Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 889/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júla 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Richardom Kovalčíkom, Rázusova 1, Košice, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 518,76 €

(slovom päťstoosemnásť eur a sedemdesiatšesť centov), ktoré j e Okresný súd Košice II

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Richarda Kovalčíka,

Rázusova 1, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. 18 z 11. decembra 2014 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť , (ďalej

len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ je účastníkom namietaného konania

v procesnom postavení navrhovateľa, v ktorom sa domáha vyslovenia neplatnosti

rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na adrese

Slobody 36 v Košiciach.

Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti okrem iného uviedol:

«Dňa 18.09.2009 sťažovateľ podal porušovateľovi žalobu zo dňa 17.09.2009, ktorou

sa sťažovateľ domáhal náhrady škody...

Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.01.2011, sp. zn.

bol sťažovateľ oslobodený od súdnych poplatkov a v konaní mu bol ustanovený právny

zástupca...

Nakoľko vyššie uvedená žaloba sťažovateľa mala viacero vád, porušovateľ uznesením

zo dňa 18.03.2010, sp. zn. , ktoré bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa

doručené dňa 31.03.2011 vyzval sťažovateľa na odstránenie týchto vád...

Dňa 04.07.2011 sťažovateľ už prostredníctvom svojho právneho zástupcu odstránil

vady návrhu na začatie konania, s tým, že doplnil návrh na začatie konania, resp. podal

návrh na vstup nových účastníkov do konania...

Uznesením zo dňa 10.05.2013, sp. zn. porušovateľ pripustil vstup

nových účastníkov do konania...

Vzhľadom na skutočnosť, že od podania návrhu na začatie konania (18.09.2009),

resp. od jeho doplnenia (04.07.2011) nebolo zo strany porušovateľa nariadené ešte ani

jedno pojednávanie, sťažovateľ dňa 04.07.2013 požiadal porušovateľa o nariadenie termínu

pojednávania...

Na vyššie uvedenú žiadosť sťažovateľa však porušovateľ nijakým spôsobom

nereagoval. Naopak dňa 19.09.2013 porušovateľ vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril, či trvá

na podanej žalobe voči odporkyni v 14. rade, nakoľko táto zomrela. Sťažovateľ vzhľadom na

predmetnú výzvu doručil porušovateľovi dňa 11.10.2013 svoje stanovisko, v ktorom okrem

iného navrhol pripustiť aj zámenu účastníkov konania...

O vyššie uvedenom návrhu sťažovateľa porušovateľ do dnešného dňa nerozhodol. Nič

na tom nezmenila ani sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 23.10.2013... Naopak dňa

02.05.2014 porušovateľ okrem iného opätovne vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril, či trvá na

podanej žalobe voči odporkyni v 14. rade, nakoľko táto zomrela, a to aj napriek tomu,

že sťažovateľ tak už urobil hneď po prvej výzve zo dňa 18.09.2013...

Odhliadnuc od vyššie uvedeného sťažovateľ promptne reagoval na výzvu

porušovateľa a podaním zo dňa 07.05.2014 okrem iného odkázal v celom rozsahu na svoje

podanie zo dňa 09.10.2013...

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje sťažovateľ za potrebné zdôrazniť,

že aj napriek tomu, že od podania návrhu na začatie konania (18.09.2009), resp.

od doplnenia tohto návrhu (04.07.2011) uplynula doba už viac ako päť rokov, resp. viac ako

tri roky, porušovateľ do dnešného dňa stále nielenže nerozhodol vo veci, ale dokonca

nenariadil ani termín prvého pojednávania...

S poukazom na vyššie uvedené má sťažovateľ za to, že postup porušovateľa pri

prejednávaní veci vedenej pod sp. zn. je nutné považovať za neefektívny,

dochádza ním k zjavným, zbytočným a ničím neodôvodneným prieťahom v konaní

a v konečnom dôsledku tak aj k porušeniu zásady zákazu denegatio iustitiae (odopretie

spravodlivosti)...

