Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 518/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava

Duditša (sudca spravodajca) o prijatej ústavnej sťažnosti

, zastúpeného advokátom JUDr. Richardom Kovalčíkom,

Rázusova 1, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 22. mája 2018 takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. v období

po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 22. mája 2018 p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania

v sume 450,23 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťtri centov) na účet advokáta

JUDr. Richarda Kovalčíka, Rázusova 1, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. augusta

2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie okresného súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom napadnutého

konania okresného súdu v procesnom postavení žalobcu, v ktorom sa domáha vyslovenia

neplatnosti rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome

na adrese .

3. Sťažovateľ poukázal v ústavnej sťažnosti na nález ústavného súdu sp. zn.

z 21. júla 2015 (ďalej len „prvý nález ústavného súdu“) a na nález

ústavného súdu sp. zn. z 22. mája 2018 (ďalej len „druhý nález ústavného

súdu“), ktorými ústavný súd skôr vyslovil porušenie jeho práv uvedených v bode 1

postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

4. Sťažovateľ ďalej uviedol, že pojednávanie, ktoré bolo nariadené na 21. október

2019, bolo odročené z dôvodu rozhodnutia o zmene strán sporu. Podľa sťažovateľa okresný

súd odvtedy nenariadil nový termín pojednávania, nerozhodol o zmene strán sporu a ani

nevykonal iný úkon, o ktorom by sťažovateľ mal vedomosť. Sťažovateľ tiež konštatoval,

že od začatia napadnutého konania (18. septembra 2009) okresný súd nielenže nerozhodol

vo veci samej, ale ani sa neuskutočnilo ani jedno pojednávanie.

5. Sťažovateľ sa preto domnieva, že „aj napriek... dvom nálezom Ústavného súdu

Slovenskej republiky, ktoré jednoznačne konštatovali, že nečinnosťou porušovateľa

dochádza k prieťahom v konaní, prieťahy v konaní naďalej trvajú a vec nie je do dnešného

dňa právoplatne ukončená, a to aj napriek tomu, že od vydania druhého nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky uplynuli už viac ako 2 roky.“.

6. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález,

ktorým vysloví porušenie jeho v bode 1 uvedených práv postupom okresného súdu

v napadnutom konaní a prikáže okresnému súdu konať v napadnutom konaní

bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ tiež žiada o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 8 000 € a o náhradu trov konania.

II.

Procesný postup ústavného súdu,

vyjadrenie odporcu k ústavnej sťažnosti a replika sťažovateľa

7. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval podľa § 56 ods. 1

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých (ďalej len „“)

a uznesením č. k. -15 z 22. októbra 2020 ju podľa § 56 ods. 5 zákona

o ústavnom súde prijal na ďalšie konanie v prípade namietaného porušenia v bode 1

označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní v období

po právoplatnosti druhého nálezu ústavného súdu. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa postupu

okresného súdu v napadnutom konaní v období do právoplatnosti druhého nálezu ústavného

súdu bola ústavná sťažnosť sťažovateľa odmietnutá ako neprípustná dôvodu prekážky res

iudicata podľa v spojení s

, pretože o namietanom porušení v bode 1 označených práv

sťažovateľa ústavný súd už rozhodol nálezmi uvedenými v bode 3.

8. Na základe výzvy ústavného súdu sa k priebehu napadnutého konania vyjadril

predseda okresného súdu podaním sp. zn. z 2. novembra 2020.

