Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)IV. ÚS 373/08
PDF · 366.63 KB
No categories available
IV. ÚS 373/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. januára 2009 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána
Lubyho v konaní o sťažnosti MUDr. G. B., B., zastúpenej advokátom Mgr. P. L., B.,
vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.
14 Ps 10/2004, za účasti Okresného súdu Bratislava IV, takto
rozhodol:
1. Základné právo MUDr. G. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.
14 Ps 10/2004 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod
sp. zn. 14 Ps 10/2004 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý uhradiť MUDr. G. B. trovy konania
v sume 223,46 € [slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov (6 732 Sk)] na účet jej
právneho zástupcu Mgr. P. L., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.
IV. ÚS 373/08 z 20. novembra 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. G. B. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Ps 10/2004 (ďalej
aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 16. septembra 2004 okresnému súdu
návrh na „zbavenie, resp. obmedzenie spôsobilosti na právne úkony jej syna“.
Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie
vo veci právoplatne skončené.
V sťažnosti sa sťažovateľka okrem toho, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy
rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, domáhala aj toho, aby ústavný
súd prikázal okresnému súdu konať v označenom konaní bez zbytočných prieťahov
a priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 900 000 Sk, ako aj úhradu trov konania.
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním
sp. zn. Spr. 3430/08 doručeným ústavnému súdu 3. októbra 2008, v ktorom sa okrem iného
uvádza:
„Sťažovateľka ako navrhovateľka podaním zo dňa 16.9.2004 žiadala o pozbavenie
a o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony svojho syna Ing. I. K. Súd navrhovateľku
vypočul na informatívnom výsluchu dňa 28.10.2004 za účelom zistenia aktuálneho pobytu
odporcu - Ing. I. K. vo Š. Výzvou zo dňa 2.11.2004 súd navrhovateľku vyzval na doloženie
aktuálnych lekárskych vyšetrení o duševnom stave jej syna. Nakoľko súdu predložené
aktuálne lekárske vyšetrenie, súd konanie zastavil. Krajský súd v Bratislave na odvolanie
navrhovateľky, zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Súd ďalej vo veci konal v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave.
Nakoľko sa jedná o právny styk s cudzinou, vyžaduje si to špeciálny právny režim
/doručovanie, predvolanie, preklady/. Účastník - odporca sa dlhodobo zdržiava vo Š., kde
žije a pracuje. Odporca sa na predvolania nedostavuje, t.č. už na ne ani nereaguje. Odvolal
sa len proti uzneseniu, ktorým mu tunajší súd ustanovil opatrovníčku na konanie. Krajský
súd v Bratislave uznesenie prvostupňového súdu o ustanovení opatrovníčky potvrdil.
Vzhľadom na neúčasť odporcu na pojednávaniach, zákonná sudkyňa požiadala o vypočutie
odporcu príslušným súdom vo Š. Žiadosť o vykonanie dôkazu bola doručená dňa 9.5.2008
ústrednému orgánu vo Š. Okresnému súdu Bratislava IV bola dňa 27.8.2008 doručená
z Civilného súdu mesta B. odpoveď, ktorou súd oznamuje, že pán Igor K. na predvolanie
neprišiel a nemajú žiadne možnosti ho predviesť.
Z prehľadu vykonaných úkonov súdom v priloženom spise sp. zn. 14 Ps 10/04, je
zrejmé, že zákonný sudca vo veci priebežne koná, napriek tomu v konaní sú prieťahy.
Prieťahy sú objektívneho charakteru, spôsobené najmä tým, že súd zabezpečuje dôkazy
cestou dožiadaného súdu vo Š.“
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie okresný súd doplnil svoje vyjadrenie podaním
doručeným ústavnému súdu 8. decembra 2008, v ktorom okrem prehľadu procesných
úkonov uviedol:
„Z horeuvedeného prehľadu vykonaných procesných úkonov Okresným súdom
Bratislava IV v konaní, konštatujem, že vo veci nie sú prieťahy subjektívneho charakteru.
