Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 251/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátom JUDr. Jánom Floriánom Gajniakom, Šafárikovo námestie 2, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. januára

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“). Sťažnosť bola odovzdaná

na poštovú prepravu 22. januára 2018.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 15. marca 2013

na okresnom súde návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru daného

zo strany zamestnávateľa, spoločnosti (ďalej len „žalovaný“),

v skúšobnej dobe, a to k 18. januáru 2013. Podstatou sporu bolo zistiť, kedy došlo

k dojednaniu pracovného pomeru a kedy došlo k podpísaniu pracovnej zmluvy, ktorá bola

uzavretá na dobu určitú s dohodnutým dňom nástupu do práce 12. novembra 2012,

a v súvislosti s tým určiť, či okamžité skončenie pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu

v trojmesačnej skúšobnej dobe danej žalovaným bolo platné.

Podľa tvrdenia sťažovateľa pracovnú zmluvu podpísal až 15. novembra 2012

a z tohto dôvodu nemohla byť platne dohodnutá skúšobná zmluva. Podľa tvrdenia

žalovaného podpísal sťažovateľ pracovnú zmluvu v deň nástupu do práce, a to

12. novembra 2012, a teda skúšobná zmluva bola platne dohodnutá.

Okresný súd rozsudkom č. k. -52 z 23. januára 2014 určil, že okamžité

skončenie pracovného pomeru je neplatné, keďže sťažovateľ podpísal pracovnú zmluvu

15. novembra 2012, teda až po vzniku pracovného pomeru, a preto je pracovná zmluva

v časti dojednania o skúšobnej dobe neplatná.

Na základe podaného odvolania žalovaného Krajský súd v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) uznesením sp. zn. z 31. júla 2014 zrušil napadnutý rozsudok

okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, zdôvodňujúc to tým, že z vykonaného

dokazovania nebolo možné ustáliť, či bola pracovná zmluva podpísaná 12. novembra 2012

alebo až 15. novembra 2012.

3. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

«Krajský súd 31.07.2014 v odvolávacom konaní č.k.3CoPr/5/2014-66 zrušil

ROZSUDOK súdu 1.stupňa a vec vrátil súdu 1.stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie

s tým, že rozhodujúci je ten dátum uzavretia pracovnej zmluvy, ktorý je na orginále

pracovnej zmluvy. Súdu orginál pracovnej zmluvy mal doručiť odporca-zamestnávateľ,

avšak dodnes súdu orginál pracovnej zmluvy zástupca

nedoručil. Nedoručil tento dôkaz, lebo tvrdenie zástupcu zamestnávateľa o tom, že

pracovná zmluva v písomnom vyhotovení bola účastníkmi zmluvy podpisovaná pred

nástupom do práce dňa 12.11.2012 je zavádzaním súdu. Naprotitomu zástupca pracovníka

doručil súdu orginál-druhopis návrhu pracovnej zmluvy, ktorý bol sťažovateľovi predložený

zamestnávateľom štvrtý deň po nástupe sťažovateľa na výkon práce.

Z druhopisu ktorý má v držbe sťažovateľ je zrejmé, že pracovná zmluva medzi

organizáciou a pracovníkom nevznikla ani v deň 15.11.2012, lebo v tento deň v návrhu

zmluvy bolo len razítko organizácie a chýbal podpis štatutára zamestnávateľa, preto

ujednanie skúšobnej doby po začiatku výkonu práce je zo zákona neplatné a aj skončenie

pracovného pomeru v tzv. skúšobnej dobe zo strany organizácie je zo zákona neplatné.

... Listinné dôkazy založené v súdnom spise č.k. svedčia o tom, že

zástupca (advokát) zamestnávateľa zavádza súd. Ďalej na strane žalovaného

zamestnávateľa vznikla zmena: Zamestnávateľ sa zľúčil do firmy

dňom 15.09.2015, čo sťažovateľ už pozná po skúsenostiach

v zamestnaní už predtým u iných firiem SBS-kách, ktoré menili svoj firemný názov, potom

pribrali bezmajetného „spoločníka“, na ktorého v ďalšom kroku previedli firmu, aby výkon