Sťažovateľ podal v súlade s ust. a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov sťažnosť predsedovi Okresného súdu Košice II

na prieťahy v konaní, ktorá bola konajúcemu súdu doručená dňa 23.10.2013 a požiadal ho

zjednanie nápravy...

Dňa 06.11.2013 bolo sťažovateľovi doručená odpoveď predsedu Okresného súdu

Košice II na sťažnosť na prieťahy, v ktorej okrem iného uviedol: „V určitom časovom

období bola dĺžka konania ovplyvnená i postupom súdu.“ Zároveň predseda Okresného

súdu Košice II sťažovateľa upovedomil, že zákonná sudkyňa bola s jeho sťažnosťou

oboznámená, pričom bola taktiež upozornená na potrebu plynulého konania...

Aj napriek... prísľubu predsedu Okresného súdu Košice II, že bude plynulosť konania

priebežne sledovať, porušovateľ naďalej nekoná plynulo a bez prieťahov, o čom svedčí aj

skutočnosť, že do dnešného dňa ešte stále nebolo nariadené ani prvé pojednávanie,

čo sťažovateľ považuje za pokračovanie porušovania jeho práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov...

Sťažovateľ tak... úplne stratil dôveru, že v prípade akéhokoľvek porušenia práva je tu

garancia nápravy zo strany autority, akou by mal byť súd, že tento bude rozhodovať

v súlade s a zákonmi, a že o jeho právnom nároku bude

rozhodnuté v primeranej lehote tak, aby bola zabezpečená jeho právna istota, čo sa však

v opisovanom prípade vôbec nestalo.»

3. Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní, prikázal okresnému súdu v tejto

veci konať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov konania.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. Adriánom Pažúrom, listom

sp. zn. z 26. januára 2015 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom

k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 9. februára 2015.

4.1 Predseda okresného súdu okrem chronológie úkonov vykonaných v namietanom

konaní vo svojom vyjadrení k veci uviedol:

«Vzhľadom na chronológiu vo veci vykonaných úkonov je nutné zdôrazniť, že dĺžku

predmetného konania výrazne ovplyvnil sám sťažovateľ, ktorý súdu doručil vadný návrh, čo

napokon uznáva aj jeho právny zástupca, keď v ústavnému súdu adresovanej sťažnosti

udáva, že „uvedená žaloba sťažovateľa mala viacero vád,...“ Kvalifikovaný návrh bol

podaný, ako uvádza sám sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, až dňa

4.7.2011, kedy upresnil kvalifikovaným spôsobom žalobný návrh, ale tiež podal návrh

na vstup nových účastníkov do konania. Do uvedenej doby teda nemožno hovoriť

o prieťahoch spôsobených súdom, keďže nebol jasný predmet sporu, ale ani okruh

žalovaných, s ktorými mal súd konať. V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na fakt, že

ani právny zástupca sťažovateľa nedodržal lehotu na odstránenie vád podania, keď

uznesenie mu bolo doručené dňa 31.3.2011, 8.4.2011 požiadal o predĺženie lehoty

na odstránenie vád podania na 30 dní, ale svoje podanie, vyhovujúce predmetnému

uzneseniu, doručil súdu až 4.7.2011, ako to napokon sám uvádza.

Je pravdou, že ďalší úkon vo veci vykonala zákonná sudkyňa až dňa 13.2.2013 (výzva

sťažovateľovi, keďže žiadal o zmenu právneho zástupcu), na základe čoho bola sťažnosť

sťažovateľa zo dňa 23.10.2013 vyhodnotená ako dôvodná, čo bolo sťažovateľovi oznámené

listom zo dňa 31.10.2013.

Dňa 10.5.2013 bolo rozhodnuté o vstupe ďalších účastníkov do konania, pričom je

treba poukázať na vzniknuté prekážky pri doručovaní zásielok niektorým žalovaným a z toho

vyplývajúcu nutnosť zisťovať adresy ich aktuálneho pobytu a doručovať zásielky opakovane i

cestou orgánov polície tak, aby bol upresnený okruh účastníkov a aby boli vytvorené

procesné podmienky pre možnosť vytýčiť termín pojednávania.

