 10. januára 2008,

- podaním z 26. novembra 2007 sťažovateľka požiadala predsedníčku okresného

súdu „o zmenu sudkyne v uvedenom konaní pre zaujatosť“,

- 16. januára 2008 okresný súd nariadil pojednávanie na 6. marec 2008 a súčasne

doručoval účastníkom konania rovnopisy uznesenia krajského súdu z 13. novembra 2007,

- prípisom zo 16. januára 2008 zákonná sudkyňa oznámila sťažovateľke, že

„v zmysle Vás upovedomujem, že na Vašu

námietku neprihliadam a ani vec nadriadenému súdu nepredkladám z dôvodu, že Vaša

námietka sa týka okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní (15a ods. 5 )“,

- pojednávanie uskutočnené 6. marca 2008 bez účasti syna sťažovateľky, na ktorom

boli vypočutí sťažovateľka, otec syna sťažovateľky a jeho brat, okresný súd odročil

na neurčito s tým, že „dá vypočuť odporcu dožiadaným súdom vo Š., urobí dotaz na jeho

zamestnávateľa a najmä si vyžiada správu, ako sa správa v každodennom živote a na jeho

osobné a majetkové pomery“,

- 13. marca 2008 okresný súd vypracoval „Žiadosť o vykonanie dôkazu v cudzine

v občianskych a obchodných veciach“, v ktorej požiadal príslušný súd vo Š. o vypočutie

syna sťažovateľky na otázky, ktoré tvoria prílohu žiadosti, a súčasne vyžiadal aj pracovné

hodnotenie od jeho zamestnávateľa,

- 9. júna 2008 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby v lehote 15 dní písomne

oznámila, kto ju zastupuje v predmetnom konaní,

- okresný súd prípisom z 8. júla 2008 oznámil sťažovateľke, že v žiadosti

o vypočutie syna sťažovateľky dožiadaným súdom v B. okresný súd súhlasil s prítomnosťou

jej právneho zástupcu a opatrovníka syna sťažovateľky,

- 27. augusta 2008 bolo okresnému súdu doručená toto vyjadrenie dožiadaného

Civilného súdu v B.: „So zdvorilým odvolaním na Vašu žiadosť o právnu pomoc zo dňa

13. 3. 2008 Vám musíme zdeliť, že pán I. K. na naše predvolanie neprišiel. Preto, že my

nemáme žiadne zásadné podklady, aby jedna strana mohla vynútiť predvedenie, a my tiež

nevidíme žiadnu možnosť vypátrať sociálnoekonomickú situáciu pána K., vidíme ako

nevykonateľné (neakceptovateľné), nás opakovane nútiť o Vašu právnu pomoc.“

- ostatným úkonom v predmetnom konaní bolo vyhlásenie rozsudku na pojednávaní

uskutočnenom 13. januára 2009.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej

len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

o návrhoch na obmedzenie alebo pozbavenie spôsobilosti na právne úkony tvorí bežnú

súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a nemožno ho po právnej stránke hodnotiť

ako zložité.

Vzhľadom na obligatórnu nutnosť vypočutia znalca, resp. nariadenie inej formy

znaleckého dokazovania, berúc do úvahy zodpovednosť za dôsledky rozhodnutia pre status

syna sťažovateľky, taktiež skutočnosť, že ide o právny vzťah, kde bolo treba využiť právny

styk s cudzinou a zabezpečovanie prekladov listín do a z n. jazyka, je potrebné pripustiť

určitú mieru skutkovej zložitosti prerokúvanej veci. Napriek uvedenému ústavný súd pri

hodnotení skutkovej zložitosti napadnutého konania dospel k záveru, že pri sústredenejšom

postupe bolo možné vo veci konať bez zbytočných prieťahov a efektívnejšie.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

v sťažnosti označených práv.

Ústavný súd nielenže nezistil skutočnosti, ktoré by v súvislosti s doterajšou dĺžkou

preskúmavaného konania bolo treba pripísať na ťarchu sťažovateľky, ale naopak, jej

správanie hodnotí ako aktívne.

3. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v napadnutom konaní.

Ústavný súd sa stotožnil s časťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti, v ktorej

poukazuje na spomalenie priebehu konania v súvislosti so špeciálnym režimom doručovania

písomností do cudziny, pretože syn sťažovateľky sa dlhodobo zdržiava a pracuje vo Š.,

a ďalej aj s tou časťou, keď okresný súd konštatuje, že prieťahy v konaní sú spôsobené

aj v dôsledku toho, „že súd zabezpečuje dôkazy cestou dožiadaného súdu vo Š.“.

Ústavný súd sa zhoduje s okresným súdom aj v konštatovaní, že vo veci sa priebežne

koná, no „napriek tomu v konaní sú prieťahy“.

