Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 365/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej

Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s. r. o., Kadnárova 83, Bratislava, v mene ktorej

koná advokát JUDr. Ivan Syrový, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. februára

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 1. októbra 2009

na okresnom súde určovaciu žalobu proti odporcovi , ktorou sa domáhala

určenia povinnosti ukončiť všetky zmluvy zabezpečujúce prevádzku bytového domu.

Sťažovateľka v sťažnosti poukázala na viacero prieťahov v napadnutom konaní.

Podľa jej tvrdenia bola okresným súdom viackrát vyzvaná na opravu žaloby, pričom aj tieto

jednoduché výzvy trvali okresnému súdu neprimerane dlho.

Zbytočný prieťah v konaní vznikol pričinením okresného súdu aj tým, že na základe

žiadosti sťažovateľky jej okresný súd nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Až

na základe ňou podaného odvolania vo veci rozhodol odvolací súd, ktorý jej požadované

oslobodenie priznal.

Ďalej sťažovateľka poukazuje na zbytočný prieťah aj v súvislosti s pojednávaním,

ktoré bolo nariadené až na 14. október 2013 a na ktorom sa namiesto dokazovania riešilo

iba odstraňovanie vád podanej žaloby.

Prieťah v konaní trvajúci až 19 mesiacov spôsobil podľa tvrdenia sťažovateľky

okresný súd aj v období od decembra 2013 do júla 2015, a to tým, že nesprávne rozhodol

vo veci uznesením z 3. marca 2014, ktorým žalobu odmietol. Až na základe podaného

odvolania odvolací súd toto rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil na nové konanie.

3. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného ďalej uviedla:

„Sťažovateľka priebežne upozorňovala na prieťahy, no po tomto najdlhšom prieťahu

doručila súdu dňa 7.8.2015 sťažnosť na porušenie práva na verejné prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, no vo veci súd nápravu nezjednal. Súd uznesením zo dňa

19.10.2015 pripustil do konania navrhnutých žalovaných, no ďalšie pojednávanie vytýčil až

na 25.4.2016. Sťažovateľka má za to, že aj keď bola preskúmavaná jej sťažnosť a lehota

bola predĺžená do 7.9.2015, v podstate od septembra 2015 do apríla 2016 vznikol ďalší

prieťah v trvaní viac ako 6 mesiacov (ak sa neberie do úvahy uznesenie z 19.10.2016).

V roku 2016 sa vo veci konali ešte ďalšie dve pojednávania a to dňa 27.6.2016

a 14.11.2016.

Poslednú sťažnosť podávala sťažovateľka dňa 22.11.2016 kde sa sťažovala

predsedkyni prvoinštančného súdu nielen na prieťahy ale aj na zaujatosť sudkyne. Jej

sťažnosť bola vyhodnotená ako nedôvodná vo všetkých smeroch a konanie súdu bolo

posúdené ako bezprieťahové. Sťažovateľka tiež namietala neschopnosť súdu zabezpečiť ňou

označené dôkazy, ktoré nemá ako predložiť a je potrebné, aby súd vyzval žalovaných na ich

predloženie.

Sťažovateľka má za to, že súd koná vo veci neefektívne, preukázateľné rozhodoval

viackrát nesprávne (nakoľko jeho rozhodnutia boli odvolacím súdom zrušené), úkony

nevykonával priebežne a z tohto dôvodu vznikli v konaní viaceré prieťahy.“

4. Sťažovateľka sa na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti domáha, aby

ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky: , bytom

, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

odsek 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní so sp. zn. porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie

v sume 5.000,- €, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť sťažovateľke do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí senátu

bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu uvedené

v .

7. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v napadnutom konaní, v ktorom sťažovateľka vystupuje ako žalobkyňa, došlo

k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

III.

10. Ústavný súd vlastným šetrením zistil, že na pojednávaní 25. apríla 2018 okresný

súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -547, ktorým žalobu sťažovateľky

v celom rozsahu zamietol. Do dňa predbežného prerokovania sťažnosti odvolanie proti

rozsudku podané nebolo.

11. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty

(napr. ). Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , ).

12. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci

nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , , ,

).

Za iné dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti treba nesporne považovať aj

konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov

v činnosti alebo rozhodovaní dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer

vrátane miery, ktorou sťažovateľ priamo alebo nepriamo k pochybeniam či nedostatkom

vytýkaným z jeho strany dotknutému orgánu verejnej moci svojím konaním prispel, a ich

únosnosť z hľadiska požiadaviek na ochranu práva, ktorého porušenie sa namieta

(, ).

13. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (, ,

, ). Pojem „zbytočné prieťahy“ je pojem autonómny, ktorý

možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti

veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

(napr. , ).

14. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho,

že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch ().

15. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu sa otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle , skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

prípadu najmä podľa týchto troch kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania

a postup súdu (napr. , , ).

16. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že konanie vo veci

sťažovateľky, ktorého predmetom bolo určenie povinností vyplývajúcich zo správy

bytového domu a ktoré trvalo osem rokov a šesť mesiacov, podľa názoru ústavného súdu

nebolo závislé od právnej alebo skutkovej zložitosti veci.

Z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu síce vyplýva, že

čiastočne išlo o vec skutkovo „mierne zložitejšiu“ najmä vzhľadom na potrebu vykonania

množstva procesných úkonov v súvislosti so zmenami, resp. doplňovaním žalobných petitov

a viacerých subjektov na strane žalovaných.

17. V rámci hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v napadnutom konaní

z hľadiska druhého kritéria zistil ústavný súd okolnosti signalizujúce výrazný podiel

sťažovateľky ako účastníčky konania na predĺžení konania narušením jeho plynulosti.

V prvom rade ide o nedostatok aktívneho prístupu sťažovateľky ako strany

posudzovaného konania v prípade viacerých a opakovaných výziev okresného súdu

na odstránenie vád podaní a formuláciu petitu, ktorý nebol v požadovanej kvalite, pričom

tento svoj návrh sťažovateľka už viackrát dopĺňala. Tieto nedostatky sa opakovali aj

zo strany právnych zástupcov sťažovateľky, ktorých častejšia zmena v priebehu konania

mala taktiež vplyv na prieťahy v napadnutom konaní.

Ústavný súd poukazuje aj na okolnosť, že priebeh konania pred okresným súdom bol

charakterizovaný aj využívaním procesných oprávnení sťažovateľky, akými boli návrhy

na pripustenie vstupu ďalších žalovaných a návrhy na spojenie veci, ktoré na strane

okresného súdu vyvolali povinnosť reagovať predpísaným spôsobom. Vec sa dvakrát

nachádzala na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Podľa právneho názoru

ústavného súdu využitie možností daných sťažovateľke procesnými predpismi na

uplatňovanie a presadzovanie jej práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie

priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú

zbytočné prieťahy (m. m. , , ). Zároveň dĺžku

konania, ktorá je dôsledkom úkonov účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať

za dôvod na vyslovenie zbytočných prieťahov v prípade, keď súd o procesných návrhoch

sťažovateľky konal a rozhodoval bez zbytočných prieťahov (napr. ,

, ).

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka svojím postupom

aj sama znemožnila okresnému súdu plynulo konať, pretože konanie v súlade s čl. 48 ods. 2

predpokladá tiež žalobný návrh, ktorý spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, pričom

v danom prípade tieto podmienky splnené neboli (mutatis mutandis ,

, ).

18. Tretím kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval, či nedošlo k zbytočným

prieťahom v napadnutom konaní, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd zistil,

že postup okresného súdu v zásade smeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky

vo veci, v ktorej požiadala o súdnu ochranu. Okresný súd vydal dvanásť procesných

uznesení a jeden rozsudok a vykonal sedem pojednávaní. V dôsledku podaných odvolaní

bola vec dvakrát na krajskom súde, a to 4 mesiace a 12 mesiacov. Obdobie konania

vedeného krajským súdom nemožno pričítať na vrub okresnému súdu, ktorý dĺžku jeho

trvania žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť.

19. Z prehľadu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní uvedených aj

v meritórnom rozsudku je zrejmé, že okresný súd konal v zásade plynulo, v jeho postupe

nevznikali obdobia neodôvodnenej nečinnosti. Napriek možnej výhrade, že okresný súd

mohol (a mal) v napadnutom konaní koncentrovanejšie postupovať smerom k meritórnemu

rozhodnutiu, podľa názoru ústavného súdu nedostatky v postupe okresného súdu

v okolnostiach daného prípadu nedosahujú intenzitu porušenia sťažovateľkou označených

práv.

20. S ohľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že v danom

prípade neexistujú skutočnosti, ktoré by zakladali možnosť vyslovenia namietaného

porušenia práv sťažovateľky postupom okresného súdu v napadnutom konaní po prípadnom

prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto ju pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

21. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2018