Ďalší návrh na zámenu účastníkov konania podal sťažovateľ cestou svojho právneho

zástupcu dňa 11.10.2013, to znamená, ešte ani v tomto období neboli vytvorené objektívne

podmienky pre vytýčenie termínu pojednávania a rozhodnutie veci, keďže nebolo

právoplatne uzavreté, s kým má súd v danej veci vlastne konať.

Navyše je potrebné poukázať na obdobie, keď sa spis nachádzal na odvolacom

Krajskom súde v Košiciach z dôvodu podaného odvolania žalovanými proti uzneseniu,

ktorým bol pripustený ich vstup do predmetného konania. Jedná sa o časový úsek medzi

30.4.2014, kedy spis odvolací súd prevzal a 18.9.2014, kedy bol s rozhodnutím tunajšiemu

súdu vrátený, a to i s prihliadnutím na fakt, že spis bol vrátený s potvrdzujúcim uznesením,

čo preukazuje správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, pričom ale bez rozhodnutia

odvolacieho súdu nebolo možné v konaní na tunajšom súde pokračovať. Obdobie, keď sa

spis nachádzal na odvolacom súde, však okresný súd nemôže žiadnym spôsobom

ovplyvňovať.

Berúc do úvahy všetky uvedené skutočnosti a postup súdu i účastníkov je potrebné

uzavrieť, že za prieťah súdu možno označiť časový úsek od 4.7.2011 do 13.2.2013, pričom sa

jednalo o ojedinelý dlhodobý prieťah.

Ako je vyššie uvedené, prieťahy spôsobil tiež sám sťažovateľ podaním

nekvalifikovaného návrhu, žiadosťou o oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku v spore,

o ktorej bolo nutné rozhodnúť, neoznačením účastníkov konania na strane žalovaných

pri podaní návrhu, ale až takmer dva roky po podaní návrhu, ale tiež problémami

pri doručovaní zásielok označeným žalovaným, pričom sa niektorí na uvedených adresách

nezdržiavali a súd musel zisťovať ich pobyty a opakovane doručovať zásielky tak, aby bolo

možné s týmito účastníkmi konať.

Pri rozhodovaní ústavného súdu preto navrhujem zohľadniť všetky mnou uvádzané

skutočnosti.

Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby ústavný súd konal o veci samej

na ústnom pojednávaní s súhlasím s upustením od neho.»

4.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu predsedu

okresného súdu uviedol:

„Sťažovateľ je toho názoru, že vyjadrenie Okresného súdu Košice II.

sp. zn. zo dňa 26.01.2015 neobsahuje také skutočnosti a argumenty, ktoré

by boli spôsobilé spochybniť oprávnenosť ústavnej sťažnosti. Práve naopak, Okresný súd

Košice II. priznáva, že došlo k prieťahu v čase od 04.07.2011 do 13.02.2013, teda v trvaní

jedného roka a siedmich mesiacov. Treba pritom poukázať na to, že aj v ústavnej sťažnosti

sťažovateľ poukazuje predovšetkým na prieťahy vzniknuté po doručení jeho podania dňa

04.07.2011, pričom okrem nečinnosti poukazuje aj na zjavne nesústredený postup súdu

spočívajúci (okrem iného) napríklad v tom, že ho súd dňa 02.05.2014 vyzval na vyjadrenie,

ktoré sťažovateľ urobil dňa 18.09.2013, teda pred siedmimi mesiacmi.

Vzhľadom na uvedené i na skutočnosti popísané v ústavnej sťažnosti sťažovateľ trvá

na svojej ústavnej sťažnosti a považuje ju za dôvodnú.

Sťažovateľ súčasne oznamuje ústavnému súdu Slovenskej republiky, že súhlasí

s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu súdneho

spisu vzťahujúceho sa na vec sťažovateľa ústavný súd zistil tento priebeh a stav namietaného

konania:

Dňa 18. septembra 2009 sťažovateľ podal okresnému súdu žalobu „o náhradu

škody“. Spolu s podaním žaloby požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov

a o bezplatnú právnu pomoc.