Zákonná sudkyňa vo veci koná priebežne, ale napriek snahe o zabezpečenie dôkazov cestou
dožiadaného súdu vo Š., nie je možné tieto dôkazy zabezpečiť. Navrhovateľkou predložené
dôkazy /lekárske správy/ nie sú aktuálne a lng. I. K. nespolupracuje s tunajším súdom ani
so súdom v B. Na žiadosť Okresného súdu Bratislava IV o právnu pomoc, Z. listom
z 20.8.2008 oznámil, že I. K. sa na ich predvolanie nedostavil a nemajú žiaden právny
základ, aby mohli účastníka nechať predviesť a nevidia žiadnu inú možnosť zistiť jeho
sociálno-ekonomickú situáciu. Z uvedeného dôvodu žiadosť tunajšieho súdu nemohli kladne
vybaviť.
V konaní vznikajú prieťahy objektívneho charakteru, ktoré sú spôsobené hlavne tým,
že účastník konania sa dlhodobo zdržuje v cudzine a nereaguje na doručené predvolania
na pojednávania ani na iné jemu doručené písomnosti.“
Na uvedené doplnenie podania okresného súdu reagovala sťažovateľka vyjadrením
doručeným ústavnému súdu 15. januára 2009, v ktorom okrem iného uviedla:
„S vyjadrením predsedníčky Okresného súdu Bratislava IV, že v občianskom súdnom
konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod spisovou značkou 14 Ps 10/2004
vznikajú len prieťahy objektívneho, a nie subjektívneho charakteru nesúhlasíme
a považujeme ho za pokus preniesť zodpovednosť za dĺžku súdneho konania na š. súd Z.
a účastníka konania I. K.
Vo vyššie uvedenom súdnom konaní sa nejedná o nečinnosť zákonnej sudkyne,
ale o to, že jej postup a úkony boli neefektívne a rozhodnutia nesprávne, čoho dôsledkom je
to, že ani za štyri roky a tri mesiace súd vo veci nerozhodol. Dôsledkom je tiež neliečenie
choroby I. K. a s tým spojené prehĺbenie sa jeho choroby. Nesprávnymi rozhodnutiami
a neefektívnym postupom zákonnej sudkyne preto dochádza k prieťahom subjektívneho a nie
objektívneho charakteru.
Zákonná sudkyňa najmä nevyužila jej zákonné možnosti na zabezpečenie prítomnosti
I. K. na pojednávaní. Pokiaľ ide tvrdenie, že lekárske správy o zdravotnom stave I. K. nie sú
aktuálne, súdny znalec sa vo svojom znaleckom posudku jednoznačne vyjadril, že podklady
pre jeho závery sú dostatočné, a že sa môže k veci zodpovedne vyjadriť aj bez priameho
vyšetrenia I. K. Iné znalecké dokazovanie uskutočnené nebolo.“
Dňa 16. januára 2009 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľky
označené ako „Doplnenie sťažnosti...“, v ktorom okrem oznámenia, že na pojednávaní
uskutočnenom 13. januára 2009 bol vyhlásený rozsudok, uviedla vlastné hodnotenie
niektorých aspektov doterajšieho priebehu konania.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 14 Ps 10/2004 ústavný
súd zistil tento priebeh a stav konania:
- 16. septembra 2004 bol okresnému súdu doručený návrh, ktorým sa sťažovateľka
domáha pozbavenia, eventuálne obmedzenia spôsobilosti na právne úkony svojho syna
v dôsledku duševnej choroby, ktorou je postihnutý,
- 28. októbra 2004 sa na okresnom súde uskutočnil informatívny výsluch
sťažovateľky,
- prípisom z 2. novembra 2004 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby v lehote
15 dní predložila aktuálne výsledky lekárskeho vyšetrenia jej syna,
- 19. novembra 2004 sťažovateľka predložila okresnému súdu „kópiu posledného
lekárskeho vyšetrenia o duševnom stave“ svojho syna,