Ústavný súd z predloženého súvisiaceho spisu zistil, že postup okresného súdu

v napadnutom konaní bol poznačený nesústredenosťou a nedostatočnou efektívnosťou.

Okresný súd uznesením z 26. novembra 2004 konanie vo veci zastavil z dôvodu

„nepreloženia aktuálneho lekárskeho vyšetrenia o súčasnom stave“ syna sťažovateľky,

pričom uvedené uznesenie po podaní odvolania sťažovateľkou krajský súd uznesením

sp. zn. z 11. januára 2005 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie, keď v odôvodnení rozhodnutia okrem iného konštatoval:

«Z predložených písomných materiálov je zrejmé, že syn navrhovateľky bol

naposledy v lekárskej starostlivosti na Slovensku v r. 2000, kedy bol v relatívne

stabilizovanom stave prepustený do ambulantnej starostlivosti. Podľa vyjadrenia

navrhovateľky jej syn vo Š. žije už 12 rokov. Od posledného preliečenia prestal užívať lieky,

ktoré jeho zdravotný stav stabilizovali a pri posledných stretnutiach s ním zistila, že jeho

zdravotný stav sa zhoršuje. V minulosti sa na plánované kontrolné vyšetrenia nedostavil,

z toho dôvodu nemohla navrhovateľka doložiť aktuálne lekárske správy. Podľa oznámenia

ošetrujúcej lekárky Dr. med. Anne W., Msc., syn navrhovateľky prestal s ňou komunikovať,

na jej predvolania nereaguje. Z uvedených dôvodov, vzhľadom na závažnú diagnózu, ktorá

bola v minulosti u syna navrhovateľky zistená, dá sa predpokladať, že jeho liečba by

nemala byť prerušená, aby sa jeho zdravotný stav nezhoršoval. Podľa vyjadrení odborného

„Intervencia vo včasnom štádiu sa označuje ako kľúčová z hľadiska spomalenia progresie

ochorenia a udržania dobrej úrovne fungovania a kvality života“.

Odvolací súd dospel k záveru, že za daného skutkového stavu súd prvého stupňa

nepostupoval správne, keď konanie zastavil z toho dôvodu, že nebola doložená aktuálna

lekárska správa. Bude úlohou súdu prvého stupňa, aby v záujme vyšetrovaného, t. j. syna

navrhovateľky vo veci ďalej konal a zistil zákonnými spôsobmi či je potrebné, aby bolo

návrhu navrhovateľky vyhovené a v akom rozsahu.»

Ďalšie pochybenie okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré svedčí o jeho

nesústredenom a málo efektívnom postupe vidí ústavný súd v tom, že aj meritórny rozsudok

okresného súdu sp. zn. z 5. apríla 2007, ktorým návrh zamietol, krajský súd

uznesením sp. zn. z 13. novembra 2007 zrušil a vec vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol:

„Z vykonaného dokazovania v konaní o zbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti

na právne úkony je najdôležitejším dôkazom znalecký posudok, ale nie je dôkazom jediným

a ani dôkazom, ktorý by mohol nahradiť nedostatky v skutkových zisteniach.

Podľa na pojednávanie je súd povinný predvolať účastníkov

a teda aj vyšetrovaného a podľa od výsluchu vyšetrovaného môže súd

upustiť, ak tento výsluch súd nemôže vykonať vôbec alebo bez ujmy na zdravotnom stave

vyšetrovaného. Súd prvého stupňa vyšetrovaného vypočul, pričom znalec neodporučil, aby

súd upustil od jeho výsluchu a z obsahu spisu nevyplýva, že by výsluch nebol možný. Súd

predvolal vyšetrovaného na pojednávame viackrát, tento sa však nedostavil, svoju

neprítomnosť neospravedlnil z dôležitého dôvodu, ale súd nevyužil možnosť zabezpečiť jeho

účasť v súlade s uložením pokuty, keď hrubo sťažoval postup konania tým, že

sa neustanovil na súd. Okrem výsluchu vyšetrovaného bolo potrebné zistiť jeho osobné

a majetkové pomery, najmä či je schopný spravovať svoj majetok a veci s tým súvisiace, ako

hospodári s finančnými prostriedkami, zistiť informácie o jeho správaní, ako sa správa

v rôznych životných situáciách, vypočuť osoby, ktoré môžu podať informácie o správaní

a jeho prejavoch, zistiť jeho správanie dotazom u zamestnávateľa a najmä ako sa správa

v každodennom živote. Navrhovateľka v konaní navrhla vypočuť za tým účelom

aj mladšieho syna J. K., brata vyšetrovaného a podporučíka G. z OOPZ..., aby sa vyjadril,

akým spôsobom overoval, či vyšetrovaný žije a teda môže podať informáciu o spôsobe jeho

komunikácie s vyšetrovaným, prípadne ďalších svedkov, ktorých môže navrhnúť

aj navrhovateľka.