Dňa 19. januára 2010 okresný súd zisťoval prostredníctvom Sociálnej poisťovne,

ústredia Bratislava (ďalej len „Sociálna poisťovňa“), Krajského dopravného inšpektorátu

Košice (ďalej len „dopravný inšpektorát“) a katastra nehnuteľností osobné a majetkové

pomery sťažovateľa. Súčasne vyzval sťažovateľa na preukázanie jeho majetkových pomerov.

Dňa 1. februára 2010 sťažovateľ splnil výzvu okresného súdu z 19. januára 2010.

Dňa 9. februára 2010 Sociálna poisťovňa oznámila výšku starobného dôchodku

sťažovateľa.

Dňa 10. februára 2010 dopravný inšpektorát oznámil, že sťažovateľ nie je vedený ako

držiteľ ani ako vlastník motorového vozidla.

Dňa 18. marca 2010 okresný súd uznesením vyzval sťažovateľa, aby odstránil

nedostatky svojho návrhu v lehote 10 dní.

Dňa 6. apríla 2010 sťažovateľ reagoval na uznesenie okresného súdu z 18. marca

2010.

Dňa 23. septembra 2010 okresný súd uznesením nepriznal sťažovateľovi oslobodenie

od súdnych poplatkov a neustanovil mu zástupcu z radov advokátov.

Dňa 15. októbra 2010 sťažovateľ sa odvolal voči uzneseniu okresného súdu

z 23. septembra 2010.

Dňa 21. októbra 2010 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 31. januára 2011 krajský súd uznesením sp. zn. zmenil uznesenie

okresného súdu z 23. septembra 2010 tak, že priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych

poplatkov a ustanovil mu zástupcu z radov advokátov.

Dňa 2. marca 2011 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 30. marca 2011 okresný súd vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov

návrhu.

Dňa 8. apríla 2011 sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal

o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov návrhu v dodatočnej 30 dňovej lehote.

Dňa 4. júla 2011 sťažovateľ prostredníctvom advokáta doplnil návrh na začatie

konania a doručil návrh na pristúpenie ďalších účastníkov do konania.

Dňa 9. augusta 2011 okresný súd urgoval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov

návrhu v lehote 7 dní.

Dňa 17. augusta 2011 sťažovateľ oznámil, že podanie, ktoré súd urguje, bolo súdu

doručené 4. júla 2011.

Dňa 18. januára 2013 sťažovateľ požiadal „o zmenu právneho zastúpenia vo veci“.

Dňa 13. februára 2013 okresný súd vyzval sťažovateľa na oznámenie, či bolo

ukončené pôvodné právne zastúpenie.

Dňa 28. februára 2013 sťažovateľ oznámil, že jeho pôvodné právne zastúpenie nebolo

ukončené.

Dňa 10. mája 2013 okresný súd uznesením pripustil, aby do konania na strane

odporcu pristúpili odporcovia v 2. až 31. rade.

Dňa 4. júla 2013 sťažovateľ požiadal okresný súd o nariadenie termínu pojednávania.

Dňa 23. júla 2013 okresný súd lustroval prostredníctvom polície, evidencie

obyvateľov a Ústrednej evidencie väzňov pobyt 5 odporcov.

Dňa 26. júla 2013 odporkyňa v 10. rade podala odvolanie proti uzneseniu okresného

súdu o pristúpení ďalších účastníkov do konania z 10. mája 2013.

Dňa 30. júla 2013 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Košice (ďalej len „OR PZ

Košice“) oznámilo adresu pobytu 5 odporcov.

Dňa 31. júla 2013 okresný súd zisťoval prostredníctvom evidencie obyvateľov pobyt

odporcu v 6. rade.

Dňa 2. a 8. augusta 2013 boli okresnému súdu doručené výsledky lustrácií

z Ústrednej evidencie väzňov a z OR PZ Košice.