ROZSUDKOV súdov a dlžoby do fondov nemuseli zaplatiť, takto sťažovateľ má už tri

právoplatné ROZSUDKY súdov o dlžobe na mzde a náhrade mzdy s prísl., ktoré

ROZSUDKY sa stali prevodom SBS-kv na nemajetného občana nevykonateľné. Pracovník-

sťažovateľ zaplatil za súdené dlžoby na mzde aj súdne poplatky a dlžoby z pracovného

procesu nemôže ani dať do exekúcie, lebo by len zbytočne platil ďalšie poplatky. Preto

sťažovateľ podal v poradí druhý návrh na konajúci súd o nariadenie predbežného

opatrenia, lebo sťažovateľovi môže len a len predbežné opatrenie zabezpečiť mzdu

a náhradu mzdy s prísl.

... Z uvedených dôvodov len predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie,) na základe

ktorého zamestnávateľ zloží do súdnej úschovy mzdu do času skončenia pracovného sporu

je zárukou, že pracovník dostane mzdu a náhradu mzdy podľa

a ROZSUDKU súdu v jeho pracovnej veci. Krajský súd nariadené predbežné opatrenie

súdom 1. stupňa UZNESENÍM zrušil. Rovnako Krajský súd v Bratislave

na falošné tvrdenia žalovaného zrušil UZNESENÍM sp.zn. -66

1.Stup. ROZSUDOK č.k. v pracovnej veci sťažovateľa a to dňa 31.07.2014

a od toho času Okresný súd Bratislava III. konal len 1x na pojednávaní dňa 31.03.2015

a dôsledne súd nevyžadoval, aby žalovaný doručil súdu orginál pracovnej zmluvy, podľa

stanoviska Krajského súdu v Bratislave vysloveného v UZNESENÍ sp. zn. -66

zo dňa 31.07.2014. ktorým vrátil vec 1. stup. súdu na ďalšie konanie. Súd vo veci v rokoch

2015, 2016, 2017 nekonal sústredene a vznikli v pracovnej veci: č. k.

prieťahy, čo potvrdzuje dnes doručená odpoveď podpredsedníčky Okresného súdu

Bratislava III. zn. Spr.534/ 2017.

Pracovníkovi-sťažovateľovi hrozilo premlčanie jeho pohľadávky náhrady mzdy

z neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany organizácie, preto po porade

s advokátom do 3.rokov dňa 28.05.2015 sťažovateľ podal na Okresnom súde Bratislava III

Rozšírenie návrhu o náhradu mzdy, o čom súd nerozhodol a aj v tejto veci sú prieťahy

v konaní č. na Okresnom súde Bratislava III.

... Sťažovateľovo právo prerokovania veci bez zbytočných prieťahov bolo

porušené, nakoľko od podania žaloby na súd od 15.03.2013 ubehlo 5 rokov a vec je stále

len na 1-stupňovom súde. Súdna ochrana neprávom zbaveného pracovníka práce úplne

zlyhala, pritom sa jedná o pracovný spor, ktorý má veľký význam pre sťažovateľa.»

4. Sťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 odst. 2

a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 odseku 2/ SR

a podľa článku 6 odseku 1/ medzinárodného Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod zn. spisu číslo 14 Cpr/1/2013 a prikazuje Okresnému súdu Bratislava III,

aby v konaní zn. spisu : konal a to bez zbytočných prieťahov.

2. priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume: 19 000.- Eur z titulu majetkovej ujmy a primerané finančné

zadosťučinenie v sume: 9 000.- Eur z titulu nemajetkovej ujmy porušením základných

ľudských práv na prerokovanie veci č.k. bez zbytočných prieťahov a

zaväzuje Okresný súd Bratislava III, aby uvedené priznané sumy vyplatil sťažovateľovi

do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť trovy konania

vo výške 415 Eur s DPHI do 30 dní na účet právneho zástupcu...“

5. Na základe výzvy ústavného súdu sa ešte pred predbežným prerokovaním ústavnej

sťažnosti vyjadril k sťažnosti okresný súd prostredníctvom svojho predsedu, ktorého

stanovisko v prípise sp. zn. Spr. 534/2017, doručenom ústavnému súdu 18. apríla 2018,

obsahovalo podrobný chronologický prehľad procesných úkonov a vyjadrenie, že

v napadnutom konaní nedošlo k takým prieťahom v konaní, ktoré by zakladali

opodstatnenosť ústavnej sťažnosti.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí senátu

bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu uvedené

v .

8. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o neplatnosť výpovede vedenom pod sp. zn. , v ktorom

sťažovateľ vystupuje ako žalobca, došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu

ochranu podľa , základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

10. Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomocí súdu však nesmie byť

vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

III.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

11. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty

(napr. ). Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ).

12. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci

nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , , ,

).

Za iné dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti treba nesporne považovať aj

konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov

v činnosti alebo rozhodovaní dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer

vrátane miery, ktorou sťažovateľ priamo alebo nepriamo k pochybeniam či nedostatkom

vytýkaným z jeho strany dotknutému orgánu verejnej moci svojím konaním prispel, a ich

únosnosť z hľadiska požiadaviek na ochranu práva, ktorého porušenie sa namieta

(, ).

13. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (, ,

, ). Pojem „zbytočné prieťahy“ je pojem autonómny, ktorý

možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti

veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

(napr. , ).

14. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho,

že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch ().

15. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad

a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. , ).

16. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu sa otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle , skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

prípadu najmä podľa týchto troch kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania

a postup súdu (napr. , , ).

17. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že konanie vo veci

sťažovateľa, ktorého predmetom je určenie neplatnosti výpovede (rozviazania pracovného

pomeru), ktoré ku dňu predbežného prerokovania sťažnosti trvá päť rokov a dva mesiace,

podľa názoru ústavného súdu nebolo závislé od zložitosti veci.

18. V rámci hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v napadnutom konaní

z hľadiska druhého kritéria zistil ústavný súd okolnosti signalizujúce výrazný podiel

sťažovateľa ako účastníka konania na predĺžení konania narušením jeho plynulosti.

V prvom rade ide o nedostatok aktívneho prístupu sťažovateľa ako strany

posudzovaného konania v prípade výzvy okresného súdu na predloženie listinných dôkazov

(pracovná zmluva, oznámenie o ukončení pracovného pomeru). Sťažovateľ predložil kópiu

pracovnej zmluvy na základe opätovnej výzvy okresného súdu až 31. októbra 2013

a originál tejto pracovnej zmluvy až na pojednávaní 23. januára 2018.

Na ťarchu sťažovateľa je možne pripočítať odročenie pojednávania nariadeného

na 7. júl 2015, ku ktorému došlo na základe žiadosti právneho zástupcu sťažovateľa,

a odročenie pojednávania nariadeného na 15. október 2015, ku ktorému došlo z dôvodu

sťažovateľom podaného návrhu na zmenu účastníka konania na strane žalovaného

doručeného okresnému súdu deň pred pojednávaním.

Ústavný súd poukazuje aj na okolnosť, že priebeh konania pred okresným súdom bol

viackrát charakterizovaný aj využívaním procesných oprávnení sťažovateľa, akými boli

rozšírenie návrhu o náhradu mzdy, návrh na zmenu žalovaného a návrhy na nariadenie

predbežného opatrenia, ktoré na strane okresného súdu vyvolali povinnosť reagovať

predpísaným spôsobom. Vec sa dvakrát nachádzala na krajskom súde. Podľa právneho

názoru ústavného súdu využitie možností daných sťažovateľovi procesnými predpismi

na uplatňovanie a presadzovanie jeho práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie

priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú

zbytočné prieťahy (m. m. , , ). Zároveň dĺžku

konania, ktorá je dôsledkom úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno

považovať za dôvod na vyslovenie zbytočných prieťahov v prípade, keď súd o procesných

návrhoch sťažovateľa konal a rozhodoval bez zbytočných prieťahov (napr. ,

, ).

19. Tretím kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval, či ne/došlo

k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd zistil, že postup okresného súdu v zásade smeroval k odstráneniu právnej

neistoty sťažovateľa vo veci, v ktorej požiadal o súdnu ochranu. Okresný súd vydal jeden

rozsudok, dve uznesenia o predbežnom opatrení, vykonal štyri pojednávania. V dôsledku

podaných odvolaní bola vec dvakrát na krajskom súde, a to 5 mesiacov a 2 mesiace, teda

obdobie konania vedeného krajským súdom nemožno pričítať na vrub okresnému súdu,

ktorý dĺžku jeho trvania žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť.

Krátkodobejšie obdobie nečinnosti zistil ústavný súd v rozsahu približne piatich

mesiacov v období konania od októbra 2014, keď bola vec vrátená okresnému súdu

na ďalšie konanie, do 20. februára 2015, keď bolo vo veci nariadené pojednávanie.

Okresný súd zostal opäť nečinný, a to zhruba päť mesiacov v období konania od júla

2016, po doručení uznesenia krajského súdu o predbežnom opatrení, do 21. novembra 2016,

keď bolo vo veci nariadené pojednávanie.

Obdobie nečinnosti zodpovedajúce približne deviatim mesiacom zaznamenal

ústavný súd v etape konania od 7. februára 2017, keď okresný súd zrušil najbližší

termín pojednávania z dôvodu dlhodobej pracovnej neschopnosti zákonnej sudkyne,

do 12. decembra 2017, keď bolo vo veci nariadené pojednávanie.

20. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že

ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí

zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. , , ) a že nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr.

, , ). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného

súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň

významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (rovnaké závery ústavný

súd vyslovil taktiež napr. v , alebo ).

21. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že aj keď postup okresného súdu

v napadnutom konaní nebol vždy efektívny, vo všeobecnosti neboli zaznamenané významné

nečinnosti, a preto nebolo možné z hľadiska komplexného posúdenia inkriminovaného

konania považovať postup okresného súdu v ňom za porušenie práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejedanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

22. V prerokúvanej veci považuje ústavný súd za relevantné poukázať aj na postup

sťažovateľa v súvislosti s ochranou jeho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ podal 5. decembra 2017 sťažnosť

na prieťahy v konaní podľa a nasl. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)

predsedovi okresného súdu. V januári 2018, teda bezprostredne po podaní sťažnosti

na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch a ešte pred doručením prípisu

sp. zn. Spr. 534/2017 z 29. decembra 2017, ktorým predseda okresného súdu reagoval

na sťažnosť sťažovateľa, podal sťažovateľ ústavnú sťažnosť.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju predchádzajúcu judikatúru, v ktorej

viackrát uviedol aj to, že ak orgán štátnej správy súdov uzná sťažnosť na prieťahy v konaní

za dôvodnú, nemusí to viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti

podľa ( ) na ďalšie konanie,

pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej judikatúry, považuje za potrebné

poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení s cieľom nápravy

a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou

(napr. , ).

23. S ohľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa

podľa v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu

podľa

24. Podľa (v spojení s ) návrh

na začatie konania musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu

návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáha aj vyslovenia porušenia svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa . V odôvodnení sťažnosti ale

nie sú uvedené žiadne skutkové tvrdenia či právne argumenty, na ktorých by sťažovateľ

zakladal svoj návrh na vyslovenie porušenia tohto práva.

25. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru,

v ktorej opakovane zdôrazňuje, že nedostatok odôvodnenia sťažnosti má významné

procesné dôsledky. Ak sťažnosť neobsahuje opis skutkového stavu, z ktorého sťažovateľ

vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom, a ani právne

argumenty a právne posúdenie predloženého sporu, t. j. kvalifikované odôvodnenie,

tak nespĺňa ani podstatnú náležitosť ustanovenú v ,

čo zakladá dôvod na jej odmietnutie pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí

(m. m. , ).

26. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2

odmietol z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

27. Nad rámec k tomu ústavný súd ešte poznamenáva, že ďalšími námietkami

sťažovateľa uvedenými v sťažnosti sa už bližšie nezaoberal z dôvodu, že údajné namietané

porušenie základného práva podľa ) uvedené v sťažnosti nie je

zdôvodnené a navyše nie je premietnuté ani v petite sťažnosti, ktorým je ústavný súd

viazaný ( ).

28. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa.

29. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že predmetné rozhodnutie

neznamená prekážku rozhodnutej veci v zmysle § 24 písm. a) v spojení s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, takže to nebráni sťažovateľovi obrátiť sa opätovne so sťažnosťou

na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní na okresnom súde dochádzalo

k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2018