- okresný súd uznesením z 26. novembra 2004 konanie vo veci zastavil z dôvodu
„nepredloženia aktuálneho lekárskeho vyšetrenia o súčasnom zdravotnom stave“ syna
sťažovateľky,
- v odvolaní doručenom okresnému súdu 15. decembra 2004 sťažovateľka navrhla
Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), aby uznesenie okresného súdu
o zastavení konania z 26. novembra 2004 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,
- 21. decembra 2004 bol spis okresného súdu s odvolaním predložený
na rozhodnutie krajskému súdu,
- krajský súd uznesením sp. zn. 11 CoP 473/04 z 11. januára 2005 zrušil uznesenie
okresného súdu o zastavení konania z 26. novembra 2004 a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
- podaním z 15. februára 2005 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby v lehote 15 dní
„doplnila návrhy na dokazovanie v intenciách uznesenia krajského súdu a aby oznámila
meno a presnú adresu osoby, ktorá má byť ustanovená za opatrovníka“ jej syna,
- podaním doručeným okresnému súdu 2. marca 2005 sťažovateľka oznámila adresu
posledného pobytu svojho syna vo Š. a navrhla ustanoviť za jeho opatrovníka pracovníka
okresného súdu, ďalej navrhla vo veci nariadiť znalecké dokazovanie v súvislosti
s pozbavením, resp. obmedzením spôsobilosti svojho syna na právne úkony,
- uznesením z 26. apríla 2005 okresný súd ustanovil za opatrovníčku syna
sťažovateľky pracovníčku okresného súdu,
- podaním doručeným okresnému súdu 24. mája 2005 sa syn sťažovateľky odvolal
proti uzneseniu okresného súdu z 26. apríla 2005 o ustanovení opatrovníka,
- pojednávanie uskutočnené 31. mája 2005 okresný súd z dôvodu neúčasti syna
sťažovateľky, ktorý mal doručenie predvolania vykázané, odročil na neurčito s tým, že
menovaného vyzve na doplnenie jeho odvolania proti uzneseniu, ktorým mu bola
ustanovená opatrovníčka; toto uznesenie okresný súd vypracoval 6. júna 2005 a syn
sťažovateľky ho prevzal 14. júna 2005,
- 27. júna 2005 bolo okresnému súdu doručené doplnenie odvolania syna
sťažovateľky,
- 30. júna 2005 bol krajskému súdu predložený spis okresného súdu na rozhodnutie
o odvolaní proti uzneseniu o ustanovení opatrovníka,
- krajský súd uznesením z 30. novembra 2005 potvrdil uznesenie okresného súdu
z 26. apríla 2005 o ustanovení opatrovníka pre syna sťažovateľky v konaní o pozbavení jeho
spôsobilosti na právne úkony,
- 27. decembra 2005 okresný súd nariadil termín pojednávania na 7. február 2006,
na tomto pojednávaní bola vypočutá sťažovateľka a pojednávanie bolo odročené
na 16. marec 2006,
- pojednávania nariadené na 16. marec 2006 a následne na 30. marec 2006 sa
neuskutočnili pre ospravedlnenie predvolaného súdneho znalca z odboru psychiatrie,
- 27. marca 2006 okresný súd nariadil termín pojednávania na 27. apríl 2006,
z ktorého sa súdny znalec opätovne písomne vopred ospravedlnil, toto pojednávanie bolo
odročené na neurčito s tým, že ako svedok bude vypočutý MUDr. N. dožiadaným
Okresným súdom Banská Bystrica, pričom okresný súd vyžiada aj posudok z Psychiatrickej
kliniky Fakultnej nemocnice v Bratislave „ohľadom zdravotného stavu syna sťažovateľky“,
- 2. mája 2006 okresný súd požiadal Okresný súd Banská Bystrica, aby vypočul
svedka MUDr. N.,
- 6. júna 2006 bola okresnému súdu doručená zápisnica Okresného súdu Banská