Dňa 14. augusta 2013 odporca v 9. rade podal odvolanie proti uzneseniu okresného

súdu o pristúpení ďalších účastníkov do konania z 10. mája 2013.

Dňa 17. septembra 2013 okresný súd uznesením ustanovil opatrovníka odporcovi

v 6. rade.

Dňa 18. septembra 2013 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či trvá

na podanej žalobe voči odporkyni v 14. rade, ktorá zomrela 17. marca 2012 a vo vzťahu

ku ktorej bolo dedičské konanie právoplatne skončené pre nemajetnosť. Súčasne opätovne

lustroval pobyt odporcov v 11. a 20. rade.

Dňa 26. septembra 2013 okresný súd dostal výsledok lustrácií z OR PZ Košice

a z Ústrednej evidencie väzňov.

Dňa 27. septembra 2013 sťažovateľ doplnil návrh na začatie konania.

Dňa 11. októbra 2013 sťažovateľ doručil návrh na pripustenie zámeny účastníkov

konania z dôvodu zmeny vlastníkov bytov. Súčasne reagoval na výzvu okresného súdu

z 18. septembra 2013.

Dňa 22. októbra 2013 sťažovateľ doplnil návrh na začatie konania.

Dňa 6. decembra 2013 sťažovateľ doručil podanie, ktoré okresný súd posúdil ako

nový návrh na začatie konania (o zrušenie ďalších uznesení schôdze vlastníkov bytov).

Dňa 23. decembra 2013 odporca v 2. rade (mesto Košice) požiadal o doručenie

žaloby spolu s prílohami.

Dňa 15. januára 2014 okresný súd vyzval odporcov v 9. a 10. rade, aby doručili svoje

odvolanie v potrebnom počte rovnopisov.

Dňa 19. februára 2014 okresný súd doručoval odporcom návrh na začatie konania

spolu s jeho doplneniami.

Dňa 24. marca 2014 okresný súd zisťoval pobyt odporkyne v 24. rade a spisovú

značku dedičského konania vedeného po nebohom odporcovi v 19. rade. Zároveň

prostredníctvom polície doručoval zásielky 3 odporcom.

Dňa 1. apríla 2014 bol okresnému súdu doručený výsledok lustrácií.

Dňa 30. apríla 2014 okresný súd opäť vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či trvá

na podanej žalobe vo vzťahu k nebohým odporcom v 14. a 19. rade. Okresný súd zároveň

predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaniach odporcov v 9. a 10. rade proti

uzneseniu okresného súdu z 10. mája 2013.

Dňa 9. mája 2014 sťažovateľ doručil podanie, ktorým spresnil okruh účastníkov

konania na strane odporcu z dôvodu zmeny vlastníkov bytov, ako aj z dôvodu úmrtia

odporcov.

Dňa 2. septembra 2014 sa odporca v 2. rade vyjadril k návrhu na začatie konania.

Dňa 16. septembra 2014 krajský súd uznesením sp. zn. potvrdil

uznesenie okresného súdu z 10. mája 2013.

Dňa 18. septembra 2014 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 19. septembra 2014 okresný súd doručoval rozhodnutie odvolacieho súdu

účastníkom konania.

Dňa 2. februára 2015 okresný súd uznesením vyhovel návrhu sťažovateľa na zmenu

okruhu účastníkov konania na strane odporcu.

V období od 29. októbra 2014 do 25. novembra 2014 sa spis nachádzal na ústavnom

súde.

Dňa 30. marca 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

pre účel spresnenia okruhu účastníkov konania na strane odporcu.

Dňa 24. apríla 2015 okresný súd uznesením nepripustil zmenu návrhu na začatie

konania.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel

možno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím (mutatis mutandis ,

, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj

na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj

v danom prípade.

1. Pri posúdení veci podľa prvého kritéria ústavný súd konštatuje, že predmetom

namietaného konania je rozhodovanie o určení neplatnosti rozhodnutí schôdze vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Keďže obdobné spory tvoria štandardnú

súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, ústavný súd nepovažuje posudzovanú vec

z právneho hľadiska za zložitú. Napokon okresný súd aj napriek takmer 6 rokov trvajúcemu

konaniu dosiaľ nepristúpil k meritórnemu prerokovaniu sporu, vec zatiaľ právne

neposudzoval a vo veci nebolo vydané jediné meritórne rozhodnutie.