Vo vyjadrení, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 10. novembra 2020, predseda okresného

súdu uviedol:

„Nález ústavného súdu v predmetnom konaní bol doručený dňa 2.7.2018. Následne

sťažovateľ cestou svojho právneho zástupcu po výzve súdu v septembri 2018 požiadal

o pristúpenie ďalších osôb do konania, čomu súd vyhovel uznesením zo dňa 7.11.2018,

ktoré ale nadobudlo právoplatnosť až 3.4.2019. V auguste 2019 určila zákonná sudkyňa

termín pojednávania na deň 21.10.2019, o odročenie ktorého požiadal samotný právny

zástupca sťažovateľa písomným podaním zo dňa 16.10.2019 a zároveň doručil návrh na

zmenu strany sporu na strane žalovaných. Súd jeho žiadosť akceptoval a o navrhovanej

zmene rozhodol uznesením zo dňa 4.12.2019. Okrem opakovaného doručovania

predmetného uznesenia vo veci nebol vykonaný od uvedeného termínu žiaden úkon.

Vzhľadom na vyššie uvedené je nutné pripustiť, že napriek vytýčenému pojednávaniu (ktoré

bolo odročené na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa) je postup súdu po náleze

ústavného súdu možné označiť za neefektívny a nesústredený, majúci za následok

neprimeranú dĺžku konania.“

9. Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku z 24. novembra 2020, ktorým reagoval

na vyjadrenie predsedu okresného súdu, uviedol okrem iného, že „Okresný súd Košice II

vo svojom vyjadrení priznáva, že k prieťahom v konaní naďalej dochádza a že ústavná

sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.

... sťažovateľ požiadal o odročenie ústneho pojednávania výlučne len z toho dôvodu,

že nakoľko došlo pred pojednávaním k právnym skutočnostiam, ktoré zakladali prevod

vlastníckeho práva k viacerým bytom v bytovom dome... bolo nevyhnutné vzhľadom na

procesnú stránku veci upraviť okruh žalovaných tak, aby v konaní mohli realizovať

procesné práva a povinnosti aktuálni žalovaní. Nakoľko bolo potrebné, aby Okresný súd

Košice II do termínu nariadeného pojednávania nielen rozhodol o zmene strán sporu

(žalovaných), ale taktiež novým žalovaným doručil žalobu, ako aj upovedomenie o termíne

pojednávania (t.j. neodňal im právo na spravodlivý proces), čo objektívne nebolo možné,

sťažovateľ si dovolil Okresnému súdu Košice II v záujme hospodárnosti konania navrhnúť

odročenie pojednávania.

... návrh sťažovateľa na odročenie ústneho pojednávania nie je možné považovať za

konanie sťažovateľa, v dôsledku ktorého v konaní pretrvávajú prieťahy v konaní. Naopak,

vyššie uvedený návrh sťažovateľa mal prispieť len k tomu, aby bola zachovaná

hospodárnosť konania, keďže pojednávanie nariadené na deň 21.10.2019 by sa buď (i)

nemohlo objektívne vôbec uskutočniť (nakoľko by súd nestihol rozhodnúť o zmene strán

sporu a tieto včas oboznámiť s termínom pojednávania) alebo by sa (ii) muselo opakovať

(za účelom zachovania práva nových strán sporu na spravodlivý proces, t.j. možnosť

realizácie procesných práv a povinností).“.

10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia

práv označených v bode 1.

III.

Chronológia úkonov v napadnutom konaní okresného súdu vykonaných v období

po právoplatnosti druhého nálezu ústavného súdu

11. Ústavný súd z ústavnej sťažnosti, jej príloh, vyjadrení účastníkov konania

a zo súdneho spisu okresného súdu, ktorý bol vyžiadaný, zistil tento priebeh napadnutého

konania okresného súdu v období po právoplatnosti druhého nálezu ústavného súdu:

- 14. júna 2018 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na zmenu strany

sporu na strane žalovaných z dôvodu zmeny vlastníkov bytov;

- 5. septembra 2018 bola odoslaná výzva sťažovateľovi na doplnenie návrhu

na zmenu subjektu na strane žalovaných;

- 17. septembra 2018 bola okresnému súdu doručená odpoveď sťažovateľa na výzvu;

- 7. novembra 2018 bolo vydané ďalšie uznesenie o zmene strán sporu na strane

žalovaných a pristúpenie ďalších žalovaných v 36. a 37. rade;