Bystrica o uskutočnenom výsluchu svedka primára psychiatrického oddelenia Fakultnej
nemocnice v Banskej Bystrici MUDr. N.,
- pojednávanie uskutočnené 18. júla 2006 sa konalo bez účasti syna sťažovateľky
a bolo odročené na 28. september 2006 s tým, že okresný súd „bude urgovať správu
z Ružinovskej nemocnice“,
- na pojednávaní uskutočnenom 28. septembra 2006 bez účasti syna sťažovateľky
okresný súd oboznámil s doručeným stanoviskom znalca z odboru neurológie, ako aj
s písomnou lekárskou správou o zdravotnom stave syna sťažovateľky vypracovanou
prednostom Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava...; toto
pojednávanie okresný súd odročil na neurčito s tým, že právnemu zástupcovi sťažovateľky
uložil, aby predložil „v 3 rovnopisoch vyšpecifikovaný petit návrhu v časti obmedzenia
spôsobilosti na právne úkony odporcu (v konaní pred ústavným súdom syn sťažovateľky,
pozn.)“,
- 16. októbra 2006 bola okresnému súdu predložená špecifikácia návrhu
sťažovateľky, v ktorej žiada okresný súd o pozbavenie spôsobilosti svojho syna na právne
úkony v celom rozsahu,
- okresný súd uznesením z 19. októbra 2006 ustanovil súdneho znalca z odvetvia
psychiatrie, aby vypracoval a predložil znalecký posudok v lehote dvoch mesiacov
od doručenia uznesenia,
- 19. októbra 2006 okresný súd vypracoval „žiadosť o vykonanie dôkazu v cudzine
v občianskych a obchodný veciach“, v ktorej požiadal „príslušný súd vo Š.“ o doručenie
pracovného posudku a správy o povesti syna sťažovateľky pôsobiaceho vo Š.,
- okresný súd uznesením z 9. januára 2007 ustanovil tlmočníčku z nemeckého
jazyka, aby preložila „písomné podanie š. súdu z 19. 12. 2006“,
- 11. januára 2007 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok vypracovaný
ustanoveným súdnym znalcom z odvetvia psychiatrie a uznesením zo 17. januára 2007 bola
zaň znalcovi priznaná odmena,
- 18. januára 2007 okresný súd doručoval znalecký posudok účastníkom konania
s výzvou, aby sa k nemu do 15 dní písomne vyjadrili,
- 29. januára 2007 súdna tlmočníčka predložila úradný preklad písomného
vyjadrenia dožiadaného súdu v B., Š. (ďalej aj „dožiadaný súd v B.“), z 19. decembra 2006,
z ktorého vyplynulo, že dožiadaný súd nemá možnosť podľa relevantného práva platného
vo Š. žiadosti okresného súdu vyhovieť,
- 26. februára 2007 okresný súd nariadil pojednávanie na 5. apríl 2007, ktoré sa
uskutočnilo v neprítomnosti syna sťažovateľky a na ktorom okresný súd po vypočutí
súdneho znalca z odvetvia psychiatrie vyhlásil rozsudok, ktorým podaný návrh vo veci
zamietol,
- 14. mája 2007 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky proti
rozsudku okresného súdu z 5. apríla 2007 o zamietnutí jej návrhu; 18. mája 2007 bolo
okresnému súdu právnym zástupcom sťažovateľky doručené podanie, v ktorom boli
uvedené dôvody odvolania podaného už vopred sťažovateľkou,
- 4. júna 2007 okresný súd predložil súdny spis spolu s odvolaním na rozhodnutie
krajskému súdu,
- 20. júna 2007 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie opatrovníčky syna
sťažovateľky, ktorá navrhla, aby rozsudok okresného súdu z 5. apríla 2007 potvrdil,
- 17. júla 2007 bolo krajskému súdu doručené „doplnenie ku odvolaniu“
vypracované sťažovateľkou,
- 8. augusta 2007 krajský súd nariadil pojednávanie na 10. október 2007 s tým, že
synovi sťažovateľky bola spolu s predvolaním na pojednávanie zaslaná aj kópia odvolania
podaného sťažovateľkou s možnosťou písomného vyjadrenia k nemu v lehote 10 dní,
- pojednávanie nariadené krajským súdom na 10. október 2007 sa neuskutočnilo
z dôvodu neúčasti syna sťažovateľky a jeho opatrovníčky, krajský súd pojednávanie odročil
na neurčito,
- krajský súd uznesením sp. zn. 2 Co 267/07 z 13. novembra 2007 odvolaním
napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie; predmetné
uznesenie krajského súdu bolo doručené okresnému súdu 10. januára 2008,
- podaním z 26. novembra 2007 sťažovateľka požiadala predsedníčku okresného
súdu „o zmenu sudkyne v uvedenom konaní pre zaujatosť“,
- 16. januára 2008 okresný súd nariadil pojednávanie na 6. marec 2008 a súčasne
doručoval účastníkom konania rovnopisy uznesenia krajského súdu z 13. novembra 2007,
- prípisom zo 16. januára 2008 zákonná sudkyňa oznámila sťažovateľke, že
„v zmysle § 16 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku Vás upovedomujem, že na Vašu
námietku neprihliadam a ani vec nadriadenému súdu nepredkladám z dôvodu, že Vaša
námietka sa týka okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní (15a ods. 5 O. s. p.)“,
- pojednávanie uskutočnené 6. marca 2008 bez účasti syna sťažovateľky, na ktorom
boli vypočutí sťažovateľka, otec syna sťažovateľky a jeho brat, okresný súd odročil
na neurčito s tým, že „dá vypočuť odporcu dožiadaným súdom vo Š., urobí dotaz na jeho
zamestnávateľa a najmä si vyžiada správu, ako sa správa v každodennom živote a na jeho
osobné a majetkové pomery“,
- 13. marca 2008 okresný súd vypracoval „Žiadosť o vykonanie dôkazu v cudzine
v občianskych a obchodných veciach“, v ktorej požiadal príslušný súd vo Š. o vypočutie
syna sťažovateľky na otázky, ktoré tvoria prílohu žiadosti, a súčasne vyžiadal aj pracovné
hodnotenie od jeho zamestnávateľa,
- 9. júna 2008 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby v lehote 15 dní písomne
oznámila, kto ju zastupuje v predmetnom konaní,
- okresný súd prípisom z 8. júla 2008 oznámil sťažovateľke, že v žiadosti
o vypočutie syna sťažovateľky dožiadaným súdom v B. okresný súd súhlasil s prítomnosťou
jej právneho zástupcu a opatrovníka syna sťažovateľky,
- 27. augusta 2008 bolo okresnému súdu doručená toto vyjadrenie dožiadaného
Civilného súdu v B.: „So zdvorilým odvolaním na Vašu žiadosť o právnu pomoc zo dňa
13. 3. 2008 Vám musíme zdeliť, že pán I. K. na naše predvolanie neprišiel. Preto, že my
nemáme žiadne zásadné podklady, aby jedna strana mohla vynútiť predvedenie, a my tiež
nevidíme žiadnu možnosť vypátrať sociálnoekonomickú situáciu pána K., vidíme ako
nevykonateľné (neakceptovateľné), nás opakovane nútiť o Vašu právnu pomoc.“
- ostatným úkonom v predmetnom konaní bolo vyhlásenie rozsudku na pojednávaní
uskutočnenom 13. januára 2009.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého
každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť
pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie
o návrhoch na obmedzenie alebo pozbavenie spôsobilosti na právne úkony tvorí bežnú
súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a nemožno ho po právnej stránke hodnotiť
ako zložité.
Vzhľadom na obligatórnu nutnosť vypočutia znalca, resp. nariadenie inej formy
znaleckého dokazovania, berúc do úvahy zodpovednosť za dôsledky rozhodnutia pre status
syna sťažovateľky, taktiež skutočnosť, že ide o právny vzťah, kde bolo treba využiť právny
styk s cudzinou a zabezpečovanie prekladov listín do a z n. jazyka, je potrebné pripustiť
určitú mieru skutkovej zložitosti prerokúvanej veci. Napriek uvedenému ústavný súd pri
hodnotení skutkovej zložitosti napadnutého konania dospel k záveru, že pri sústredenejšom
postupe bolo možné vo veci konať bez zbytočných prieťahov a efektívnejšie.
2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania je druhým kritériom pri
rozhodovaní, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
v sťažnosti označených práv.
Ústavný súd nielenže nezistil skutočnosti, ktoré by v súvislosti s doterajšou dĺžkou
preskúmavaného konania bolo treba pripísať na ťarchu sťažovateľky, ale naopak, jej
správanie hodnotí ako aktívne.
3. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov v napadnutom konaní.
Ústavný súd sa stotožnil s časťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti, v ktorej
poukazuje na spomalenie priebehu konania v súvislosti so špeciálnym režimom doručovania
písomností do cudziny, pretože syn sťažovateľky sa dlhodobo zdržiava a pracuje vo Š.,
a ďalej aj s tou časťou, keď okresný súd konštatuje, že prieťahy v konaní sú spôsobené
aj v dôsledku toho, „že súd zabezpečuje dôkazy cestou dožiadaného súdu vo Š.“.
Ústavný súd sa zhoduje s okresným súdom aj v konštatovaní, že vo veci sa priebežne
koná, no „napriek tomu v konaní sú prieťahy“.
Ústavný súd z predloženého súvisiaceho spisu zistil, že postup okresného súdu
v napadnutom konaní bol poznačený nesústredenosťou a nedostatočnou efektívnosťou.
Okresný súd uznesením z 26. novembra 2004 konanie vo veci zastavil z dôvodu
„nepreloženia aktuálneho lekárskeho vyšetrenia o súčasnom stave“ syna sťažovateľky,
pričom uvedené uznesenie po podaní odvolania sťažovateľkou krajský súd uznesením
sp. zn. 11 CoP 473/04 z 11. januára 2005 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie, keď v odôvodnení rozhodnutia okrem iného konštatoval:
«Z predložených písomných materiálov je zrejmé, že syn navrhovateľky bol
naposledy v lekárskej starostlivosti na Slovensku v r. 2000, kedy bol v relatívne
stabilizovanom stave prepustený do ambulantnej starostlivosti. Podľa vyjadrenia
navrhovateľky jej syn vo Š. žije už 12 rokov. Od posledného preliečenia prestal užívať lieky,
ktoré jeho zdravotný stav stabilizovali a pri posledných stretnutiach s ním zistila, že jeho
zdravotný stav sa zhoršuje. V minulosti sa na plánované kontrolné vyšetrenia nedostavil,
z toho dôvodu nemohla navrhovateľka doložiť aktuálne lekárske správy. Podľa oznámenia
ošetrujúcej lekárky Dr. med. Anne W., Msc., syn navrhovateľky prestal s ňou komunikovať,
na jej predvolania nereaguje. Z uvedených dôvodov, vzhľadom na závažnú diagnózu, ktorá
bola v minulosti u syna navrhovateľky zistená, dá sa predpokladať, že jeho liečba by
nemala byť prerušená, aby sa jeho zdravotný stav nezhoršoval. Podľa vyjadrení odborného
„Intervencia vo včasnom štádiu sa označuje ako kľúčová z hľadiska spomalenia progresie
ochorenia a udržania dobrej úrovne fungovania a kvality života“.
Odvolací súd dospel k záveru, že za daného skutkového stavu súd prvého stupňa
nepostupoval správne, keď konanie zastavil z toho dôvodu, že nebola doložená aktuálna
lekárska správa. Bude úlohou súdu prvého stupňa, aby v záujme vyšetrovaného, t. j. syna
navrhovateľky vo veci ďalej konal a zistil zákonnými spôsobmi či je potrebné, aby bolo
návrhu navrhovateľky vyhovené a v akom rozsahu.»
Ďalšie pochybenie okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré svedčí o jeho
nesústredenom a málo efektívnom postupe vidí ústavný súd v tom, že aj meritórny rozsudok
okresného súdu sp. zn. 14 Ps 10/2004 z 5. apríla 2007, ktorým návrh zamietol, krajský súd
uznesením sp. zn. 2 Co 267/07 z 13. novembra 2007 zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol:
„Z vykonaného dokazovania v konaní o zbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony je najdôležitejším dôkazom znalecký posudok, ale nie je dôkazom jediným
a ani dôkazom, ktorý by mohol nahradiť nedostatky v skutkových zisteniach.
Podľa § 115 ods. 1 O. s. p. na pojednávanie je súd povinný predvolať účastníkov
a teda aj vyšetrovaného a podľa § 187 ods. 2 O. s. p. od výsluchu vyšetrovaného môže súd
upustiť, ak tento výsluch súd nemôže vykonať vôbec alebo bez ujmy na zdravotnom stave
vyšetrovaného. Súd prvého stupňa vyšetrovaného vypočul, pričom znalec neodporučil, aby
súd upustil od jeho výsluchu a z obsahu spisu nevyplýva, že by výsluch nebol možný. Súd
predvolal vyšetrovaného na pojednávame viackrát, tento sa však nedostavil, svoju
neprítomnosť neospravedlnil z dôležitého dôvodu, ale súd nevyužil možnosť zabezpečiť jeho
účasť v súlade s § 53 O. s. p. uložením pokuty, keď hrubo sťažoval postup konania tým, že
sa neustanovil na súd. Okrem výsluchu vyšetrovaného bolo potrebné zistiť jeho osobné
a majetkové pomery, najmä či je schopný spravovať svoj majetok a veci s tým súvisiace, ako
hospodári s finančnými prostriedkami, zistiť informácie o jeho správaní, ako sa správa
v rôznych životných situáciách, vypočuť osoby, ktoré môžu podať informácie o správaní
a jeho prejavoch, zistiť jeho správanie dotazom u zamestnávateľa a najmä ako sa správa
v každodennom živote. Navrhovateľka v konaní navrhla vypočuť za tým účelom
aj mladšieho syna J. K., brata vyšetrovaného a podporučíka G. z OOPZ..., aby sa vyjadril,
akým spôsobom overoval, či vyšetrovaný žije a teda môže podať informáciu o spôsobe jeho
komunikácie s vyšetrovaným, prípadne ďalších svedkov, ktorých môže navrhnúť
aj navrhovateľka.
Znalec v znaleckom posudku zodpovedal otázky, ktoré mu súd uložil a to či
vyšetrovaný trpel a či teraz trpí duševnou poruchou a či jeho duševná porucha naďalej
pretrváva. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že v prípade neposkytnutia liečenia
u vyšetrovaného je chorobne paralyzovaná úsudková schopnosť, ktorá mu zamedzuje
adekvátne vykonávať sociálne aktivity, vykonávať právne úkony ako i zabezpečovať si
samoobslužnú starostlivosť. Sám nie je schopný v súčasnosti nastúpiť adekvátnu liečebnú
starostlivosť a ani vykonávať starostlivosť osobnú a toto je možné docieliť iba zastupujúcou
osobou. Pokiaľ mal súd zato, že znalec dostatočne nesplnil a nezodpovedal úlohy, ktoré boli
uložené uznesením súdu zo dňa 19. októbra 2006, bolo možné žiadať doplniť znalecký
posudok a uložil otázky tak, aby znalec dostatočne a nepochybne zodpovedal skutočnosti
dôležité pre rozhodnutie súdu v danej veci a nie je možné bez uvedeného zistenia
konštatovať, že súd nemôže prijať záver ani o pravdivosti ani o nepravdivosti tvrdení
navrhovateľky.
Pokiaľ sa súdu doteraz nepodarilo zabezpečiť účasť vyšetrovaného na pojednávaní
a podľa názoru znalca by nebolo vhodné vyšetrovaného vypočuť, čo však doteraz nebolo
preukázané, bolo potrebné vychádzať aj z písomných vyjadrení vyšetrovaného, ktoré sú
založené v spise a ktorými sa zaoberal aj znalec a z jeho vyjadrenia vyplýva, že písomné
vyjadrenie vyšetrovaného je nápadne odlišné od reality, obsahovo nesleduje kontext veci,
jeho argumentácie mali neadekvátnu obsahovú stránku, boli vyjadrením obsahových
porúch myslenia t. j. v tomto prípade paranoidnou bludnou produkciou a vyskytovali sa
sekvencie iných chorobných zážitkov z minulosti, nakoľko paranoidnou schizofréniou trpí
viac ako 10 rokov.
Záver súdu prvého stupňa nevyplýva z doteraz vykonaného dokazovania a preto bude
potrebné najskôr zistiť skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a až potom bude úlohou
znalca, aby konfrontoval výsledky odborného vyšetrenia s ostatnými výsledkami
vykonaného dokazovania, aby na základe toho súd bezpečne posúdil, do akej miery prejavy
duševnej poruchy vyšetrovaného vyžadujú zbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony.“
Ústavný súd prisvedčil krajskému súdu, aj pokiaľ ide o názor uvedený v odôvodnení
uznesenia sp. zn. 2 Co 267/07 z 13. novembra 2007, ktorým zrušil meritórny rozsudok
okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, podľa ktorého okresný súd dôsledne
nevyužil všetky prostriedky na zabezpečenie účasti syna sťažovateľky na pojednávaniach
v zmysle § 53 OSP, no súčasne poukazuje na to, že vzhľadom na charakter konania
a konkrétne okolnosti daného prípadu (pobyt syna sťažovateľky v zahraničí) je takýto
postup do značnej miery limitovaný.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Ps 10/2004 došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
IV.
Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu,
aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa
nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci, a to aj
s prihliadnutím na to, že namietané konanie nebolo v čase vydania tohto nálezu právoplatne
skončené.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
900 000 Sk z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázala na to, že vo veci sa koná
už takmer štyri roky a jej právna neistota, ale najmä silné obavy o zdravie a život syna
neustále pretrvávajú a silne ju traumatizujú. Ďalej uviedla, že „neustále hľadá spôsoby, ako
legálnym spôsobom dostať svojho syna pred odborníka z psychiatrie a prinútiť ho k liečbe,
nakoľko v súdny systém SR, prostredníctvom ktorého nevie zabezpečiť ochranu zdravia
svojho syna, prestáva veriť“.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen deklarovanie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade neprichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Z hľadiska
argumentácie sťažovateľky je na dosiahnutie ňou sledovaného prvoradého cieľa, ktorý ju
viedol k podaniu sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ústavného súdu postačujúce
konštatovanie porušenie jej práv spolu s príkazom okresnému súdu konať v predmetnej veci
bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátom
Mgr. P. L. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá
bola 632,54 € (19 056 Sk).
Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia
a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“), a to každý úkon po 105,42 € (3 176 Sk), t. j. spolu 210,85 € (6 352 Sk), čo
spolu s režijným paušálom 2 x 6,31 € (190 Sk) (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu
223,46 € (6 732 Sk).
Podanie právneho zástupcu doručené ústavnému súdu 15. januára 2009 nevyhodnotil
ústavný súd vzhľadom na jeho obsah (absencia ústavnoprávneho aspektu) ako podanie
relevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. januára 2009