Na druhej strane však možno konštatovať, že posudzované konanie vykazuje istý

stupeň skutkovej zložitosti, na ktorú poukázal aj predseda okresného súdu vo vyjadrení

k sťažnosti, ktorá je daná nielen počtom účastníkov konania na strane odporcu, ale súvisí aj

s potrebou ustálenia okruhu účastníkov v súvislosti s úmrtím niektorých z nich, v dôsledku

čoho musel okresný súd prihliadať na priebeh dedičských konaní, zisťovať adresy pobytu

odporcov, nadviazať komunikáciu s dedičmi a pod. Aj napriek konštatovanej skutkovej

zložitosti veci, ktorá má istý podiel na doterajšej dĺžke namietaného konania, táto sama

osebe nemôže byť akceptovaná ako dôvod ospravedlňujúci zdĺhavý priebeh posudzovaného

konania.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd dospel k záveru, že správanie sťažovateľa čiastočne

prispelo k doterajšej dĺžke konania, na čo poukázal aj okresný súd.

Ústavný súd predovšetkým pripomína, že predpokladom plynulého postupu

všeobecného súdu v konaní je predovšetkým podanie perfektného návrhu. Treba poukázať

predovšetkým na to, a vyplýva to i z chronológie úkonov vykonaných v namietanom

konaní, že k predĺženiu konania prispel samotný sťažovateľ podaním nekvalifikovaného

návrhu, nedostatky ktorého odstránil až potom, čo mu bol krajským súdom ustanovený

zástupca z radov advokátov.

V tejto súvislosti už ústavný súd konštatoval, že požiadavka na konanie bez

zbytočných prieťahov v konaní v zmysle a rovnako na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru môže mať svoju plnú

relevanciu len pri takom návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa všetky zákonom predpísané

obsahové a formálne náležitosti (napr. , ).

Ústavný súd v súvislosti so správaním sťažovateľa poukazuje aj na okolnosť (na ktorú

poukázal vo svojom vyjadrení k sťažnosti aj predseda okresného súdu), že priebeh konania

pred okresným súdom bol viackrát charakterizovaný využitím procesných dispozičných

oprávnení sťažovateľa, ktoré na strane okresného súdu vyvolali povinnosť reagovať

predpísaným spôsobom na tieto procesné návrhy. Išlo o návrh na oslobodenie od súdnych

poplatkov a na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci; návrhy na zmenu, resp. doplnenie

žaloby (z 27. septembra 2013, z 22. októbra 2013, zo 6. decembra 2013), návrhy na

pristúpenie ďalších účastníkov do konania (zo 4. júla 2011, z 11. októbra 2013, z 9. mája

2014), žiadosť „o zmenu právneho zastúpenia...“.

Podľa právneho názoru ústavného súdu využitie možností daných sťažovateľovi

procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie jeho práv v súdnom konaní môže

síce spôsobiť predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup,

ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (m. m. ). Zároveň dĺžku konania, ktorá

je dôsledkom úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvod

na vyslovenie zbytočných prieťahov v prípade, keď súd o procesných návrhoch sťažovateľa

konal a rozhodoval bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Na ťarchu sťažovateľa z pohľadu zbytočných prieťahov v napadnutom konaní možno

pripísať aj skutočnosť, že sťažovateľ (resp. jeho právny zástupca) nedodržal lehotu

na odstránenie nedostatkov návrhu, keď na výzvu okresného súdu doručenú mu 31. marca

2011 reagoval jeho právny zástupca 8. apríla 2011 žiadosťou o predĺženie lehoty o 30 dní,

pričom svoje podanie doručil okresnému súdu až 4. júla 2011.