- 24. októbra 2018 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako

„tretia námietka zaujatosti vo veci“;

- v decembri 2018 bolo zisťované doručovanie uznesenia zo 7. novembra 2018

procesným stranám so zistením, že 2 zásielky sa vrátili s poznámkou adresát neznámy a 2

zásielky ako neprevzaté v odbernej lehote;

- vo februári 2019 bol zisťovaný aktuálny pobyt adresátov, ktorým zásielky neboli

doručené;

- 3. augusta 2019 bol nariadený termín pojednávania na 21. október 2019;

- 16. októbra 2019 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na zmenu strany

sporu a žiadosť o odročenie pojednávania, ktorá bola akceptovaná zákonnou sudkyňou;

- 4. decembra 2019 bolo uznesením rozhodnuté o procesnom návrhu sťažovateľa

zo 16. októbra 2019;

- 6. augusta 2020 bol daný pokyn na doručenie uznesenia zo 4. decembra 2019

žalovanému v 34. rade, keďže zo súdneho spisu bolo zistené, že omylom došlo

k doručovaniu inej sporovej strane opakovane.

IV.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva

12. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

14. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v osvojil judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , , ) a ich prípadné porušenie

možno preskúmavať spoločne.

15. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním

veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu

právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom

predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným

rozhodnutím súdu (, ).

16. Základnou povinnosťou všeobecného súdu je preto zabezpečiť taký procesný

postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty účastníkov konania.

Táto povinnosť všeobecného súdu aktuálne vyplýva z čl. 17 základných princípov zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného

zaťažovania strán sporu a iných osôb.

16.1 Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že jednou zo základných povinností sudcu

je vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať plynulo

bez zbytočných prieťahov ( o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , ).

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

18. Pokiaľ ide o kritérium faktickej a právnej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,

že predmet napadnutého konania okresného súdu (rozhodovanie o určení neplatnosti

rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome) tvorí

štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a podľa názoru ústavného súdu

táto vec nie je právne zložitá. Napokon ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení

nepoukázal na právnu zložitosť tejto veci. Pokiaľ však ide o faktickú (skutkovú) zložitosť

veci, možno podľa názoru ústavného súdu považovať vec po skutkovej stránke

za zložitejšiu, čo je spôsobené vysokým počtom osôb žalovaných sťažovateľom, ktorých je

momentálne 37 a ktoré zároveň nemajú spoločného zástupcu. Z dôvodu zmien vlastníkov

bytov v období po právoplatnosti druhého nálezu ústavného súdu okresný súd už dvakrát

rozhodoval o zmene strán sporu na strane žalovaných, z čoho vyplývajú aj problémy

s doručovaním zásielok vysokému počtu žalovaných (napr. viacnásobné doručovanie

zásielky tomu istému žalovanému, resp. nedoručenie zásielky niektorým žalovaným

a následné zisťovanie adresy ich pobytu). Aj napriek konštatovanej skutkovej zložitosti

veci, ktorá má podiel na doterajšej dĺžke napadnutého konania okresného súdu, táto sama

osebe nemôže žiadnym spôsobom ospravedlniť doterajšiu dĺžku rozhodovania okresného

súdu vo veci samej, ktorá nie je právoplatne skončená ani po viac ako 11 rokoch od podania

žaloby sťažovateľom.

19. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva podľa a práva podľa dohovoru. Ústavný súd nezistil

skutočnosti, ktoré by v období po právoplatnosti druhého nálezu ústavného súdu

signalizovali nevykonanie okresným súdom alebo zákonom určených procesných úkonov

či neposkytnutie potrebnej súčinnosti zo strany sťažovateľa ako žalobcu v napadnutom

konaní okresného súdu. Zároveň predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nenamietal

správanie sťažovateľa, ktoré by malo za následok predĺženie napadnutého konania. Ústavný

súd však pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej využitie možností daných

účastníkom konania zákonom (v tejto veci návrh na zmenu strany sporu na strane

žalovaných a následné odročenie pojednávania z dôvodu hospodárnosti napadnutého

konania) spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako

postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. ). Využitím svojich práv

teda sťažovateľ neprispel svojím správaním k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní

okresného súdu, avšak musel si byť vedomý toho, že tým prirodzene dochádza k oddialeniu

právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Ústavný súd na túto skutočnosť prihliadol

pri určení výšky finančného zadosťučinenia sťažovateľovi.

20. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu v bode 1 uvedených práv sťažovateľa, bol postup okresného súdu. Pri skúmaní

skutočnosti, či v dôsledku ich postupu došlo k porušeniu v bode 1 označených práv, ústavný

súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu všeobecných súdov

nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (, ).

21. Ústavný súd v prvom rade zdôrazňuje, že už dvakrát rozhodol (bod 3),

že postupom okresného súdu v tom istom napadnutom konaní došlo k porušeniu základného

práva (toho istého) žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru.

Zároveň ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v tom istom napadnutom konaní konal

bez zbytočných prieťahov. Aj napriek tomu napadnuté konanie okresného súdu nie je

právoplatne skončené ani po viac ako 11 rokoch.

22. Ústavný súd konštatuje, že v období od právoplatnosti druhého nálezu ústavného

súdu okresný súd rozhodol 7. novembra 2018 o zmene strán sporu na strane žalovaných.

Následne vykonával iba úkony súvisiace s doručovaním uznesenia, a to až do 3. augusta

2019, keď nariadil termín pojednávania na 21. október 2019. V období od 7. novembra

2018 do 3. augusta 2019 tak okresný súd nevykonal žiaden úkon smerujúci k rozhodnutiu

vo veci. Po odročení pojednávania okresný súd rozhodol uznesením zo 4. decembra 2019

o procesnom návrhu sťažovateľa a následne v roku 2020 vykonal iba úkony súvisiace s jeho

doručením. Ústavný súd nemohol nevziať do úvahy aj okolnosť pandémie vírusu COVID-

19 a s ňou spojených obmedzení, ktoré sa významne dotkli aj výkonu súdnictva. Konkrétne

sa to týka aj možnosti vykonania súdnych pojednávaní, čo nemožno pripísať na ťarchu

okresného súdu. V napadnutom konaní okresného súdu bude pravdepodobne počas trvania

opatrení Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v rámci ochrany pred COVID-19

aj naďalej sťažená možnosť uskutočniť pojednávanie z dôvodu vysokého počtu žalovaných,

ktorých prítomnosť na pojednávaní sa predpokladá. Ani to ale nezbavuje súd povinnosti

pokúsiť sa využiť efektívne všetky dostupné procesné prostriedky na ukončenie konania

v prvej inštancii meritórnym rozhodnutím.

23. Ústavný súd tiež poukazuje na skutočnosť, že predseda okresného súdu

vo svojom vyjadrení sám označil postup okresného súdu v období po právoplatnosti

druhého nálezu ústavného súdu za neefektívny a nesústredený. Ústavný súd pripomína

svoju stabilizovanú judikatúru, v zmysle ktorej k porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru

a základného práva podľa môže dôjsť nielen neodôvodnenou

nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou,

teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov

konania v primeranom čase (m. m. napr. , , ).

24. Okresný súd v napadnutom konaní teda nezvolil taký procesný postup, ktorý by

smeroval k rýchlemu rozhodnutiu vo veci samej, a tým aj k rýchlemu odstráneniu právnej

neistoty, v ktorej sa sťažovateľ stále nachádza. Iba rýchla ochrana subjektívnych práv môže

byť dostatočne spravodlivá a účinná, šetriaca náklady nielen účastníkov konania, ale aj

samotného súdu a pôsobí aj preventívno-výchovne či stabilizujúco a dôveryhodne

na ostatných občanov.