Znalec v znaleckom posudku zodpovedal otázky, ktoré mu súd uložil a to či

vyšetrovaný trpel a či teraz trpí duševnou poruchou a či jeho duševná porucha naďalej

pretrváva. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že v prípade neposkytnutia liečenia

u vyšetrovaného je chorobne paralyzovaná úsudková schopnosť, ktorá mu zamedzuje

adekvátne vykonávať sociálne aktivity, vykonávať právne úkony ako i zabezpečovať si

samoobslužnú starostlivosť. Sám nie je schopný v súčasnosti nastúpiť adekvátnu liečebnú

starostlivosť a ani vykonávať starostlivosť osobnú a toto je možné docieliť iba zastupujúcou

osobou. Pokiaľ mal súd zato, že znalec dostatočne nesplnil a nezodpovedal úlohy, ktoré boli

uložené uznesením súdu zo dňa 19. októbra 2006, bolo možné žiadať doplniť znalecký

posudok a uložil otázky tak, aby znalec dostatočne a nepochybne zodpovedal skutočnosti

dôležité pre rozhodnutie súdu v danej veci a nie je možné bez uvedeného zistenia

konštatovať, že súd nemôže prijať záver ani o pravdivosti ani o nepravdivosti tvrdení

navrhovateľky.

Pokiaľ sa súdu doteraz nepodarilo zabezpečiť účasť vyšetrovaného na pojednávaní

a podľa názoru znalca by nebolo vhodné vyšetrovaného vypočuť, čo však doteraz nebolo

preukázané, bolo potrebné vychádzať aj z písomných vyjadrení vyšetrovaného, ktoré sú

založené v spise a ktorými sa zaoberal aj znalec a z jeho vyjadrenia vyplýva, že písomné

vyjadrenie vyšetrovaného je nápadne odlišné od reality, obsahovo nesleduje kontext veci,

jeho argumentácie mali neadekvátnu obsahovú stránku, boli vyjadrením obsahových

porúch myslenia t. j. v tomto prípade paranoidnou bludnou produkciou a vyskytovali sa

sekvencie iných chorobných zážitkov z minulosti, nakoľko paranoidnou schizofréniou trpí

viac ako 10 rokov.

Záver súdu prvého stupňa nevyplýva z doteraz vykonaného dokazovania a preto bude

potrebné najskôr zistiť skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a až potom bude úlohou

znalca, aby konfrontoval výsledky odborného vyšetrenia s ostatnými výsledkami

vykonaného dokazovania, aby na základe toho súd bezpečne posúdil, do akej miery prejavy

duševnej poruchy vyšetrovaného vyžadujú zbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na

právne úkony.“

Ústavný súd prisvedčil krajskému súdu, aj pokiaľ ide o názor uvedený v odôvodnení

uznesenia sp. zn. z 13. novembra 2007, ktorým zrušil meritórny rozsudok

okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, podľa ktorého okresný súd dôsledne

nevyužil všetky prostriedky na zabezpečenie účasti syna sťažovateľky na pojednávaniach

v zmysle , no súčasne poukazuje na to, že vzhľadom na charakter konania

a konkrétne okolnosti daného prípadu (pobyt syna sťažovateľky v zahraničí) je takýto

postup do značnej miery limitovaný.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci, a to aj

s prihliadnutím na to, že namietané konanie nebolo v čase vydania tohto nálezu právoplatne

skončené.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

900 000 Sk z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázala na to, že vo veci sa koná

už takmer štyri roky a jej právna neistota, ale najmä silné obavy o zdravie a život syna

neustále pretrvávajú a silne ju traumatizujú. Ďalej uviedla, že „neustále hľadá spôsoby, ako

legálnym spôsobom dostať svojho syna pred odborníka z psychiatrie a prinútiť ho k liečbe,

nakoľko v súdny systém SR, prostredníctvom ktorého nevie zabezpečiť ochranu zdravia

svojho syna, prestáva veriť“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen deklarovanie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade neprichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Z hľadiska

argumentácie sťažovateľky je na dosiahnutie ňou sledovaného prvoradého cieľa, ktorý ju

viedol k podaniu sťažnosti podľa , podľa ústavného súdu postačujúce

konštatovanie porušenie jej práv spolu s príkazom okresnému súdu konať v predmetnej veci

bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátom

Mgr. P. L. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá

bola 632,54 € (19 056 Sk).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to každý úkon po 105,42 € (3 176 Sk), t. j. spolu 210,85 € (6 352 Sk), čo

spolu s režijným paušálom 2 x 6,31 € (190 Sk) (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu

223,46 € (6 732 Sk).

Podanie právneho zástupcu doručené ústavnému súdu 15. januára 2009 nevyhodnotil

ústavný súd vzhľadom na jeho obsah (absencia ústavnoprávneho aspektu) ako podanie

relevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. januára 2009