Uvedené skutočnosti nepochybne mali dopad na celkovú dĺžku trvania konania,

na čo ústavný súd musel pri posudzovaní veci prihliadnuť. Napriek uvedeným

skutočnostiam v danom prípade podiel sťažovateľa na vzniknutých prieťahoch podľa názoru

ústavného súdu neospravedlňuje neúmerne dlho trvajúce konanie okresného súdu a celkové

správanie sťažovateľa nemožno kvalifikovať ako postup, výlučne v dôsledku ktorého došlo

k zbytočným prieťahom (napr. ).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v namietanom konaní,

pričom vychádzal najmä z obsahu predloženého spisu okresného súdu. Poukazujúc

na chronologický prehľad doterajšieho priebehu namietaného konania, ústavný súd

konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci krátkodobo nečinný v období

od 18. septembra 2009 do 19. januára 2010 (4 mesiace) a v období od 6. apríla 2010

do 23. septembra 2010 (5 a pol mesiaca) a dlhodobo absolútne nečinný v období od 4. júla

2011 do 13. februára 2013 (19 mesiacov). Celkovo bol teda okresný súd v napadnutom

konaní nečinný 28,5 mesiaca, teda takmer 2 a pol roka. Uvedené obdobia nečinnosti

okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy

v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné.

Okrem uvedenej nečinnosti ústavný súd zistil v postupe okresného súdu aj

neefektívnu a nesústredenú činnosť, ktorá tiež môže zapríčiniť porušenie zaručeného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. , ) a

na ktorú poukázal aj právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu

okresného súdu. Nesústredený postup okresného súdu spočíval predovšetkým

v opakovaných výzvach, keď 30. apríla 2014 vyzval sťažovateľa na oznámenie skutočností,

ktoré sťažovateľ oznámil 11. októbra 2013 na základe výzvy okresného súdu

z 18. septembra 2013. Obdobne okresný súd 9. augusta 2011 urgoval sťažovateľa

na odstránenie nedostatkov návrhu, pričom sťažovateľ tieto nedostatky odstránil podaním

doručeným okresnému súdu 4. júla 2011.

Vzhľadom na uvedenú nečinnosť, ako aj neefektívnu, resp. nesústredenú činnosť

okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v namietanom konaní došlo k prieťahom, ktoré

neboli spôsobené len skutkovou zložitosťou veci, resp. správaním sťažovateľa, ale najmä

v dôsledku postupu okresného súdu. Predmetná vec sa aj po takmer 6 rokoch stále nachádza

na súde prvého stupňa bez jediného meritórneho rozhodnutia (aj keď vec bola opakovane aj

na krajskom súde z dôvodu rozhodovania o opravných prostriedkoch, čo nemožno pripočítať

na ťarchu okresného súdu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je

uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať

v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €,

„nakoľko bola dôvera sťažovateľa v právnu istotu závažným spôsobom narušená,

sťažovateľovi tak vznikla morálna ujma spočívajúca v pocitoch nedôvery v súdny systém

a jeho účinnosť“. Sťažovateľ považuje uvedenú sumu „za primeranú vzhľadom na dĺžku

prieťahov v konaní“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä na dĺžku namietaného konania bez meritórneho

rozhodnutia, ale aj s prihliadnutím na skutkovú zložitosť veci a čiastočný podiel sťažovateľa

na vzniknutých prieťahoch považuje za primerané v sume 2 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. Richardom

Kovalčíkom a ktoré si sťažovateľ uplatnil v sume 518,76 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (prevzatie

a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 (stanovisko

k vyjadreniu okresného súdu z 9. februára 2015) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a

ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí

odmena v sume dvakrát po 134 €, teda 268 €, a dvakrát režijný paušál (§ 16 ods. 3

vyhlášky) po 8,04 €, teda 16,08 €, a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena v

sume 139,83 € a režijný paušál 8,39 €, preto odmena advokáta predstavuje sumu 432,30 €.

Uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy

právneho zastúpenia vrátane započítania DPH boli priznané v sťažovateľom požadovanej

sume 518,76 €.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa

( v spojení s ) podľa

bodu 4 výroku rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júla 2015