VI.

Záver

K bodu 1 výrokovej časti nálezu

25. Na základe už uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

dohovoru.

K bodu 2 výrokovej časti nálezu

26. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie [obdobne ].

27. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Podľa ak ten, komu bolo uložené zaplatiť

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote ustanovenej v odseku 1 priznané finančné

zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané

ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

28. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume

8 000 € z dôvodu, že „od podania návrhu na začatie konania uplynula doba takmer 11

rokov a do dnešného dňa sa neuskutočnilo ešte ani jedno riadne pojednávanie, a to aj

napriek tomu, že Ústavný súd Slovenskej republiky už prieťahy v konaní opätovne

konštatoval. Sťažovateľ má za to, že v súčasnom stave asi len finančné zadosťučinenie

vo vyššej výške môže porušovateľa prinútiť k tomu, aby vo veci konal riadne a bez

prieťahov, resp. aby rešpektoval rozhodnutia... Ústavného súdu Slovenskej republiky

a neignoroval ich tak, ako to dlhodobo robí.“.

29. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia.

30. Pri rozhodovaní o výške finančného zadosťučinenia musel ústavný súd zohľadniť

konkrétne okolnosti posudzovanej veci v dvoch rovinách. V prvej z nich zohľadnil dĺžku

napadnutého konania iba v období po právoplatnosti druhého nálezu ústavného súdu

v kontexte s celkovou dĺžkou napadnutého konania, súčasne aj predmet konania a jeho

význam pre sťažovateľa. V druhej rovine nemohol ignorovať skutočnosť, že už dvakrát v tej

istej veci rozhodol o porušení tých istých práv sťažovateľa, čo zvyšuje intenzitu

pokračujúceho porušovania dotknutých práv. Ústavný súd tak dospel k záveru, že v danom

prípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie

finančného zadosťučinenia v sume 1 500 €.

31. Ústavný súd preto nevyhovel časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal

priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu, a preto v tejto časti

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.

K bodu 3 výrokovej časti nálezu

32. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

33. Pri výpočte trov právneho konania ústavný súd vychádzal z ustanovení vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“).

34. Ústavný súd uvádza, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

služby vykonaný v roku 2020 zodpovedá sume 177 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11

ods. 3 vyhlášky, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za prvý polrok 2019, ktorá bola vo výške 1 062 €). Sadzba za náhradu hotových

výdavkov (režijný paušál) za každý priznaný úkon právnej služby vykonaný v roku 2020 je

v sume 10,62 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky).

35. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania pred ústavným súdom

v celkovej sume 450,23 € vrátane dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (ústavný súd

považuje za preukázané, že právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH)], a to za 2 úkony

právnej pomoci vykonané v roku 2020 zvýšené o 20 % DPH, t. j. prevzatie a príprava

zastúpenia vrátane prvej porady s klientom [§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky] a podanie

ústavnej sťažnosti [§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky], a dvakrát paušálnu náhradu hotových

výdavkov v roku 2020 zvýšenú o 20 % DPH.

36. Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi odmenu a režijný paušál za podanie

z 24. novembra 2020 (vyjadrenie sa k vyjadreniu predsedu okresného súdu k ústavnej

sťažnosti sťažovateľa). Túto skutočnosť ústavný súd odôvodňuje tým, že sťažovateľ síce

v tomto podaní reagoval na vyjadrenie predsedu okresného súdu, ale sťažovateľom uvedené

skutočnosti nemali vplyv na rozhodnutie ústavného súdu vo veci samej. Z uvedených

dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto

nálezu.

37. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnemu

zástupcovi sťažovateľa ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

38. Sťažovateľ zároveň žiadal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať

v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Tomuto návrhu ústavný súd nevyhovel,

pretože táto povinnosť už bola okresnému súdu uložená prvým nálezom ústavného súdu

(bod 4 výroku tohto nálezu).

VII.

39. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu